Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200014 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200014.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejárska 1, Bratislava, IČO 00 492 736, zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 67, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 169-P/11-2011 zo dňa 04.11.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 169-P/11-2011 zo dňa 04.11.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 66,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 484,41 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2012 domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 169-P/11-2011 zo dňa 04.11.2011 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 28 SK/6000/5/2011 zo dňa 18.07.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza tak, že napadnuté rozhodnutím žalovaného č. 169-P/11-2011 zo dňa 04.11.2011 žalovaný zamietol rozklad žalobcu zo dňa 03.08.2011 a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 28 SK/6000/5/2011 zo dňa 18.07.2011 o uložení pokuty v sume X.XXX,- eur za nesplnenie si povinnosti uloženej rozhodnutím žalovaného o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009. Žalobcovi bola dňa 23.06.2009 doručená akciová cenová ponuka od obchodnej spoločnosti COREX, s.r.o. na mestské nízkopodlažné vozidlá za cenu XXX.XXX,XX eur za kus s platnosťou do 15.07.2009 s tým, že po tomto dátume zvýhodnená ponuka skončí. Po vyhodnotení prieskumu trhu, ako aj po porovnaní s postupom uplatneným obstarávateľom SAD Trenčín v obdobnom prípade zo dňa 15.06.2006, ktorý postupoval rovnako ako žalobca, žalobca začal rokovacie konanie bez zverejnenia a následne zaslal informáciu o začatí rokovacieho konanie bez zverejnenia do vestníka verejného obstarávania. Žalovaný z vlastného podnetu vykonal kontrolu žalobcovho postupu, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009, ktorým žalovaný na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia pozastavil konanie žalobcu v predmetnej zákazke verejného obstarávania za účelom vykonania kontroly. Žalobcovi bolo rozhodnutie o predbežnom opatrení doručené dňa 16.07.2009. Z uvedeného vyplýva, že 30-dňová doba platnosti predbežného opatrenia uplynula dňa 15.08.2009. Žalobca uzavrel kúpnu zmluvu na predmet zákazky dňa 17.08.2009. Následne rozhodnutím č. 382-6000/4/2009 zo dňa 18.08.2009 žalovaný nariadil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu zrušiť použitý postup zadávania zákazky rokovacie konanie bez zverejnenia na predmet zákazky „Mestské nízkopodlažné autobusy“ v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Dňa 09.05.2011 bol žalovanému doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/9/2011, ktorým tento potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 168/2009-105, ktorým Krajským súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného o zrušení použitého postupu zadávania zákazky rokovacie konanie bez zverejnenia. Žalovaný v rozhodnutí o rozklade uvádza, že má jednoznačne preukázané, že žalobca svojim konaním údajne nerešpektoval rozhodnutie žalovaného v predbežnom opatrení. Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného o rozklade je nezákonné a nesprávne. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s posúdením plynutia času správne aplikoval ust. § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. Žalovaný v rozhodnutí zároveň poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že pre časový úsek vymedzený v rozhodnutí o predbežnom opatrení je použitý pojem „doba“, je potrebné považovať ho výlučne za lehotu, ktorú výrok predmetného rozhodnutia presne vymedzuje z pohľadu začiatku a konca jej plynutia, a v rámci ktorej bola žalobcovi uložená konkrétna povinnosť, t.j. držať sa v rámci vymedzeného časového úseku konkrétneho konania. Žalovaný zároveň tvrdí, že v prípade ak by zákonodarca mal v úmysle v zákone o verejnom obstarávaní upraviť na konkrétny účel z pohľadu plynutia času aj inštitút doby, tak by tento inštitút ako výnimku z aplikácie ust. § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. explicitne upravil. Žalobca uvádza, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že z hľadiska vzniku práva a povinnosti právna teória striktne rozlišuje obsahovú náplň pojmu „lehota“ a „doba“. V nadväznosti na tvrdenia žalovaného žalobca uvádza, že sú v rozpore so zásadou právnej istoty, nakoľko použitý termín nemožno vykladať spôsobom, ktorý je žalovanému najbližšie, ale naopak všeobecne uznávaným a známym výkladom obsahu slova. Žalovaný v rozhodnutí o rozklade poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 168/2009-105 a Najvyššieho súdu v SR sp. zn. 3 Sžf/9/2011 týkajúce sa rozhodnutia žalovaného č. 382-6000/4/2009 zo dňa 18.08.2009, teda nie rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty. Podľa názoru žalovaného súdne rozhodnutie nie je prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavnej súdnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. S týmto názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Súdna moc pri vytváraní judikátov, ako aj prijímaní stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov postupuje organizovane a nanajvýš zodpovedne, čím judikátom a stanoviskám prepožičiava všeobecne záväzný právny význam. Vo všeobecnosti platí, že súdne rozhodnutia, bez ohľadu, či sa uplatnia ako prostriedok tvorby práva alebo ako prostriedok aplikácie práva, musia nastoľovať stabilný stav. To znamená, že pokiaľ sa nezmení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý súd uplatní, alebo pokiaľ sa nezmení právna norma vytvorená súdom, v rovnakých podmienkach súdne rozhodnutia musia byť rovnaké. Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy a iné orgány aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu v SR, v ktorom Najvyšší súd SR údajne nezohľadnil dikciu ust. § 19 zák. č. 25/2006 Z.z., resp. bližšie neodôvodnil a nekonkretizoval právny základ, z ktorého vychádzal pri počítaní času, nemôže predstavovať judikát súdu, ktorý by bol základom pre dodržanie princípu právnej istoty. Z uvedeného dôvodu žalovaný údajne nemôže akceptovať právny názor Najvyššieho súdu SR. Žalobca ďalej uvádza, že je nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že Najvyšší súd SR je súdom najvyššej inštancie a napriek skutočnosti, že rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukázal žalobca nie je rozhodnutím vo veci o uložení pokuty, tento z rozhodnutím o uložení pokuty nepochybne bezprostredne súvisí, nakoľko odstránil právny základ, na základe ktoré bola pokuta uložená. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže nerešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR. Ak by súdy, resp. správne orgány v prípadoch, ktoré sú založené na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe, a zároveň spolu bezprostredne súvisia, rozhodovali rozdielne, v rovnakých podmienkach by mohli vzniknúť diametrálne odlišné rozhodnutia vzdialené zákonom. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je formulovaný dostatočne jasne a nespĺňa náležitosti ust. § 47 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia o uložení pokuty dostatočne nešpecifikoval, v čom malo spočívať nesplnenie si povinnosti žalobcom. S poukazom na vyššie uvedené je na mieste vysloviť názor, že rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty je nepreskúmateľné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný listom č. 382-6000/1/2009 zo dňa 14.07.2009 podľa § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z. oznámil žalobcovi začiatok kontroly uvedeného postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 16.07.2009. Žalovaný v predmetnom konaní v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 4 v nadväznosti na § 138 ods. 11 zák. č. 25/2006 Z.z. vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 16.07.2009 a ktorým žalovaný pozastavil žalobcove konanie v predmetnom postupe zadávania zákazky na dobu 30 dní odo dňa jeho doručenia. Výrok uvedeného rozhodnutia znie „Úrad pozastavuje konanie kontrolovaného v predmetnej zákazke verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 138 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia o predbežnom opatrení, za účelom vykonania kontroly“. Z dokumentácie žalobcu vyplýva, že zástupca žalobcu podpísal dňa 17.08.2009 kúpnu zmluvu na vyššie uvedený predmet zákazky. Žalovaný má za to, že v súvislosti s posúdením plynutia času v rámci časového úseku pozastavenia konania žalobcu vymedzeného v rozhodnutí o predbežnom opatrení aplikoval správne ust. § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z.. Zo znenie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v súvislosti s počítaním času upravil na účely aplikácie zák. č. 25/2006 Z.z. v tomto normatívnom právnom akte výlučne inštitút lehôt. Normatívna úprava zákona nepozná pojem doba. Zákon upravuje z pohľadu plynutia času výlučne lehoty, ktorých plynutie sa na účely zákona č. 25/2006 Z.z. počíta podľa § 19 ods. 1. Žalovaný má za to, že napriek tomu, pre časový úsek vymedzený v rozhodnutí o predbežnom opatrení bol použitý pojem „doba“, je potrebné ho považovať výlučne za lehotu, ktorú výrok predmetného rozhodnutia vo väzbe na zákon o verejnom obstarávaní presne vymedzuje z pohľadu začiatku a konca jej plynutia a v rámci ktorej bola žalobcovi uložená konkrétna povinnosť, t.j. zdržať sa v rámci vymedzeného časového úseku konkrétneho konania. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zákonodarca neupravil pojem doba, je podľa názoru žalovaného, potrebné vychádzať pri počítaní času z úpravy § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z., ktorá sa vzťahuje generálne na aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní v celom rozsahu a pojem „doba“ je potrebné považovať za synonymum slova „lehota“. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z., bol prvým dňom 30-dňovej lehoty vymedzenej vo výroku rozhodnutia o predbežnom opatrení deň 17.07.2009. Žalovaný má za to, že koniec stanovenej lehoty, počas ktorej mal žalobca na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení pozastavené konanie, pripadol vzhľadom na dikciu ust. § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. na deň 17.08.2009, nakoľko dňa 15.08.2009 bola sobota. Z uvedeného je teda zrejmé, že dňa 17.08.2009, kedy žalobca podpísal kúpnu zmluvu, nebolo rešpektované rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktoré žalobcovi ukladalo povinnosť pozastaviť konanie v predmetnom postupe zadávania zákazky. Žalovaný v časti týkajúcej sa žalobcovho namietanie argumentácie ohľadne rozsudku Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR má za to, že tieto sa týkali žalobou napadnutého rozhodnutia č. 382-6000/4/2009 zo dňa 18.08.2009, ktoré žalovaný vydal podľa § 146 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. v rámci výkonu kontroly pred uzavretím zmluvy. Išlo o meritórne rozhodnutie žalovaného, ktoré nariaďovalo zrušiť predmetné verejné obstarávanie z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na použitie nesúťažného postupu zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia. V nadväznosti na uvedené sa v predmetných rozhodnutiach zaoberali primárne posúdením splnenia podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Žalovaný sa v tomto smere stotožnil s názorom oboch súdov. Žalovaný má však za to, že rozsudok súdu viaže správny orgán len v konkrétnej veci, ktorého výsledok v podobe rozhodnutia č. 382-6000/4/2009 zo dňa 18.08.2009 bol Najvyšším súdom SR zrušený a vec bola žalovanému vrátená na nové konanie. Žalovaný ďalej uvádza, že v prípade absencie práva, teda v prípade existencie medzery v právnom poriadku, sudca nemôže odmietnuť vo veci rozhodnúť pre neexistenciu zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na prejednávanú vec, došlo by tým k odmietnutiu spravodlivosti. Preto je povinný vo svojom rozhodnutí chýbajúce právo dotvoriť a v takomto prípade nepochybne je možné hovoriť o tvorbe práva. V takomto prípade súd pri rozhodovaní nemá možnosť oprieť sa konkrétne ustanovenie zákona, ale môže použiť ustanovenia, utvárajúce vzťahy obsahom a účelom najbližšie, prípadne dokonca zásady, na ktorý spočíva zákon. Aj takéto uplatňovanie zákona však musí byť v súlade s Ústavou SR. Žalovaný má za to, že Najvyšší súd v rámci predmetného rozsudku konštatuje, že rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo žalobcovi doručené dňa 16.07.2009 s platnosťou 30 dní od jeho doručenia, a že zmluva bola medzi žalobcom a predávajúcim COREX s.r.o. Vráble uzavretá dňa 17.08.2009, avšak v súvislosti s počítaním času v rámci časového úseku vymedzeného rozhodnutí o predbežnom opatrení Najvyšší súd SR nezohľadnil ust. § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. v dôsledku čoho Najvyšší súd SR opomenul skutočnosť, že posledný deň časového úseku vymedzeného rozhodnutí o predbežnom opatrení pripadol na deň 15.08.2009, čo bola sobota, v dôsledku čoho pripadalo koniec lehoty podľa § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. na najbližší pracovný deň, t.j. na deň 17.08.2009. Žalovaný má za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rámci, ktorého nezohľadnil dikciu ust. § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z., resp. bližšie nezdôvodnil a nekonkretizoval právny základ z ktorého vychádzal pri počítaní času nemôže predstavovať judikát súdu, ktorý by bol základom pre dodržanie princípu právnej istoty, preto správny orgán nemôže akceptovať právny názor Najvyššieho súdu SR generálne pri aplikácii zák. č. 23/2006 Z.z., v každej nasledujúcej veci a aplikovať ho ako výkladový prostriedok slúžiaci na zabezpečenie právnej istoty v ďalšom inom konaní. Žalovaný má za to, že pojem „lehota“ a „doba“ sú z jazykového hľadiska terminologickými synonymami, pričom žalobcom tvrdený rozdiel z hľadiska právnej teórie nemá legálnu oporu v zákone o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní neupravuje ustanovenie, ktoré by použilo pojem „doba“, tak ako je to v iných právnych predpisoch verejného a súkromného práva, kde použitie tohto pojmu, vo význame ako ho definuje aj žalobca má opodstatnenie. Žalovaný ďalej uvádza, že výrok prvostupňového rozhodnutia je formulovaný dostatočne jasne a určite, spĺňa všetky ustanovením § 47 Správneho poriadku vymedzené náležitosti. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný vo svojom rozhodnutí posúdil vec po právnej stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva, lebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten o koho právach v konaní ide. V prípadoch, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 237 ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokutu vo výške 2.000,- eur za nesplnenie si povinnosti uloženej rozhodnutím žalovaného o predbežnom opatrení. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 16.07.2007 oznámil žalovaný žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. f/ zák. č. 25/2006 Z.z. za nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009 vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Mestské nízkopodlažné autobusy“. Predmetným rozhodnutím žalovaný pozastavil konania kontrolovaného v danej zákazke verejného obstarávania a to podľa § 146 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 138 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. na dobu 30 dní odo dňa doručenia daného rozhodnutia za účelom vykonania kontroly. Dňa 02.09.2009 zaslal žalovaný žalobcovi Oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní. V spise je založený Záznam z oboznámenia sa s podkladom, ako aj so spôsobom jeho zistenia pred vydaním rozhodnutia vo veci uloženia pokuty za postup pri výbere zmluvného partnera na predmet obstarávania uvedenej súťaže. Zo záznamu spísaného dňa 16.09.2010 vyplýva, že správne konanie sa začalo z vlastného podnetu žalovaného. Dňa 18.07.2011 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 28 SK/6000/5/2011, ktorým žalobcovi uložil pokutu v celkovej výške 2.000,- eur podľa § 149 ods. 1 písm. f/ zák. č. 25/2006 Z.z. za to, že pri zadávaní zákazky na predmet „Mestské nízkopodlažné autobusy“, nesplnil povinnosť uloženú rozhodnutím úradu o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009 a tiež zaviazal účastníka konania, aby uloženú pokutu zaplatil do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správneho orgánu. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý obdržal prvostupňový správny orgán dňa 05.08.2011. Dňa 22.08.2011 bolo oznámené žalobcovi, že začína rozkladové konanie, a že rozklad bol postúpený dňa 22.08.2011 na rozhodnutie druhostupňovému správnemu orgánu. Dňa 04.11.2011 bolo vydané žalovaným rozhodnutie č. 169- P/11-2011, ktorým žalovaný rozhodol tak, že rozklad žalobcu zo dňa 03.08.2011 zamietol a rozhodnutie Úradu č. 28 SK/6000/5/2011 zo dňa 18.07.2011 o uložení pokuty vo výške 2.000,- eur potvrdil. Súčasťou spisu je aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 168/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf/9/2011. Súd si pre úplnosť zabezpečil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.07.2009 č. 382-6000/2/2009 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým žalovaný rozhodol o predbežnom opatrení tak, že úrad pozastavuje konanie kontrolovaného v predmetnej zákazke verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 138 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia o predbežnom opatrení za účelom vykonania kontroly. Súd zistil z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktoré prejednávali rozhodnutie žalovaného č. 382-6000/4/2009 zo dňa 18.08.2009, ktorým Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ vo veci použitia postupu zadávania zákazky rokovacieho konania bez zverejnenia na predmet zákazky „Mestské nízkopodlažné autobusy“ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu. Žalobca bol obstarávateľom v prípade verejného obstarávania na predmet zákazky „Mestské nízkopodlažné autobusy“. Žalovaný vydal predbežné opatrenie, ktorým úrad pozastavil konanie kontrolovaného v predmetnej zákazky verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 138 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia o predbežnom opatrení za účelom vykonania kontroly. V prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú mu predbežným opatrením a preto žalobcovi uložil pokutu vo výške X.XXX,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo účastníkovi konania doručené dňa 16.07.2009. Týmto rozhodnutím žalovaný pozastavil konanie žalobcu na 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o predbežnom opatrení. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. tak, ako toto ustanovenie uvádza bol prvým dňom 30-dňovej lehoty vymedzenej vo výroku rozhodnutia o predbežnom opatrení deň 17.07.2009. Žalovaný má za to, že koniec stanovenej lehoty, počas ktorej mal žalobca na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení pozastavené konanie, pripadol vzhľadom na dikciu ust. § 19 ods. 1 zák. č 25/2006 Z.z. na deň 17.08.2009, nakoľko dňa 15.08.2009 bola sobota. Z uvedeného je teda zrejmé, že dňa 17.08.2009, kedy žalobca podpísal kúpnu zmluvu, nebolo rešpektované rozhodnutie o predbežnom opatrení, t.j. žalobcovi ukladalo povinnosť pozastaviť konanie o predmetnom postupe zadávania zákazky. Predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie žalovaného č. 169-P/11-2011 zo dňa 04.11.2011 a prvostupňového správneho orgánu č. 28 SK/6000/5/2011 zo dňa 18.07.2011 o uložení pokuty v sume X.XXX eur za nesplnenie povinnosti žalobcu uloženej žalovaným rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009. Výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení znie: “Úrad pozastavuje konanie kontrolovaného v predmetnej zákazke verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 138 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní do dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia o predbežnom opatrení, za účelom vykonania kontroly. Žalobca obdržal uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení dňa 16.07.2009. Žalobca uzavrel kúpnu zmluvu na predmet zákazky dňa 17.08.2009. Žalobca uvádza, že nakoľko v rozhodnutí o predbežnom opatrení bol použitý pojem „doba“, tak žalobca nekonal v rozpore s rozhodnutím o predbežného opatrenia, pretože 30-dňová „doba“ platnosti predbežného opatrenia uplynula dňa 15.08.2009, čo bola sobota, žalobca preto uzavrel zmluvu nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 17.08.2009. Žalovaný uvádza, že žalobca tým, že uzavrel zmluvu dňa 17.08.2009 porušil ním rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 382-6000/2/2009 zo dňa 14.07.2009. Žalovaný uvádza, že napriek tomu, že pre časový úsek vymedzený v rozhodnutí o predbežnom opatrení bol použitý pojem „doba“ je potrebné ho považovať výlučne za lehotu, ktorú výrok predmetného rozhodnutia vo väzbe na zákon o verejnom obstarávaní presne vymedzuje z pohľadu začiatku a konca plynutia a v rámci ktorej bola žalobcovi uložená konkrétna povinnosť, t.j. zdržať sa v rámci vymedzeného časového úseku konkrétneho konania. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. na účely tohto zákona sa do lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledný dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Podľa § 149 ods. 1 písm. f/ zák. č. 25/2006 Z.z., úrad uloží verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pokutu vo výške do 15 000,- eur, ak nesplnil povinnosť uloženú rozhodnutím úradu. Podľa § 149 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., úrad začne konanie o uložení pokuty do 1 roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do 3 rokov odo dňa keď k porušeniu došlo. Za deň, kedy sa úrad dozvedel o porušení zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu výkonu kontroly. Súd uvádza, že v zmysle právnej teórie plynutie času je všeobecne uplatňovanou právnou skutočnosťou na základe ktorej vznikajú, menia sa, zanikajú právne normy. Doba aj lehota je určitý časový úsek, ktorý môže byť ohraničený vyjadrením konkrétneho počtu dní, týždňov, mesiacov či rokov alebo aj dátumom. Počas tohto časového úseku ide obyčajne o vznik alebo obmedzenie práv a povinností. Rozdiel je v začiatku a konci, čo sa týka lehoty a doby. Dobou sa rozumie časový obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a trvajú alebo na plynutie ktorého zákon viaže ich zánik. Platí zásada, že začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku, bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň, alebo o deň pracovného pokoja. Doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojim názvom prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Lehotou sa rozumie istý časový úsek ohraničený začiatkom a skončením plynutia. V tomto časovom úseku sa spravidla vyžaduje, aby účastník vzťahu vykonal istú činnosť alebo konanie prípadne sa konania zdržal, teda nekonal (premlčacia, prekluzívna...). Platí zásada, že začína plynúť nasledujúcim dňom a posledným dňom lehoty je v prípade, že pripadla na sviatok, vždy najbližší pracovný deň po uplynutí určeného časového úseku, ak to v zákone nie je uvedené inak. Súd konštatuje, že povinnosťou správnych orgánov je, aby vo svojich rozhodnutiach aplikovali v zákonoch uvedené termíny, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný použil termín „doba“ napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní v § 19 ods. 1 uvádza termín „lehota“. Tiež sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že pojmy „lehota“ a „doba“ sú z jazykového hľadiska terminologickými synonymami, nakoľko právna teória ich považuje za rozdielne čo sa týka začiatku a konca lehoty a doby pri jej počítaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca neporušil povinnosť uvedenú v rozhodnutí žalovaného o predbežnom opatrení, keď kúpnu zmluvu uzavrel dňa 17.09.2009, nakoľko 30-dňová „doba“ uplynula 15.09.2009. Súd sa ďalej nestotožňuje s názorom žalovaného, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR nemali vplyv na napadnuté rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty, pretože tieto sa zaoberalo primárne posúdením splnenia podmienky na použitie rokovacieho poriadku bez zverejnenia. Súd uvádza, že v konaní, ktorým bolo zrušené verejné obstarávania z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na použitie nesúťažného postupu zadávania zákazky - rokovacie konanie bez zverejnenia bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým žalovaný pozastavil konanie žalobcu v predmetnej zákazke verejného obstarávania na dobu 30 dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia. Na základe primárneho rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil verejné obstarávanie žalobcu, a v ňom vydaného predbežného opatrenia žalovaný mohol konštatovať porušenie povinnosti žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia o uložení pokuty, ale dostatočne nešpecifikoval, v čom spočíva nesplnenie si povinnosti žalobcom. Súd zastáva názor, že výrok prvostupňového rozhodnutia jasne a určite spĺňa ust. § 47 Správneho poriadku a má vymedzené náležitosti: - uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo - lehotu na plnenie. Súd má za to, že takto formulovaný výrok, odkazom na rozhodnutie o predbežnom opatrení, v ktorom je jednoznačne formulovaná povinnosť žalobcu, dostatočne určuje za aké konanie je rozhodnutím uložená sankcia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca žalobcu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 13a ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to za 3 úkony právnej pomoci 1x123,50eur, 2x127,16 eur; náhrada výdavkov 1x7,41eur, 2x7,63 eur; a 20% DPH vo výške 80,73 čo spolu predstavuje sumu 484,41, ktoré uhradí žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu. Súd nepriznal žalobcovi uplatnené trovy za podaný rozklad voči rozhodnutiu o uložení pokuty, pretože sa nejedná o trovy súdneho konania. Právnemu zástupcovi žalobcu súd dáva do pozornosti, že v súdnom konaní sa priznávajú úspešnému účastníkovi súdneho konania iba trovy spojené so súdnym konaním. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.