Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/267/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011897583 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011897583.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X. S.. J. E., nar. XX.X.XXXX, P. C.. Ž. Č.. XX, XXX XX P., 2. E.. S.. M. Y. - P., V.. XX.X.XXXX, P. R. K. T. X F. XXX XX V., 3. R.. Y. E., V.. XX.XX.XXXX, P. C.. Ž. Č.. XX, XXX XX P., zastúpení JUDr. Y. J., advokátom so sídlom nám T. Č.. XX, XXX XX P., proti odporcom 1. S.. F. A., V.. X.XX.XXXX, P. C.. Z. č. X, XXX XX Bratislava, X. R. A., V.. X.X.XXXX, P. C.. Z. Č.. X, XXX XX P., X. S.. L. E., V.. XX.X.XXXX, P. C.. L. Č.. X, XXX XX P., X. R.. D. E., V.. XX.X.XXXX, P. C.. L. Č.. X, XXX XX P., 5. S.. J. Y., V.. XX.X.XXXX, P. C.. T. Č.. X, XXX XX O. R., B..Č.. P. I. XXc, XXXX P., O. T., X. R.. Ľ. Y., V.. X.X.XXXX, P. C.. T.Á. Č.. X, XXX XX O. R., B..Č.. P. I. XXc, XXXX P., O. T., zastúpení : Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Kurecová s.r.o., ul. Fraňa Kráľa č. 31, 811 05 Bratislava, IČO : XX XXX XXX, o úpravu práv a povinností vlastníkov nebytových priestorov v dome Židovská 19 v Bratislave podľa ust. § 11 ods. 1 až 5 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. marca 2011, č. k. 7C/1/2009-146 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zakázal prevádzku pohostinského zariadenia umiestneného v nebytovom priestore domu Ž. XX, súpisné číslo XXX, poznačenom na liste vlastníctva č. XXXX ako NP 24 vo vlastníctve odporcov 1.,2.,3.,4. a v nebytovom priestore domu Ž. XX, súpisné Č. XXX označenom na liste vlastníctva č. XXXX ako NP XX vo vlastníctve odporcov 3.,4. Odporcom 1.,2.,3.,4.,5.,6 uložil povinnosť - využívať nebytové priestory NP 22 a NP 24 iba na účel - obchodné priestory, na ktorý bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. IV-XXX zo dňa 9.4.1934 - uviesť do pôvodného stavu stavebné úpravy, ktoré sa odlišujú od pôvodnej archívnej dokumentácie uloženej v archíve MV SR v zmysle kolaudačného rozhodnutia č. IV-13 zo dňa 9.4.1934 ako aj pokynov pamiatkového úradu v zmysle zák. č. 49/2002 Z.z. a to : portály výkladov nebytových priestorov NP 22 a NP 24, odstrániť vstup z nebytového priestoru NP 24 do spoločnej chodby, odstrániť odsávanie z nebytového priestoru NP 24 do komína prislúchajúceho bytom a to všetko do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku - zabezpečiť projektovú dokumentáciu a kolaudačné rozhodnutie na plynové rozvody v suteréne budovy bytového domu na ulici Ž. XX, súpisné číslo XXX vedúce k ich nebytovým priestorom tak, aby boli prevádzkované v zmysle platnej normy STN 38 6441 a to všetko do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia 1.,2.,3. sú vlastníkmi bytov č. 9, 7 a 12 a spoluvlastníkmi nebytových priestorov v bytovom dome na Židovskej ul. č. 19 v Bratislave, s desiatimi bytovými a dvoma nebytovými jednotkami, ktoré sú vo vlastníctve odporcov a slúžia ako kaviarničky. Nebytové priestory označené na liste vlastníctva č. 6178 a to NP 24 je vo vlastníctve odporcov 1.,2.,3.,a 4. a NP 22 je vo vlastníctve odporcov 3.,4.,5.,6. Odporcovia 1. - 6. predmetné nebytové priestory prenajali, ale nezabezpečili zmenu ich užívania v zmysle ust. § 68 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, nakoľko bytový dom Ž. Č.. XX, má podľa projektovej dokumentácie iba obchodné priestory a stavebné povolenie č. 2586/stav.1.1933 zo dňa 21.7.1933 deklaruje, že vzhľadom na jeho konštrukciu neprichádza do úvahy zmena obchodných priestorov na iné typy využitia. Pri kontrole štátneho stavebného dohľadu dňa 21.8.2008 vykonaného na podnet Spoločenstva bytov a nebytových priestorov, Ž.Á. XX, Bratislava v zastúpení S.. J. E., bolo zistené že na stavbe boli vykonané zmeny a odporcovia 1. až 6. nepredložili rozhodnutie o zmene stavby a ani rozhodnutie o zmene užívania časti stavby, na ktoré boli vyzvaní výzvou zo dňa 01.10.2008 č. SU-2008/34160/41591 a ktoré by v zmysle Stavebného zákona preukazovali zmenu účelu využitia predmetných obchodných priestorov. Kontrolou stavebného dohľadu bolo zistené, že odporcovia nerešpektujú Stavebný zákon a vzájomné spolužitie a to tým, že viaceré stavebné úpravy nebytových priestorov boli zo strany odporcov 1. až 6 zrealizované bez stavebného povolenia. Opätovnou výzvou zo dňa 25.03.2009 č. SU-2008/34160/13120/09-Bu boli odporcovia 1. až 6. vyzvaní k predloženiu dokladov podľa ust. § 88a, ale nakoľko doklady nepredložili, Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto oznámením podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 88a ods. 2 Stavebného zákona oznámil začatie konania o odstránení stavby - stavebné úpravy v nebytovom priestore č. NP 22 a č. NP 24, objekt súp. č. XXX na ul. Ž. XX L. P., na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. Staré Mesto. Podľa vyjadrenia účastníkov konania, posledné stavebné zmeny ( úprava fasády výmenou výkladov ) boli uskutočnené pred cca dvoma rokmi, rôzne zmeny využitia dotknutých priestorov ( spolu aj s následnými vyvolanými stavebnými zmenami ) prebiehali priebežne od roku 1991. Krajský pamiatkový úrad Bratislava sa k uskutočneným udržiavacím prácam, stavebným zmenám a zmenám účelu využitia s vyvolanými úpravami riešenej nehnuteľnosti ( napr. vzduchotechnika ) nevyjadroval z dôvodu, že na KPÚ Bratislava neboli v predmetnej veci predložené žiadne žiadosti ani iné podkladové materiály. Mestská časť Bratislava - Staré mesto rozhodnutím č. 34160/40972/URS/Bud/L/275 zo dňa 14.10.2009 ako príslušný stavebný úrad na konanie o odstránenie stavby prebiehajúce konanie prerušil na dobu do právoplatného rozhodnutia vo veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 1/2009. K uvedenému výsledku dokazovania prvostupňový súd ešte uviedol, že z predložených fotografií ako aj z písomnej výpovede svedkyne E. P. ( matky navrhovateľky v 2. rade ) mal za preukázané, že škoda vzniká najmä navrhovateľovi v 2. rade ako vlastníkovi bytu č. 7, kde odporcovia zaústili odsávanie nasýtených pár z kuchyne do komína, pary v komíne sa kondenzujú a vlhkosť preráža do bytu, kde trvalo znehodnocuje bývanie v izbe s oknom do dvorovej časti domu. Táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 21.8.2008, aj zo stanoviska súdneho znalca č. 123/2008 zo dňa 18.8.2008 v ktorom skonštatoval, že týmto zásahom do predmetného bytového domu dochádza k zníženiu jeho trhovej hodnoty a k poškodeniu bytu č. 7, čo zároveň spôsobuje zdravotné problémy matke navrhovateľky 2. Z výpovedí navrhovateľov a svedkov je nesporné, že dym preniká do chodieb a bytových jednotiek jednotlivých vlastníkov. Daný stav sa často musí riešiť zásahom mestskej polície pre hluk i po oficiálnej zatváracej dobe, čo potvrdil aj svedok J. Q., ktorý hradil pokutu po zásahu polície. Nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu uvedený stav pretrváva a požadované doklady súdu predložené neboli a aj s poukazom na prebiehajúce konanie na Mestskej časti Bratislava - Staré mesto pod sp. zn. 34160/40972/URS/Bud/L/275 ( príslušný stavebný úrad ) o odstránenie stavby : Stavebné úpravy v nebytovom priestore, objekt súp. č. XXX na ulici Ž. Č.. XX L. P., na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. Staré Mesto, súd návrhu navrhovateľov v 1.,2.,3. rade v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia. Prvostupňovému súdu vytkli nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď svoje rozhodnutie oprel výlučne len o tzv. kolaudačné rozhodnutie č. IV - 138 zo dňa 09.04.1934, ako listinu Vyrubovacieho úradu SLOVENSKA / pravdepodobne Bratislavy - na ktorej chýba miesto úradu / s názvom „Miestopis a podlahová plocha podľa § 136 zákona zo dňa 15. júna 1927, č. 76 Sb. z. a n. prev. nariadenia zo dňa 20. 12. 1927, č. 175 Sb. z. a n.“ ako túto listinu nazvali navrhovatelia 1. - 3. Táto listina má dve strany, pričom na jednej strane je uvedený dátum 9.IV.1934 a na druhej strane je uvedený dátum 16. II. 1934. Právne predpisy, zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. a vládne nariadenie č. 175/1927 Sb. uvedené v tejto listine sú zákonmi daňovými a § 136 zákona č. 76/1927 Sb. pojednáva o oslobodení od domovej dane, čo vyplýva z jeho nadpisu a to: „Dočasné osvobození od domovní dane“ (Zákon č. 76/1927 Sb. ze dne 15. června 1927 o přímých daních, Vládní nařízení č. 175/1927 Sb. ze dne 20. prosince 1927, kterým se provádí zákon ze dne 15. června 1927, č. 76 Sb. z. a n., o přímých daních). Odporcovia 1. - 6. spochybnili túto listinu pred prvostupňovým súdom a uviedli, že listina nie je právoplatným kolaudačným rozhodnutím, avšak táto ich námietka zostala bez povšimnutia súdu, resp. prvostupňový súd sa s touto otázkou nevysporiadal. Prvostupňový súd bez toho, aby sa zaoberal resp. skúmal, či ide skutočne o kolaudačné rozhodnutie, rozhodol v rozsudku resp. celý výrok rozsudku postavil práve na tvrdení navrhovateľov, že vyššie uvedená listina je kolaudačné rozhodnutie domu Ž. C.. Č.. XX. Prvostupňovému súdu vytkli, že vôbec nezobral do úvahy ani dôležitú skutočnosť, že odporcovi 1. ako nájomcovi, na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. dňa 01.12.1990 s Bytovým podnikom BA I, š.p. ako prenajímateľom, vznikol nájomný pomer na základe zmluvy o nájme už dňa 01.12.1990 a že v článku I. bod 2 tejto zmluvy je uvedený účel nájmu : predajňa, zmenáreň, cukrovinky, espresso a v bode 3 je uvedené, že na prenajatie uvedených priestorov….dal ObNV Bratislava I súhlas listom č. D/69-1850/90/Ma dňa 16.11.1990. Súhlas ObNV Bratislava I znamená, že daný priestor bol stavebne určený na účel nájmu (rozsudky NS SR sp. Zn. M Cdo 251/2002 a sp. zn. 5 Cdo 104/95), pretože všetky stavebné úpravy v nebytovom priestore uskutočnil prenajímateľ Bytový podnik BA I. š.p. tak, aby predmet nájmu mohol slúžiť dohodnutému účelu v zmluve o nájme. Odporcovia až neskôr ako vlastníci nebytových priestorov tieto prenajali iným osobám - nájomcom. Vzhľadom k tomu, že nebytové priestory slúžili stále na ten istý účel (20 rokov) nebol dôvod zabezpečiť zmenu účelu ich využitia na príslušnom stavebnom úrade. Na základe hore uvedených skutočností odporcovia 1.- 6. namietli to, čo súd uvádza na strane 11 ods. 3 v rozsudku a to .: „Odporcovia v 1. - 6. rade prenajali predmetné nebytové priestory a nezabezpečili zmenu užívania nebytových priestorov v zmysle § 68 zák. č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku“. Poukázali i na nesprávnu aplikáciu zákonných ustanovení Obč. zák., konkr. §§ 123-126, pričom podľa názoru odvolateľov súd mal správne aplikovať ust. § 127 ods. 1 Obč. z. a jeho rozhodnutie považujú za v rozpore s cit. ustanovením. Súčasne mu vytkli rozhodovanie nad rámec jeho právomoci. K povinnosti uviesť do pôvodného stavu „portály výkladov nebytových priestorov“, takýto technický termín považujú odporcovia za nezrozumiteľný, keď ho súd zmätočne prevzal do rozsudku, pričom mal asi na mysli výmenu okien - výkladov nebytových priestorov. V ďalšom zdôraznili, že povinnosti uložené súdom prvého stupňa ako odstránenie vstupu z nebytového priestoru NP 24 do spoločnej chodby, odstránenie odsávania z toho istého NP boli zrealizované ešte právnym predchodcom odporcov v roku 1991. Uloženú povinnosť zabezpečiť projektovú dokumentáciu a kolaudačné rozhodnutie na plynové rozvody v suteréne budovy bytového domu na ulici Ž.S. XX, vykonalo v rámci odstránenia havarijného stavu Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a rozhodovať o spoločných častiach a spoločných zariadeniach prislúcha len správe domu, ktorou je v tomto prípade Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Záverom uviedli, že prvostupňový súd mal prihliadať na ust. § 104 zákona 50/1976 Zb., ktoré upravuje prípad, keď sa doklady, najmä projektová dokumentácia stavby nezachovali, vždy sa vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, t.j. že nejde o tzv. „čiernu stavbu“. Tento inštitút je jediným právnym prostriedkom, ktorý umožňuje nahradiť chýbajúce doklady (napr. kolaudačné rozhodnutie, dokumentáciu stavby). Ak však na základe neho nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, vychádza sa z účelu, na ktorý sa stavba bez technických a právnych vád užíva. K odvolaniu odporcov sa vyjadrili navrhovatelia, zhrnúc históriu vývoja stavebných poriadkov a štatútov od roku 1889 a zdôraznili, že vtedajšie stavebné konania boli veľmi rozdielne od súčasných zvyklostí stavebného práva. Všetky stavebné štatúty platili až do ich súhrnného zrušenia zákonom č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí. Uviedli, že tvrdenie odporcov, že dokument Miestopis a podlahová plocha nie je kolaudačným rozhodnutím sa nezakladá na pravde. Základným, neopomenuteľným a hlavným problémom sporu podľa § 82 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. je, že ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Túto skutočnosť odporcovia zámerne neuvádzajú, pretože by celé odvolanie stratilo zmysel. Dali do pozornosti, že Zmluva o nájme a kúpna zmluva nemôže nahradiť stavebné konanie. Zo zmluvy je jasné, že Bytový podnik prenajal neupravené kancelárske priestory, nebytové priestory NP 22 a 24 neboli nikdy pohostinskými zariadeniami, ale obchodnými alebo kancelárskymi priestormi. Pri prevode bytov do súkromného vlastníctva si mesto ponechalo nebytové priestory domu, ktoré prenajímalo rôznym osobám podľa vlastných neverejných kritérií a hlavne interných poradných komisií. Nájomníci si prenajaté priestory rôzne upravovali bez stavebného povolenia a nájomníci bytov, neboli zo zákona účastníkmi konania. Ani tvrdenia odporcov o stavebných úpravách nie sú založené na pravde. Záverom uviedli, že Stavebný úrad ktorý začal konanie o „Odstránenie stavby - Stavebné úpravy v nebytovom priestore, súpisné číslo č. 298 na ulici Židovská 19 v Bratislave, namiesto vydania rozhodnutia o odstránení stavebných úprav prerušil rozhodnutím č. j. 34160/40972/URS/BuD/L/275 zo dňa 14.10.2009 konanie, keď odporcovia dodatočne doručili na úrad žalobu vedenú na OS Bratislava I. pod sp. zn. 7C/1/2009, napriek tomu, že nezákonný stav, spôsobený úpravami stavby nebytového priestoru bol spoľahlivo zistený. Rozsudok prvostupňového súdu žiadali z uvedených dôvodov potvrdiť. Odvolací súd o veci rozhodoval v intenciách napadnutého rozhodnutia, teda o celom jeho výroku a vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti a pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f), a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania po úpravách jeho petitu domáhali voči odporcom rozhodnutia súdu tak, ako ho prvostupňový súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia. Ust. § 157 ods. 2 O.s.p. určuje obsahové (zákonné kritéria) písomného vyhotovenia rozsudku, ktoré je potrebné dodržať. Táto zákonná požiadavka riadneho odôvodnenia písomnej formy rozsudku nie je len formálnou požiadavkou, ktorá má obmedziť prienik obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých, či dokonca nezrozumiteľných súdnych rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah prvostupňového súdu ako v otázke zisťovania skutkového stavu veci, tak i jeho právneho posúdenia. Táto esenciálna zložka princípu práva na spravodlivý súdny proces a to riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu čo do prameňa toho ktorého dôkazného prostriedku v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z čoho vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, keď obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa opakovane obsahuje len prejavy účastníkov konania, citácie zákonných ustanovení, (v niekoľkých prípadoch nepresné) a strohé skonštatovanie, že nebytové priestory domu na Ž. C.. XX L. P. sú obchodnými priestormi, odporcovia nebytové priestory prenajali a nezabezpečili zmenu ich užívania podľa stavebného povolenia (nie kolaudačného rozhodnutia), keď tieto prevádzkujú ako kaviarničky a súčasne takéto doklady nepredložili ani stavebnému úradu, ktorého konanie je prerušené. Nezaoberal sa námietkami vznesenými odporcami ku kolaudačnému rozhodnutiu, z ktorého existencie bez patričného zdôvodnenia vychádzal, bez toho aby sa vyjadril k nájomnej zmluve s účelom nájmu obsahujúceho aj prevádzkovanie espressa, k čomu dal aj ObNV Bratislava I súhlas dňa 16.11.1990 a z ktorého možno vyvodiť stavebné určenie dotknutých nebytových priestorov. Za primárny nedostatok prvostupňového rozhodnutia odvolací súd stotožniac sa s námietkou prezentovanou v odvolaní (hoci odvolatelia túto spájajú so spôsobom uplatnenia nároku v zmysle ust. § 127 ods. 1 Obč. zák.), je rozhodnutie súdu nad rámec právomoci, ktorého nedostatkom trpí podľa odvolacieho súdu podstatná väčšina žalovaného petitu návrhu a tým aj podstatná väčšina výroku prvostupňového súdu, ktorý tento bezo zmeny prevzal do výroku svojho rozhodnutia. To, či boli stavebné úpravy vykonané podľa stavebného povolenia a či sa dodržiavajú jeho podmienky, všeobecne záväzné právne predpisy a normy, či boli splnené podmienky uskutočnenia stavby a či sa táto užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, ako aj ochranu verejných záujmov a práv a právom chránených záujmov osôb, vyplývajúcich z uskutočňovania stavby, resp. zmeny stavby a vlastností pri jej užívaní, zabezpečuje štátny stavebný dohľad, ktorého orgány sú oprávnené zisťovať skutočnosti podľa ust. § 98 ods. 2 Stavebného zákona. Vychádzajúc z uvedeného potom zákaz prevádzky pohostinského zariadenia ( inak zrejme odôvodnený aplikáciou ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. ), povinnosť využívať nebytové priestory v súlade s kolaudačným rozhodnutím, povinnosť uviesť do pôvodného stavu ( nie je ale zrejmé k akému dátumu) stavebné úpravy odlišné od archívnej dokumentácie v zmysle kolaudačného rozhodnutia a to portály, vstup z nebytového priestoru 24 do chodby a odstránenie odsávania z NP 24 do komína a pod., je zásahom do právomoci iného orgánu, v danom prípade orgánu štátneho stavebného dohľadu, ktorý síce konanie uskutočnil a podľa tvrdenia navrhovateľov aj spoľahlivo zistil nezákonný stav spôsobený úpravami stavby - dotknutého nebytového priestoru, konanie o odstránení stavebných úprav ale prerušil, podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne a alibisticky, nakoľko práve tento orgán je nositeľom právomoci v takejto veci konať. Neodstránenými zostali aj rozpory v skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania a vyplynúcich z vykonaného dokazovania, keď na odstránenie závad či poškodení boli zaviazaní všetci odporcovia, napriek tomu, že sa týkajú len NP 24, vo vlastníctve odporcov 1 - 4, ako aj či a ktorými odporcami došlo k zásahu do plynových rozvodov, napriek tomu výrokom svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zaviazal všetkých odporcov zabezpečiť projektovú dokumentáciu a kolaudačné rozhodnutie plynových rozvodov ( § 11 ods. 2 zák.č. 182/1992 Z.z. ). V posudzovanej veci prvostupňový súd v prevažnej časti pristúpil k súhrnnému skutkovému zisteniu, keď z opísaného výpočtu ním vykonaných dôkazov učinil skutkový záver ( naviac pre meritórne rozhodnutie úplne nedostatočný ) ktorý podrobil právnemu posúdeniu tak, že petit žalobného návrhu bezo zmeny premietol do výroku svojho rozsudku. Skutková časť odôvodnenia rozsudku tak skôr predstavuje opis časti spisu, resp. súdom vykonaných dôkazov, bez toho aby bolo zrejmé čo prvostupňový súd zistil z tých pre neho relevantných dôkazných prostriedkov a dielčích skutkových zistení, ktoré spolu vytvárajú celkový skutkový nález ku ktorému sa má nájsť právna reglementácia. Uvedené dôvody vyvolali nemožnosť vecného preskúmania napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, a odvolaciemu súdu nezostalo mu iné ako pristúpiť k jeho zrušeniu a vráteniu veci späť prvostupňovému súdu, ktorý v ďalšom konaní tiež zohľadní účastníkmi uplatnené námietky a vyjadrenia, vrátane námietok, ktoré účastníci vykonali vo svojich odvolaniach a ktoré z povahy veci pretrvávajú vzhľadom k danej procesnej situácii, t.j. keď rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený a vo veci bude opätovne rozhodovať prvostupňový súd. Záverom odvolací súd dodáva, že odôvodnenie rozsudku musí predstavovať presvedčivý obraz postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a jeho právneho posúdenia vrátane relevantného vyhodnotenia, resp. vyporiadania sa s námietkami účastníkov. Ak skutkové zistenia súdu prvého stupňa nie sú v odôvodnení rozsudku rozvedené (konkretizované) čo do prameňa toho ktorého dôkazného prostriedku, takže nie je zrejmé z akých dôkazov a v akej ich hodnotiacej väzbe ( § 132 O.s.p.) bol zistený skutkový stav veci, je rozsudok súdu nepreskúmateľný. Vzhľadom ku kumulácii uvedených vád a nedostatkov, najmä nedostatku právomoci súdu a nepreskúmateľnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti konania, odvolací súd viazaný ust. § 221 ods. 1 pís. f./ a h./ O.s.p. vadami trpiace rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa v naznačenom smere vysporiada s celým predmetom konania a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.