Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200011 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200011.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: STAVOZEMIX, s.r.o., IČO: 43 950 981, Myslavská 283, Košice, zastúpený: KOMMERZ, s.r.o., Čečinová 16/A, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Zdenko Nováček, advokát, Brančská 7, Bratislava, proti žalovanému: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách, Záhorácka 2942/60A, Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.01.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obce Marianka č.j. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o uložení pokuty žalobcovi vo výške 27.000 eur za správny delikt podľa § 22a písm. a/ bod 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len Cestný zákon), ktorého sa žalobca dopustil tým, že v čase od 11.05.2011 do 10.06.2011 užíval miestnu komunikáciu na Štúrovej ulici v obci T. bez povolenia cestného správneho orgánu a to tým spôsobom, že na túto miestnu komunikáciu umiestnil stavebné stroje a rozkopal ju. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 26.04.2010 vydala obec T. spoločnosti AVENTINUS DEVELOPMENT, s.r.o., W. XXX, Bratislava povolenie č.j. OÚ/XXXX-XXXX/rk na zvláštne užívanie miestnej komunikácie na ul. Štúrova a X. v obci T. pre realizáciu podzemného vedenia splaškovej kanalizácie. Dôvodom vydania uvedeného povolenia bolo stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia v T. č.j. OÚŽP-XXXX/XXXXX/XX/KVM zo dňa 17.02.2009, ktorým bolo stavebníkovi AVENTINUS DEVELOPMENT, s.r.o. (ďalej len stavebník) udelené povolenie na vybudovanie vodnej stavby „T. - P. ulica a O.- splašková kanalizácia“, na dokončenie ktorej bola stavebníkovi udelená lehota do XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že bol len dodávateľom uvedenej stavby, ktorého si stavebník vybral na základe výberového konania na realizáciu stavby vo svojom mene a na svoj účet. Žalobca bol zároveň vykonávateľom rozkopávky miestnej komunikácie. Žalobca s poukazom na § 8 Cestného zákona tvrdil, že povolenie na zvláštne užívanie miestnej komunikácie zo dňa 26.04.2010 v danom prípade nebolo a ani nemohlo byť časovo obmedzené, keďže jeho trvanie sa zo zákona viaže výhradne na dôvody, pre ktoré bolo vydané a tým bola realizácia stavby splaškovej kanalizácie v lehote do 28.02.2012. Zákon podľa názoru žalobcu neumožňuje časovo obmedziť povolenie mimo rámec dôvodov, na ktoré bolo vydané. Uviedol, že v povolení bol síce v časti „technické a technologické podmienky“ uvedený bod 5., podľa ktorého je žiadateľ rozkopávky povinný vykonať povrchovú úpravu komunikácie do konca júla 2010, no táto podmienka nie je podľa žalobcu ohraničením doby platnosti povolenia, ale jedná sa vyslovene o „technickú a technologickú podmienku“ povolenia, ktorú mal žiadateľ dodržať. Nedodržanie tohto bodu zakladá podľa názoru žalobcu s odkazom na § 8 Cestného zákona len možnosť (nie povinnosť) správneho orgánu zrušiť toto povolenie a to len následným osobitným aktom (rozhodnutím). Nedodržaním technickej podmienky podľa bodu 5. povolenie nestráca automaticky platnosť, ktorá je podľa § 8 Cestného zákona viazaná výlučne na dôvod jeho vydania. Dáva len obci možnosť toto povolenie zrušiť, k čomu však doposiaľ nedošlo. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že v dňoch 11.05.2011, 18.05.2011, 31.05.2011 (resp. od 11.05.2011 do 10.06.2011) užíval miestnu komunikáciu Štúrova ul. na základe platného povolenia pre jej zvláštne užívanie vydaného stavebníkovi, v ktorého mene, na jeho účet a v zmysle jeho pokynov rozkopávku realizoval. Svoje presvedčenie odvodil z toho, že rozkopávka i zabratie komunikácie boli uskutočnené s cieľom realizácie splaškovej kanalizácie podľa pokynov stavebníka, keďže sa na potrubnej vetve zistila kamerovými skúškami porucha brániaca jej riadnemu užívaniu a kolaudácii, pričom dokončenie kanalizácie do užívania schopného stavu bolo povolené až do 28.02.2012. Žalobca bol toho názoru, že konal v stanovenej lehote, nakoľko povolenie nebolo zrušené. Žalobca ďalej argumentoval, že zo stavebného povolenia ako i z povolenia na zvláštne užívanie komunikácie vyplýva, že žiadateľom rozkopávky bol stavebník, pričom žalobca bol dodávateľom stavby (vykonávateľom rozkopávky). Tvrdil, že nemôže byť pasívne legitimovaný z porušenia, ktoré mu je dávané za vinu, tým môže byť podľa jeho názoru len stavebník. Vychádzajúc zo systematiky § 8 a § 22a Cestného zákona žalobca mal za to, že užívateľom komunikácie pri zvláštnom užívaní môže byť len osoba, ktorá je spôsobilá porušiť svoju povinnosť mať pre užívanie komunikácie vopred vydané povolenie. Takouto osobou je len stavebník a nie vykonávateľ stavby, keďže len stavebník je osobou, ktorá má dôvod pre povolenie na zvláštne užívanie komunikácie a ktorá teda logicky o povolenie môže požiadať. Dôkazom toho je podľa žalobcu práve povolenie na zvláštne užívanie komunikácie č. OÚ/ XXXX-XXXX/rk udelené stavebníkovi splaškovej kanalizácie, ktoré mu umožňovalo si pre túto realizáciu zvoliť vykonávateľa (v danom prípade žalobcu). Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že nie je ani nebol spôsobilý požiadať o povolenie pre zvláštne užívanie, keďže touto osobou je stavebník z titulu svojho realizačného zámeru vyplývajúceho z jemu vydaného stavebného povolenia ako i z neskoršieho povolenia na zvláštne užívanie komunikácie. Žalobca preto tvrdil, že nemohol porušiť žiadnu povinnosť, pre nesplnenie ktorej má byť sankcionovaný. Povinným subjektom mal byť podľa jeho názoru stavebník, keďže ten mal požiadať o povolenie pre svoj zámer. Žalobca len vykonáva činnosť podľa jeho pokynov. Žalobca poukázal na zápisnicu z 29.03.2011, kde sama obec Marianka upovedomuje žalobcu, že práve stavebník má požiadať o nové povolenie na zvláštne užívanie komunikácie. Podľa žalobcu ak by sa aj pripustil výklad správneho orgánu sankcionovať koncového vykonávateľa (osobu, ktorá sa nachádza na komunikácii) a nie stavebníka ako nositeľa povinností, nebol by ani potom žalobca pasívne legitimovaný, keďže i u neho pôsobili subdodávatelia. Správny orgán si podľa žalobcu nemôže vyberať, s kým bude alebo nebude konať, pretože by išlo o jeho ľubovôľu a arbitrárne konanie. Žalobca ďalej namietal, že v zmysle § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu o veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy, pričom v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c Cestného zákona. Z ustanovenia § 3 ods. 2 Cestného zákona podľa žalobcu nevyplýva oprávnenie obce prejednávať aj správne delikty podľa § 22a alebo iné porušenia cestného zákona. Žalobca mal za to, že keby bolo vôľou zákonodarcu, aby obce prejednávali i správne delikty podľa § 22a, tak by to v ustanovení o rozsahu pôsobnosti obcí uviedol spolu s § 22c, čo však neurobil. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v § 22a cestného zákona je dané oprávnenie obce rozhodovať i o tomto delikte, ale len za podmienky, že to patrí do jej pôsobnosti. S odkazom na § 3 ods. 2 Cestného zákona však do pôsobnosti obce patrí len rozhodovanie podľa § 22c Cestného zákona. Kolízia medzi § 3 ods. 2 pre užšie vymedzenie sankčnej pôsobnosti než je uvedené v § 22a Cestného zákona, zakladá podľa žalobcu odôvodnené pochybnosti o aktívnej legitimácii obce pre udelenie pokuty. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia výšky uloženej pokuty na úrovni 80% jej maximálnej zákonnej výšky. Dôvodil tým, že správne orgány oboch stupňov tvrdia, že žalobca bez povolenia užíval miestnu komunikáciu nepretržite od 11.05.2011 do 10.06.2011 (31 dní), pre tento záver však nie je žiaden podklad, pretože záznamy o výkone štátneho stavebného dohľadu sú len z troch dní a to z 11.05.2011, 18.05.2011 a 31.05.2011. Pre ostatné dni, najmä od 01.06.2011 do 10.06.2011, nepredložili správne orgány podľa žalobcu žiaden dôkaz o tom, že by žalobca užíval komunikáciu zvláštnym spôsobom. Skutkový stav bol teda podľa žalobcu zistený len za tri dni, nie za 31 dní. Takisto pre záver správnych orgánov o tom, že v dôsledku užívania komunikácie vznikli v obci zápchy, dlhé kolóny, autá boli nútené zastavovať v nepriehľadnej zákrute a vznikol dopravný chaos, chýba podľa žalobcu vykonanie čo i len jediného dôkazu. Žalobca namietal i tvrdenie správnych orgánov, že P. ulica je v dôsledku činnosti žalobcu nezjazdná a uviedol, že táto ulica je zjazdná a bola na nej vykonaná povrchová úprava, ktorá sa len obci nepáči. Správne orgány pre toto tvrdenie opäť podľa žalobcu nepredložili žiaden dôkaz, pričom reálny stav podľa jeho mienky svedčí o opaku. Žalobca tiež uviedol, že aj keby išlo o správny delikt, tak jeho závažnosť je nepatrná, keďže sa rozkopávka realizovala s cieľom odstránenia poruchy na kanalizácii, na ktorú navyše existuje platné stavebné povolenie i povolenie na zvláštne užívanie komunikácie. Žalobca nakoniec tvrdil, že jedinými dôkazmi vo veci sú zápisnice zo štátneho stavebného dozoru - ohliadky miesta spáchania správneho deliktu. Podľa žalobcu nejde o zákonné dôkazy, nakoľko neboli z procesného hľadiska vykonané v súlade so zákonom, pretože obec neprizvala žalobcu k ohliadkam, zmarila mu jeho práva klásť svedkom, správnemu orgánu a zúčastneným osobám otázky ako i navrhovať dôkazy. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že povolenie na zvláštne užívanie miestnej komunikácie zo dňa 26.04.2010 bolo vydané v súlade s § 8 ods. 1 Cestného zákona na dobu určitú, konkrétne do konca júla 2010, dokedy mala byť vykonaná povrchová úprava komunikácie. Keďže vykonanie povrchovej komunikácie je logicky poslednou fázou realizácie prác na základe uvedeného povolenia, je zrejmé, že po tomto dátume nebolo možné vykonávať rozkopávku komunikácie na základe toho istého povolenia. Tejto skutočnosti si bol podľa žalovaného vedomý aj stavebník, keďže po uplynutí platnosti povolenia žiadal o jeho predĺženie. Nakoľko platnosť povolenia uplynula dňom 31.07.2010, žiadostiam o predĺženie povolenia obec T. nemohla vyhovieť. K tvrdeniam žalobcu, že povolenie bolo vydané za účelom realizácie splaškovej kanalizácie a preto dotknutú komunikáciu bolo možné na základe povolenia užívať až do ukončenia realizácie splaškovej kanalizácie, žalovaný uviedol, že pokiaľ bolo vydané povolenie na zvláštne užívanie, platí toto povolenie na dobu určitú. Ak počas jeho platnosti pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané, povolenie zo zákona stráca platnosť. Ak však takéto dôvody trvajú, ale uplynula doba, na ktorú bolo povolenie vydané, neznamená to automaticky predĺženie platnosti povolenia. Takýto výklad by bol podľa žalovaného nielen v rozpore s gramaticko-logickým výkladom zákona, ale aj s jeho účelom, nakoľko práve osobitným režimom zvláštneho užívania komunikácií na základe povolenia umožňuje zákon cestnému správnemu orgánu efektívny výkon svojej pôsobnosti, v rámci ktorej zodpovedá za užívanie komunikácií. Ak by platnosť povolenia na zvláštne užívanie komunikácie mala byť závislá výlučne na trvaní dôvodov, pre ktoré bolo povolenie vydané, potom by cestný správny orgán prakticky nemohol regulovať zvláštne užívanie komunikácií, keďže trvanie týchto dôvodov je v čase vydávania povolenia vždy neisté. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že nakoľko povolenie na zvláštne užívanie stratilo platnosť dňom 31.07.2010, užívanie predmetnej miestnej komunikácie žalobcom v čase od 11.05.2011 do 10.06.2011 bolo uskutočnené bez príslušného povolenia cestného správneho orgánu. K námietkam týkajúcim sa nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu v konaní o uložení pokuty žalovaný uviedol, že v zmysle § 22a písm. a/ bod 1 Cestného zákona skutkovú podstatu správneho deliktu môže naplniť len ten subjekt, ktorý komunikáciu skutočne užíva. V danom prípade mal cestný správny orgán za preukázané, že na miestnu komunikáciu umiestnil stavebné stroje a vykonal rozkopávku práve žalobca. Navyše osoby, ktoré sa v čase ohliadok vykonaných dňa 31.05.2011, 11.05.2011 a 18.05.2011 nachádzali na mieste rozkopávky, sa prezentovali ako zamestnanci žalobcu pracujúci na základe pokynov štatutárnych zástupcov žalobcu. Ak by mal správny orgán sankcionovať stavebníka, tento podľa žalovaného nenaplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, nakoľko komunikáciu vo svojom mene neužíval. Platným povolením na užívanie predmetnej komunikácie v čase jej užívania žalobcom nedisponoval žiaden subjekt, teda ani žalobca ani stavebník a preto cestný správny orgán nemal dôvod zaoberať sa otázkou pasívnej legitimácie vo vzťahu k stavebníkovi, keďže v čase ohliadok bol žalobca jediným subjektom, ktorý užíval komunikáciu bez povolenia. K námietkam ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie obce na rozhodovanie o pokutách podľa § 22a písm. a/ Cestného zákona žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 ods. 2 Cestného zákona obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií, z čoho s ohľadom na celkový kontext zákona nemožno svojvoľne vyňať rozhodovanie o správnych deliktoch vo veciach týkajúcich sa miestnych komunikácií. Na prejednanie správneho deliktu žalobcu bola podľa názoru žalovaného nepochybne príslušná obec, zo zákona vykonávajúca prenesený výkon štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií. Pri určení výšky pokuty bolo podľa žalovaného prihliadnuté predovšetkým na skutočnosť, že žalobca užíval miestnu komunikáciu bez príslušného povolenia cestného správneho orgánu napriek tomu, že zo strany obce bol výslovne upozornený na nezákonnosť takéhoto konania nehovoriac o tom, že o neplatnosti povolenia, na ktoré sa pôvodne odvolával, bol upozornený aj priamo pracovníkom žalovaného ako poradného a kontrolného orgánu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, čo vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 11.05.2011. Napriek tomu žalobca začal s realizáciou rozkopávky miestnej komunikácie, svojvoľne uzavrel Štúrovu ulicu, čo spôsobilo neúnosný dopravný chaos v obci T., ktorého výsledkom boli kolóny motorových vozidiel nútené prechádzať úzkou X. ulicou a zastavovať v neprehľadnej zákrute na kopci, aby tak mohli obísť rozkopanú Štúrovu ulicu. Na viac od ukončenia prác zo strany žalobcu je P. ulica v dezolátnom stave, bez riadnej povrchovej úpravy, čo spôsobuje jej nezjazdnosť. D. skutočnosti vyplývajú podľa žalovaného zo zápisníc z miestnych ohliadok, fotodokumentácie a videozáznamu, ktoré sú založené v administratívnom spise. K námietkam o odopretí účasti na správnych úkonoch žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu prizývať účastníka konania k ohliadke vykonanej v rámci vlastnej činnosti pred začatím správneho konania. Po vykonaných ohliadkach a začatí správneho konania správny orgán poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že rozhodnutím č.j.: C. zo dňa 17.02.2009 Obvodný úrad životného prostredia v T. vydal stavebníkovi povolenie na vybudovanie vodnej stavby „T. - P. ulica a O. - splašková kanalizácia“ a určil podmienky na uskutočnenie stavby. C. Marianka v zmysle § 3 ods. 2 Cestného zákona povolila stavebníkovi zvláštne užívanie miestnej komunikácie na ul. P. a X. v obci T. na realizáciu podzemného vedenia splaškovej komunikácie rozhodnutím č.j.: OÚ/XXXX-XXXX/rk zo dňa XX.XX.XXXX. Pre povolenie stanovila obec vo výroku rozhodnutia 10 „technických a technologických podmienok“, pričom v podmienke č. 5 určila, že žiadateľ rozkopávky je povinný vykonať povrchovú úpravu komunikácie do konca júla 2010. V súvislosti s pokračovaním stavebných prác na stavbe splaškovej kanalizácie sa podľa obsahu spisu uskutočnilo medzi zástupcami obce T., zástupcami stavebníka a žalobcu niekoľko stretnutí a prebehla tiež vzájomná korešpondencia, pričom z tejto komunikácie vyplynulo, že obec vyzývala stavebníka, aby požiadal o vydanie nového povolenia na zvláštne užívanie predmetnej komunikácie. Stavebník tvrdil, že platným povolením na zvláštne užívanie komunikácie disponuje a žiadal o jeho predĺženie. Dňa 11.05.2011 vykonala obec T. ako cestný správny orgán štátny stavebný dohľad na Štúrovej ul. v obci za účasti starostu obce, pracovníčky stavebného úradu a zamestnanca žalobcu, ktorý písomne vyhotovený záznam odmietol podpísať s tým, že nie je k tomu oprávnený. V zázname sa uvádza, že dňa 10.05.2011 boli na P. ul. umiestnené značky zakazujúce vstup na ulicu, na stavbe stáli stavebné stroje. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu mal žalobca pokyn od investora stavby začať rozkopávku. Starosta do zápisu uviedol, že pokiaľ nie je právoplatné povolenie rozkopávky a odsúhlasené dopravné značenie v súlade s projektom Dopravného inšpektorátu T., zakazuje sa žalobcovi zahájiť rozkopávkové práce na P. ulici. Dňa 18.05.2011 sa uskutočnil ďalší štátny stavebný dohľad obce T., pričom v zápise bolo zaznamenané, že prechod cez Štúrovu ul. je uzavretý dopravnými značkami, na ulici sú stavebné stroje - bager vykonáva výkopové práce a nákladné auto odváža vykopanú zeminu. Podľa záznamu z ďalšieho stavebného dohľadu vykonaného dňa 31.05.2011 žalobca ako dodávateľ stavby realizuje výkopové práce pre stavebníka napriek zastaveniu stavby, situácia sa nezmenila. Posledný zápis je zo dňa 10.06.2011 a uvádza sa v ňom, že firma Stavozemix opustila P. ul. , stavebné stroje sa na ulici nenachádzajú, komunikácia je bez povrchovej úpravy, jej poškodené úseky nie sú opravené, komunikácia je ťažko prejazdná. V zápisniciach zaznamenané skutočnosti boli zachytené vo vyhotovenej fotodokumentácii. Na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu začala obec Marianka ako cestný správny orgán konanie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 22a písm. a/ bod 1 Cestného zákona a vyzvala žalobcu na vyjadrenie. Po vyjadrení žalobcu k predmetu konania vydala obec Marianka dňa 30.06.2011 rozhodnutie č.k.: 06701/2011, ktorým uložila žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX eur za správny delikt podľa § 22a písm. a/ bod 1 Cestného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v čase od 11.05.2011 do 10.06.2011 užíval miestnu komunikáciu na Štúrovej ul. v obci T. bez povolenia cestného správneho orgánu a to tým spôsobom, že umiestnil na miestnu komunikáciu stavebné stroje a túto komunikáciu rozkopal. Cestný správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie obdobne ako žalovaný písomné vyjadrenie k obsahu žaloby. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím zn.: 2011/00845-2 zo dňa 17.10.2011 zamietol a rozhodnutie obce T. potvrdil. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu.1b) Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). Podľa § 22a písm. a/ bod 1 Cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej pôsobnosti uložia pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením užíva diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, s výnimkou nadmerných a nadrozmerných prepráv (zvláštne užívanie). Podľa § 22b ods. 1 Cestného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, čas trvania a na rozsah spôsobenej škody. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či bol cestný správny orgán prvého stupňa oprávnený rozhodnúť o sankcii za správny delikt, či bola deliktuálna zodpovednosť vyvodená voči tomu, kto porušil povinnosti stanovené Cestným zákonom a či rozhodnutie o výške uloženej pokuty bolo dostatočne podložené a odôvodnené. Cestný zákon v citovaných ustanoveniach zveruje rozhodovanie o povolení užívať miestne komunikácie inak než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, cestnému správnemu orgánu, ktorým je príslušná obec. Obce podľa zákona vykonávajú miestnu štátnou správou vo veciach miestnych a účelových komunikácií ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa výslovného textu zákona (§ 3 ods. 2) obce na týchto komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská, prejednávajú tiež priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Rozsah pôsobnosti obce ako cestného správneho orgánu vo vzťahu k miestnym a účelovým komunikáciám nie je nijako limitovaný. Nakoľko štát zákonom zveril obciam celý výkon miestnej štátnej správy na danom úseku, možno konštatovať, že patria obci všetky rozhodovacie právomoci vo vymedzenom úseku štátnej správy, vrátane rozhodovania o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu v zmysle § 22a Cestného zákona. Druhú a tretiu veta ustanovenia § 3 ods. 2 Cestného zákona je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že tieto vymedzujú niektoré kompetencie obce pri výkone miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií, uvedený výpočet však nie je konečný a neznamená, že takými oprávneniami, ktoré v texte zákona nie sú vymedzené, obec pri výkone miestnej štátnej správy nedisponuje. Výkon štátnej správy vo veciach, ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, podľa zákona v druhom stupni vykonávajú obvodné úrady dopravy, ktoré tiež riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami (§ 3 ods. 5 písm. c/, d/ Cestného zákona). Námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatku právomoci obce rozhodnúť o správnom delikte podľa § 22a Cestného zákona považoval súd z uvedených dôvodov za neopodstatnenú. Z obsahu spisu je zrejmé, že stavebníkovi bolo v roku 2009 udelené povolenie na vybudovanie vodnej stavby „Marianka - Štúrova ulica a Tálky - splašková komunikácia“, ktorú mal zhotoviť do 28.02.2012. Na účely realizácie tejto stavby bolo stavebníkovi povolené rozhodnutím zo dňa 26.04.2010 zvláštne užívanie miestnej komunikácie na ul. Štúrova a Budovateľská v obci Marianka, pričom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia sa v bode 5 výslovne uvádza, že žiadateľ rozkopávky je povinný vykonať povrchovú úpravu komunikácie do konca júla 2010. Z tohto vymedzenia práv a povinností žiadateľa rozkopávky je podľa názoru súdu nepochybné, že povolenie na zvláštne užívanie miestnej komunikácie bolo ohraničené časom, keďže sa žiadateľovi (stavebníkovi) uložila povinnosť vykonať povrchovú úpravu komunikácie do konca júla 2010. Do tohto termínu teda všetky práce spojené so zvláštnym užívaním miestnej komunikácie mali byť podľa rozhodnutia obce Marianka zo dňa 26.04.2010 ukončené. Skutočnosť, že časové ohraničenie trvania povolenia na zvláštne užívanie bolo uvedené vo výpočte podmienok rozhodnutia nazvaných „technické a technologické“, nič nemení na obsahu a zmysle tohto ohraničenia. Podľa Cestného zákona sa zvláštne užívanie povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú vecné dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Zvláštne užívanie miestnej komunikácie je teda viazané na trvanie dôvodov jeho povolenia. To znamená, že nie je možné užívať miestnu komunikáciu iným než zvyčajným spôsobom, ak pre takéto zvláštne užívanie neexistujú dôvody (potreba zásahu do komunikácie) alebo ak dôvody pominuli. Platí však, že o časovom ohraničení trvania povolenia na zvláštne užívanie rozhoduje cestný správny orgán. Pokiaľ určí čas trvania povolenia, jeho uplynutím povolenie zaniká a ak naďalej u žiadateľa dôvody pre jeho vydanie pretrvávajú, musí žiadateľ požiadať o nové povolenie, resp. o predĺženie existujúceho povolenia. V takomto konaní cestný správny orgán nanovo posúdi potrebu zvláštneho užívania komunikácie. Z uvedených dôvodov považoval súd za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie obce Marianka zo dňa 26.04.2010 o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie na ul. Štúrova a Budovateľská v obci Marianka platilo aj po júli 2010 a to až do ukončenia stavby splaškovej kanalizácie. Naopak je súd v zhode so žalovaným toho názoru, že stavebník bol povinný ukončiť výkopové práce na miestnej komunikácii a vykonať jej povrchovú úpravu najneskôr do konca júla 2010, kedy povolenie na zvláštne užívanie miestnej komunikácie zaniklo. O potrebe podania novej žiadosti o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnej komunikácie bol stavebník upovedomený najneskôr pri prvom výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 11.05.2011, kedy vzali stavebník i žalobca na vedomie, že bez právoplatného povolenia na zvláštne užívanie obec Marianka ako cestný správny orgán zakazuje žalobcovi rozkopávkové práce na predmetnej komunikácii. Žalobca napriek tomuto stanovisku obce nedbal na vyslovený zákaz a riadil sa pokynmi stavebníka a bez právoplatného povolenia na zvláštne užívanie komunikácie túto užíval na iné účely, než na ktoré bola určená. Subjektom zodpovedným za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu podľa § 22a písm. a/ bod 1 Cestného zákona je ten, kto porušil svoju zákonnú povinnosť, teda koho konaním, resp. nekonaním bola naplnená skutková podstata tohto správneho deliktu. Deliktuálnu zodpovednosť je nutné vyvodiť voči tomu, kto užíva komunikáciu iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré je určená, bez povolenia cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením. Súhlasiť možno s názorom žalobcu, že nakoľko povolenie na zvláštne užívanie komunikácie bolo v roku 2010 vydané stavebníkovi stavby splaškovej kanalizácie, mal o toto povolenie aj v roku 2011 požiadať stavebník, nakoľko v jeho záujme bolo potrebné predmetnú miestnu komunikáciu rozkopať. Stavebník však o povolenie na zvláštne užívanie komunikácie obec Marianka nepožiadal, hoci ho k tomu cestný správny orgán vyzýval. Žalobca vedel o tom, že stavebník žiadosť o vydanie povolenia obci Marianka nepodal a vedel aj to, že obec rozkopávkové práce na miestnej komunikácii zakázala. Napriek tomu sa žalobca rozhodol neriadiť sa pokynmi obce, ale pokynmi stavebníka a v rozkopávkových prácach a v ďalšom užívaní miestnej komunikácie na iný ako obvyklý účel pokračoval, pričom k zodpovednosti za realizáciu rozkopávkových prác na komunikácii sa celkom jasne prihlásil označením dodávateľa stavby pri dopravnom značení zakazujúcom vstup na predmetnú komunikáciu, ako aj prítomnosťou svojich zamestnancov na stavbe. Realizáciu rozkopávkových prác na komunikácii v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu zo strany obce Marianka žalobca nepoprel tvrdiac, že koná na základe pokynov stavebníka. Práve tým, že žalobca si bol na základe jasného postoja obce vedomý neexistencie akéhokoľvek povolenia na zvláštne užívanie predmetnej komunikácie a s týmto vedomím komunikáciu rozkopal a umiestnil na nej stavebné mechanizmy, prevzal na seba deliktuálnu zodpovednosť, pretože to bol on, kto realizoval stavbu spojenú s rozkopaním komunikácie a so znemožnením jej užívania na obvyklý účel. Skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 22a písm. a/ bod 1 teda naplnil žalobca, keď ako právnická osoba oprávnená na podnikanie užíval miestnu komunikáciu spôsobom opísaným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bez povolenia cestného správneho orgánu. Pokiaľ ide o výšku pokuty, táto bola uložená v hornej polovici zákonom prípustnej sadzby, pričom dôvody, ktoré k tomu správny orgán prvého stupňa viedli, sú v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa žalovaný stotožnil, náležite rozobraté, aj s vyhodnotením hľadísk, ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty Cestný zákon ukladá vziať na zreteľ. Je treba zdôrazniť, že rozhodnutie o výške pokuty je rozhodnutím vydaným na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, ktoré súd preskúmava iba do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Na podklade námietok žalobcu voči výške pokuty súd nemohol konštatovať, že by k takémuto vybočeniu došlo. Pokiaľ ide o trvanie nepovoleného užívania miestnej komunikácie, je súd toho názoru, že štátnym stavebným dohľadom obce na predmetnej stavbe bolo jednoznačne preukázané, že dňom 11.05.2011 bolo zistené užívanie komunikácie bez povolenia, pričom ku dňu 31.05.2011 podľa záznamu zo štátneho stavebného dohľadu rozkopávkové práce na komunikácii pokračovali. Podľa záznamu z 10.06.2011 bola Štúrova ulica v Marianke k uvedenému dňu uvoľnená, komunikácia zostala bez pevnej povrchovej úpravy, čo vyplýva z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise. K dĺžke trvania porušenia zákona správny orgán prvého stupňa zhromaždil podľa názoru súdu dostatočné podklady vo forme záznamov z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Žalobca v celom správnom a nakoniec ani v súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy spochybňujúce závery správnych orgánov o dĺžke trvania porušenia zákona alebo o jeho dôsledkoch spočívajúcich v dopravnom chaose v obci (nutnosť obchádzať Štúrovu ulicu a z toho vznikajúce zápchy). Je pochopiteľné, že pokiaľ sa uzavrie na dopravné účely používaná miestna komunikácia v obci, má to následky na plynulosti dopravy, o čom majú orgány obce najlepšiu vedomosť. Pokiaľ ide o stav predmetnej miestnej komunikácie po ukončení stavebných prác na nej, tento bol zaznamenaný v obrazovej dokumentácii, z ktorej vyplýva, že komunikácia síce bola zjazdná, avšak zostala bez akejkoľvek povrchovej úpravy, pokrytá vodou a blatom. Z uvedených dôvodov považoval súd za neopodstatnené námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o výške pokuty z vyššie opísaných hľadísk. K námietke žalobcu ohľadom odopretia účasti na výkone štátneho stavebného dohľadu obcou súd uvádza, že v záujme zistenia skutočného stavu veci nebolo nutné vopred oznamovať žalobcovi výkon stavebného dohľadu. Pre náležitú ochranu práv žalobcu považoval súd za dôležité, že ku každému záznamu z dohľadu sa mohol žalobca vyjadriť, uplatniť námietky a navrhovať dôkazy ku všetkým zisteniam zachyteným v každej zo spísaných zápisníc. V tejto súvislosti preto nedošlo v konaní k takej vade, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní vecí k záveru, že postup správnych orgánov i vydané rozhodnutia boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcov neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.