Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/170/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011899083.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. T. M. G. M., T. Z. S. X, H., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: N. Č., S. - B. - G., Š. XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, Fándlyho 32, Trnava, o náhradu škody vo výške 1.170,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. februára 2011, č.k. 15C/60/1998-179, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.170,96 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 07.12.1996 do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 33,19 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku úroku z omeškania návrh zamietol. Odporcovi uložil tiež povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu titulom znalečného vo výške 532,25 eur a súdny poplatok vo výške 46,74 eur na na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, 2 a 3, a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a poukazom na § 5 ods.1písm. b) zák.č. 99/1989 Zb. o pravidlách cestnej premávky účinného ku dňu nehody. Skonštatoval, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia 1.170,96 eur titulom náhrady škody, ktorú spôsobil dňa XX.XX.XXXX zamestnanec odporcu pri vjazde motorovým vozidlom Š.: U. XX-XX do objektu navrhovateľa tým, že poškodil bránu, za opravu ktorej navrhovateľ zaplatil žalovanú sumu v zmysle faktúry č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Odporca nesúhlasil, a v liste, priloženom k odporu proti platobnému rozkazu tvrdil, že brána nebola poškodená vinou jeho pracovníka, vodiča I. W., ale vinou pracovníka navrhovateľa, ktorý po uvoľnení zábranových stĺpov signalizoval voľný vchod do garáže, ale nedostatočne zdvihol rolovaciu bránu. Popis udalosti podľa odporcu napísal a podpísal vlastnou rukou vodič, pracovník odporcu, a odovzdal príslušníkovi polície, ktorý udalosť vyšetroval. Príslušník polície podľa neho vinu vodiča nekonštatoval. Poukázal na zistenia z rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal výsluchmi účastníkov konania, svedeckými výpoveďami I. W., N. R.Í., Z. D., C. M., C. Y., znaleckým posudkom V.. C. S. č. XX/XXXX zo 06.04.2009, kontrolným znaleckým posudkom V.. N. B. pod č. X/XXXX z 30.06.2010, originálom Oznámenia o dopravnej nehode zo 14.05.1996 pod č.j. D.-XXXX/XX s prílohami, úradným záznamom zo 14.05.1996, faktúrou č. XXXXX z 22.11.1996, dokladom o úhrade faktúry bankovým prevodom z 03.12.1996, a dospel k záveru, že námietka premlčania, vznesená odporcom nie je dôvodná, a že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi, nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zamestnanec odporcu, vodič I. W., porušil právnu povinnosť, že navrhovateľovi vznikla škoda v žalovanej výške, že medzi porušením právnej povinnosti zamestnancom odporcu a škodou navrhovateľa je príčinná súvislosť, a že škodu zavinil zamestnanec odporcu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pred vjazdom do garáže bola umiestnená dopravná značka obmedzujúca výšku vozidla 2,20 m, i to, že policajným orgánom bol konštatovaný priestupok, ktorý bol definovaný podľa § 5 ods.1 písm. b) zák.č. 99/1989 Zb., za čo bola vodičovi motorového vozidla I. W. uložená pokuta XXX,-Sk. Na základe uvedeného mal za dôvodný záver, že I. W. svojim konaním porušil právnu povinnosť, vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 5 ods.1 písm.b) zák.č. 99/1989 Zb., ktorú mal zachovávať, zvlášť, keď ako vyplýva zo znaleckého posudku V.. S., svetlá výška brány bola 3,250 mm a výška vozidla bola 2,950 mm. Preto pri vjazde mal podľa názoru súdu minimálne využiť asistenciu spolujazdca- závozníka. Poukázal na to, že pri tomto hodnotení nebral do úvahy údaje namerané v rámci kontrolného znaleckého posudku, nakoľko súdny znalec vychádzal z aktuálnych meraní, ktoré boli vykonané po tom, ako vstupný priestor -vchod do garážovej brány prešiel rekonštrukciou, osadením nového systému garážovej brány. Čo sa týka škody navrhovateľa, uviedol, že túto čo v danom prípade predstavujú náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Z listinných dôkazov, a to objednávky z 03.09.1996, faktúry č. XXXXX z 22.11.1996 a dokladu o úhrade faktúry bankovým prevodom z 03.12.1996 mal preukázané, že navrhovateľ zabezpečil opravu poškodenej brány, a že za túto opravu zaplatil sumu 35.276,40,- Sk, teda po prepočítaní 1.170,96 eur, čo odporca nerozporoval. Vyslovil, že príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom tento vzťah musí byť bezprostredný. Príčinnú súvislosť mal preukázanú znaleckým posudkom V.. C. S., ktorý konštatoval, že k strhnutiu sekcionálnej brány s ohľadom na výšku motorového vozidla, jeho náklad a stupeň klesania vozovky mohlo dôjsť motorovým vozidlom Z. Z. XX a možno predpokladať, že k strhnutiu došlo zvolením zlej techniky jazdy vodiča (bez ohľadu na dodržanie dopravných značiek a rýchlosti jazdy), keď vozidlo pravou zadnou časťou nadstavby zachytilo pravú stranu brány, ktorá sa skrížila. Súdny znalec vylúčil možnosť, že by brána nebola úplne otvorená. Túto skutočnosť mal za potvrdenú aj svedeckými výpoveďami vodiča motorového vozidla i jeho spolujazdca, ktorí výslovne uviedli, že brána otvorená bola, a za podporne preukázanú i svedeckou výpoveďou Z. D. ktorý uviedol, že brána je vždy otvorená celý deň a spúšťa sa až na noc. Príčinnú súvislosť mal preukázanú aj kontrolným znaleckým posudkom V.. N. B. ktorý tiež konštatoval, že kolízna situácia bola vyvolaná pravdepodobne nesprávnou technikou jazdy vodiča motorového vozidla Z. a že aj keď pohybový stav sekcionálnej brány v čase nehody nemožno jednoznačne určiť, vzhľadom na predpokladané konštrukčné a stavebné usporiadanie brány je technicky prípustné a prijateľné, že k poškodeniu brány mohlo dôjsť bez akéhokoľvek jej pohybu (zatvárania), nakoľko po vjazde do garáže vozidla s výškou zodpovedajúcou vozidlu Z. Z. T. a následnom zabočení vpravo do priestoru kuchyne NR SR dochádza vplyvom klesania vozovky k nadvihovaniu zadnej časti vchádzajúceho vozidla a kontaktu zadnej časti vozidla s konštrukciou brány. Keďže obidva znalecké posudky inú možnosť strhnutia sekcionálnej brány v čase nehody nepripustili, s ohľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že bola preukázaná bezprostredná súvislosť medzi nesprávnou technikou jazdy vodiča a poškodením sekcionálnej brány. Skonštatoval, že na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter, a môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Z oznámenia o dopravnej nehode pod č.j. D.-XXXX/XX zo 14.05.1996 mal preukázané, že dopravnú nehodu zavinil vodič W. s vozidlom Š. U. XX-XX tým, že sa dostatočne nevenoval riadeniu, následkom čoho pri vjazde do garáže nadvihlo zadnú časť skrine a došlo k poškodeniu brány. Nehoda bola vyhodnotená ako priestupok a vodičovi bola uložená pokuta 200,- Sk. Poškodené boli garážové dvere, motorové vozidlo Z. bolo bez poškodenia. Z vykonaného dokazovania potom dospel k názoru, že zavinenie vodiča Z. bolo nedbanlivostné, keďže policajným orgánom bola nehoda vyhodnotená ako priestupok. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že vodič motorového vozidla zn. Z., Š. U. XX-XX I. W. bol zamestnancom odporcu, ktorý bol v čase nehody prevádzkovateľom uvedeného motorového vozidla, s poukazom na § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal na náhradu škody v žalovanej výške odporcu. Keďže odporca sa s plnením dostal do omeškania, podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ho zaviazal na úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 07.12.1996 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľa, ktorý bol v konaní úspešný. Navrhovateľovi priznal náhradu trov pozostávajúcich z preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 33,19 eur. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p., a o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovení zák.č. 71/1992 Zb. v znení aktuálnom v čase podania návrhu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Dôvodil tým, že prvostupňový súd rozhodol na základe skutočnosti, že vodič odporcu sa dostatočne nevenoval riadeniu, následkom čoho pri vjazde do garáže nadvihol zadnú časť skrine a došlo k poškodeniu brány, keď vychádzal zo znaleckých posudkov a konštatovaného priestupku vodiča odporcu, ktorý mal zvoliť zlú techniku jazdy. Zdôraznil, že už v konaní pred súdom prvého stupňa nesúhlasil so znaleckými závermi, pretože ani jeden zo znaleckých posudkov neustálil jednoznačne príčinu nehodového deja a znalci vychádzali z hypotetických výpočtov, ktoré nemohli odraziť reálny stav veci. Tvrdil, že ku škode navrhovateľa nemohlo dôjsť nedbanlivým konaním vodiča, pretože tento pred škodovou udalosťou viackrát s predmetným vozidlom vozil tovar navrhovateľovi. Poukázal tiež na rozpor pri zistení prvostupňového súdu ohľadne postupu dopravnej polície, nakoľko v spise sa má nachádzať bloková pokuta a zápisnica, avšak vodič odporcu pred súdom vypovedal, že žiadnu pokutu mu policajti neudelili a na zápisnici nie je jeho podpis, preto mal za to, že tieto dôkazy mohli byť produkované dodatočne. Bol toho názoru, že prvostupňový súd nezistil skutkový stav dostatočne, na základe čoho rozhodol nesprávne, pričom sa opieral o znalecké posudky, ktoré nepreukázali jednoznačne zavinenie vodiča. Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, a plne sa stotožnil s jeho obsahom. Mal za to, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s právnym aj skutkovým stavom prejednávanej veci. Podľa jeho názoru oba znalecké posudky potvrdzujú, že k poškodeniu sekcionálnej brány v budove Národnej rady SR došlo zavinením zamestnanca odporcu, za čo odporca plne zodpovedá. Tvrdenia odporcu preto považoval za účelové. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné. Poukazuje i na to, že doplnením dokazovania na odvolacom pojednávaní sa len potvrdili správne závery súdu prvého stupňa. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 415, § 420 ods. 1, 2 a 3, a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu mal priebeh nehody za preukázaný, a v tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými časťami znaleckých posudkov a výpoveďami svedkov, na základe čoho vyvodil aj správny záver, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi jeho zamestnancom, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zamestnanec odporcu, vodič I. W., porušil právnu povinnosť a zavinil vznik škody navrhovateľovi v žalovanej výške, keď medzi porušením právnej povinnosti a škodou zistil bezprostrednú príčinnú súvislosť. Tieto svoje závery aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, nakoľko k rovnakým záverom dospel aj odvolací súd, keď na posúdení a vyhodnotení dôkazov nič nezmenilo ani dokazovanie vykonané na odvolacom pojednávaní. V tejto súvislosti nepovažoval za relevantnú námietku odporcu, že k predmetnej nehode nemohlo dôjsť konaním vodiča z dôvodu, že tento viackrát pred škodovou udalosťou prechádzal s predmetným vozidlom bránou navrhovateľa, a k žiadnej škode nedošlo, keďže to, že v minulosti ku škode nedošlo, neodôvodňuje záver, že ku škode nedošlo v posudzovanom prípade. Za dôvodnú nemal ani jeho námietku, že súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckých posudkov, ktoré rozporuje, keďže tieto neurčili jednoznačne príčinu nehodového deja a vychádzali z hypotetických výpočtov. Tu je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa nevychádzal pri rozhodovaní výlučne zo znaleckých posudkov, ale vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, keď prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, teda postupoval presne tak, ako to má na mysli ust. § 132 O.s.p.. K zhodným záverom ohľadne priebehu nehody a jej zavinenia vodičom odporcu dospel aj odvolací súd, keď zohľadnil závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že k strhnutiu sekcionálnej brány s ohľadom na výšku motorového vozidla, jeho náklad a stupeň klesania vozovky mohlo dôjsť zvolením zlej techniky jazdy vodiča, keď vozidlo pravou zadnou časťou nadstavby zachytilo pravú stranu brány, ktorá sa skrížila, ako i to, že je technicky prípustné a prijateľné, že k poškodeniu brány mohlo dôjsť bez akéhokoľvek jej pohybu, nakoľko po vjazde do garáže vozidla s výškou zodpovedajúcou vozidlu Z. Z. T. a následnom zabočení vpravo do priestoru kuchyne NR SR dochádza vplyvom klesania vozovky k nadvihovaniu zadnej časti vchádzajúceho vozidla a kontaktu zadnej časti vozidla s konštrukciou brány. Tieto závery potom vyhodnotil v súvislosti s oznámením o dopravnej nehode pod č.j. D.-XXXX/XX zo 14.05.1996 z ktorého vyplýva, že na miesto nehody privolaná polícia ustálila, že k poškodeniu brány došlo zavinením vodiča W. s vozidlom Š. U. XX-XX tým, že sa dostatočne nevenoval riadeniu, následkom čoho pri vjazde do garáže nadvihlo zadnú časť skrine a došlo k poškodeniu brány. Nehodu polícia vyhodnotila ako priestupok a vodičovi uložila pokutu 200,- Sk. Oznámenie o dopravnej nehode pritom vychádza z originálu protokolu o nehode v cestnej premávke, spísaného na mieste nehody rukou, a podpísaného vodičom I. W.. V protokole je doslovne uvedené opísanie udalosti slovami, že k poškodeniu brány došlo tak, že na vozidle U. XX-XX nadvihlo zadnú časť skrine, následkom čoho došlo k poškodeniu brány, pričom sám vodič I. W. podpísanie tohto originálu protokolu potvrdil na odvolacom pojednávaní. Jeho vyjadrenie, že si nepamätá, čo v protokole uviedol, keď sa spisoval, ako ani to, či platil blokovú pokutu, nepovažoval odvolací súd za rozhodujúce, keďže originál protokolu je súčasťou spisu, a k nemu pripojené originály blokov v hodnote 200,- Sk, vypísané na jeho meno, potvrdzujú priebeh nehodového deja tak, ako bol zistený bezprostredne po nehode, ako i zaplatenie blokovej pokuty vodičom W.. Keďže popis nehodového deja, podpísaný vodičom v celom rozsahu korešponduje so závermi znaleckých posudkov, dospel i odvolací súd k záveru, že ku škode navrhovateľa došlo v bezprostrednej príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním zamestnanca odporcu, za ktoré odporca zodpovedá. Keďže odporca napadol odvolaním celý rozsudok súdu prvého stupňa, preskúmal odvolací súd aj výroky, týkajúce sa náhrady trov konania, a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok. Čo sa týka náhrady trov konania navrhovateľa, odvolací súd sa obmedzí na záver, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť trovy konania navrhovateľa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., je správne, keďže navrhovateľ bol v konaní plne úspešný. Súd prvého stupňa rozhodol správne i o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu vo výške 532,25 eur, keďže štátu vznikli trovy v tejto výške vyplatením znalečného znalcom zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle právoplatných uznesení o jeho priznaní, a v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže odporca bol v konaní neúspešný, prvostupňový súd ho náhradu trov konania štátu zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia. Výškou navrhovateľovi a štátu priznaných trov sa odvolací súd ďalej nezaoberal, nakoľko ich výška nebola v odvolaní, ktorého dôvodmi je viazaný, napadnutá. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 46,74 eur, teda 4 % z priznanej sumy podľa pol. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb., účinného v čase podania návrhu, rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého bol navrhovateľ od platenia súdnych poplatkov oslobodený, a preto na úhradu súdneho poplatku zaviazal odporcu (ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., účinného v čase podania návrhu). Odporca v odvolaní nenamietal výšku súdneho poplatku, preto sa odvolací súd obmedzí len na konštatovanie správnosti tohto výroku napadnutého rozsudku, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a rozhodol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zák. č. 71/1992 Zb., účinného v čase podania návrhu. Možno teda skonštatovať, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Opakované námietky odporcu sú podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodné a nebolo možné k nim prihliadnuť ani v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania však nežiadal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.