Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/81/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899014 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011899014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: X.M. I., X.. X. H..E.., X. X. Š. XX, W., G.: XX XXX XXX, proti odporcovi: H. pre Q. Y. H., X. X. T. X, W., o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného X. W. G., Č..O.. XC XX/XXXX-XXX, N. T. XX. T. XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh v celom rozsahu z a m i e t a . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č.k. XC XX/XXXX-XXX N. T. XX. T. XXXX vyhovel súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX.XXX,XX B.J. spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom náhrady škody vo forme ušlého zisku. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o ich náhrade rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie vrátane jeho doplnenia v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, keď v priebehu konania mal preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok stanovených pre vznik všeobecnej zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že dňa XX.XX.XXXX udelil vtedajší minister kultúry SR navrhovateľovi licenciu na rozhlasové vysielanie č. R-2, pričom k tejto licencii boli dňa XX.XX.XXXX vypracované podmienky a obe listiny boli listom zo dňa XX.XX.XXXX odoslané navrhovateľovi s tým, že navrhovateľ v zákonnej lehote túto licenciu prijal s tým, že Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky doručil akceptačný list, čím rozhodnutie o udelení licencie nadobudlo právoplatnosť a navrhovateľovi začala plynúť 180-dňová lehota na začatie rozhlasového vysielania, ktorá lehota plynula do XX.XX.XXXX. Odporca listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval navrhovateľa, aby v súvislosti s blížiacim sa termínom začatia vysielania, podal písomnú správu o pripravenosti plnenia podmienok pridelenej licencie pre rozhlasové vysielanie v zmysle zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Pokiaľ ide o pripravenosť na vysielanie, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ mal vypracovaný podnikateľský zámer na vysielanie O. H. W., podľa ktorého prebiehali aj prípravné práce na vysielanie, a dňa 18.12.1992 navrhovateľ uzatvoril kooperačnú dohodu s materskou spoločnosťou O. H. L. &. I.. O., podľa ktorej sa táto spoločnosť N. M. zaviazala zriadiť vysielacie štúdio pre navrhovateľa, prenechať mu príslušné know-how a zabezpečiť pre neho reklamných klientov, pričom následne listom zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ potvrdil X.P. S., Š.. F.. N. F. X. F. Q. X. O. W. za účelom zriadenia štúdia techniky pre vysielanie hudobnej produkcie slovenských blokov s tým, že kompletné technické vybavenie zabezpečí materská spoločnosť N. M. a požiadal ich o zaslanie návrhu zmluvy o prenájme priestorov, ďalej objednávkou zo dňa XX.XX.XXXX si navrhovateľ objednal u X. S., Š..F.. zabezpečenie vysielania na pridelenej frekvencii 104,8 MHz, dodávku modulačného signálu príjmom zo satelitu O., inštaláciu paraboly v stredisku O. W. na príjem rádiového signálu z tohto satelitu a požiadal o vypracovanie projektu podľa jeho požiadaviek s tým, že chce zahájiť vysielanie dňa XX.XX.XXXX. Pripravenosť začať s vysielaním navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX. T. XX.XX.XXXX odporca oznámil navrhovateľovi, že jeho licencia zanikla zo zákona (ex lege) podľa § 12 ods. 5 zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, navrhovateľ však so zánikom licencie nesúhlasil a túto skutočnosť oznámil odporcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže odporca trval na svojom stanovisku, čo potvrdil i na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX, a postupne oznamoval dotknutým osobám, aby nerobili úkony, ktoré by umožnili začatie vysielania na základe udelenej licencie; z dôvodu jej zániku zo zákona; navrhovateľ sa súdnou cestou domáhal určenia existencie predmetnej licencie. Na návrh navrhovateľa vtedajší E. súd W. G. H. X.. N.. XC XXX/XX N. T. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom vtedajšieho P. X.T. Q. W. X.. N.. XCo XXX/XX N. T. XX.XX.XXXX právoplatne určil, že licencia na rozhlasové vysielanie R-2 zo dňa XX.XX.XXXX udelená navrhovateľovi nezanikla zo zákona podľa § 12 ods. 5 posledná veta zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Skúmajúc splnenie podmienok zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, po tom ako vylúčil zodpovednostný režim podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí v konaní vedenom pod sp. zn. XCo XXX/ XXXX N. T. XX.XX.XXXX, dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ dostatočne preukázal všetkými predloženými dôkazmi splnenie zákonnej podmienky príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcu - oznámením o zániku licencie a vzniknutou škodou navrhovateľovi - stratou zisku, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť z dôvodu nevysielania v rozhodnom období rokov XXXX Y. XXXX, kedy by bola v platnosti udelená licencia a navrhovateľ by mohol vysielať a produkovať podnikateľský zisk. S poukazom na to, že síce neexistujú jednoznačné a presne akýmkoľvek subjektom stanovené technické, organizačné a časové podmienky na preukázanie primeranej pripravenosti na začatie vysielania, vyhodnotil, že navrhovateľ dostatočne preukázal technickú a personálnu pripravenosť na začatie vysielania, pričom vyhodnotenie tejto otázky je skutočne len dôsledkom ustálenia primeraných a základných technických, personálnych a organizačných opatrení a úkonov, ktoré smerujú k začatiu vysielania v určitom čase. Vychádzajúc z týchto skutočností mal za to, že navrhovateľ v tejto časti jeho argumentácie dostatočne uniesol bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o splnenie ďalšieho zákonného predpokladu a to vzniku škody, jeho splnenie považoval za preukázané listinným dôkazom, ktorý predložil navrhovateľ, a to expertíznym posúdením vypracovaným spoločnosťou C., Y..X.., ako aj znaleckými posudkami súdnych znalcov U.. T. H. Y. F.. G.. Š. P., ktorí boli poverení vykonaním znaleckého dokazovania zo strany súdu, pričom znalecký posudok znalca prof. G.. Š. P. považoval v tejto veci za ťažiskový a dostatočný. Námietky odporcu ohľadom nedôveryhodnosti tohto znaleckého posudku vyhodnotil ako neopodstatnené a nepreukázané. Navrhovateľovi priznal uplatnený ušlý zisk predstavujúci hospodársky výsledok za obdobie rokov XXXX Y. XXXX pred zdanením, vo výške, ktorá vychádza doslovne z údajov uvedených v znaleckom posudku prof. G.. Š. P., ktorý ušlý zisk by pri štandardnom a bežnom priebehu udalostí dosiahol. Mal za to, že navrhovateľ dostatočne preukázal aj príčinnú súvislosť medzi zavineným porušením povinnosti odporcu a vznikom škody a s poukazom na znalecký posudok súdneho znalca prof. G.. Š. P. preukázal aj výšku vymáhanej škody, čím navrhovateľ preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a navrhovateľ zaviazaný nahradiť mu trovy konania. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil i tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, na základe akých dôkazov a z akých dôvodov mal za preukázané naplnenie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tak, ako to predpokladá § 420 OZ, rovnako sa nevyporiadal s jeho rozsiahlou argumentáciou vzťahujúcou sa k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a bez ďalšieho sa priklonil na stranu navrhovateľa, čo má za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Opätovne poukázal na nereálnosť, protiprávnosť a nesúlad F. N. H. O. W. na H. XXXX-XXXX s platnými právnymi predpismi ako aj udelenou licenciou, pričom zdôraznil, že práve tento dokument bol súčasťou tak expertízneho posúdenia vypracovaného spoločnosťou C., Y..X.., ako aj znaleckého posudku prof. G.. Š.. P., v zmysle ktorého súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške X.XXX.XXX,XX B. spolu s úrokmi z omeškania. Pre rozpor so zákonom, ako aj pre technickú nerealizovateľnosť namietal, že navrhovateľom predložený Podnikateľský zámer nemôže byť podkladom a východiskom pre výpočet náhrady škody. Licencia R-2 v zmysle jej podmienok oprávňovala navrhovateľa na vysielanie výlučne v slovenskom jazyku, pre vtedajší Západoslovenský kraj a v rozsahu minimálne 3 hodiny pôvodnej tvorby denne. Navrhovateľom predložený Podnikateľský zámer, od ktorého sa odvíja vyčíslenie výšky náhrady škody, nerešpektuje tieto podmienky a súd prvého stupňa túto skutočnosť pri posúdení vzniku škody absolútne opomenul. Nesúlad vidí aj v tom, že navrhovateľovi bola udelená licencia s maximálne vyžiareným výkonom 30dBW (8 kW) s horizontálnou polarizáciou, pričom za takýchto podmienok nie je v oblasti Viedne, kam navrhovateľ plánoval vysielať, taká rovnomerná počuteľnosť vysielaného programu, aby bolo vysielanie komerčne využiteľné, preto navrhovateľ plánoval zmeniť polarizáciu z horizontálnej na cirkulárnu, čo však podľa jeho názoru nebolo v jeho možnostiach ani v jeho pôsobnosti. Chybnosť a neprípustnosť Podnikateľského zámeru spočíva aj v tom, že sa v ňom počíta predovšetkým s vysielaním v nemeckom jazyku a do Rakúska a takéto vysielanie malo prinášať zisk, avšak zámer vysielať prevažne v nemeckom jazyku a do Rakúska bol v rozpore s udelenou licenciou R-2 a jej podmienkami, ktoré takéto vysielanie neumožňovali. V Podnikateľskom zámere je taktiež uvedené, že frekvencia 104,8 MHz VKV je exkluzívnou frekvenciou, pretože má medzinárodne povolený vyžiarený výkon aj na Rakúsko, pričom toto tvrdenie bolo prevzaté do znaleckých posudkov a odvíja sa z neho výpočet výšky priznanej škody. Uvedená frekvencia nie je podľa jeho názoru žiadnou exkluzívnou frekvenciou s medzinárodne povoleným vyžiareným výkonom na Rakúsko, ale jedná sa o presah vysielania na cudzie štátne územie, ktoré je možné označiť za „nutné zlo“ vyplývajúce zo samotného technického žiarenia vysielania na VKV, preto zameranie účelu vysielania na tento „presah“ vysielania na cudzie štátne územie je jednak konaním v rozpore s udelenou licenciou a jednak konaním obchádzajúcim účel ženevských dohovorov. Vzhľadom na uvedené pokladá navrhovateľov Podnikateľský zámer za absolútne nepoužiteľný pre výpočet výšky možného ušlého zisku, čo namietal aj v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku s touto námietkou opomenul vyporiadať. Taktiež pripomenul, že na porovnanie predložil výkazy ziskov a strát niektorých najvýznamnejších vysielateľov v rokoch XXXX-XXXX (C. H., H. S.), ktorí v prvých rokoch svojho vysielania vykazovali stratu, a to napriek tomu, že vysielali žánrovo a obsahovo pestrý program a z viacerých vysielačov, na rozdiel od obsahového zamerania (vážna, muzikálová, operetná a jazzová hudba) a technických možností navrhovateľa. Ďalej namietal, že v znaleckých posudkoch sú uvádzané len údaje hypotetického charakteru, ktoré majú preukazovať ušlý zisk a nie je v nich ani jeden údaj alebo poukaz na konkrétny doklad (účet, zmluva, faktúra), ktorý by preukazoval skutočnú škodu. Naznačil, že z uvedeného vyplýva len to, že navrhovateľ zrejme ani niekoľko dní pred začatím vysielania nemal žiaden výdavok, ktorý by vznikol v súvislosti so zámerom začať vysielanie a ktorým by preukazoval vznik skutočnej škody. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa so všetkými uvedenými skutočnosťami, ktoré počas konania namietal, v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyporiadal a dospel na základe vykonaných dôkazov (licencia R-2, podmienky k nej, Podnikateľský zámer navrhovateľa, v ktorom sa počíta s vysielaním na územie Rakúska, v nemeckom jazyku a cez signál preberaný z Hamburgu) k nesprávnym skutkovým zisteniam. Opakovane spochybnil listinný dôkaz predložený navrhovateľom a to expertízne posúdenie vypracované spoločnosťou C., Y..X.., ktoré bolo aj podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku prof. G.. Š.. P., pričom stanovenie ušlého zisku v tomto dokumente sa neopiera ani o jeden právne významný a záväzný doklad, nejakú listinu o právnom úkone, ktorá by preukazovala nárok navrhovateľa na tam vyčíslený ušlý zisk. Predložené expertízne posúdenie nepreukazuje právo navrhovateľa na náhradu škody vo forme ušlého zisku ani v minimálnom rozsahu, a to pre protiprávnosť podkladov, z ktorých vychádzal. Zdôraznil, že vysielanie; ak bol úmysel navrhovateľa začať vysielať a prevádzkovať rozhlasové vysielanie seriózny; by malo byť vopred zmluvne podchytené, či už z hľadiska zabezpečenia vysielania programu, ako aj z hľadiska získania reklamy, ktorá predstavuje jediný zdroj príjmu prevádzkovateľov rozhlasového vysielania na základe licencie. V tejto súvislosti namietal, že navrhovateľ sa ani nepokúsil preukázať skutočnú škodu, pretože podľa jeho názoru ku žiadnej škode ani nedošlo, keď vysielanie v skutočnosti navrhovateľ nepripravoval a navyše všetky doklady, ktoré poskytol pre vypracovanie znaleckého posudku, boli vypracované až dodatočne v roku XXXX a neskôr, ako to skonštatoval aj znalec F.. G.. Š.. P. vo svojom posudku. Vzhľadom na uvedené usudzuje, že navrhovateľ vôbec nemal vypracované finančné plány na obdobie rokov XXXX-XXXX, na základe čoho je pochybné, či vôbec môže navrhovateľ preukazovať ušlý zisk. Vierohodné preukázanie ušlého zisku sa môže dosiahnuť len tak, že sa porovná „očakávanie“ navrhovateľa na dosiahnutie zisku s „hospodárskymi výsledkami“ dosahovanými inými podobnými prevádzkovateľmi rozhlasového vysielania v období rokov XXXX-XXXX. Ďalej dôvodil, že Podnikateľský zámer nie je v súlade so zákonom, obchádza ho, nie je v súlade s udelenou licenciou ani jej podmienkami a ani rozhodnutím o pridelení kmitočtu, je technicky nerealizovateľný, preto nemôže byť podkladom a východiskom pre výpočet výšky náhrady škody a považuje za nepochopiteľné, na základe akých dôvodov mohol súd prvého stupňa dospieť k záveru, že jeho námietky k dôveryhodnosti znaleckého posudku F.. G.. Š.. P. sú neopodstatnené a nepreukázané. Trvá na tom, že nie sú dané okolnosti na to, aby sa znalecky preukazovala výška škody, keď je jednoznačné, že škoda nemohla vzniknúť. Vykonané dokazovanie podľa jeho názoru preukázalo, že navrhovateľ nesmel a nemohol vysielať podľa jeho Podnikateľského zámeru do Rakúska so zameraním na Viedeň tak, že by preberal signál N. M. cez satelit a signál by následne šíril vysielačom, ktorého výkon by neprípustne zvýšil a zmenil by polarizáciu, teda navrhovateľom plánované vysielanie by nebolo technicky uskutočniteľné a bolo by v rozpore s udelenou licenciou, ako aj platnými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je presvedčený, že dostatočne preukázal, že opodstatnenosť nároku navrhovateľa, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, nemá reálny ani právny základ, ním vyčíslený údajný ušlý zisk je nereálny, škoda navrhovateľovi nevznikla a jeho nárok je neopodstatnený. Požadovanie náhrady škody za nerealizáciu Podnikateľského zámeru, ktorý je v rozpore so zákonom, považuje za také, ktoré nemá oporu v zákone. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s jeho námietkami v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a predstavuje porušenie princípov právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu, pričom za účelom odstránenia rozporov medzi tvrdeniami oboch účastníkov mal možnosť v intenciách uznesenia O. X. Q. W. Č.. O.. XCo XXX/XXXX-XXX doplniť dokazovanie, na čo bol oprávnený podľa § 120 ods. 1 O.s.p, avšak nevykonal žiadne ďalšie dôkazy v súvislosti s určením rozsahu uplatňovanej náhrady škody oproti pôvodnému konaniu na prvostupňovom súde. V odôvodnení napadnutého rozsudku podľa jeho názoru absentuje uvedenie dôvodov, ktoré by presvedčivo a jednoznačne vysvetľovali, z akých dôvodov považuje v danom konaní z hľadiska uplatneného nároku súd prvého stupňa súhlasne s navrhovateľom za ťažiskový a dostatočný znalecký posudok F.. G.. Š.. P. v nadväznosti na všetky vyššie uvedené argumenty ohľadne protiprávnosti Podnikateľského zámeru, technickej nemožnosti uskutočniť vysielanie v deklarovanom rozsahu a z toho vyplývajúcej nereálnosti ním predpokladaného zisku za roky XXXX-XXXX, čo je v priamom rozpore s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Považuje za preukázané, že navrhovateľ nebol v zákonom stanovenom čase spôsobilý začať vysielať a za účelom spustenia vysielania v zákonom stanovenom časovom rozsahu uskutočnil minimálne kroky a preukázateľne nevynaložil žiadne výdavky na spustenie vysielania, o čom svedčí aj fakt, že vo svojom návrhu si uplatňuje „len“ ušlý zisk a nie skutočnú škodu. Poznamenal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akých skutočností, resp. dôkazov má súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ dostatočne preukázal príčinnú súvislosť medzi jeho zavineným porušením povinnosti a vznikom škody navrhovateľa. Zastáva názor, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nebol v zákonom stanovenej 180-dňovej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie spôsobilý začať vysielať. Za účelom doplnenia dokazovania nariadil súd prvého stupňa výsluch svedkov H.. W. Y. U.. P.. O. Q. U.. P. uviedol, že nakoľko svedok do osobného kontaktu s navrhovateľom prišiel až Q. H. XXXX, teda nie v čase rozhodnom pre prípravu a spustenie vysielania H. O., nemožno jeho výpoveď hodnotiť ako dôkaz, keďže nejde o výpoveď svedka, ale tretej osoby. X. H.. W. podľa jeho názoru síce potvrdil, že navrhovateľ s ním konzultoval a požiadal ho o vypracovanie projektu rádiového reťazca a o dodávku technológií, avšak svedok si nepamätal, kedy presne to bolo, či v roku XXXX Y. XXXX. Výpovednú hodnotu tvrdení uvedených svedkov z pohľadu pripravenosti navrhovateľa začať vysielať v zákonom stanovenej lehote považuje preto za zanedbateľnú. Je presvedčený, a svedčí o tom aj činnosť ostatných vysielateľov v tom čase, keď kroky, ktoré navrhovateľ podnikol s cieľom zabezpečiť spustenie vysielania, nielenže nemožno považovať za primerané, ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale ani za základné. Rozpor vidí aj v tom, že na jednej strane súd prvého stupňa uviedol, že neexistujú jednoznačné a presne akýmkoľvek subjektom stanovené podmienky na preukázanie primeranej pripravenosti na začatie vysielania, no na druhej strane konštatuje, že zodpovedanie tejto otázky je iba ustálením primeraných a základných technických, personálnych a organizačných opatrení, úkonov, ktoré smerujú k začatiu vysielania v určitom čase, pričom toto všeobecné konštatovanie nepodložil konkrétnymi dôvodmi, a teda absencia takéhoto zdôvodnenia príčinnej súvislosti spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov a je dôvodom na jeho zrušenie. Dodal, že napriek jeho názoru o zániku licencie, navrhovateľovi licencia odňatá nebola a mal ju k dispozícii, preto zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi neboli prekážky znemožňujúce vysielanie. Namietol aj rozpor a nepresnosť v samotnom vyčíslení údajného ušlého zisku za rok 1993, presnejšie za obdobie od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX, za ktoré suma ušlého zisku podľa znaleckého posudku F.. G.. Š.. P. F. Č. X.XXX.XXX,- Sk po zdanení 45 %-nou sadzbou platnou v danom roku, pričom pred zdanením by mala predstavovať čiastku X.XXX.XXX,- Sk a nie navrhovateľom uplatnenú čiastku XX.XXX.XXX,- Sk, ktorú mu súd prvého stupňa priznal, avšak s touto nepresnosťou sa opomenul vyporiadať. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru absolútne neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby si navrhovateľ nárokoval náhradu škody za obdobie, v ktorom ani nemohol reálne z objektívnych a preukázateľných dôvodov začať vysielať a trvá na tom, že niet dôvodov ani dôkazov, ktoré by preukazovali opodstatnenosť navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody v ním požadovanom rozsahu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu uviedol, že námietky odporcu, podľa ktorých porušil bod 5 podmienok k udelenej licencii (povinnosť držiteľa licencie udržiavať svoju činnosť v súlade s platnými zákonmi), t.j. povinnosť vysielať výlučne v slovenskom jazyku, ktorá však nebola stanovená žiadnym právnym predpisom (ani zákonom č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ani zákonom č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike) platným v rozhodnom období, t.j. v rokoch XXXX-XXXX; považuje za účelové a zavádzajúce. Až zákonom č. 270/1995 Z.z., účinným od 01.01.1996, bola totiž stanovená povinnosť uskutočňovať vysielanie rozhlasovej služby v štátnom jazyku, pričom boli stanovené výnimky z tejto povinnosti (napr. vysielanie pre národnostné menšiny). Preto je podľa jeho názoru argumentáciu odporcu nesprávna, nevyplýva z právnej úpravy platnej v rozhodnom období na území Slovenskej republiky, a preto považuje jeho podnikateľský zámer za úplne súladný s vtedy platnou právnou úpravou a s bodom 5 podmienok. Rovnako i tvrdenie odporcu o porušení povinnosti vysielať pre vtedajší Západoslovenský kraj považuje za neopodstatnené a neodôvodnené, nakoľko z Podnikateľského zámeru nijakým spôsobom nevyplýva, že by neplánoval vysielať pre vtedajší Západoslovenský kraj a prirodzený presah na územie horného Rakúska a Viedne nie je možné presne vymedziť štátnou hranicou. Zopakoval, že je nepochybné, že Podnikateľský zámer bol v súlade s podmienkami udelenej licencie, keď tento počítal aj s denným vysielaním pôvodnej tvorby v minimálnom rozsahu 3 hodiny, pričom tvrdenia odporcu o protiprávnosti Podnikateľského zámeru pokladá za nepodložené. K spochybneniu expertízneho posúdenia vypracovaného spoločnosťou C., Y..X.. a znaleckého posudku F.. G.. Š.. P. poznamenal, že expertízne posúdenie bolo vypracované poverenou pracovníčkou spoločnosti C., Y..X.., zapísanou Ministerstvom spravodlivosti SR ako znalecká organizácia v odbore podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, pričom táto expertízne posúdenie vypracovala na jeho podnet, nakoľko bol zo strany súdu prvého stupňa vyzvaný na predloženie vyčíslenia výšky ušlého zisku. Nepovažuje za pravdivé tvrdenie odporcu, že súdom ustanovený znalec prof. G.. Š.. P. považoval tento dokument za znalecký posudok, pretože sám vo svojom znaleckom posudku hovorí o tomto dokumente ako o expertíznom posúdení, ktorého údaje preveroval a porovnával a zároveň tento podklad C.-J. pre vypracovanie svojho znaleckého posudku akceptoval. Vznik a výška škody boli teda v konaní na prvom stupni preukazované listinným dôkazom - expertíznym posúdením, ako aj opakovanými a kontrolnými znaleckými posudkami, na základe ktorých mal súd prvého stupňa za to, že všetky vykonané dôkazné prostriedky vo vzťahu k vzniku škody jednoznačne preukázali, že škoda vo forme ušlého zisku vznikla a určenie jej výšky sa líšilo iba vzhľadom na vyčíslenie za rozdielne obdobia. Námietku odporcu, že v konaní pred súdom prvého stupňa neboli odstránené zjavné rozpory v otázke výšky ušlého zisku, označil za neopodstatnenú, pretože rozpory medzi znaleckými posudkami vo výške vyčíslenej škody boli odstránené vysvetľujúcim stanoviskom v závere znaleckého posudku F.. P. v tom zmysle, že znalec U.. H. vypočítaval ušlý zisk aj za roky 1996 až 1998 a F.. P. iba za obdobie rokov XXXX-XXXX, počas ktorých mala byť udelená licencia v platnosti. Takisto námietka odporcu týkajúca sa nepresnosti vo vyčíslení ušlého zisku je irelevantná, nakoľko výška ušlého zisku bola upravená vždy aktuálne v čase predloženia znaleckých posudkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle znaleckého posudku F.. P.Á. J. N. za H. XXXX F. X. X.XXX.XXX,- Sk po N. (X.XXX.XXX,- Sk F. N.P.), za H. XXXX F. X. XX.XXX.XXX,- Sk po N. (XX.XXX.XXX,- Sk F. N.), za H. XXXX F. X. XX.XXX.XXX,- Sk po N. (XX.XXX.XXX,- Sk F. N.) a kapitálové zhodnotenie ušlého zisku za roky XXXX-XXXX v zmysle Opravy a aktualizácie posudku zo dňa XX.XX.XXXX bolo vo výške X.XXX.XXX,- Sk po zdanení (XX.XXX.XXX,- Sk pred zdanením). V konaní si nakoniec neuplatnil kapitálové zhodnotenie ušlého zisku za nasledujúce obdobia po r. XXXX, keďže si uplatnil úrok z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a ustálil výšku ušlého zisku za rozhodné obdobie na sumu XX.XXX.XXX,- Sk F. N., S.. U.. X.XXX.XXX,XX B.. Tvrdenia odporcu, že si uplatnil viac ako uvádza znalecký posudok F.. P. podľa jeho názoru neobstoja a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože v skutočnosti si uplatnil sumu nižšiu. K tvrdeniam odporcu o absencii zdôvodnenia príčinnej súvislosti podotkol, že v konaní bolo preukázané, že robil potrebné kroky na spustenie rozhlasového vysielania a spĺňal technické predpoklady. Poukázal na to, že tvrdenia odporcu o nepripravenosti začať vysielať, sú účelové, nakoľko odporca mu pred oznámením o zániku licencie ani po tomto oznámení nikdy nevytýkal nepripravenosť na spustenie vysielania a tento dôvod neuviedol ani do oznámenia o zániku licencie. Uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že len zavinené porušenie právnej povinnosti odporcu, resp. jeho protiprávne konanie, ako i následné kroky odporcu znemožňujúce mu uskutočniť vysielanie, boli jediným dôvodom, prečo nemohol realizovať zamýšľané rozhlasové vysielanie, a nie je pravdou, že nemohol vysielať z dôvodu, že nebol na takéto vysielanie pripravený. Podľa jeho názoru doplnenie výsluchu F.. P. Y. F.. W. v zmysle pokynu odvolacieho súdu potvrdilo, že robil všetky potrebné kroky k spusteniu vysielania a navyše táto skutočnosť (technická a personálna pripravenosť na vysielanie) bola preukázaná početnými listinnými dôkazmi ako i výsluchmi ostatných svedkov. Nesúhlasí s tým, že v napadnutom rozsudku absentuje zdôvodnenie príčinnej súvislosti, že nie je riadne odôvodnený a že sa nedostatočne vyporiadal s argumentáciou odporcu. Má za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. uvedením všetkých podstatných skutočností objasňujúcich skutkový a právny základ a to, že neuviedol odpoveď na všetky argumenty odporcu vzhľadom na ich rozsah a aj právnu irelevanciu, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov a jeho nezrozumiteľnosť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške X.XXX,XX B.J.. Záverom dal do pozornosti odvolacieho súdu, aby preskúmal, či bolo odvolanie zo strany odporcu podané včas. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu avšak zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ odporca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. Predmetom konania v preskúmavanej veci je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi náhrady škody vo forme ušlého zisku v konečnej výške X.XXX.XXX,XX B. (XX.XXX.XXX,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 06.06.1997 do zaplatenia, ktorú škodu mal odporca navrhovateľovi spôsobiť tým, že aj napriek tomu, že bola navrhovateľovi bývalým ministrom kultúry SR vydaná licencia na rozhlasové vysielanie, odporca mu dňa XX.XX.XXXX oznámil, že uvedená licencia mu ex lege zanikla z dôvodu, že nesplnil právne povinnosti vyplývajúce z § 12 ods. 5 zákona č. 468/1991 Zb., a následne, napriek rozhodnutiu bývalého E. X. W. G., X.. N.. XC XXX/XX, ktorý rozhodol, že uvedená licencia zo zákona nezanikla a je platná, odmietol mu udeliť výnimku a tým mu znemožnil začatie vysielania, ktorým nezákonným konaním mu mal spôsobiť škodu vo forme ušlého zisku, ktorý by bol dosiahol, ak by začal vysielať na základe udelenej licencie. V danej veci bolo nesporné, že bývalý minister kultúry SR dňa XX.XX.XXXX udelil navrhovateľovi licenciu na rozhlasové vysielanie č. R-2, ktorú licenciu navrhovateľ prijal tým, že P. O. X. H. doručil akceptačný list, čím rozhodnutie o udelení licencie nadobudlo právoplatnosť a navrhovateľovi začala plynúť 180-dňová lehota na začatie rozhlasového vysielania, ktorá lehota plynula do 01.02.1993. Rovnako je nesporné, že odporca listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil navrhovateľovi zánik tejto licencie podľa § 12 ods. 5 zákona č. 468/1991 Zb., na čo bývalý E. súd W. G. Q. O. XC XXX/XX právoplatne určil, že uvedená licencia nezanikla zo zákona, z uvedeného dôvodu. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu , ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné zákonné predpoklady vzniku škody: 1. Porušenie právnej povinnosti (protiprávne konanie) 2. Vznik škody 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody 4. Zavinenie (platí prezumpcia zavinenia) Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť odporcu za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať), a tým, ako konať mal, aby jeho konanie zodpovedalo povinnosti uloženej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou alebo zmluvou. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu), ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, majetku, či iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Predpoklad protiprávneho konania v posudzovanom prípade bol preukázaný tým, že je zrejmé, tak, ako už tento právny názor vyslovil odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí č.k. XCo XXX/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX (vychádzajúc z ústavnej zásady právneho štátu vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon), že v danom prípade odporcovi zo žiadneho v tom čase platného právneho predpisu (zákon č. 468/1991 Zb. o rozhlasovom a televíznom vysielaní, prípadne zákon č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie alebo z iného všeobecne záväzného právneho predpisu) nevyplývala zákonná možnosť oznamovať držiteľovi vydanej licencie na rozhlasové vysielanie, že táto licencia zanikla zo zákona (najmä ak bolo toto tvrdenie nepravdivé), prípadne možnosť informovať a oboznamovať s takýmto tvrdením tretie osoby. Uvedené konanie odporcu preto možno označiť za protiprávne, a teda za porušenie právnej povinnosti predpokladané v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi, pričom sa rozoznáva skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa teda prejavuje stratou očakávaného prínosu. Stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa, podľa bežného uvažovania, istote. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vôbec nie je zrejmé, ako súd dospel - vypočítal priznanú náhradu ušlého zisku, keď tento sa len odvoláva na doslovné znenie znaleckého posudku prof. G.. Š.. P., avšak žiadnym spôsobom bližšie v rozsudku nerozpísal jednotlivé sumy ušlého zisku za každý jednotlivý rok (E. XXXX T. XXXX), a ani bližšie neuviedol za aké konkrétne obdobie sa náhrada ušlého zisku priznáva, a nie je ani jasné, či vychádzal zo znaleckého posudku F.. P. vypracovaného Q. H.. XXXX alebo z jeho neskoršieho doplnenia vypracovaného Q. H.. XXXX a či priznal ušlý zisk pred alebo po zdanení. Vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou je daný vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade bolo preto významné, či protiprávne konanie odporcu spočívajúce v zaslaní oznámenia o zániku licencie navrhovateľovi bolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že navrhovateľ nezačal vysielať a nemohol vytvárať očakávaný podnikateľský zisk. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. Príčinou škody môže byť teda len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale aj len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak v takomto prípade musí ísť o príčinu podstatnú. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody existuje len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania, teda škoda bola nesprostredkovaným priamym následkom protiprávnosti konania ako príčiny. Poškodený musí dokázať, že škoda by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k právnemu záveru, že v danej veci je daný dôvod spochybňovať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním odporcu a škodou vzniknutou navrhovateľovi predovšetkým s ohľadom na nepreukázanie skutočnej pripravenosti zo strany navrhovateľa začať s vysielaním; preto aj vyčíslenie výšky škody, ktorá má v tomto prípade povahu ušlého zisku, ktorú navrhovateľ v prvostupňovom konaní preukazoval expertíznym posúdením a na zistenie ktorej súd prvého stupňa dvakrát nariadil znalecké dokazovanie; je druhoradé, nakoľko v prvom rade nebol správne ustálený základ nároku navrhovateľa a jeho opodstatnenosť. Z pohľadu odvolacieho súdu ani doplnenie dokazovania súdom prvého stupňa; ktoré vykonal v rámci intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. XCo XXX/XXXX-XXX N. dňa XX.XX.XXXX; jednoznačným spôsobom nepreukázalo, že navrhovateľ bol bez akýchkoľvek pochybností pripravený začať s vysielaním, a to predovšetkým po technickej stránke, keďže tento súdu prvého stupňa nepreukázal - nepredložil ani jednu uzatvorenú (podpísanú) zmluvu na zabezpečenie vysielania, nepredložil žiadne kúpne zmluvy na satelitný prijímač, parabolu, vnútorné technické vybavenie štúdia, resp. dôkaz o tom, že toto vnútorné vybavenie štúdia mu skutočne zabezpečila pred predpokladaným začatím vysielania materská spoločnosť, nepredložil žiadnu zmluvu uzatvorenú s reklamnými partnermi ani zmluvu uzatvorenú so X., predložil len dve pracovné zmluvy, aj to jednu z toho s p. M. - ako konateľom spoločnosti navrhovateľa (čo nijako nepreukazuje súvis so začatím vysielania) a druhú s P.. O. C.Š. N. XX.XX.XXXX, na funkciu programového riaditeľa (nebolo z nej preukázané vyplácanie jej mzdy odo dňa uzavretia zmluvy), pričom výsluch svedkov potvrdil nanajvýš prebiehajúce konzultácie navrhovateľa ohľadom technického zabezpečenia vysielania; avšak je zrejmé, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy; čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za dostatočné preukázanie, že navrhovateľ bol schopný a pripravený vysielať od XX.XX.XXXX, resp. od akéhokoľvek neskoršieho dátumu, a to napriek tomu, že navrhovateľovi 5 dní pred týmto dátumom odporca v rozpore s platným právom zaslal oznámenie o zániku licencie. Uvedené iba podporuje tvrdenie, že navrhovateľ nevykonal v skutočnosti reálny záväzný krok smerujúci k ozajstnej realizácii príprav s cieľom začať s vysielaním k 01.02.1993, resp. k inému či už skoršiemu alebo neskoršiemu dátumu. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poznamenáva, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že X. S., Š..F.. oznámili navrhovateľovi, že z technického hľadiska pre rozsiahlu úpravu anténneho systému na Kamzíku, nie je možné jeho žiadosť zo dňa 18.01.1993 (o zabezpečenie vysielania na pridelenej frekvencie 104,8 MHz) v požadovanom termíne O. XX.XX.XXXX kladne vybaviť a uviedli, že najskorší reálny termín pre zahájenie vysielania je U. XXXX X. tým, že predtým je potrebné dojednať technické a zmluvné záležitosti, pričom následnými listami zo dňa XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX navrhovateľovi opätovne oznámili, že zahájenie vysielania nie je možné z technických dôvodov pre prebiehajúcu rekonštrukciu antén, z ktorej vyplývajú i niektoré obmedzenia v televíznej a rozhlasovej prevádzke, s tým, že najskôr je možné zahájiť vysielanie k termínu XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené, keď príčinou vzniku škody už na začiatku, t. j. O. XX.XX.XXXX nebolo len protiprávne oznámenie odporcu o zániku licencie; ktoré síce mohlo byť jednou z podružných príčin; skutočnou primárnou a podstatnou príčinou, ktorej bezprostredným následkom bolo, že navrhovateľ nezačal reálne vysielať k XX.XX.XXXX, bolo nezvládnutie všetkých potrebných krokov zo strany navrhovateľa na zabezpečenie vysielania po technickej a organizačnej stránke v dostatočnom časovom predstihu, t.j. keď vznik škody tu neexistoval hneď od začiatku, nie je možné ho zisťovať ani od neskoršieho termínu, nakoľko by to všetko bolo založené len na hypotetických úvahách a domnienkach. Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy fakt, že navrhovateľ svoj návrh prvotne zakladá na porušení právnej povinnosti odporcu tým, že oznámením o zániku licencie mu zabránil v začatí vysielania a produkovaní zisku, nemožno uvedené protiprávne zavinené konanie odporcu považovať za jedinú, rozhodujúcu a bezprostrednú príčinu ušlého zisku, ktorá by pretrhla reťazec iných príčin a následkov vyplývajúcich z celého priebehu príprav a organizácie začatia vysielania. Z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že navrhovateľ nevykonal také hodnoverné a nespochybniteľné kroky, aby z nich bolo zrejmé, že bol pripravený vysielať k XX.XX.XXXX, resp. k inému neskoršiemu dátumu a že len v dôsledku oznámenia odporcu o zániku licencie nakoniec vysielať nemohol a ani nikdy nevysielal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, avšak vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol v zmysle § 220 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., a to v rámci rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, keď tento si rozhodnutie o trovách konania vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.