Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/269/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202011 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011202011.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mýtna 1, Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpený: B.K.F. advokátska kancelária, v.o.s., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX- XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo dňa 17.10.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške XXX,X eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie. R. uvádza, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil pôvodné rozhodnutie W. úradu pre vybrané daňové subjekty N. (ďalej iba správca dane) č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Soj zo dňa XX.XX.XXXX a tým aj jeho pôvodné rozhodnutie č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX a to všetko za stavu, keď bolo rozhodnutie žalovaného rozsudkom D. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre nezákonnosť zrušené. R. uvádza, že žalovaný nerešpektoval dôvody žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX ani dôvody uvedené v pôvodnej žalobe z XX.XX.XXXX, rovnako žalovaný nerešpektoval ani právny názor D. súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XSžf/XX/XXXX a rozhodnutie správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane odvolaniu žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa XX.XX.XXXX čiastočne vyhovel a znížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX.XXX,- Sk na sumu XX.XXX.XXX,- Sk, opätovne potvrdil, pričom iba rozšíril rozsah odôvodnenia, t.j. pôvodné rozhodnutie dodôvodnil. R. uvádza, že rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bol ukrátený na svojich právach, pretože mu bola bez opory v právnom poriadku Z. republiky uložená povinnosť doplatiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX v sume X.XXX.XXX,XX eur. R. nerešpektoval právny názor vyslovený v rozsudku D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX pre nezákonnosť a vyslovil právny názor, ktorý je pre žalovaného záväzný. R. napriek tomu tento právny názor bezprecedentne ignoruje. R. v napadnutom rozhodnutí sa okrem iného odvoláva aj na judikatúru I. súdneho dvoru a ňou dodôvodňuje svoje rozhodnutie, ktorým opäť v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie správcu dane týkajúce sa dorubenia dane z pridanej hodnoty za mesiac september XXXX. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalovaný sa odvoláva na tri rozsudky I., pričom uvádzal, že ide o jeho ustálenú judikatúru. A. rozsudkom na ktorý sa žalovaný odvoláva je rozsudok vo veci C-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý doposiaľ nie je oficiálne preložený do slovenského jazyka, a preto je možné vysloviť odôvodnenú pochybnosť o tom, či je možné tento rozsudok považovať za súčasť slovenského právneho poriadku a či je splnená základná požiadavka na to, aby sa od žalobcu požadovala jeho znalosť. W. rozsudkom na ktorý sa žalovaný odvoláva je rozsudok vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a tretím je rozsudok C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. R. v tejto súvislosti konštatuje, že tieto rozsudky neboli známe v čase, kedy sa stal skutok vytýkaný správcom dane a žalovaným (september XXXX), ale až s odstupom troch, resp. štyroch rokov. R. pochybenia sa dopustil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v tom, že sa pokúša priamo a nad rozsah zákonnej právnej úpravy aplikovať S. smernicu I. a túto smernicu na konkrétny prípad a konkrétny subjekt i keď ju v zásade nie je možné priamo aplikovať. R. uvádza, že pokiaľ teda Slovenská republika zapracovala ust. čl. XX ods. X S. smernice I. do § 49 ods. X a ďalších ustanovení zákona o W. je potrebné aplikovať v praxi toto zákonné znenie a žiadnym výkladom smernice, resp. rozhodnutím I., nie je možné ísť nad rámec a rozsah zákonnej úpravy. R. uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí trvá na svojom stanovisku, ktoré už raz bolo prehlásené za nezákonné, pričom sa opäť snaží nahradiť zákonnú úpravu neurčitým a nekonkrétnym metodickým usmernením. R. poukazuje na rozsudok D. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaný nerešpektoval a to aj napriek tomu, že tento právny názor je pre žalovaného v zmysle § 250j ods. X O.s.p. právne záväzný. D. súd konštatoval: „skutočnosť, že citované ust. § 49 ods. X zákona o W. neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy, nemôže byť na ujmu daňového subjektu.“ R. konštatuje, že žalovaný nezistil a ani neuviedol v napadnutom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili skutkový podklad pre vydanie samotného rozhodnutia. O. žalobcom a žalovaným, resp. správcom dane nie je sporná skutočnosť, že sa v podmienkach žalobcu má a môže uplatniť odpočet W. iba spôsobom, ktorý vyjadruje pomer určitých ukazovateľov (veličín). Z. je však to, aké ukazovatele (veličiny) majú byť zahrnuté do tohto pomerovania. Z § 49 ods. X zákona o W. platného a účinného v rozhodnom čase je zrejmé, že ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Táto právna úprava vychádzala zo S. smernice a túto S. smernicu do národnej úpravy Z. republiky zapracovala. Z porovnania S. smernice (čl. XX ods. 2, 3, 5) a národnej právnej úpravy § 49 ods. X zákona o W. je podľa názoru žalobcu jednoznačne zrejmé, že Slovenská republika neaplikovala v dostatočne určitom znení vyššie uvedené ustanovenie S. smernice. R. v tejto časti žaloby poukazuje na rozsudky I. vo veci C-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj na rozsudok C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. R. pri tejto príležitosti konštatuje, že žalovaný cituje vyššie uvedené rozsudky, avšak vôbec nešpecifikuje akého porušenia sa vo vzťahu k týmto rozsudkom žalobca dopustil. R. považuje za potrebné dať do osobitnej pozornosti súdu rozsudok I. C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý sa tiež odvoláva žalovaný. Podľa názoru žalobcu je potrebné brať na vedomie, že tento rozsudok nebol vydaný a teda ani známy v rozhodnej dobe. R. v tejto súvislosti ďalej vyslovuje názor, že práve tento rozsudok po vecnej stránke svedčí o tom, ako si splnila (nesplnila) Slovenská republika, ako členský štát svoje povinnosti, ktoré jej ukladala S. smernica, pokiaľ ide o problematiku odpočtu W.. Z tohto rozsudku je zrejmé, že v ustanoveniach S. smernice sa nenachádza pravidlo, ktoré by upravovalo spôsoby alebo kritériá, ktoré sú členské štáty povinné uplatniť pri prijímaní vlastných právnych noriem. Z rozsudku je rovnako zrejmé aj to, že tak môže urobiť členský štát jedine vo forme všeobecne záväzného predpisu. R. opätovne poukazuje na to, že list O. financií SR č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý sa žalovaný opäť odvoláva, nemôže byť splnením si povinností zo strany Z. republiky vo vzťahu k S. smernici, nakoľko nie je vydaný vo forme všeobecne záväzného predpisu. R. vyslovil názor, že všetky vyššie uvedené skutočnosti ako aj samotné odôvodnenie rozhodnutia zo strany žalovaného svedčia o neplnení si povinnosti zo strany Z. republiky, pokiaľ ide o aplikáciu S. smernice. R. viackrát upozorňoval žalovaného i správcu dane, že je v prevažnom rozsahu časový rozdiel medzi vznikom príslušných nákladov a výnosmi dosiahnutými s použitím týchto nákladov, že existuje vzájomná naviazanosť medzi jednotlivými programami, že ide o skupiny zmiešaných nákupov, a pod. A. žalovaný uvádza, že sám žalobca v priebehu výkonu kontroly menil spôsob výpočtu, resp. metódu výpočtu, toto sa nezakladá na pravde. R. po celý čas zotrváva na stanovisku, že pomerovať je možné s odkazom na ust. § 49 ods. X zákona o W. iba náklady a ich použitie, nikdy však nesúhlasil s tým, aby sa pomerovali výnosy. Na takýto postup nie je podľa názoru žalobcu opora v platnom právnom poriadku SR. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného o jeho kvalifikovanej súčinnosti pri riešení problematiky aplikácie W. v špecifických podmienkach žalobcu. R. považuje za nutné uviesť preto v tejto súvislosti niektoré skutočnosti v ich chronologickej postupnosti v záujem posúdenia súčinnosti žalovaného a daňového úradu. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní, má daňový subjekt súčasne právo aj povinnosť v úzkej súčinnosti so správcom dane. R. o W. postup výpočtu pomernej časti odpočítanej danej podľa § 49 ods. X zákona o W. konkrétne neurčuje a ponecháva na rozhodnutí platiteľa dane, z akých ukazovateľov a za aké obdobie bude vychádzať. R. mohol opakovane evidovať snahu žalobcu o preventívne riešenie a vyjasnenie aplikačných pravidiel pri uplatňovaní W. v súlade so zákonom v jej špecifických podmienkach. W. orgány však zákonom danú úzku súčinnosť efektívne pre žalobcu neposkytli, lebo konkrétne sa špecifikám metodiky W. v podmienkach žalobcu nevyjadrili, resp. vyjadrili sa všeobecne. R. však napriek tejto skutočnosti, v rozpore so základnou zásadou daňového konania uplatnil názor, ktorý viedol k dorubeniu dane za obdobie, kedy neboli aplikačné pravidlá zákona o W. jasne stanovené, hoci žalobca o ich vyjasnenie usiloval domáhajúc sa práva na úzku súčinnosť so správcom dane. V. W. v podmienkach žalobcu je svojim spôsobom jedinečná a zložitá problematika, priznáva aj žalovaný, pričom toto bolo potvrdené aj tým, že daňový úrad predĺžil listom zo dňa XX.XX.XXXX dobu výkonu daňovej kontroly na maximálnu dobu jedného roka. V. dôvod na predĺženie doby je v citovanom liste uvedené, že v rámci výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že problém odpočítania dane je metodicky mimoriadne zložitý a v súčasnej dobe nie je doriešený. Z uvedeného dôvodu nie je možné ukončiť daňovú kontrolu do X mesiacov odo dňa jej začatia. O zložitosti prípadu svedčí aj oznámenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný predĺžil lehoty na rozhodnutie o odvolaní. R. neustále poukazuje na list ministerstva financií, z ktorého žalobca cituje, že „na určenie pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. považujeme za objektívnejšie jeho stanovenie na základe výnosov, pričom však nevylučujeme ani iný spôsob jeho stanovenia, ktorý by reálne vyjadroval rozsah použitia tovarov a služieb na podnikanie k celkovému rozsahu použitia tovaru a služieb.“ R. ani správca dane v reálnom čase nevedel poskytnúť žalobcovi potrebné primerane podrobné usmernenie, ale následne „dnes to už vie“, pričom používa bez akejkoľvek opory v zákone o W. takú aplikáciu všeobecných pravidiel W., ktorá vôbec nezohľadňuje vecnú a ekonomickú realitu, v ktorej žalobca funguje. R. preto konštatuje, že mu bolo upreté zákonom garantované právo na úzku súčinnosť. Za tejto situácie žalobca zastáva názor, že žalovaný mal s ním dohodnúť aplikačné pravidlá zákona o W. v jeho špecifických podmienkach smerom do budúcnosti. R. uvádza, že medzi ním a žalovaný existuje rozdielny názor na hodnotenie vecného stavu a vecných predpokladov na výkon činnosti žalobcu z pohľadu ust. § 49 ods. X zákona o W., najmä -aký je vzťah medzi vysielaným programom žalobcu (nakúpeným, resp. vyrobeným vo vlastnej pôsobnosti), ktorý patrí do verejnoprávneho vysielania a reklamou, telenákupom, či sponzorovaným programom, ktorý patrí do komerčného vysielania a -či existuje medzi vysielaniami verejnoprávneho charakteru a komerčného charakteru vzájomná väzba a súvislosť, resp. -či je nutné a potrebné pre vysielanie reklamy, aby existoval aj iný program, tzv. programový podklad, na ktorý je vysielanie reklamy naviazané, a pred ktorým, počas ktorého, a po skončení ktorého, je potom vysielaná aj komerčná reklama -či má vysielaný program na ktorý je reklama „zavesená“ vplyv na cenu za reklamu a podobne -rozdielny právny názor pri hodnotení, z ktorých nákupov a nákladov si môže žalobca odpočítať W. pomerom podľa § 49 ods. X zákona o W., resp. z akých údajov a akým spôsobom sa má tento pomer vypočítať. R. ako platiteľ W., uplatnil za obdobie mesiaca september XXXX spôsob výpočtu odpočítateľnej dane pomerom nákladov použitých na reklamu a ostatné komerčné činnosti k celkovým použitým nákladom podľa § 49 ods. X a X zákona o W.. Z uvedeného spôsobu výpočtu odpočítateľnej dane vyplynulo, že žalobca mal preplatok na dani. R. však dospel k názoru, že v danom prípade je potrebné uplatniť spôsob výpočtu odpočítateľnej dane pomerom výnosov získaných za reklamu a ostatné komerčné činnosti k celkovým výnosom žalobcu, pričom v konečnom dôsledku stanovil pre žalobcu povinnosť doplatiť rozdiel na dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru žalobcu postup žalovaného a správcu dane, ktorým uplatnil spôsob výpočtu odpočítateľnej dane pomerom výnosov, nemá oporu v ust. § 49 ods. X zákona o W., a teda je nezákonný v celom rozsahu. A. žalovaného a správcu dane je v rozpore s čl. X ods. X Q. SR, podľa ktorej žalovaný a správca dane môže robiť iba to, čo je zákonom dovolené. R. konštatuje, že nemôže byť na jeho škodu skutočnosť, že ust. § 49 ods. X zákona o W. neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy. R. konal vo veci dobromyseľne a robil všetky úkony k tomu, aby mohol aplikovať príslušné ustanovenia zákonu vhodným a prijateľným spôsobom. R. nijako neobjasnil a nezdôvodnil v čom sa prejavuje objektivita ním zvoleného postupu, okrem toho, že žalovaným zvolený postup zaťažil v mesiaci septembri XXXX žalobcu povinnosťou doplatiť W.. R. tvrdí, že uvedené nákupy sú z hľadiska ich použitia zmiešanými nákupmi, ktoré boli použité tak na verejnú nezdaňovanú službu (hradenú koncesionárskymi poplatkami), ako aj na zdaňovanú reklamu (hradenú komerčne). A. ide o zmiešané nákupy žalobca sa k týmto zmiešaným nákupom aj adekvátne zachoval; neuplatnil si celú daň z uvedených nákupov, ale len ich pomernú časť tak, ako to umožňuje § 49 ods. X zákona o W.. A. sporu v prípade určenia rozsahu odpočítateľných nákladov je najmä to, či naviazané programy (nákupy) vysielané pred a po zdaňovanej reklame, resp. programy v rámci ktorých je vysielaná reklama, súvisia alebo nesúvisia so zdaňovanou reklamou. R. svoje dôkazné bremeno uniesol, keď preukázal, že bez programového podkladu nemožno vysielať zdaňovanú reklamu. Ak žalovaný odmieta fakt, že vďaka atraktívnemu programu vysielanému v rámci verejno- právneho vysielania dosahoval žalobca sledovanosť, od ktorej sa odvíja cena reklamy, potom nerozumel ekonomickej realite, v ktorej žalobca existuje. R. si je vedomý toho, že uvedené programy by nakúpil aj tak, lebo zo zákona plní verejnú službu. Je však potrebné brať na vedomie, že tieto nákupy programu neplnia len verejnú službu, ale nesporne zabezpečujú aj ekonomickú možnosť predaja zdaňovanej reklamy. R. zastáva názor, že v kontexte § 3 a § 49 zákona o W. žalovaný nesprávne vyvodil záver o tom, že žalobca na vysielanie zdaňovanej reklamy nepotrebuje viazané programy, pričom okrem tvrdenia subjektívnej povahy neuviedol žiadny logický ani listinný dôkaz. R. zastáva názor, že zdaňovanú reklamu nemožno vysielať bez programového podkladu, preto je nutné do množiny nákupov, z ktorých si žalobca môže pomerom podľa § 49 ods. X a X zákona o W. odpočítať daň, zahrnúť aj W. z nákupu programového podkladu. R. poukazuje aj na porovnanie medzi verejnoprávnou televíziou a komerčnou televíziou. G. televízia má plný nárok na odpočítanie dane z nakúpeného programu, kým verejnoprávna televízia, podľa názoru žalovaného, nemá mať žiadny nárok na odpočítanie dane z nakúpeného programu. H. záver žalovaného je v rozpore s ekonomickou spravodlivosťou. R. preto dôvodne zastáva názor, že logické a spravodlivé je pre verejnoprávnu televíziu zachovať nárok na odpočítanie dane z nakúpeného programu pomernou časťou. H. záver žalovaného je v rozpore s § 29 ods. X zákona o správe daní, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť rozhodujúce skutočnosti na správne určenie daňovej povinnosti, vôbec nevzal do úvahy. D. na komerčne využité programové typy sú v cene reklamy premietané cez parameter sledovanosti, t.j. čím atraktívnejší a divácky zaujímavejší program je pred a po reklame, tým je cena reklamy vyššia. Y. reklamy je podmienená sledovanosťou vysielania dosiahnutou atraktívnym programovým podkladom. H. podľa názoru žalobcu priznáva i samotný žalovaný. Ak teda nejaký nákup (program) prispieva k dosiahnutiu zdaňovaného predaja (reklamy), potom tento nákup má nárok na oddanenie pomernou časťou, lebo existuje medzi týmito programami vzájomná súvislosť a viazanosť. W. príjmov z reklamy je podnikaním, ktoré je podmienené vysielaním programu, a preto z nakúpeného naviazaného programu je možné odpočítať daň pomerom podľa § 49 ods. X zákona o W.. R. poukazuje na to, že žalovaný rovnako v rozpore s § 29 ods. X zákona o správe daní nezohľadnil ďalší dôkaz, ktorý predložil žalobca ako prílohy písomného vyjadrenia k protokolu - typovú obchodnú zmluvu na reklamu, ktorou žalobca zabezpečoval reklamu, ako aj znalecký posudok. Z textu zmluvy vyplýva, že jednotková cena reklamy závisí od exaktne meranej sledovanosti dosahovanej žalobcom. Z. možno zabezpečiť len atraktívnym programovým podkladom. A. súvislosť medzi naviazaným programom a vysielanou zdaňovanou reklamou je podľa žalobcu nesporná, a preto sa pri rozhodovaní musí na ňu prihliadať. R. predložil v rámci konania ako dôkaz okrem iného aj stanovisko V. mediálnych agentúr, znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný súdnym znalcom L.. O. Y., ktorý konštatuje, že prijaté zdaniteľné obchody Z., ktoré sa týkali vysielaného programu pred a po reklamnom spote súvisia s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi týkajúcim sa vysielanej reklamy. Za rozhodujúcu skutočnosť považuje žalobca to, že vybratie dane, resp. jej výška je priamo podmienená nákupom a vysielaním programového podkladu; príčinná súvislosť je vysoká a transparentná, preto ju pri rozhodovaní žalovaný nemal obísť. R. poukazuje na to, že podľa § X ods. 2 zákona o správe daní správca dane v daňovom konaní postupuje v úzkej súčinnosti z daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. R. trvá na výpočte pomeru na základe nákladov, tak ako postupoval v kontrolovanom období (výpočet X,XXX). R. márne žiadal, aby žalovaný relevantne odôvodnil, prečo považuje výpočet cez výnosy za objektívnejšie v situácii, kedy zákon o W. výpočet nekonkretizuje. S. pomeru cez výnosy je neodôvodnené a autoritatívne tvrdenie žalobcu. R. uvádza, že systém odpočítania dane je založený na princípe vecného priraďovania prijatých tovarov a služieb k jednotlivým dodaniam, ktoré platiteľ dane uskutočňuje a preto je potrebné rozlišovať prijaté tovary a služby podľa toho, či sa týkajú priamo plnení pri ktorých možno vstupnú daň odpočítať podľa § 49 ods. X zákona o W., alebo nemožno podľa § 49 ods. 3, alebo sa týkajú obidvoch prípadov, pričom vtedy možno vstupnú daň odpočítať v pomernej výške podľa § X9 ods. 4 zákona o W.. R. tak aj postupoval a rozlišoval X druhy nákupov, pričom v podmienkach žalobcu všetky nákupy posudzoval ako zmiešané nákupy; nezdaňované a zdaňované nákupy mali v podmienkach žalobcu nulovú hodnotu. R. v podanej žalobe v časti „2. X. zdaniteľné obchody - daň z dodania stavebných pozemkov“ uvádza, že považuje v tejto časti rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože nie je v súlade s právnym poriadkom Z. republiky, pričom výrazne poškoduje žalobcu, nakoľko mu ukladá doplatiť na dani z pridanej hodnoty čiastku XXX.XXX,XX eur v súvislosti s prevodom nehnuteľností. R. opiera svoje rozhodnutie o čl. X ods. X a čl. XX S. smernice, ust. § 38 ods. X a 2, § 86 zákona o W., rozsudok I. I. únie vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. R. uvádza, že podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedené na str. XX v prvom odseku „Z. dvor I. únie v súvislosti s predajom pozemku zastaveného čiastočne odstránenou stavbou, na mieste ktorej sa má postaviť nová, rozhodol v F. vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX W. N. P. B. BV, že čl. XX B písm. g/ v spojení s čl. X ods. X písm. a/ S. smernice sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane z pridanej hodnoty stanovené v prvom z uvedených ustanovení sa nevzťahuje na dodávku pozemku ešte zastavaného schátralou budovou, ktorá sa má odstrániť, aby sa na jej miesto postavila nová budova, a ktorej odstraňovanie, zabezpečené na tieto účely predávajúcim, sa začalo už pred týmto dodaním. X. plnenia dodávky a odstránenie stavby sú z hľadiska dane z pridanej hodnoty jedným plnením, pričom ako celok majú za cieľ oddanie nezastavaného pozemku a nie existujúcej budovy a pozemku, na ktorom stoja, nezávisle od toho, ako pokročili odstraňovacie práce starej budovy v čase skutočného dodania pozemku“. R. konštatuje, že podľa predmetných zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, predmetom prevodu bol súbor budov zastavaných pozemkov, a že v tomto prípade nešlo o prípad, ktorý predpokladá judikát, t.j., aby išlo o „dodávku pozemku ešte zastavaného schátralou budovou, ktorá sa má odstrániť, aby sa na jej mieste postavila nová budova, o ktorej odstraňovanie, zabezpečené na tieto účely predávajúcim, sa začalo už pred týmto dodaním“. R. konštatuje, že predmetom zmluvy o prevode vlastníckeho práva neboli žiadne práce zo strany predávajúceho, ktoré by smerovali k odstráneniu budov na predaných pozemkoch a že zo žiadnymi odstraňovacími prácami sa ani v čase skutočného dodania predmetu plnenia nezačalo. Podľa názoru žalobcu pochybenie na strane žalovaného a správcu dane vyplýva z toho, že sa snaží pripísať skutočnostiam a údajom uvedených v znaleckých posudkoch, ako aj v podkladoch verejnej súťaže iný význam, než tieto majú. A. vecou je podľa názoru žalobcu to, že v danom prípade išlo o prevod súboru nehnuteľností (budov a zastavaných pozemkov), ktoré spadajú pod režim oslobodenia o dani z pridanej hodnoty. D. nešlo iba o prevod pozemkov, ako to nesprávne a na škodu žalobcu, poníma žalovaný odvolávajúc sa aj na ust. čl. IV a čl. I., ale o prevod nehnuteľností. Za veľmi dôležitú skutočnosť považuje žalobca aj to, že sa žalovaný nikdy v priebehu konania sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o tom, že oba subjekty, t.j. predávajúci i kupujúci, boli v čase prevodu platiteľmi W., a teda, pokiaľ by sa bola pripočítala cena za prevod nehnuteľnosti daň z pridanej hodnoty na výstupe u predávajúceho, bol by mal nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty kupujúci na vstupe. W. by bol taký, že žiadna ujma na strane Z. republiky, resp. správcu dane proti žalovanému by nevznikla. R. podotýka, že podľa právnych predpisov platných a účinných v čase prevodu (september XXXX), konal dobromyseľne, kvalifikovane a zodpovedne, a že svojim konaním sa nedopustil žiadneho takého protiprávneho konania, ktoré mu vyčíta v rozhodnutí žalovaný. R. poukazuje na ust. čl. X ods. X a čl. XX S. smernice, z ktorej vyplýva pre Z. republiku právomoc a zároveň povinnosť zosúladiť právnu úpravu dane z obratu (teraz dane z pridanej hodnoty) v prípade prevodu budov aj ich súčastí, pozemkov, na ktorých tieto budovy a ich súčasti stoja, ako aj na inej nezastavanej pôde, okrem stavebných pozemkov osobitne definovaných. A. pojem „budova“ sa podľa S. smernice považuje akákoľvek pozemná stavba a pod pojem „stavebný pozemok“ sa považuje akýkoľvek nevyužívaný alebo využívaný pozemok podľa definície členských štátov. A. aplikácie kritérií na prevody budov a pozemkov patria do právomoci Z. republiky, ktorá toto zohľadnila v zákone o dani z pridanej hodnoty, ako aj z ďalších súvisiacich predpisov. R. v tejto časti žaloby poukazuje na znenie § 38 ods. X, X zákona o W. na § 43, § 43h ods. 1 stavebného zákona na § 9, § 70 ods. X katastrálneho zákona. A. kúpi podľa zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. Z a Z ktoré sú predmetom kontroly sú nehnuteľnosti, a to stavby sú súpisným číslom, resp. bez súpisného čísla, ako aj pozemky zapísané v katastri nehnuteľností ako „zastavané plochy“, „zastavané plochy a nádvoria“ a v jednom prípade pozemok zapísaný ako „ostatné plochy“. Q. uvedené v katastri nehnuteľností týkajúce sa druhu pozemku sú záväznými údajmi a považujú sa za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Z., že sú v katastri predmetné nehnuteľnosti zapísané ako „zastavané plochy a nádvoria“, resp. „zastavané plochy“ preukazuje, že na týchto pozemkoch sú postavené stavby rôzneho druhu a rôzneho účelu. Z geometrického plánu č. XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je nedeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy je ďalej zrejmé, že na pozemkoch sú postavené miestne a účelové komunikácie a dvory, ktoré majú charakter inžinierskych stavieb. Zo zmluvy je rovnako zrejmé, že na zastavaných pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy, sú aj také stavby, ktoré majú vo vzťahu k predávanému pozemku charakter súčasti veci, resp. príslušenstva k veci a predávajú sa s konkrétnou vecou, napr. plot s konkrétnym pozemkom, na ktorom oplotenie stojí. R. uvádza, že žalovaný a správca dane je povinný rešpektovať záväzné údaje zapísané v katastri nehnuteľností. G. nehnuteľností je orgán, ktorý vydáva verejné listiny, ktoré sú záväzné pre každého. R. a správca dane, ako orgán štátnej správy, sú povinný rešpektovať údaje uvedené v katastri a nemôžu tieto údaje spochybňovať. R. dáva do pozornosti súdu, že v jednotlivých zmluvách o prevode vymedzil predmet kúpy po dohode s predávajúcim využívajúc svoje právo z titulu vlastníctva, a že v danom prípade nešlo o samostatné dodanie tovaru rovnakého druhu, ako to tvrdí žalovaný, ale vždy išlo o jedno plnenie a za jednu dohodnutú cenu predaja. Y. predaja sa tvorila medzi stranami na základe ponuky predávajúceho a následnej dohody s predávajúcim, pričom jedným z podkladov bol aj znalecký posudok. R. uvádza, že predmetom kúpy podľa zmluvy č. Z je pozemok, ktorý je označený XX parcelnými číslami a X stavieb, z ktorých X stavby majú súpisné čísla. X. súbor nehnuteľností vrátane súčasti a príslušenstva bol dodaný ako celok a medzi predávajúcim a kupujúcim bola dohodnutá kúpna cena XX.XXX.XXX,- Sk. R. konštatuje, že akékoľvek úvahy a špekulácie týkajúce sa všeobecnej ceny podľa znaleckých posudkov sú v danej situácii bezpredmetné, právne irelevantné, pretože nemajú oporu v žiadnom právnom predpise. R. a ani správca dane nemôže deliť stavby na také, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. X zákona o W. a na také, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia, lebo na takéto hodnotenie podľa názoru žalobcu nemajú správne orgány právo. V danom prípade žalovaný a správca dane postupoval tak, že na jednej stavbe „nepriznali spôsobilosť byť stavbou podľa § 38 zákona o W.“ a celú kúpnu cenu považovali za cenu pozemku, ku ktorej sa má pripočítať W.. A. kúpy podľa zmluvy č. Z je pozemok, ktorý je označený X parcelnými číslami a X stavieb, z ktorých X stavba má súpisné číslo. X. súbor nehnuteľností vrátane súčasti a príslušenstva bol dodaný ako celok a medzi predávajúcim a kupujúcim bola dohodnutá kúpna cena vo výške XX.XXX.XXX,- Sk. R. a správca dane v rozhodnutí delili stavby na také, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. X zákona o W. a na také ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia, lebo na takéto hodnotenie podľa názoru žalobcu nemá právo. R. ďalej uvádza, že žalovaný a správca dane si zamieňajú pojmy „pozemok“, „stavebný pozemok“ a „parcela“, pričom tieto pojmy aj nesprávne aplikujú. R. v tejto časti žaloby poukazuje na ust. § X ods. 1, 3 katastrálneho zákona. R. uvádza, že dodanie akejkoľvek stavby (nad X rokov po kolaudácii) spolu s akýmikoľvek stavebnými pozemkami - je oslobodené od dane. H. záver vyplývaj aj z metodického pokynu žalovaného k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o W., kde sa uvádza: „P. od dane sa vzťahuje aj na dodanie pozemku s výnimkou dodania stavebného pozemku. Z. pozemok je oslobodený od dane len za predpokladu, že sa dodáva spolu so stavbou, ktorá je po X rokoch od prvej kolaudácie. Z. pozemok dodaný spolu so stavbou sa posudzuje rovnako ako stavba. Ak je oslobodené dodanie stavby, je oslobodený aj stavebný pozemok. Ak sa stavba zdaňuje, rovnako sa zdaňuje aj pozemok. Ak sa stavebný pozemok dodáva samostatne, na jeho dodanie sa nevzťahuje oslobodenie od dane, t.j. podlieha dane“. Teda nie je tu žiadna zmienka o pojme parcela. F. názor vyjadril daňový orgán aj v dostupnom e-mailovom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza... „stavebný pozemok je celý pozemok uvedený v stavebnom povolení, nielen plocha následne zastávaná stavbou v rámci plochy stavebného pozemku.“ V. tu nie je zmienka, že stavebné pozemky treba posudzovať podľa parciel. R. predával stavebný pozemok zo stavbami, pričom stavba bola oslobodená od dane z dôvodu časového testu nad X rokov po prvej kolaudácii - preto stavebný pozemok, ktorý žalobca dodával ako súčasť jedného obchodného prípadu, spolu so stavbami - je oslobodený od dane. R. napriek tomu neprípustným spôsobom nad rámec zákona rozširuje povinnosti žalobcu o dodatočné podmienky, keď napríklad: a/ poukazuje na štruktúru pozemkov a ich cenu, b/ poukazuje na to, že boli stavby po ich kúpe následne odstránené, c/ svojvoľne si určuje, čo za stavbu bude považovať a čo za stavbu považovať nebude, resp. koľko stavieb má byť na jednom pozemku, resp. na jednej parcele, d/ oddeľuje stavebné pozemky od stavieb podľa parcelných čísiel. R. poznamenáva, že zákon o W. žiadne z vyššie uvedených dodatočných podmienok neobsahuje, a preto ich žalovaný nemôže požadovať. R. tiež nemôže vyvodzovať závery iba na základe údajov uvedených v znaleckom posudku, ktorý v danom prípade slúžil ako podklad pre vypracovanie kúpno- predajnej zmluvy a nie ako záväzný dôkaz pre stanovenie režimu dane. H. podmienku zákon o W. platiteľom dane neurčuje. R. zastáva názor, že žalovaný svojim postupom porušil čl. X ods. X Q. SR, podľa ktorého môžu štátne orgány vyžadovať len plnenie zákonom stanovených povinností. R. uvádza, že zákon o W. neobsahuje dodatočné povinnosti uvádzané žalovaným, pričom písaný text § 38 zákona o W. žalobca dodržal. R. predával množinu nehnuteľností, ktorej súčasťou boli stavby oslobodené od dane, preto aj stavebné pozemky predávané ako súčasť tejto množiny nehnuteľností - sú oslobodené od dane. W. právo je súčasťou sekcie verejného práva. R. porušuje dôležitý výkladový prístup aplikovaný súdnou praxou Z. republiky pri verejnom práve, kde prísne platí len písomný text zákona, ktorý nemožno meniť a rozširovať. A. takomto subjektívnom a extenzívnom výklade práva ako postupoval žalovaný, keď rozširoval povinnosti platiteľa dane o dodatočné podmienky nad rámec zákona, sa stráca akákoľvek právna istota garantovaná čl. X Q. SR a garantovaná zásadou zákonnosti podľa § 2 ods. X zákona o správe daní. R. vo vyjadrení k žalobe uvádza, že D. súd SR nezrušil rozhodnutie správcu dane, nevytkol zistenia skutkového stavbu veci a v ďalšom konaní v zmysle rozsudku mal žalovaný vydať rozhodnutie. Na základe uvedeného sa vec vrátila do odvolacieho konania na opätovné rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu. R. v ďalšom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane, predložený spisový materiál, námietky odvolania, ako aj rozsudok D. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zistený skutkový stav vyhodnotilo v zmysle k veci príslušných ustanovení zákona o W., ale aj príslušných článkov S. smernice F. XX/XXX/EHS z XX.XX.XXXX a ustálenej judikatúry Z. dvora I. únie. R. závery v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia podporil aj rozsudkami Z. dvora, ktoré sa vzťahovali k predmetným sporným veciam. R. v žalobe k časti žalovaného rozhodnutia - 1. P. dane z prijatých zdaniteľných obchodov (pomerné odpočítanie dane na vstupe), uvádza námietky v podstate rovnaké ako boli uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a v predchádzajúcej žalobe, navyše žalobca namieta žalovaným použité judikáty Z. dvora. R. osoba vykonávajúca jednak plnenia, pri ktorých vzniká nárok na odpočet W. a jednak plnenia, pri ktorých nárok nevzniká, si môže odpočítať daň z pridanej hodnoty z nadobudnutých tovarov a služieb za podmienky, že tieto tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s plnením na výstupe, a to bez toho, aby bolo nutné brať na vedomie čl. XX (X), (3) alebo (5) S. smernice. V. táto zdaniteľná osoba si nemôže uplatniť nárok na odpočet W. na vstupných službách v plnej výške, pokiaľ tieto neboli použité na účely vykonávania zdaniteľného plnenia, ale len v kontexte činností, ktoré sú dôsledkom vykonávania takýchto plnení, pokiaľ táto osoba objektívne nepreukáže, že výdavok vynaložený pri nadobudnutí týchto služieb je súčasťou rozličných nákladových prvkov plnenia na výstupe. X. spôsobov a kritérií rozdelenia súm dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe medzi hospodárske činnosti a činnosti, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, v zmysle S. smernice patrí do diskrečnej právomoci členských štátov, ktoré musia pri výkone tejto právomoci zohľadniť účel a štruktúru tejto smernice a v tejto súvislosti stanoviť spôsob výpočtu. Čl. XX (X) S. smernice, aj ust.§ 49 ods. 5 zákona o W. neobsahujú konkrétne, presne vymenované kritériá pre výpočet pomeru, ale jednoznačne určujú v akom rozsahu je možné daň zo vstupných plnení odpočítať na vstupe a to „ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Z. dvor sa k pomernému odpočítaniu dane vyjadril vo vyššie citovanom rozsudku C-XXX/XX Z.: „V bode XX uviedol, že pri W. zaplatenej na vstupe týkajúcej sa výdavkov, ktoré vynaložila zdaniteľná osoba, nemôže vzniknúť právo na odpočítanie, ak sa W. vťahuje na činnosti, ktoré vzhľadom na svoj nehospodársky charakter nepatria do pôsobnosti S. smernice. V bode XX Z. dvor uviedol, že vzhľadom na to musia členské štáty vykonať svoju diskrečnú právomoc takým spôsobom, aby bolo zaručené, že odpočítanie sa vykoná iba vo vzťahu k tej časti W., ktorá zodpovedá plneniam, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Je potrebné dbať o to, aby výpočet pomeru medzi hospodárskymi činnosťami a činnosťami, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, objektívne odrážal časť, ktorá bola skutočne započítaná ako výdavky na vstupe vo vzťahu ku každej z týchto dvoch činností. V bode XX uviedol, že pri výkone uvedenej právomoci sú členské štáty oprávnené v prípade potreby uplatniť buď investičný alebo kľúč plnení, resp. akýkoľvek iný vhodný kľúč, pričom nie sú povinné obmedziť sa na jeden z týchto spôsobov.“ Vzhľadom na rôznorodosť činností jednotlivých platiteľov uplatňujúcich postup podľa § 49 ods. X zákona o W., umožňuje znenie ust. § 49 ods. X zákona o W., rovnako ako čl. XX (5) S. smernice, aby každý platiteľ mohol vypočítať pomer spôsobom preňho vhodným (požiadavka všeobecnosti), zároveň však platiteľ musí preukázať opodstatnenosť a objektívnosť zvoleného spôsobu výpočtu, aby zostali zachované základné princípy fungovania dane z pridanej hodnoty a to, že si platiteľ môže odpočítať daň z pridanej hodnoty z nadobudnutých tovarov a služieb za podmienky, že tieto tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s plnením na výstupe (že ich použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je pre výpočet pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. možné použiť ako kľúč náklady, alebo výnosy, resp. iný vhodný kľúč, ale v každom prípade je možné odpočítať daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Podľa žalovaného preto použitie výnosov ako ukazovateľa pre výpočet pomeru nie je v rozpore so znením S. smernice, ani s § 49 ods. X zákona o W. a práve v podmienkach žalobcu pre výpočet pomeru mohli byť výnosy použité aj vzhľadom na podklady k výnosom, ktoré žalobca mal a umožňovali objektívny spôsob výpočtu pomeru. D. je preto opodstatnené tvrdenie žalobcu, že pomer môže byť vypočítaný iba z nákladov. Podľa názoru žalovaného boli splnené podmienky na použitie výpočtu pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. u žalobcu spôsobom podľa výnosov. U. O. financií SR č. MF/XXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý poukazuje žalobca, bol odpoveďou ministerstva na konkrétny dopyt žalobcu, jeho obsah nie je v rozpore s ust. § 49 ods. X zákona o W. a čl. XX S. smernice a bolo v ňom vysvetlené, na akých princípoch je pomer v podmienkach žalobcu potrebné vypočítať. N. ohľadu na to, aké ukazovatele budú pre výpočet pomeru, musí pomer stanovený na základe nich objektívne vyjadrovať rozsah použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. V tomto prípade neobjektívnosť pomeru vypočítaného žalobcom preukazuje aj pomer výnosov (príjmov) súvisiacich so zdaniteľnými plneniami (reklama) a plnení, ktoré nie sú predmetom dane (verejnoprávne vysielanie). Zo správneho spisu vyplýva, že z ročných výnosov (príjmov) žalobcu, cca X mld. Sk, tvorili zdaňované príjmy - výnosy (najmä zo zdaňovanej reklamy) len asi XX% - cca X,X mld. Sk, a zvyšných XX% - X,X mld. Sk, príjmov tvorili koncesionárske poplatky (financované verejnoprávne vysielanie, ktoré nie je predmetom dane v zmysle zákona o W.). A. vypočítaný žalobcom predstavoval hodnotu X,XXXX a zaokrúhlil ho na X,XXX. Teda pomer vypočítaný žalobcom na základe nákladov na využiteľné programy k nákladom na všetky programové typy vo výške X,XXX nezodpovedal reálnemu nároku na odpočítanie dane, pretože to znamenalo, že si uplatnil odpočítanie dane na vstupe vo výške XX,X % zo všetkých vstupov, pričom v skutočnosti len XX% všetkých výnosov (príjmov) tvorili zdaniteľné plnenia na výstupe. D. správca dane vypočítal pomer zodpovedajúci rozsahu použitia prijatých plnení na podnikanie k celkovému rozsahu použitia podľa § 49 ods. X zákona o W. z podkladov žalobcu na základe výnosov (príjmov) vo výške X,XXX, čo je v súlade s tým, že v skutočnosti len cca XX% všetkých výnosov (príjmov) tvorili zdaniteľné plnenia na výstupe. X. postupom, keby si žalobca odpočítal daň na vstupe v pomere XX,X % a len cca XX% jeho dosiahnutých výnosov (príjmov) bolo skutočne zdaňovaných daňou z pridanej hodnoty na výstupe (reklama, sponzoring a iné), by došlo k narušeniu fungovania princípov W.. Na základe uvedeného žalovaný posúdil zistený skutkový stav vo veci pomerného odpočítania dane (aplikácia § 49 ods. X zákona o W.) na vstupe žalobcom: R. - Slovenská televízia, O. dolina, N., L.: XXXXXXXX /ďalej len Z./ v kontrolovanom zdaňovacom období september XXXX, bola verejnoprávna, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytovala službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania, jej hlavnou činnosťou bolo vysielanie televíznej programovej služby podľa § 5 ods. X písm. a/ zák. č. XX/XXXX Z.z. o Z. televízii(ďalej Z.); ďalej vysielala podľa § 5 ods. X zákona o Z. reklamu a sponzorované programy podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. XXX/XXXX Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Z. bola oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 6 ods. X zákona o Z., ktorá súvisela s predmetom jej hlavnej činnosti a ktorá nesmela ohroziť plnenie jej poslania a jej hlavnej činnosti. A. Z. boli najmä koncesionárske poplatky, príjmy z vysielania reklamy a telenákupu, sponzorské plnenia určené na priame alebo nepriame financovanie programov, ako aj príjmy z prenájmu a predaja majetku Z.. G. poplatky bola Z. povinná použiť len na pokrytie nákladov súvisiacich s výrobou a šírením programov schválených v konkrétnej vysielacej štruktúre F. Z.. Z. poskytovala služby televízneho vysielania verejnosti, pričom z týchto služieb nedosahovala príjem, t.j. vysielanie nebolo dodaním služby za protihodnotu, a teda nebolo ani predmetom dane z pridanej hodnoty. Z. Z. vykonávala činnosti, ktoré sú predmetom dane z pridanej hodnoty - najmä vysielanie reklám, telenákupu, sponzorovaných programov vrátane ich propagácie a predaj majetku. V zmysle uvedeného Z. teda vykonávala hospodárske činnosti, ako aj činnosti, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, t.j. činnosti, ktoré neslúžia na účely podnikania. Na tomto mieste žalovaný uvádza k námietke žaloby týkajúcej sa porovnania medzi verejnoprávnou a komerčnou televíziou, že verejnoprávna televízia pracuje v špecifických podmienkach (financovanie verejnoprávneho vysielania z koncesionárskych poplatkov, oslobodenie podľa XX zákona o W. a pod.), ako je podrobne vyššie uvedené, ktoré jej určujú podmienky pre podnikanie (vysielanie reklamy), ktoré sú iné ako v komerčnej televízii. A. podľa § 49 ods. X zákona o W. žalobca počítal na základe nákladov na programy z roku XXXX a pomer vypočítal ako podiel nákladov na komerčne „využiteľné“ programy k celkovým nákladom na všetky programové typy, tento pomer predstavoval hodnotu X,XXXX a zaokrúhlil ho na X,XXX. H. postup nebol v súlade s ust. § 49 ods. X zákona o W. ani S. smernice, pretože v zmysle citovaných rozsudkov Z. dvora I. únie „zdaniteľná osoba si nemôže uplatniť nárok na odpočet W. na vstupných službách v plnej výške, pokiaľ tieto neboli použité na účely vykonávania zdaniteľného plnenia a odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa pri výdavkoch umožňuje iba v rozsahu, v akom sú tieto výdavky správne priradené k hospodárskej činnosti zdaniteľnej osoby v zmysle čl. X ods. X S. smernice. A. daňovej kontroly sám žalobca navrhol pristúpiť k novému spôsobu výpočtu pomeru, ktorý by vychádzal z nákladov na komerčne „využité“ programy k nákladom na všetky programové typy. D. spôsob výpočtu korešpondoval aj s oznámením O. financií SR podaného listom č. MF/XXXXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX. Napriek odpovedi na jeho dopyt, v ktorom bolo vysvetlené, že výpočet pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. musí rešpektovať princípy fungovania W., žalobca naďalej trval na tom, že je potrebné pri výpočte pomeru uviesť od čitateľa náklady na komerčne využité programové typy vrátane programov pred, počas a za ktorými boli odvysielané reklamné spoty, resp. ktoré boli sponzorované a predajom tohto sponzoringu a reklamy boli dosiahnuté príjmy podľa § 3 zákona o W. v rámci vykonávania ekonomickej činnosti a do menovateľa pomeru uviesť náklady na všetky programované typy. Z. dane navrhovaný výpočet pomeru stanovený na nákladoch bol pripravený akceptovať, ale s tým, že pri výpočte pomeru by sa do čitateľa uviedli len náklady v súvislosti s nákupom a výrobou programových typov, ktoré sú zdaňované a nie náklady na výrobu a nákup programov použitých v súvislosti s verejnoprávnym vysielaním, ktoré nie je dodaním služby za protihodnotu a na ktoré sú výnosy z predaja reklamy odvysielanej pred alebo za príslušným programov len tzv. „naviazané“, a do menovateľa pomeru uviesť náklady na všetky programované typy. X. postup navrhovaný správcom dane mal oporu v ustanovení § 49 ods. X zákona o W. (čl. XX(X) S. smernice). Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade základný problém spočíval v tom, že žalobca pre výpočet pomeru použil náklady na komerčne „využiteľné“ programové typy, ktoré boli vysielané v rámci verejnoprávneho vysielania a neboli zahrnuté do ceny za reklamu na výstupe, a preto nie je možné tieto náklady považovať za náklady priamo súvisiace s podnikaním. Podľa názoru žalovaného boli splnené podmienky na použitie výpočtu pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. u žalobcu spôsobom podľa výnosov. R. poukazuje aj na R. z miestneho zisťovania č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vykonal miestne príslušný správca dane u žalobcu v súvislosti s predmetným rozsudkom D. súdu SR č. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. W. subjekt F. a televízia Z., O. 1, N., ktorý sa od XX.XX.XXXX stal právnym nástupcom kontrolovaného daňového subjektu Slovenská televízia (Z.) a ktorý preberá všetky jeho práva a povinnosti uviedol, že od XX.XX.XXXX aplikuje pri odpočítaní dane na vstupe postup v zmysle § 49 ods. X zákona o W., pomer pre odpočítanie dane na vstupe bol stanovený vo výške X,XXXX (X,XX%) a bol vypočítaný na základe výnosov na základe skutočnosti za predchádzajúci rok XXXX. (X. korešponduje s postupom, ktorý použil pre výpočet pomeru v tejto kontrole správca dane). R. nesprávne zvoleným spôsobom výpočtu pomeru v zmysle § 49 ods. X zákona o W., ako je podrobne odôvodnené, stanoveným ako podiel nákladov na komerčne „využiteľné“ programy k nákladom na všetky programované typy, vypočítal pomer vo výške X,XXX, ktorým následne upravil daň uvedenú v riadkoch XX-XX daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX. D. pomeru vypočítaného žalobcom preukazuje pomer výnosov (príjmov) súvisiacich so zdaniteľnými plneniami (reklama) a plneniami, ktoré nie sú predmetom dane (verejnoprávne vysielanie). Zo správneho spisu vyplýva, že z ročných výnosov žalobcu vo výške cca X mld. Sk, tvorili zdaňované príjmy - výnosy najmä zo zdaňovanej reklamy len asi XX%, t.j. cca X,X mld. SK, a zvyšných XX%, t.j. X,X mld. Sk, príjmov tvorili koncesionárske poplatky za verejnoprávne vysielanie, ktoré nie je predmetom dane v zmysle zákona o W.. Teda pomer vypočítaný kontrolovaným daňový subjekt na základe nákladov na využiteľné programy k nákladom na všetky programové typy vo výške X,XXX nezodpovedal reálnemu nároku na odpočítanie dane, pretože to by znamenalo, že si uplatnil odpočítanie dane na vstupe vo výške XX,X% zo všetkých vstupov, pričom v skutočnosti len cca XX% všetkých výnosov (príjmov) tvorili zdaniteľné plnenia na výstupe. D. správca dane vypočítal pomer zodpovedajúci rozsahu použitia prijatých plnení na podnikanie k celkovému rozsahu použitia podľa § 49 ods. X zákona o W. z podkladov žalobcu na základe výnosov (príjmov) vo výške X,XXX, čo zodpovedá tomu, že v skutočnosti len cca XX% všetkých výnosov (príjmov) tvorili zdaniteľné plnenia na výstupe a k tomu zodpovedalo uznanie odpočítania dane XX% všetkých vstupov. X. postupom, keby si žalobca odpočítal daň na vstupe v pomere XX,X% a len cca XX% jeho výnosov (príjmov) bolo skutočne zdaňovaných daňou z pridanej hodnoty na výstupe (reklama), by došlo k narušeniu fungovania W. - „... zdaniteľná osoba si nemôže uplatniť nárok na odpočet W. na vstupných službách v plnej výške, pokiaľ tieto neboli použité na účely vykonávania zdaniteľného plnenia, ale len v kontexte činností, ktoré sú dôsledkom vykonávania takýchto plnení...“, ako vyjadril Z. dvor v rozsudku C-XX/XX O. N.. Z. dvor v rozsudku C- XXX/XX Z. v bode XX tiež uviedol,“ že vzhľadom na to musia členské štáty vykonať svoju diskrečnú právomoc takým spôsobom, aby bolo zaručené, že odpočítanie sa vykoná iba vo vzťahu k tej časti W., ktorá zodpovedá plneniam, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Je potrebné dbať o to, aby výpočet pomeru medzi hospodárskymi činnosťami a činnosťami, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, objektívne odrážal časť, ktorá bola skutočne započítaná ako výdavky na vstupe vo vzťahu ku každej z týchto dvoch činností“. R. v žalobe vo veci týkajúcej sa odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov (pomerné odpočítanie dane na vstupe) uviedol v podstate rovnaké námietky ako boli uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a v predchádzajúcej žalobe sp. zn. XS/XXX/XXXX. R. preto zotrváva na výroku a odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa (str. XX až XX) podrobne vysporiadal so všetkými námietkami odvolania, aj s námietkami pôvodnej žaloby. K námietkam k použitiu rozsudkov Z. dvora a k porovnaniu medzi verejnoprávnou a komerčnou televíziou sa vyjadril žalovaný už vyššie v tomto vyjadrení k žalobe. R. k námietkam žalobcu týkajúcich sa časti žalovaného rozhodnutia - X. zdaniteľné obchody - z dodania stavebných pozemkov, uvádza v podstate tie isté námietky ako v odvolaní. R. preto zotrváva na výroku a odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol použitú vnútroštátnu legislatívu aj legislatívu I. spoločenstva, opísal zistený skutkový stav, jeho vyhodnotenie aj s podporou judikátov Z. dvora a vysporiadal sa so všetkými námietkami odvolania, aj s námietkami pôvodnej žaloby sp. zn. XS/XXX/XXXX. K námietke žalobcu týkajúcej sa použitia rozsudku Z. dvora žalovaný uvádza, že tento rozsudok použil žalovaný na podporu svojich záverov v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, pretože obsahuje výklad Z. dvora k príslušným ustanoveniam Z., ktorá je premietnutá v príslušnom ustanovení zákona o W.. Z., že konkrétny rozsudok Z. dvora C-XXX/XX W. N. P. B. BV zo dňa XX. novembra XXXX bol vyhlásený až po kontrolovanom období u žalobcu, nie je podľa žalovaného prekážkou pre jeho využitie na podporu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pretože sa „spor vo veci samej" týkal veci v období dávno pred dátumom vydania rozsudku dňa XX. novembra XXXX, aj pred rokom XXXX, a skutočnosti uvedené v rozsudku Z. dvora poskytujú výklad všeobecne platný pre príslušné články smernice (ktoré sú premietnuté do ustanovení zákona o W.), ktoré sa medzi rokom XXXX, rozhodným v tomto prípade, a vydaním predmetného rozsudku Z. dvora nezmenili. G. dokladov za zdaňovacie obdobie september XXXX bolo zistené, že žalobca ako predávajúci uzatvoril R. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX s kupujúcim SG F. II, s.r.o., R. XX, XXX XX N.. A. kúpy podľa čl. I. R. boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností - G. úrad v N., katastrálne územie XXX XXX G. S. na LV č. XXX, podrobne uvedený v napadnutom rozhodnutí. A. podľa R. predával kupujúcemu uvedené nehnuteľnosti vrátane príslušenstva, ktorým bolo oplotenie. A., ktoré boli predmetom zmluvy, vznikli na základe geometrického plánu č. XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V zmluve je uvedené, že hodnota prevádzaných nehnuteľností bola stanovená znaleckými posudkami vypracovanými L.. W. C., znalcom v odbore Z., č.: XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, XXX/ XXXX zo dňa X.X.XXXX a XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX XXX XXX,- Sk; zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene prevádzaných nehnuteľností vo výške XX XXX XXX,- Sk. R. vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený vkladom dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX, právne účinky vkladu nastali dňa XX.XX.XXXX. A. nehnuteľnosti boli kupujúcemu odovzdané dňa XX.XX.XXXX A. z odovzdania predmetu kúpy. V zmysle zmluvy vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam kupujúci nadobudol dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe zmluvy žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX pre odberateľa SG F. II, s.r.o. faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom dodania XX.XX.XXXX vystavenú za nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností - G. úrad v N., Z. katastra hlavného mesta SR N., pracovisko BA IV, katastrálne územie XXX XXX G. S. na LV XXX, cena bez dane XX XXX XXX,- Sk, W. X,- Sk, spolu XX XXX XXX,- Sk. R. posúdil predmetný predaj nehnuteľností ako plnenie oslobodené od dane a kúpnu cenu za predaj nehnuteľností vo výške XX XXX XXX,- Sk uviedol v r. XX daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX, ako dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane. Na základe predložených dokladov vzťahujúcich sa k predaju predmetných nehnuteľností správca dane zistil, že predmetom kúpy podľa uvedenej zmluvy bolo XX pozemkov (druh pozemkov: zastavané plochy, ostatné plochy, zastavané plochy a nádvoria) a X objektov bývalého zariadenia staveniska, ktoré sa nachádzali na štyroch z nich. K predmetu kúpy žalobca dňa XX.XX.XXXX objednal vyhotovenie znaleckých posudkov všeobecnej hodnoty nehnuteľností Z. televízie v N. v areáli O. dolina so špecifikáciou: stredný pozemok - parcely č. XXXX/XX, XXXX a XXXX, malý horný pozemok -parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, horný pozemok - parcely č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX a XXXX/X. Na základe objednávky boli vypracované L.. W. C., znalcom v odbore Z., X znalecké posudky vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov podľa jednotlivých parciel pre účel prevodu nehnuteľnosti: č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (v objednávke označené ako horný pozemok), č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (v objednávke označené ako malý horný pozemok), č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za parcely č. XXXX/XX, XXXX a XXXX (v objednávke označené ako stredný pozemok). Q. znalca vo všetkých znaleckých posudkov, v napadnutom rozhodnutí podrobne uvedených, bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov. Podľa zmluvy bola hodnota, prevádzaných nehnuteľností stanovená znaleckými posudkami, ktorými bola stanovená len hodnota pozemkov. C. stavieb - bývalých zariadení staveniska, nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch, znaleckými posudkami nie je vyčíslená, vyčíslená hodnota pozemkov sa práve naopak znižuje o hodnotu nákladov vyčíslených na odstránenie týchto bývalých zariadení staveniska, a teda predaj bývalých zariadení staveniska nebol podstatou predmetnej zmluvy. Z., že podstatou R. je prevod vlastníckeho práva k pozemkom, vyplýva aj z článku IV. zmluvy, podľa ktorého: „G. vyhlasuje, že nehnuteľnosti kupuje vrátane na nich sa nachádzajúcich bývalých objektov zariadenia staveniska, náletových drevín a stromov a pri ich prípadnom odstránení bude postupovať na svoje náklady pri dodržaní platných právnych predpisov." To, že podstatou zmluvy je prevod vlastníckeho práva k pozemkom, vyplýva tiež z T. I. zmluvy, podľa ktorého: „A. predáva kupujúcemu uvedené nehnuteľnosti vrátane príslušenstva, ktorým je oplotenie", teda ani predaj oplotenia nebol podstatou prevodu predávaných nehnuteľností. Podľa výpisu z LV č. XXX sú predmetné pozemky umiestnené v zastavanom území obce a podľa Q.- plánovacej informácie O. C. mesta SR N. sú súčasťou funkčnej plochy určenej pre funkciu: občianska vybavenosť. Z. dane bola poskytnutá aj Q.-plánovacia informácia O. úradu MČ J N. - G. S. k pozemkom s parcelnými číslami podľa predmetnej zmluvy. Z hľadiska platnej celomestskej Q. - V. územného plánu hl. m. SR N., rok XXXX v znení neskorších zmien a doplnkov sú uvedené pozemky v zmysle § 43h ods. X Z. zákona považované za stavebné. V tomto prípade úmysel odstránenia stavieb, ktorých povolenia na dočasné užívanie už skončilo, preukazujú vyčíslené náklady na ich odstránenie, ktoré znižovali stanovenú hodnotu prevádzaných nehnuteľností. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca povinný priznať daň za dodanie nehnuteľností - stavebných pozemkov. Podľa § 22 ods. X zákona o W. základom dane pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia zákona, ak dodávateľ fakturoval dodanie v cene bez dane neoprávnene, pričom dodanie tovaru malo podliehať zdaneniu, protihodnota, ktorú odberateľ zaplatil sa považuje za cenu vrátane dane z pridanej hodnoty a daň sa vypočíta z dohodnutej protihodnoty. V tomto prípade zaplatená odplata vo výške XX XXX XXX,- Sk sa považuje sa protihodnotu s daňou a správca dane vyčíslil daň z pridanej hodnoty nasledovne: celková hodnota (cena s daňou): XX XXX XXX,XX Sk základ dane: XX XXX XXX,XX Sk XX % daň: XX XXX XXX,XX Sk (XXX XXX,XX eura) W. vo výške XX XXX XXX,XX Sk (XXX XXX,XX eura) mal žalobca uviesť v riadku XX daňového priznania za zdaňovacie obdobie september XXXX. R. uvádza, že v priebehu daňovej kontroly bolo ďalej zistené, že žalobca prijal na bankový účet vedený v T., a.s. platby od spoločnosti SG F. II, s.r.o. dňa XX.XX.XXXX vo výške XX XXX XXX,- Sk a dňa XX.XX.XXXX vo výške XX XXX XXX,- Sk. A. účelu prijatej platby bolo zistené, že žalobca ako predávajúci uzavrel R. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX s kupujúcim SG F. II, s.r.o., R. XX, N.. A. kúpy podľa zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností - G. úrad v N., katastrálne územie XXX XXX G. S. na LV č. XXX. A. podľa zmluvy predával kupujúcemu uvedené nehnuteľnosti vrátane príslušenstva, ktorým je oplotenie, spevnené plochy, uličný plot. A., ktoré sú predmetom zmluvy vznikli na základe geometrického plánu č. XX - XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. C. prevádzaných nehnuteľností bola stanovená R. posudkom č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaným L.. W. C., znalcom v odbore Z., na sumu XX XXX XXX,XX Sk; zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene prevádzaných nehnuteľností vo výške XX XXX XXX,XX Sk. R. vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený vkladom dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX, právne účinky vkladu nastali dňa XX.XX.XXXX; predmetné nehnuteľnosti boli kupujúcemu odovzdané dňa XX.XX.XXXX A. z odovzdania predmetu kúpy. V zmysle zmluvy vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam kupujúci nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z. dane na základe predložených dokladov zistil, že predmetom kúpy v tomto prípade podľa R. boli: pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria so stavbou súpis. č. XXXX - rodinný dom Z. B. XX, pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy, na ktorom sa nachádzali X objekty bývalého zariadenia staveniska. K predmetu kúpy žalobca dňa XX.XX.XXXX objednal vyhotovenie znaleckých posudkov všeobecnej hodnoty nehnuteľností Z. v N. v areáli O. dolina so špecifikáciou: dolný pozemok - parcely č. XXXX/XX a rodinný dom súp. č. XXXX s príslušenstvom na pozemku s parc. č. XXXX/XX. Na základe objednávky bol vypracovaný L.. W. C., znalcom v odbore Z., R. posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom a pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. G. S. pre účel prevodu nehnuteľnosti. V posudku je analyzovaná poloha nehnuteľnosti - pozemkov a rodinného domu. A. sú zastavané dočasnými stavbami (č. XX, XX, XX, XX), ktoré sú určené na odstránenie; je analyzované využitie nehnuteľnosti - hodnotené pozemky sú súčasťou funkčnej plochy určenej pre funkciu občianska vybavenosť; sú analyzované prípadné riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti. P. iného je uvedené, že je nutné odstrániť objekty bývalého zariadenia staveniska pred zahájením budúcej výstavby. U. z pohľadu územného plánu a prevládajúcej zástavbe bola hodnotená ako vhodná pre služby a administratívu s možnosťou vysokého využitia pozemkov. Na pozemkoch sa nachádzali dočasné objekty bývalého zariadenia staveniska, ktorých dočasné povolenie na užívanie platilo do XX.XX.XXXX. Na základe predložených dokladov a z nich vyplývajúcich skutočností týkajúcich sa prevodu nehnuteľností, podstatou R. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. R. predložil v priebehu daňovej kontroly doklady: R. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, R. posudok č. XXX/XXXX a „A. verejno-obchodnej súťaže" (A. č. X s rod. domom Z. B. XX O. dolina), preukazujú, že podstatou predaja nehnuteľností bolo v jednom prípade dodanie stavby, vrátane stavebného pozemku, parc. č. XXXX/XX, na ktorom stavba stojí a v druhom prípade dodanie stavebného pozemku parc. č. XXXX/XX. A. sa jedná o dve samostatné dodania (podľa § 8 ods. X písm. a/ zákona o W. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak), bol žalobca povinný posudzovať podmienky oslobodenia samostatne podľa jednotlivých druhov prevádzaných nehnuteľností (samostatne rodinný dom so stavebným pozemkom pare. č. XXXX/XX, na ktorom stojí, a samostatne stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX s objektmi bývalých zariadení staveniska a plota). žalovaný uvádza, že v prvom prípade nehnuteľnosť - stavba - rodinný dom bola dodaná po piatich rokoch od prvej kolaudácie, preto dodanie stavby - rodinný dom, vrátane dodania stavebného pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom stavba stojí, spĺňal podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. X a X zákona o W.. Uvedenú nehnuteľnosť žalobca nadobudol na základe G. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX od pôvodného vlastníka, predmetom ktorej boli pare. č. XXXXX - dom č. p. XXX, dvor o výmere XXX mX a parc. č. XXXXX - záhrada o výmere XXX m2. V druhom prípade podstatou dodania nehnuteľnosti - stavebného pozemku parc. č. XXXX/XX, objektov bývalých zariadení staveniska a plota, je stavebný pozemok, a nie stavba. O tom svedčí skutočnosť, že v znaleckom posudku boli stavby na pozemku parc. č. XXXX/XX (zariadenie staveniska) jednoznačne posudzované ako stavby, ktoré sa musia odstrániť a túto skutočnosť potvrdzujú náklady vyčíslené v znaleckom posudku vo výške -X XXX XXX,XX Sk, ktoré znižovali hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a teda už znalecký posudok, vypracovaný na požiadavku žalobcu ako predávajúceho, vychádzal z predpokladu odstránenia stavieb na pozemku, ktorý bol v tomto prípade prevádzaný. F. aj z „A. verejno-obchodnej súťaže" vyplýva, že predmetom ponuky boli pozemky v areáli Z. v N. v O. doline (A. č. X O. dolina) s upresnením, že na pozemku parc. č. XXXX/ XX sa nachádzali dočasné objekty bývalého zariadenia staveniska a že náklady na ich odstránenie sú zohľadnené vo všeobecnej hodnote pozemkov. Vychádzajúc z rozsudku Z. dvora I. únie vo veci C- XXX/XX W. N., v súvislosti s čl. XX B písm. g/ v spojení s článkom X ods. X písm. a/ S. smernice (tieto sú premietnuté do ustanovení § 38 zákona o W.), uvedené sporné dodávky a odstránenie stavby sú z hľadiska dane z pridanej hodnoty posúdené ako jedno plnenie, pričom ako celok majú za cieľ dodanie nezastavaného pozemku a nie existujúcej budovy a pozemku, na ktorom stojí, nezávisle od toho, ako pokročili odstraňovacie práce starej budovy v čase skutočného dodania pozemku. V tomto prípade úmysel odstránenia stavieb bývalého zariadenia staveniska preukazujú vyčíslené náklady na ich odstránenie, ktoré znižovali stanovenú hodnotu prevádzaných nehnuteľností. Na základe uvedeného dodanie stavebného pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý sa dodáva so stavbou, akou boli objekty bývalého zariadenia staveniska, ktorých dočasné povolenie na užívanie platilo do XX.XX.XXXX a náklady na ich odstránenie znižovali hodnotu prevádzaných nehnuteľností, nespĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. X v nadväznosti na ods. X zákona o W.. S. hodnota nehnuteľností podľa R. posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola stanovená na sumu XX XXX XXX,- Sk a zahŕňala hodnotu za dodanie stavby -rodinný dom, vrátane dodania stavebného pozemku pare. č. XXXX/XX a hodnotu za dodanie nehnuteľnosti - stavebného pozemku pare. č. XXXX/ XX, vrátane objektov bývalých zariadení staveniska a plota. A. žalobca dodal stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX, v správcom dane vyčíslenej výške XX XXX XXX,- Sk, ako plnenie oslobodené od dane podľa § 38 ods. X a X zákona o W. napriek tomu, že podmienky na oslobodenie neboli splnené, porušil ustanovenie § 69 ods. X zákona o W., v zmysle ktorého platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku je povinný platiť daň. V zmysle § X9 ods. 1 zákona o W. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. A. prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa § 19 ods. X zákona o W., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. R. vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam - pozemku parc. č. XXXX/XX do katastra nehnuteľností bol povolený vkladom dňa XX.XX.XXXX a kupujúcemu boli odovzdané dňa XX.XX.XXXX. W. kúpna cena XX XXX XXX,- Sk bola kupujúcim uhradená v mesiaci september XXXX, na základe čoho daňová povinnosť vznikla dňom prijatia platby v zmysle § 19 ods. X zákona o W. v období september XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca povinný priznať daň z pridanej hodnoty za dodanie nehnuteľnosti - stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX. Podľa § 22 ods. X zákona o W. základom dane pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia zákona, ak dodávateľ fakturoval dodanie v cene bez dane neoprávnene, pričom dodanie tovaru malo podliehať zdaneniu, protihodnota, ktorú odberateľ zaplatil sa považuje za cenu vrátane dane z pridanej hodnoty a daň sa vypočíta z dohodnutej protihodnoty. V tomto prípade zaplatená odplata pripadajúca na dodanie nehnuteľností - stavebný pozemok parc. č. XXXX/ XX, vypočítaná správcom dane vo výške XX XXX XXX,- Sk, sa považuje sa protihodnotu s daňou a správca dane vyčíslil daň z pridanej hodnoty. W. vo výške XX XXX XXX,XX Sk (XXX XXX,XX eura) mal žalobca uviesť v riadku XX daňového priznania za zdaňovacie obdobie september XXXX. X. postupom žalobca porušil § 69 ods. X nadväzne na § 8 ods. X písm. a/ a § 19 ods. X zákona o W. tým, že daň za dodanie nehnuteľnosti - stavebného pozemku parc. č. XXXX/XX v tuzemsku, ktorý je predmetom dane z pridanej hodnoty, nebola priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september XXXX a odvedená do štátneho rozpočtu. R. tvrdil, že v posudzovanom prípade predával stavebný pozemok so stavbami (domčeky, plot), pričom stavba bola oslobodená od dane z dôvodu časového testu nad X rokov po prvej kolaudácii, preto aj stavebný pozemok, ktorý dodával ako súčasť jedného obchodného prípadu spolu so stavbami, je oslobodený od dane a že podľa § 38 ods. X a X zákona o W. pozemok má rovnaký daňový režim ako stavba a zákon v tomto ustanovení neuvádza žiadne ďalšie, resp. žiadne dodatočné podmienky. K uvedenej námietke žalovaný odvolací orgán uviedol, že režim oslobodenia stavebného pozemku je viazaný na dodanie stavby, ako je uvedené aj v citovanom metodickom pokyne DR SR a z neho vyplýva, že stavebný pozemok je oslobodený od dane. len za predpokladu, ak sa dodáva spolu so stavbou. V tomto prípade podľa obsahu oboch zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, znaleckých posudkov A. verejno-obchodnej súťaže tak, ako je podrobne odôvodnené v rozhodnutí správcu dane a v napadnutom rozhodnutí (časť X.X., X.X.), išlo o prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - k pozemkom a stavby na nich neboli ohodnocované - oceňované, práve naopak boli vyčíslené náklady na ich odstránenie, o ktoré sa celková hodnota prevádzaných nehnuteľností znižovala. A. uznania oslobodenia od dane je dodanie stavby, pretože ak je oslobodené dodanie stavby, je oslobodený aj stavebný pozemok pokiaľ sa dodáva so stavbou. Podľa dokladov predložených ku kontrole podstatou dodania predmetných nehnuteľností žalobcom nebola stavba ale stavebné pozemky, preto v tomto prípade nie je možné podmienky oslobodenia od dane súvisiace s dodaním stavby vzťahovať na oslobodenie od dane pri dodaní stavebného pozemku t. zn., že ak neboli dodané stavby (neboli v posudkoch ani ocenené, boli určené len náklady na ich odstránenie), nie je možné oslobodiť od dane dodanie stavebného pozemku podľa § 38 ods. X zákona o W., pretože na oslobodenie stavebného pozemku (pozemku dodávaného so stavbou) sa vzťahuje § 38 ods. X zákona o W. len za predpokladu, ak sa dodáva stavba. G. SG F. II na uvedených pozemkoch následne ponúkal nové bytové a polyfunkčné objekty (viď príloha č. XX tohto vyjadrenia), čo tiež potvrdzuje, že podstatou prevodu boli pozemky a nie stavby, ako bolo zariadenie staveniska a oplatenie, ktoré na týchto pozemkoch stáli. R. namietal, že uplatnil výklad pojmu stavebný pozemok tak, ako ho SR vo svojom národnom práve zadefinovala pod čiarou k odkazu XX v ust. § 38 ods. X zákona o W.. Z. dane neprípustným spôsobom rozširuje povinnosti žalobcu o dodatočné podmienky, keď napr. poukazuje na štruktúru pozemkov a ich cenu; poukazuje na to, že možno budú stavby po ich kúpe následne odstránené. K uvedenej námietke žalovaný odvolací orgán uviedol, že správca dane nerozširoval povinnosti žalobcu o dodatočné podmienky v súvislosti s aplikáciou § 38 ods. X a X zákona o W., vychádzal len zo zákona stanovených podmienok oslobodenia. V rozhodnutí je podrobne rozpísaný skutočný obsah právneho úkonu prevodu nehnuteľností na základe R. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj iných dokladov, a tým dodanie stavby nebolo. X. záver správcu dane, ako je už vyššie uvedené, potvrdzuje aj názor Z. dvora v F. vo veci C-XXX/XX W. N., podľa ktorého uvedené plnenia dodávky a odstránenie stavby sú z hľadiska dane z pridanej. R. uviedol, že správca dane v daňovej kontrole požadoval od žalobcu len plnenie zákonom stanovených povinností vyplývajúcich z ustanovení § 38 ods. X a X zákona o W., ktoré v napadnutom rozhodnutí odôvodnil. K tvrdeniu žalobcu, že predával množinu nehnuteľností, ktorej súčasťou boli stavby oslobodené od dane, preto aj pozemky predávané ako súčasť tejto množiny sú oslobodené od dane, žalovaný odvolací orgán uvádza, že nie je možné vzťahovať podmienky oslobodenia pri dodaní stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí (tento stavebný pozemok má svoje parcelné číslo podľa listu vlastníctva alebo geometrického plánu) aj na dodanie ďalších stavebných pozemkov s inými samostatnými parcelnými číslami len z toho dôvodu, že boli predmetom predaja v zmysle jednej zmluvy, pretože posudzovaná stavba na týchto pozemkoch nestojí. X. vyplýva z ustanovenia § 38 ods. X zákona o W., v zmysle ktorého oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí. R. namietal tiež, že predávajúci i kupujúci, boli v čase prevodu platiteľmi W., a teda, pokiaľ by sa bola pripočítala k cene za prevod nehnuteľností daň z pridanej hodnoty na výstupe u predávajúceho, bol by mal nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty kupujúci na vstupe a že žiadna ujma na strane Z. republiky by nevznikla. K uvedenej námietke žalovaný uvádza, že v tomto prípade bolo predmetom daňovej kontroly dodržiavanie ustanovení zákona o W. žalobcom a žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný pri dodaní plnenia postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o W., ktoré si v tomto prípade nesplnil a na druhej strane odberateľ má nárok na odpočítanie dane až po splnení zákonných podmienok na odpočítanie dane. Preto neobstojí tvrdenie, že uvedeným konaním nedošlo k ujme na strane Z. republiky. A. by platila požiadavka žalobcu, tak akékoľvek nesplnenie zákona o W. by mohlo byť ospravedlniteľné a narušilo by fungovanie systému W. vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. R. považuje napadnuté rozhodnutia za zákonné, navrhuje preto žalobu žalobcu zamietnuť. G. súd v N. ako súd vecne a mieste príslušný podľa § X46 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach žaloby (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Preto zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb. F. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. A. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. X O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutne na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. A. preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Q. súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XX/SOJ z XX.XX.XXXX, ktorým správca dane odvolaniu žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/SOJ z XX.XX.XXXX čiastočne vyhovel a znížil mu vyrubený rozdiel W. za zdaňovacie obdobie september XXXX zo sumy XX.XXX.XXX,- Sk na sumu XX.XXX.XXX,- Sk a rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/ XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný potvrdil uvedené rozhodnutia správcu dane a odvolanie žalobcu zamietol. A. rozhodnutia v posudzovanej veci bol vyrubený rozdiel W. za zdaňovacie obdobie september XXXX. F. W. podľa názoru daňových orgánov vznikol na základe zníženia odpočítanej W. žalobcom a to z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 49 ods. X a § 38 ods. X zákona o W.. Z podkladov administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobca si ako platiteľ W. uplatnil spôsob odpočítania dane pomerom podľa § 49 ods. X zákona o W.. R. tvrdí, že bez ohľadu na to, aké ukazovatele budú pre výpočet pomeru použité musí pomer stanovený na základe nich objektívne vyjadrovať rozsah použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. R. zastáva názor, že žalobca postupoval neobjektívne pri vypočítaní pomeru, pretože bol preukázaný pomer výnosov súvisiacich so zdaniteľnými plneniami (reklama) a plnení, ktoré nie sú predmetom dane (verejnoprávne vysielanie). Z ročných výnosov (príjmov žalobcu približne X miliardy Sk tvorili zdaňované príjmy - výnosy) najmä zo zdaňovanej reklamy (len asi XX%, cca X,X miliardy Sk, a zvyšných XX% X,X miliardy Sk príjmov tvorili koncesionárske poplatky) financované verejnoprávne vysielanie, ktoré nie je predmetom dane v zmysle zákona o W.. Pomer vypočítaný žalobcom predstavuje hodnotu, ktorú zaokrúhlil na X,XXX. Teda pomer vypočítaný žalobcom na základe nákladov na využiteľné programy k nákladom na všetky programové typy vo výške X,XXX, nezodpovedá reálnemu nároku na odpočítanie dane, pretože si uplatnil odpočítanie dane na vstupe vo výške XX,X% všetkých vstupov, pričom v skutočnosti len XX% všetkých výnosov (príjmov) tvorili zdaniteľné plnenia na vstupe. Z. dane vypočítal pomer zodpovedajúci rozsahu použitia prijatých plnení na podnikanie k celkovému rozsahu využitia podľa § 49 ods. X zákona o W. z podkladov žalobcu na základe výnosov (príjmov) vo výške X,XXX, čo je v súlade s tým, že v skutočnosti len XX% všetkých výnosov (príjmov) tvorili zdaniteľné plnenie na výstupe. A. sporu v tejto časti je či naviazané programy (nákupy) vysielané pred, počas a po zdaňovanej reklame - súvisia alebo nesúvisia zo zdaňovanou reklamou. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca v zdaňovacom období september XXXX, za ktorého bola vykonaná posudzovaná kontrola W. bola verejnoprávna informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytovala služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, jej hlavnou činnosťou bolo vysielanie televíznej programovej služby podľa § 5 ods. X písm. a/ zákona č. XX/XXXX Z.z.; ďalej vysielal podľa § 5 ods. X zákona č. XX/ XXXX Z.z. reklamu a sponzorované programy podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z.. R. bol oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 6 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z., ktorá súvisela s predmetom jeho hlavnej činnosti a ktorá nesmela ohroziť plnenie jeho poslania a jeho hlavnej činnosti. A. žalobcu boli najmä koncesionárske poplatky, príjmy z vysielania reklamy a telenákupu, sponzorské plnenia určené na priame alebo nepriame financovanie programu, ako aj príjmy z prenájmu a predaja majetku žalobcu. G. poplatky žalobca bol povinný použiť len na pokrytie nákladov súvisiacich s výrobou a šírením programov schválených v konkrétnej vysielacej štruktúry F. žalobcu. R. poskytoval služby televízneho vysielania verejnosti, pričom z týchto služieb nedosahoval príjmy, t.j. vysielanie nebolo dodaním služby za protihodnotu a teda nebolo ani predmetom W.. Z. žalobca vykonával činnosti, ktoré sú predmetom W. - najmä vysielanie reklám, nákupu, sponzorských programov vrátane ich propagácie a predaja majetku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca teda vykonáva hospodárske činnosti ako aj činnosti, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, t.j. činnosti, ktoré neslúžia na účely podnikania. R. pri výpočte W. podľa § 49 ods. X zákona postupoval tak, že pomer podľa § 49 ods. X zákona o W. počítal na základe nákladov na programy z roku XXXX a pomer vypočítal ako podiel nákladov na komerčne „využiteľné“ programy k celkovým nákladom na všetky programové typy, tento pomer predstavoval hodnotu X,XXXX a zaokrúhlil ho na X,XXX. Za komerčne využiteľné programy považoval žalobca tie programy vysielané v rámci televízneho vysielania verejnosti na ktoré bolo možné naviazať komerčné prvky (sponzoring, reklamy), t.j. programy pred alebo za ktorými podľa zákona o vysielaní a retransmisii bolo možné odvysielať reklamu. A. výpočte pomeru daňových subjekt uviedol v čitateli pomeru náklady v súvislosti s nákupom a výrobou komerčne využiteľných programov, bez ohľadu na to, či pri samotnom vysielaní týchto programov bola reklama pred alebo za nimi skutočne odvysielaná. H. postup podľa žalovaného nebol v súlade s ustanovením § 49 ods. X zákona o W. ani šiestej smernice. R. uvádza, že systém odpočítania dane je založený na princípe vecného priraďovania prijatých tovarov a služieb k jednotlivým dodaniam, ktoré platiteľ dane uskutočňuje. To si vyžaduje rozlišovať prijaté tovary a služby podľa toho, či sa týkajú priamo plnení pri ktorých možno vstupnú daň odpočítať podľa § X9 ods. X zákona o W. alebo nemožno podľa § 49 ods. X alebo sa týkajú oboch prípadov, a vtedy možno vstupnú daň odpočítať v pomere výšky podľa § 49 ods. 4 zákona o W.. Ak sú tovary a služby prijaté za účelom nákupu a výroby programu a sú použité v súvislosti s poskytnutím služby s televízneho vysielania verejnosti bez ohľadu na odvysielanie reklamy pre alebo po nich nie sú použité na účely podnikania. H. typ nákupov v súlade s § 49 ods. X zákona o W. nepatrí do nákupov zmiešaných. R. uvádza, že postup správcu dane v súlade s § 49 ods. X zákona o W. je správny, pretože správca dane zvolil kľúč plnení, t.j. postup pri výpočte pomeru na základe výnosov, pri ktorom do čitateľa zahrnul výnosy, ktoré boli predmetom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o W. a do menovateľa zahrnul výnosy, ktoré boli zdrojom príjmov žalobcu a vypočítal pomer vo výške X,XXX. Podľa § 3 ods. X,X zákona o W. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. X bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. I. činnosť sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosiahnutia príjmu z tohto majetku. Podľa § 49 ods. X zákona o W. právo odpočítať daň z tovaru a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. X zákona o W. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. A. môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnenú iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená zo služieb a tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. X a X a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 49 ods. X tretia veta pred bodkočiarkou zákona o W. ako platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom na účely svojho podnikania, ako aj iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. X. odseku X týmto nie je dotknuté. Zo spisu je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaný existuje rozdielny názor na hodnotenie vecného stavu a vecných predpokladov na výkon činnosti žalobcu z pohľadu ustanovenia § 49 ods. X zákona o W. najmä aký je vzťah medzi vysielaným programom žalobcu (nakúpeným, resp. vyrobeným vo vlastnej pôsobnosti), ktorý patrí do verejnoprávneho vysielania a reklamou, telenákupom, či sponzorovaným programom, ktorý patrí do komerčného vysielania a či existuje medzi vysielaniami verejnoprávneho charakteru a komerčného charakteru vzájomná väzba a súvislosť, resp. či je nutné a potrebné pre vysielanie reklamy, aby existoval aj iný program, tzv. programový podklad, na ktorý je vysielanie programu naviazané a pred ktorým, počas ktorého a po skončení ktorého je potom vysielaná aj komerčná reklama, či má vysielaný program na ktorý je reklama zavesená, vplyv na cenu za reklamu, a podobne. F. je právny názor pri hodnotení z ktorých nákupov a nákladov si môže žalobca odpočítať W. pomerom podľa § 49 ods. X zákona W., resp. z akých údajov a akým spôsobom sa na tento pomer odpočíta. Súd konštatuje, že žalobca ako platiteľ W. si uplatnil za obdobie mesiaca september XXXX spôsob výpočtu odpočítateľnej dane pomerom nákladov použitých na reklamu a ostatné komerčné činnosti k celkovým použitým nákladom podľa § 49 ods. X a X zákona o W.. R. však v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné uplatniť spôsob výpočtu odpočítateľnej dane pomerov výnosov získaných za reklamu a ostatné komerčné činnosti k celkovým výnosom žalobcu, pričom v konečnom dôsledku stanovil pre žalobcu povinnosť doplatiť rozdiel dani z pridanej hodnoty. Súd musí konštatovať, že citované ustanovenie § 49 ods. X zákona o W. neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy. H. naďalej konštatovať, že citované ustanovenie zákona o W. pojem výnosy neobsahuje a preto naďalej bolo úlohou správneho orgánu prioritne riešiť otázku, či za daného stavu za účelom výpočtu pomeru týmto spôsobom, t.j. podľa výnosov boli splnené zákonné podmienky. R. v predmetnej veci v súvislosti so spôsobom výpočtu pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. vychádzal okrem iného najmä z listu O. financií SR zo dňa XX.XX.XXXX č. MF/XXXXX/XXXX-XX, v ktorom je uvedené, že na určenie pomeru podľa § 49 ods. X zákona o W. považuje za objektívnejšie jeho stanovenie na základe výnosov, pričom však nevylúčil ani iný spôsob jeho stanovenia, ktorý by reálne vyjadroval rozsah použitia tovarov a služieb na podnikanie celkového rozsahu použitia tovarov a služieb. D. súd SR v rozhodnutí XSžf/XX/XXXX zdôraznil, že uvedený list nemá povahu všeobecne záväznej právnej normy, ale ide len o stanovisko, resp. usmernenie - svojim obsahom nejednoznačné, a teda v konečnom dôsledku dávajúcom možnosť postupovať aj inak - ktoré je pre právne posúdenie predmetnej veci právne irelevantné. Z., že citované ustanovenie § 49 ods. X zákona o W. neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy, nemôže byť na ujmu daňového subjektu. Súd konštatuje, aby zdaniteľné osoby mohli vykonávať potrebné výpočty, členským štátom prináleží stanoviť spôsoby a kritériá vhodné na tento účel, pričom je potrebné dodržať zásady, ktorým podlieha spoločný systém W.. P., ktoré majú v tejto súvislosti prijať členské štáty musia byť v súlade so zásadou daňovej neutrality, na ktorej spočíva spoločný systém W.. Vzhľadom na to musia členské štáty vykonávať svoju diskrečnú právomoc takým spôsobom, aby bolo zaručené, že odpočítanie sa vykonáva iba vo vzťahu k tejto časti W., ktorá zodpovedá plneniam, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie. Je potrebné dbať o to, aby výpočet pomeru medzi hospodárskymi činnosťami a činnosťami, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, objektívne odrážal časť, ktorá bola skutočne započítaná ako výdavky na vstupe vo vzťahu ku každej z týchto dvoch činností. Je potrebné dodať, že pri výkone uvedenej právomoci sú členské štáty oprávnené v prípade potreby uplatniť buď investičný kľúč, alebo kľúč plnení, resp. akýkoľvek iný vhodný kľúč, pričom nie sú povinné obmedziť sa na jeden z týchto spôsobov. X. spôsobov a kritérií rozdelenia súm W. zaplatenej na vstupe medzi hospodárske činnosti a činnosti, ktoré nie sú hospodárskymi činnosťami, v zmysle S. smernice patrí do diskrečnej právomoci členských štátov, ktoré musia pri výkone tejto právomoci zohľadniť účel a štruktúru tejto smernice a v tejto súvislosti stanoviť spôsob výpočtu, ktorý objektívne odráža časť, ktorá bola skutočne započítaná ako výdavky na vstupe vo vzťahu ku každej z týchto dvoch činnosti (rozsudok Z. dvora z XX.XX.XXXX vo veci C-XXX/XX). A. na odpočítanie dane je jednou z hlavných charakteristík systému W. uplatňovaného v I. únii. V. všeobecný princíp platí, že zdaniteľná osoba, ktorá je platiteľom dane je oprávnená na odpočítanie vstupnej dane, pokiaľ nadobudnuté tovary a služby sú použité na účely zdaniteľných transakcií. Ak sú tieto tovary a služby použité platiteľom dane pre transakcie pri ktorých daň z pridanej hodnoty je odpočítateľná, a súčasne pre transakcie pri ktorých daň z pridanej hodnoty nie je odpočítateľná, daň z pridanej hodnoty môže platiteľ dane odpočítať len pomerne, v rozsahu použitia na transakcie, pri ktorých daň z pridanej hodnoty je odpočítateľná (rozsudok C-XX/XX z XX.XX.XXXX). V zmysle ustálenej judikatúry Q. súdu SR pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. X ods. X Q. SR, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. H. napríklad v náleze sp. zn. PL.ÚS XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ústavný súd judikoval: „princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného čl. X ods. X Q. SR (mutatis mutandis II. ÚS XX/XX, PL.ÚS XX/XX, PL. ÚS XX/XX, PL.ÚS XX/XX, PL.ÚS X/XX, PL.ÚS X/XX)“. Q. súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL.ÚS XX/XX, PL.ÚS X/XX, PL.ÚS X/XX). V žiadnom prípade však nemožno pripustiť, aby orgán štátnej správy si prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria a sám podával vydávaním metodických pokynov a stanovísk výklad právnych noriem. S. orgány môžu podľa čl. X ods. X Q. SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd uvádza, že žalovaný napriek rozhodnutiu D. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nerešpektoval právny názor NS SR, v napadnutom rozhodnutí žalovaný nezistil a neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili skutkový podklad pre vydanie rozhodnutia. D. rozhodnutím však neodstránil rozpory medzi spôsobom výpočtu urobeným žalobcom a žalovaným, naďalej je sporným aké ukazovatele majú byť zahrnuté do tohto porovnania. R. v napadnutom rozhodnutí sa odvolal na judikatúru Z. dvora európskej únie a uvádzal X rozsudky, ktoré aj cituje, avšak vôbec nešpecifikuje, akého porušenia sa vo vzťahu k nim žalobca dopustil. D. žalovaný nerešpektoval právny názor D. súdu SR a napriek časovému priestoru, v ktorom mohlo dôjsť o odstránenie nepresnej a nedostatočnej definície ustanovenia § 49 ods. X zákona o W., je potrebné naďalej trvať na tom, že táto skutočnosť nemôže byť na ujmu daňového subjektu a preto súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. O. časť napadnutého rozhodnutia žalovaného sa týka uskutočniteľných zdaniteľných obchodov - daň z dodania stavebných pozemkov a k dodaneniu žalobcu o sumu XXX.XXX,XX eur. Súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa opiera o ustanovenia čl. X ods. 3, čl. XX šiestej smernice, ustanovenia § 38 ods. X a X , § 86 zákona o W., rozsudok Z. dvora I. únie vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. O. žalobcom a žalovaný je rozdielny právny názor v prípade prevodu súboru nehnuteľností (budov a zastavaných pozemkov), ktoré spadajú pod režim oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. R. uvádza, že mu nevzniká povinnosť platiť W. a opak však tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí, opierajúc sa už o vyššie uvedené zákonné ustanovenia. R. uvádza, že dodanie nehnuteľností stavebných pozemkov za bližšie opísaných podmienok vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach, žalobca nespĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § X8 ods. X zákona o W., v ktorom sú premietané ustanovenia čl. XXB písm. g/ v spojení s čl. X ods. 3 písm. a/ S. smernice. D. na uvedené pri predaji týchto pozemkov vznikla žalobcovi v zdaňovanom období september XXXX daňová povinnosť ako bola daňovou kontrolou vyčíslená a ktorá bola predmetom vyrubeného rozdielu dane. X. záver je v súlade s názorom Z. dvoru I. únie vyjadreným v rozsudku vo veci C XXX/XX W. N., podľa ktorého čl. XXB písm. g/ v spojení s čl. X ods. X písm. a/ S. smernice sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od W. stanovené v prvom z uvedených ustanovení sa nevzťahuje na dodávku pozemku ešte zastavaného schátralou budovou, ktorá sa má odstrániť, aby sa na jej mieste postavila nová stavba, a ktorej odstraňovanie, zabezpečené na tieto účely predávajúcim, sa začalo už pred týmto dodaním. X. plnenia dodávky a odstránenia stavby sú z hľadiska dane z pridanej hodnoty jedným plnením, pričom ako celok majú za cieľ dodanie nezastavaného pozemku a nie existujúcej budovy a pozemku, na ktorom stoja, nezávisle od toho, ako pokročili odstraňovacie práce starej budovy v čase skutočného dodania pozemku. Súd z priloženého spisového materiálu zistil, že v júli XXXX vyhlásil žalobca podmienky obchodnej verejnej súťaže na uzavretie kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. A. súťaže je získanie najvhodnejšieho návrhu (resp. návrhov na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. nehnuteľnostiam ponúkaných na predaj Z. televíziou a uvedených v zozname nehnuteľností). Q. súťaže bolo nájsť kupujúceho, ktorý predloží návrh na uzavretie kúpnej zmluvy za najvhodnejších podmienok . V bode X.X súťažných podmienok je uvedené, že navrhovaná kúpna cena nehnuteľnosti nesmie byť nižšia ako primeraná kúpna cena, pričom primerané kúpne ceny pre každú nehnuteľnosť sú uvedené v „R. nehnuteľností a predstavujú všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom“. D. kúpnu cenu uvedie záujemca v návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy. Ku kúpnej cene sa neúčtuje W.. K prílohe súťažných podmienok je pripojené pokračovanie súťaže na nehnuteľnosti V. prenosnej techniky N. - H.: pozemok č. X - O. dolina, pozemok č. X s rod. domom Z. B. XX- O. dolina. A. č. X - O. dolina pozemky v areáli Z. televízie O. doline k.ú. G. S., všeobecná hodnota pozemkov podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je stanovená na XX.XXX.XXX,- Sk. Z popisu nehnuteľnosti vyplýva, že sa týkajú pozemkov nachádzajúcich sa v oplotenom areáli Z. televízie v O. doline N.. A. sú stavebne nepripravené, t.j. bez možnosti napojenia na jestvujúce vnútroareálové siete rozvodov vody, kanalizácie, elektriny a plynu. Na pozemkoch parc. č. XXXX/ XX, XXXX/XX sa nachádzajú dočasné objekty bývalého zariadenia staveniska, celkovo X objektov. D. na ich odstránenie sú zohľadnené vo všeobecnej hodnote pozemkov. A. hranici pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza vnútroareálová kanalizácia DN XXX, cca XXm, ktorá prechádza do areálu R.- vyžaduje sa zriadenie vecného bremena. Na kraji pozemku parc. č. XXXX/XX sa nachádza rohová šachta horúcovodu s napojením na areálový kolektor vo vlastníctve Z., ktorá musí ostať zachovaná, vyžaduje sa zriadenie vecného bremena. Podľa informatívneho záznamu silových káblov R. energetiky, a.s. N. zo dňa XX.XX.XXXX sa na dolnom okraji parc. č. XXXX/XX nachádza kábel typu V. K. XxXXX mm, XX kW v dĺžke XX m. Na parc. č. XXXX/XX sa nachádza areálová rohová šachta kanalizácie zasahujúca do pozemku cca XXm a potrubie kanalizácie do nej ústiace v dĺžke XX m a XXm, ktoré sú vo vlastníctva Z. - vyžaduje sa zriadenie vecného bremena. A. sú v zmysle aktualizácie územného plánu C. mesta SR N. určené na funkciu: občianska vybavenosť. A. č. X s rod. domom Z. B. XX- O. dolina: všeobecná hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je stanovená na XX.XXX.XXX,- Sk. A. ponuky je rodinný dom Z. B. č. XX súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a o pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX výmera XX.XXX mX zastavané plochy. Z popisu nehnuteľností vyplýva, že sa jedná o samostatne stojaci trojpodlažný dom postavený v roku XXXX, bez zdrojov vykurovania a teplej vody, v prípade predaja bude odpojený od areálovej prípojky vody. A. podlažie pozostáva zo skladových priestorov. A., zádverie, kúpeľňa, chodba, kuchyňa, dve izby a WC. A.: chodba, dve izby, balkón a kúpeľňa. A. a rodinný dom sa nachádzajú v oplotenom areáli Z. televízie v O. doline v N.. A. sú stavebne nepripravené, t.j. bez možnosti napojenia na jestvujúce vnútroareálové siete rozvodov vody, kanalizácie, elektriny a plynu. Na pozemku parc. č. XXXX/XX sa nachádzajú dočasné objekty bývalého zariadenia staveniska, ktoré musí budúci vlastník odstrániť (náklady na ich odstránenie sú zohľadnené vo všeobecnej hodnote pozemkov). Y. pozemok parc. č. XXXX/XX prechádza trasa horúcovodu, ktorý zaisťuje dodávku tepla aj do areálu Z. televízie. O. zostať zachovaný aj v budúcnosti - vyžaduje sa zriadenie vecného bremena. Podľa informatívneho zákresu vyhotoveného N. vodárenskou spoločnosťou, a.s., dňa XX.XX.XXXX sa na pozemku nachádza verejná kanalizácia DN XXX v dĺžke cca XXm, následne opúšťa územie Z. prechádza parc. č. XXXX/XX, ktorá nie je vo vlastníctve Z., znovu sa vracia na územie Z. v dĺžke cca XXm. Na pozemku parc. č. XXXX/XX sa nachádza vnútroareálová kanalizácia DN XXX v dĺžke cca XXm, ktorá je vo vlastníctve Z.. A. sú v zmysle aktualizácie územného plánu C. mesta SR N. určené na funkciu: občianska vybavenosť. V spise je založený znalecký posudok č. XXX/XXXX L.. W. C., znalca z oboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností. R. posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. XXXX, XXXX/X,XX,XX,XX k.ú. G. S. pre účely prevodu nehnuteľnosti. Q. znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu týchto pozemkov. Zo znaleckého posudku vyplýva, že lokalitu z pohľadu územného plánu a prevládajúcej zástavbe možno hodnotiť ako vhodnú pre služby a administratívu z možnosťou vysokého využitia pozemkov. A. sú na predmestí centrálnej mestskej zóny, s dopravou O. a jazdným časom vlastným autom do centra do XX minút. A. je administratívno-obytná. A. sú stavebne nepripravené (bez možnosti napojenia na jestvujúce vnútro areálové siete vody, kanalizácie, elektriny a plynu) zo skládkou stavebného odpadu o rozlohe cca XXXXmX a nezistenej hĺbke, ktorá sa podľa miestneho šetrenia a podľa výkresu koordinačnej situácie stavby z roku XXXX označená ako skládka S-7. H. využitie strmého svahu pri oplotení R. o výmere cca XXX,X XX,X je značne sťažené. H. plochy tvoria XX,X% plochy hodnotených pozemkov. Zo znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov je XX.XXX.XXX,XX Sk, odpočet na odstránenie zariadení staveniska je XXX.XXX,XX Sk. R. preto stanovil všeobecnú hodnotu uvedených pozemkov na čiastku XX.XXX.XXX,- Sk. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného L.. W. C., znalcom z odboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov - parc. KN č. XXXX/XX,XX,XX,XX,XX v k.ú. G. S. okres N. IV. V znaleckom posudku sa uvádza všeobecná hodnota týchto pozemkov X.XXX.XXX,- Sk. R. posudok č. XXX/XXXX Z.z. L.. W. C. znalca z oboru stavebníctvo - oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov - parc. č. XXXX/XX, XXXX,XXXX, v k.ú. G. S. okres N. - O. časť G. S.. R. stanovil všeobecnú hodnotu zaokrúhlene na sumu XX.XXX.XXX,- Sk. Z rekapitulácie všeobecnej hodnoty vyplýva všeobecná hodnota stavieb XXX.XXX,XX Sk, všeobecná hodnota pozemkov XX.XXX.XXX,XX Sk odstránenie zariadenia staveniska X.XXX.XXX,XX Sk. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX L.. W. C. znalca z oboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov a to majetkovej podstaty registra C parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, stavby rodinný dom súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/XX - k.ú. G. S.. S. hodnota pozemkov bola znalcom stanovená na XX.XXX.XXX,XX Sk. P. na odstránenie zariadenia stanoviska bol stanovený na X.XXX.XXX,XX Sk, preto bola stanovená všeobecná hodnota stavby X.XXX.XXX,XX a všeobecná hodnota pozemkov XX.XXX.XXX,-Sk. Podľa rekapitulácie všeobecnej hodnoty pozemkov stanovená na XX.XXX.XXX,- Sk v zmysle znaleckého posudku. W. XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi Z. televíziou N. ako predávajúcim SG F. II, s.r.o. N. ako kupujúcim, ktorí sa dohodli na uzavretí zmluvy, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, G. úradu v N., Z. katastra pre hlavné mesto N. a to parcely, ktoré vznikli na základe GP č. XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetný GP je nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. A. tejto zmluvy je úprava práva a povinností zmluvných strán pri prevode predmetu kúpy z predávajúceho na kupujúceho, predovšetkým povinnosť predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy a povinnosť kupujúceho za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu. C. prevádzaných nehnuteľností bola stanovená znaleckými posudkami L.. W. C. na XX XXX XXX,- Sk a to podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. R. strany sa dohodli na kúpnej cene prevádzaných nehnuteľností vo výške XX XXX XXX,- Sk. R. dňa XX.XX.XXXX vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX XXX XXX,- Sk. V. charakter faktúry uvádza: na základe zmluvy fakturujeme S. za nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti - G. úrad v N., Správa katastra hlavného mesta SR N., pracovisko N. IV, kat. úz. XXXXXX G. S. na LV č. XXX. W. XX.XX.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi Z. televíziou N. ako predávajúcim a SG F. II, s.r.o. N., predmetom kúpy je: predávajúci je výlučne vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností - G. úrad v N., Z. katastra pre hlavné mesto SR N., pracovisko N. IV, kat. úz. XXXXXX G. S. na LV č. XXX. G. cena bola stanovená na základe znaleckého posudku L.. W. C. na XX XXX XXX,- Sk podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V bode IV. R. sa uvádza, že predávajúci prehlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviažu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva - zmluvné, zákonné, sudcovské ani exekučné, a že nehnuteľnosti neboli použité ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie záväzku. G. vyhlasuje, že nehnuteľnosti kupuje vrátane na nich sa nachádzajúcich bývalých objektov zariadenia staveniska, náletových drevín a stromov a pri ich prípadnom odstránení bude postupovať na svoje náklady pri dodržaní platných právnych prostriedkov. W. XX.XX.XXXX bola vystavená žalobcom faktúra č. XXXXXXXXXX na čiastku XX XXX XXX,- Sk, kde v charakteristike sa uvádza, že na základe zmluvy fakturuje žalobca za nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti - G. úrad v N., Z. katastra hlavného mesta SR N., pracovisko N. IV, kat. úz. XXXXXX G. S. na LV č. XXX. Na základe dožiadania správcu dane O. úrad mestskej časti N. - G. S. vo veci územnoplánovacia informácia na pozemky parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX kat. úz. G. S. je uvedené, že všetky predmetné pozemky sú súčasťou územia pôvodného areálu Z. televízie v lokalite Z. B. - O. W., ktoré podľa platnej celomestskej Q. - aktualizácia územného plánu HL.M.SR N., r. XXXX v znení neskorších zmien a doplnkov sú určené pre funkciu občianska vybavenosť (sociálna starostlivosť, školstvo, kultúra, obchod, služby, verejné stravovanie, ubytovanie cestovného ruchu, administratíva). O. úrad mestskej časti N. - G. S. uvádza, že predmetné pozemky je možné v zmysle § 43h stavebného zákona považovať za stavebné pre vopred uvedené stavby a zariadenia. Podľa jeho vedomostí pre dané územie nie je spracovaná podrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia (územný plán zóny). Q. plánovacia informácia platí do schválenia návrhu nového územného plánu hlavného mesta N., maximálne však jeden rok odo dňa vydania. R. následne zistil, že kupujúci SG F. II na uvedených pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv následne ponúkal nové bytové a polyfunkčné objekty, čo tiež potvrdzuje, že podstatou prevodov boli pozemky a nie stavby, ako bolo zariadenie staveniska a oplotenie, ktoré na týchto pozemkoch stáli. Podľa § 38 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., oslobodené od dane je dodanie stavby, alebo jeho časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po X rokoch od X kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Podľa § 38 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., oslobodené od dane je dodanie pozemku, okrem dodania stavebného pozemku. A. sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie ods. 1. Súd konštatuje, že v danom prípade žalobca podľa znaleckých posudkov stanovil cenu nehnuteľnosti bez uvedených stavieb s tým, že podstatou uznania oslobodenia od dane je dodanie stavby, pretože ak je oslobodené dodanie stavby je oslobodený aj stavebný pozemok, pokiaľ sa dodáva zo stavbou. Podľa dokladov, ktoré sú založené v administratívnom spise, podstatou dodania predmetných nehnuteľností žalobcom sa nebola stavba ale stavebný pozemok, preto v tomto prípade nie je možné podmienky oslobodenia dane súvisiace z dodaním stavby vzhľadom na oslobodenie od dane pri dodaní stavebného pozemku. To znamená, že ak neboli dodávané stavby (neboli v posudku ani ocenení, boli určené len náklady na ich odstránenie) nie je možné oslobodiť od dane dodanie stavebného pozemku podľa § 38 ods. X zákona o W., pretože na oslobodenie stavebného pozemku (pozemku dodaného zo stavbou) sa vzťahujú § 38 ods. X zákona o W. len za predpokladu, ak sa dodáva stavba. Súd konštatuje, že v danom prípade pri vyhodnotení všetkých vzájomných súvislostí, dodaním stavebného pozemku, ktorý sa dodáva s objektmi bývalého zariadenia staveniska, v ktorej neboli ocenené, ale naopak u ktorých boli ocenené náklady na ich odstránenie, nespĺňalo podmienky pre oslobodenia od dane podľa § X8 ods. X zákona o W. a žiadne dodatočné podmienky od daňového subjektu správca dane nevyžadoval. Súd ďalej konštatuje, že námietka žalobcu týkajúce sa aplikácie a odvolania sa žalovaného na názor Z. dvora I. únie v rozsudku vo veci C-XXX/XX W. N., podľa ktorého článok XXB písm. g/ v spojení s čl. X ods. 3 písm. a/ X S. smernice sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane z pridanej hodnoty stanovené v prvom z uvedených ustanovení sa nevzťahuje na dodávku pozemku, ešte zastavaného schátralou budovou, ktorá ju sama odstráni, aby sa na jej miesto postavila nová stavba, a o ktorej odstraňovaní, zabezpečí na tieto účely predávajúcim, sa začalo už pred jej dodaním. V danom prípade žalovaný správne aplikoval uvedené rozhodnutie a nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu uvedeným v žalobe, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad. H. nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že správca dane svojim postupom porušil čl. X Q. SR, podľa ktorého môžu štátne orgány vyžadovať len plnenie zákonom stanovených podmienok. R. od žalobcu nepožadoval plnenie nad rámec zákonom stanovených povinností vyplývajúcich z ust. § 38 ods. X a X zákona o W.. Z. zistené súdom z administratívneho spisu nepreukazujú tvrdenie žalobcu, že správne orgány svojim postupom porušili ust. čl. X Q. SR a zásadu zákonnosti podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. Súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne zistil skutočný stav veci, svoje rozhodnutie zdôvodnil a postupoval v súlade s so zákonom o W., preto v tejto časti rozhodnutie o dani podľa § X8 zákon o W. rozhodnutie považuje za súladné so zákonom. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že podľa § 250k ods. X súd priznal žalobcovi náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok XX,- eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia dňa XX.XX.XXXX; podanie žaloby dňa XX.XX.XXXX;účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) XxXXX,XX eur, XxXXX,XX eur a paušál XxX,XXeur, 1x X,XX eur a XX %DPH vo výške XX,XX, čo spolu predstavuje čiastku XXX,XXeur. Právny zástupca žalobcu si trovy konania uplatnil podaním zo dňa 18.04.2013 v celkovej výške 1048,03 eur, súd mu v časti 502,27 eur ich nepriznal nakoľko, podľa názoru súdu, neboli účelne vynaložené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.