Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/373/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011898136 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011898136.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členov senátu JUDr. Štefana Zelenáka a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o., so sídlom Záhradnícka 91, 821 08 Bratislava, IČO: 17 324 246, zast.: JUDr. David Soukeník, A.K., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 065 323, proti odporkyni: O.. I. G., bytom Q. XX, XXX XX T., zast.: JUDr. Anton Chrastina, A.K., P.O. BOX 4, 810 05 Bratislava 1, o zaplatenie 131.869,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 33/2004-448 zo dňa 15.06.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 33/2004 zo dňa 15.06.2011 p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 829,43 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel žalobe a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 131.869,97 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania podľa omeškania s splatnosťou jednotlivých faktúr, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 6.593,47 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 9.364,62 Eur. Rozhodol tak s poukazom na znenie ust. § 120 ods. 1 O.s.p., §§ 261 ods. 1, 272 ods. 1, 409 ods. 1, 2, 443 ods. 1, 447, 448 ods. 1, 455, 324 ods. 1, 339 ods. 2, 340 ods. 1, 365, 369 ods. 1, 502 ods. 1, 476 ods. 1, 2, 477 ods. 1, 3, 264 ods. 1, 2, 265 ObZ, §§ 34 a 35 ods. 2 OZ, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, podľa platne uzavretej Zmluvy z roku 1996 a Partnerskej Zmluvy z roku 1999, vznikli navrhovateľovi pohľadávky voči odporkyni, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné. S otázkou nedostatku pasívnej legitimácie, ktorou sa v konaní odporkyňa bránila sa súd prvého stupňa vysporiadal s poukazom na ručenie odporkyne, keď jej záväzok prešiel z dôvodu predaja časti podniku na spoločnosť G-éčko s.r.o., ktorá spoločnosť bola v dôsledku vyhlásenia konkurzu vymazaná z obchodného registra. Výška pohľadávky navrhovateľ nebola medzi účastníkmi sporná. Obranu odporkyne, ktorá namietala, že navrhovateľ nevystavil dobropisy na tovar neuznal, z dôvodu, že odporkyňa neuviedla konkrétnu výšku, o akú sa mala pohľadávka znížiť. Poukázal na platne uzavretú Zmluvu a všeobecné nákupné a dodacie podmienky, ako aj Partnerskú zmluvu na rok 1999. Konštatoval, že odporkyňa bola permanentne so splatením vystavených faktúr v omeškaní, čo nemôže byť navrhovateľovi na ujmu. Poukázal tiež na gramatické dojednania účastníkov v Zmluve, týkajúcich sa znenia objednávky a lehoty splatnosti. Nevypočul v konaní navrhovaného svedka pána G. práve s odkazom na jasné ustanovenia dohodnutých podmienok oboma účastníkmi v Zmluve. Poukázal tiež na jednotlivé čiastkové úhrady pohľadávok, z ktorých vyplýva, že odporkyňa si bola svojich záväzkov voči navrhovateľovi vedomá. Preto žalobe vyhovel, a to aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa úspechu účastníkov v konaní, podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní apelovala na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď neakceptoval omeškanie so splatením faktúr ako obchodnú zvyklosť medzi účastníkmi. Mala za to, že v tomto smere je potrebné vypočuť svedka pána G., ako obchodného zástupcu navrhovateľa. Tým, že súd tohto svedka nevypočul, porušil ústavné právo odporkyne na spravodlivý proces a odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom. Obchodná prax zvyčajne nie je dohodnutá písomne. Je to však zaužívaný postup oboch strán pri ich obchodoch, /§ 266 ods. 3 ObZ/. V čase podania žaloby bola odporkyňa už len v postavení ručiteľa, preto namietala nedostatok pasívne legitimácie /§ 477 ods. 3 ObZ/. Poukázala na ust. § 306 ods. 1 ObZ, a 549 OZ. Ďalej poukázala na to, že bol daný podnet na Protimonopolný úrad SR zo strany odporkyne z dôvodu existujúceho podozrenia, že navrhovateľ sa dopustil porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Mala tiež za to, že navrhovateľ sa dopustil porušenia zásad poctivého obchodného styku a v zmysle ust. § 39 OZ nepožíva právnu ochranu, lebo je neplatný. Alternatívne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. K odvolaniu odporkyne sa dňa 28.12.2011 písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení poukázal na to, že súd prvého stupňa jasne uviedol, z akého dôvodu nevykoná navrhnutý dôkaz - týkajúci sa preukázania komplexného spôsobu spolupráce medzi účastníkmi. Účastníci mali v platne uzavretej Zmluve o všeobecných nákupných a dodacích podmienkach a Partnerskej zmluve presne stanovené pravidlá spolupráce a zmeny bolo možné realizovať len písomnou formou za súhlasu oboch zmluvných strán. Argumentácia odporkyne ohľadne zvyklostí o povolenej oneskorenej platbe faktúr v súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania neobstojí ani podľa judikatúry. Poukázal na znenie ust. § 477 ods. 3 ObZ. Taktiež na skutočnosť, že dodnes záväzok odporkyne voči navrhovateľovi z titulu ručenia trvá. Preto je daná pasívna legitimácia odporkyne. Poukázal na rozhodnutia 4Obo/248/98, NSSR, v ktorom sa konštatuje, že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy podľa § 306 ods. 1 ObZ. Odvolávanie sa na ust. § 549 OZ neobstojí - nemôže byť na obchodný vzťah účastníkov aplikované. Ďalej poukázal na to, že Protimonopolný úrad SR napriek podnetu odporkyne, správne konania nezačal, lebo v podnete nenašiel akékoľvek porušenie predmetného zákona. Mal teda za to, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav úplne a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec správne právne posúdil. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporkyňu zaviazať zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporcu a po takto preskúmanom spisovom materiáli dospel jednohlasne k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možno vyhovieť. Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec správne vyhodnotil, čo do posúdenia skutkového stavu a aj správne vec právne posúdil. Pokiaľ sa týka námietky, že v konaní nebol vypočutý navrhovaný svedok, ktorý by mohol potvrdiť obchodné zvyklosti, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa, poukazuje na jasne dohodnuté zmluvné podmienky účastníkov zapracované v Zmluve a aj v Partnerskej zmluve, a výhradu ich písomných zmien. K písomnej zmene zmluvy nedošlo. To, že mohol navrhovateľ fakticky rešpektovať oneskorené plnenie zo strany odporkyne nemá za následok zmenu dohodnutých zmluvných podmienok, ale len nevyužitie možnosti navrhovateľa sankcionovať odporkyňu za oneskorené hradenie vystavených faktúr. Preto aj odvolací súd je názoru, že výsluch svedka v konaní by bol nadbytočný. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky odporkyne týkajúcej sa nedostatku jej pasívnej legitimácie, aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením veci tak, ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa. V zmysle ust. § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho veriteľ na to písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. V zmysle dikcie druhej vety citovaného ustanovenia potom obrana odporkyne týkajúca sa nedostatku pasívnej legitimácie nie je právne relevantná. Taktiež ďalšie tvrdenie odporkyne, /poukaz na konanie pred Protimonopolným úradom, SR/, nie je žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by mohol mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, lebo odporkyňa nedoložila žiaden doklad o výsledku tohto konania. Taktiež ničím nepreukázala, že došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu zásad poctivého obchodného styku alebo rozpor s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaniu odporkyne nevyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného účastníka v odvolacom konaní, odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia /písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.12.2011/ za 1 úkon poskytnutia právnej služby v sume 683,79 Eur + 20% DPH + režijný paušál 8,89 Eur, spolu 829,43 Eur, čo je v súlade s § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.