Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200004 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200004.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30794242, Tupého 25/A, Bratislava, právne zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-917/SI-2011 zo dňa 8.11.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 2.1.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-917/SI-2011 zo dňa 8.11.2011. Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 29.9.2011, doručenou žalovanému dňa 4.10.2011 požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobodnom prístupe k informáciám) o sprístupnenie „uznesení vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 17.9.2010 o odmietnutí veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa Krajského súdu v Bratislave E.. F. E.“. Žalovaný žiadosť žalobcu rozhodnutím č. KM-917-001/SI-2011 zo dňa 11.10.2011 čiastočne zamietol. Toto rozhodnutie napadol rozkladom zo dňa 21.10.2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.10.2011. Lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 8.11.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že Úrad boja proti korupcii je v zmysle čl. 5 písm. a) a čl. 42 ods. 4 písm. h) nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou. Rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom boja proti korupcii, je teda rozhodnutím žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch stupňoch rozhoduje ten istý správny orgán (povinná osoba), zákonná lehota na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám začína plynúť už podaním opravného prostriedku. Keďže žalobca napadol rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.10.2011 č. KM-917-001/SI-2011 rozkladom doručeným žalovanému dňa 24.10.2011, zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak žalovanému začala plynúť v deň jeho podania, t.j. dňa 24.10.2011 a márne uplynula dňa 8.11.2011. Márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie o rozklade vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a uvedené rozhodnutie je v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.2.2012 odvolávajúc sa na ust. § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania - rozkladu prvostupňovému správnemu orgánu, preto sa postupuje podľa § 57 správneho poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu o tzv. autoremedúre, alebo ak podmienky na takýto postup nie sú dané, postupuje sa podľa odseku 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, ho predloží spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. Podľa žalovaného právny názor žalobcu, ktorý tvrdí, že došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia nedodržaním 15-dňovej lehoty od doručenia odvolania povinnou osobou, nie je správny. Zo spisového materiálu vyplýva, že odo dňa podania rozkladu žalobcom z 24.10.2011 doručil (v zákonnej lehote 30 dní) prvostupňový správny orgán potrebné materiály na konanie o rozklade odboru komunikácie a prevencie dňa 14.11.2011, ktoré následne predložil Osobitnej komisii ministra vnútra SR pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozkladoch dňa 15.11.2011. Osobitná komisia ministra vnútra SR rozhodla o rozklade dňa 29.11.2011, preto žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP, obaja účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, hoci rovnako nie je namieste napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 29.9.2011 žalovaný požiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie uznesení vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 17.9.2010 o odmietnutí veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa Krajského súdu v Bratislave E.. F. E.. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žalobca sa žalobou domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného z 8.11.2011. V danom prípade žalovaný ako správny orgán prvého stupňa vydal o žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácií zo dňa 29.9.2011 rozhodnutie č. KM-917-001/SI-2011 zo dňa 11.10.2011, ktorým bolo žiadosti štatutára Občianskeho združenia EUREA zo dňa 29.9.2011, ktorým žiadal o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. „sprístupnenie uznesení vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 17.9.2010 o odmietnutí veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa Krajského súdu v Bratislave E.. F. E.“ v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne nevyhovené. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľovi v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám bola sprístupnená informácia zaslaním uznesenia ČVS: PPZ-107/PPK-B-2010 zo dňa 17.9.2010, ktorá neobsahuje údaje uvedené v § 9 ods. 2 a § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré sú z požadovanej informácie vymazané. Keďže sa jedná o informácie a skutočnosti týkajúce sa ochrany osobnosti a osobných údajov s poukazom na § 9 ods. 2 a § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý neumožňuje takéto informácie sprístupniť, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca voči rozhodnutiu č. KM-917-001/SI-2011 zo dňa 11.10.2011 podal rozklad doručený Ministerstvu vnútra SR dňa 24.10.2011, ktorý došiel Prezídiu Policajného zboru Úradu boja proti korupcii dňa 26.10.2011. Podaným rozkladom žalobca žiadal rozhodnutie povinnej osoby zmeniť tak, že mu budú požadované informácie v celom rozsahu sprístupnené. Prezídium Policajného zboru Úrad boja proti korupcii podaním zo dňa 11.11.2011 rozklad žalobcu zo dňa 11.10.2011 predložil vec Osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozkladoch na rozhodnutie podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SLV-OLVS-144/2011 zo dňa 29.11.2011 s poukazom na § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) podľa § 3 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v súlade s § 46 a § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii č. KM-917-001/SI-2011 zo dňa 11.10.2011 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ako vecne príslušný odvolací orgán podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a § 61 ods. 2 správneho poriadku, v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku, na základe rozkladu doručeného spolu so spisovým materiálom odvolaciemu správnemu orgánu povinnou osobou podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku dňa 16.11.2011 preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a keďže žiadateľovi bola ním požadovaná informácia sprístupnená v takom rozsahu, ktorý vzhľadom na charakter informácie umožňuje zákon o slobode informácií, v spojení so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov pri súbežnom dodržaní podmienok ustanovených v § 6 ods. 2 trestného poriadku, teda po vylúčení osobných údajov, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dokumente a týkajú sa osôb, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Všeobecné vymedzenie predmetu konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje § 244 ods. 3, podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, že osoba, ktorá sa žalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím na svojich právach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, ibaže takých niet (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.) a napokon napadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 veta druhá, zákona o slobodnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa § 57 ods. 2 zákona o správnom konaní, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu o čiastočnom neposkytnutí požadovanej informácie podá žiadateľ odvolanie, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Proti rozhodnutiu žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, teda minister. Krajský súd poukazuje na subsidiárne použitie ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko toto ustanovenie rieši situáciu, ktorá nie je upravená zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Preto ak v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 citovaného zákona, má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu len 15 dní a táto mu plynie až od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, je potrebné aj podľa názoru tunajšieho súdu rátať aj s lehotou 30 dní podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku a to aj napriek tomu, že v § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, všeobecne definuje, že povinnou osobou je štátny orgán. Takýto výklad má oporu aj v znení § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý obsahuje špecifickú úpravu procesného postupu štátneho orgánu pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie a ktorý rozlišuje v prípade rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy povinnú osobu, ktorá je prvostupňovým správnym orgánom a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje o odvolaní. Rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol doručený 24.10.2011 a Prezídiu policajného zboru Úradu boja proti korupcii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 26.10.2011, ktorý predložil rozklad Osobitnej komisii ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch dňa 16.11.2011. V súlade s § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o rozklade rozhodol minister vnútra ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a to dňa 29.11.2011, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote v súlade s § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tunajší súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného v tom smere, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v prejednávanom prípade nedošlo, nakoľko žalovaný rozhodol o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote 15 dní. Je nutné uviesť, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je konaním limitovaným predmetom, pričom žalobca sa v posudzovanej veci domáhal zrušenia neexistujúceho rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave, pričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, krajský súd postupoval podľa § 246c ods. 1 O.s.p v spojitosti s § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p. a konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na § 246c veta prvá, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.