Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200034 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200034.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Doprastav, a.s., IČO: 31 333 328, Drieňová 27, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 125-15-7000/2007-N zo dňa 23.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 125-15-7000/2007-N zo dňa 23.12.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 66,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 125-15-7000/2007-N zo dňa 23.12.2011, ktorým žalovaný vo veci svojich námietok proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet zákazky: „I/72 F.- W., I. etapa“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Slovenská správa ciest, rozhodol tak, že námietky žalobcu podľa § 139 ods. X v spojení s § 155 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZVO) zamietol. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že sa ako uchádzač zúčastnil verejnej súťaže, zo súťaže však bol verejným obstarávateľom vylúčený z dôvodu, že nespĺňa podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO nakoľko - citácia: „Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2006/KH/ R/2/116 zo dňa 16.10.2006, ktorým PMÚ SR rozhodol o protiprávnom konaní žalobcu a metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie v liste č. 1641-2000/2006 zo dňa 09.01.2007, žalobca nespĺňa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní...“. Žalobca podal žiadosť o nápravu, ktorej nebolo vyhovené, následne podal námietky proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktorým žalovaný v zásade nevyhovel rozhodnutím č. 125-15-7000/2007 zo dňa 02.03.2007 a tak podal žalobu na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 2S 64/2007-66 zo dňa 04.09.2009 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu potvrdil svojim rozsudkom sp. zn. 6Sžf/3/2009 zo dňa 26.01.2011. Žalovaný v nadväznosti na tento rozsudok NS SR vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach. Keďže verejná súťaž bola vyhlásená dňa 09.11.2006, je na vec potrebné aplikovať v súlade s § 155 ZVO zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 01.06.2006, t.j. zákon č. 25/2006 Z.z. v znení zákona č. 282/2006 Z.z. Žalobca namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti rozhodnutia v konaní o námietkach podľa § 145 ZVO, pričom podľa § 145 ods. 2 ZVO má výrok obsahovať rozhodnutie vo veci. Tým, že žalovaný nerozhodol o podstatnej časti námietok, porušil § 145 ods. 2 ZVO. Výrok rozhodnutia žalovaného nie je úplný a taktiež nie je ani správny. Žalovaný tiež nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že odložená vykonateľnosť rozhodnutia PMÚ SR sa vzťahuje iba na časť jeho výroku, a to konkrétne povinnosť žalobcu zaplatiť pokutu a netýka sa tej časti rozhodnutia, v ktorej sa konštatuje, že konanie žalobcu a ostatných dotknutých spoločností je dohodou obmedzujúcou súťaž. Poukázal na členenie individuálnych správnych aktov podľa povahy ich právneho účinku na konštitutívne, deklaratórne a hybridné. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 430/2006-37 zo dňa 24.11.2006 je zrejmé, že súd neaplikoval možnosť subsumovania rozhodnutia PMÚ SR pod hybridný individuálny správny akt, a teda možnosť jeho rozdelenia na deklaratórnu a konštitutívnu časť a rozdelenie jeho účinkov (čo sa týka právoplatnosti a s tým spojenej vykonateľnosti). Odklad právoplatného a vykonateľného správneho aktu súdom má mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje a tým aj paralyzuje právne účinky právoplatného a vykonateľného správneho aktu. Podstatou právoplatnosti správneho rozhodnutia je fakt, že konečným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania a znamená tiež nezmeniteľnosť a konečnosť takéhoto rozhodnutia, pričom podľa žalobcu tieto podmienky nie sú splnené, ak proti správnemu rozhodnutiu bola podaná žaloba na súd. Rozhodnutie PMÚ SR teda nie je res iudicata a nemá byť aplikované v inom správnom konaní a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia PMÚ SR. Ak teda Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť rozhodnutia PMÚ SR ako celku, nebolo možné na základe rozhodnutia PMÚ SR vylúčiť žalobcu zo súťaže z dôvodu závažného porušenia odborných povinností. Podľa žalobcu rozhodnutie PMÚ SR nie je možné považovať za dôkaz o závažnom porušení odborných povinností v zmysle § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO. ZVO ani iný slovenský vnútroštátny právny predpis bližšie nedefinuje, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „závažné porušenie odborných povinností“. Poukázal na transponovanie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej aj len Smernica), v ktorej odseku (43) úvodných ustanovení sa uvádza: „Ak vnútroštátne právo obsahuje ustanovenia v tomto zmysle, nesúlad s právnymi predpismi o životnom prostredí alebo s právnymi predpismi o protiprávnych dohodách pri verejných zákazkách, ktoré sú predmetom právoplatného rozsudku, alebo rozhodnutia s rovnocenným účinkom, sa môže považovať za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním hospodárskeho subjektu, alebo za závažné porušenie odborných povinností.“ Z uvedeného vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o protiprávnych dohodách pri verejných zákazkách (rozhodnutie o dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž) sa môže považovať za závažné porušenie odborných povinností, iba ak vnútroštátne právo obsahuje ustanovenie v tomto zmysle. Ani ZVO ani iný právny predpis v SR však žiadne takéto ustanovenie neobsahuje. ZVO musí byť aplikovaný a interpretovaný v súlade s ustanoveniami Smernice, ktorú implementuje, ako aj v súlade s ostatnými prameňmi práva Európskej únie. Žalobca poukázal na oznámenie Komisie o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na verejné obstarávanie a o možnostiach integrovania sociálnych hľadísk do verejného obstarávania z roku 2011, v ktorom sú uvedené príklady, aký nesúlad/porušenie povinností, je vo vybraných členských štátoch považovaný za závažné porušenie odborných povinností. Závažné porušenie odborných povinností ako koncept doteraz nie je definovaný ani európskou legislatívou ani judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Je tak na členskom štáte definovať tento koncept v národnej legislatíve a stanoviť, či sa nedodržanie určitých povinností má považovať za závažné porušenie odborných povinností. Tak Smernica ako aj oznámenie Komisie teda predpokladajú, že vnútroštátna legislatíva definuje, aký nesúlad/porušenie povinnosti sa považuje za závažné porušenie odborných povinností, a ktorých dôsledkom je vylúčenie subjektu z verejného obstarávania. Žalobca tiež poukázal na stanovisko Ministerstva hospodárstva a Ministerstva spravodlivosti v Holandsku, podľa ktorého rozhodnutie o vylúčení musí byť primerané s ohľadom na veľkosť zákazky a závažnosť protiprávneho konania, či porušenia právnych predpisov. Ani účasť stavebnej spoločnosti na protiprávnej kartelovej dohode nemusí znamenať automatické vylúčenie tejto spoločnosti z účasti na budúcich verejných zákazkách, pričom verejný obstarávatelia majú možnosť vylúčiť stavebné spoločnosti z verejných zákaziek v prípadoch vymedzených v Smernici a to za predpokladu, že vylúčenie bude primerané okolnostiam. Žalobca napokon uviedol, že rozhodnutie PMÚ SR nie je možné považovať za rozhodnutie správneho orgánu s rovnocenným účinkom ako konečný a právoplatný rozsudok súdu. Uloženie pokuty PMÚ SR a záver žalovaného ohľadne vylúčenia žalobcu z verejného obstarávania možno posúdiť ako dvojité sankcionovanie žalobcu za porušenie jednej povinnosti. Sankcie však možno ukladať len na základe zákona a v medziach zákona, pričom slovenský právny poriadok nespája porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže so závažným porušením odborných povinností pre účely ZVO a preto je uloženie sankcie- vylúčenie z verejného obstarávania nezákonné. Žalobca tiež poukázal na potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov podľa ZVO vydané dňa 29.01.2007, čím žalovaný de facto a de iure potvrdil, že žalobca spĺňa všetky podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ZVO, teda aj vrátane podmienky podľa § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO. K použitiu inštitútu správneho uváženia žalovaným uviedol, že správny orgán môže vydať rozhodnutie na základe správneho uváženia len v prípade, že je takáto úvaha povolená zákonom. S poukazom na § 3 ods. 1 a 4 správneho poriadku je žalovaný povinný postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je tiež povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a jeho rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Záverom žalobca poukázal na princíp právneho štátu, ktorým je požiadavka právnej istoty, s ktorou sa spája aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť alebo konanie o nej zastaviť. V prvom rade namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, pričom táto procesná podmienka, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa okrem predpokladu postavenia účastníka konania v správnom konaní súčasne aj predpoklad ukrátenia na právach alebo oprávnených záujmoch napadnutým rozhodnutím. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných ale aj na právach procesných. V danom prípade obstarávateľ po doručení prvého rozhodnutia žalovaného č. 125-15-7000/2007 zo dňa 02.03.2007 uskutočnil opätovné vyhodnotenie ponúk, pričom komisia obstarávateľa po posúdení splnenia podmienok účasti rozhodla tak, že aj žalobca splnil podmienky účasti požadované obstarávateľom. V tejto súvislosti teda žalobca nemohol byť na svojich právach ukrátený a podaním žaloby v podstate vyvolal akademický spor. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v jeho podaní, ktoré sa týkali vylúčenia žalobcu z predmetného postupu zadávania zákazky. Výrok napadnutého rozhodnutia je koncipovaný v súlade s ustanovením § 139 ods. 4 ZVO a taktiež podľa § 145 ods. 2 ZVO. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie PMÚ SR spadá do kategórie kombinovaných rozhodnutí. Zaoberal sa výkladom inštitútov právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia s tým, že od času nadobudnutia právoplatnosti správneho rozhodnutia vždy platí prezumpcia zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia, a to až do času, kedy o jeho prípadnej nezákonnosti nerozhodne pre tento prípad zákonom stanovený orgán. Tým je zaistený princíp právnej istoty v oblasti rozhodovacej činnosti štátnych orgánov. Poukázal na súdnu prax k otázke odkladu vykonateľnosti rozhodnutí, podľa ktorej nie každé rozhodnutie nadobúda vlastnosti vykonateľného rozhodnutia. Súdna prax si neosvojila názor, že v prípade akéhokoľvek rozhodnutia je možné odložiť vykonateľnosť, a to najmä z toho dôvodu, že niektoré rozhodnutia vlastnosti vykonateľného rozhodnutia neobsahujú. Samotné podanie žaloby nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia PMÚ SR, pričom podľa názoru žalovaného samotná vykonateľnosť tohto rozhodnutia sa vzťahuje len na výrok o povinnosti zaplatiť pokutu. Výrok o tom, že konanie účastníkov správneho konania je dohodou obmedzujúcou súťaž má určovaciu povahu a preto ho nemožno vykonať. Ak teda súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodnutia PMÚ SR, treba tým rozumieť odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia týkajúci sa len časti výroku o povinnosti zaplatiť pokutu. V ostatnej časti je odklad vykonateľnosti pojmovo vylúčený. Poukázal tiež na samotný obsah uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 456/2006 zo dňa 12.02.2007, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia PMÚ SR a v ktorom súd uviedol, že vykonateľnosť tohto rozhodnutia odložil, keďže žalobca preukázal hrozbu závažnej ujmy v prípade okamžitého vykonania napadnutého rozhodnutia, t.j. zaplatenia uloženej pokuty. Aj z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že odklad vykonateľnosti sa vzťahoval a mohol vzťahovať výlučne len na konštitutívnu časť výroku rozhodnutia PMÚ SR, t.j. časť výroku, ktorou bola žalobcovi uložená pokuta. Pre ilustráciu poukázal tiež na právnu úpravu v Českej republike - zákon č. 150/2002 Sb. V ďalšom žalovaný poukázal na úpravu bodu 43 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES. Uviedol, že podľa tohto bodu je v podmienkach právneho poriadku SR právoplatné rozhodnutie PMÚ SR, ktorého predmetom je porušenie právnych predpisov o protiprávnych dohodách pri verejných zákazkách, rozhodnutím preukazujúcim závažné porušenie odborných povinností. Žalovaný dospel v rámci správnej úvahy k záveru, že protiprávne konanie žalobcu konštatované vo výroku rozhodnutia PMÚ SR je závažným porušením odborných povinností v zmysle § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO. V tejto súvislosti poukázal aj na preklad pojmu „závažné porušenie odborných povinností“ v ďalších jazykových verziách Smernice. ZVO musí byť aplikovaný a interpretovaný v súlade s ustanoveniami Smernice, pričom žalovaný poukázal na to, že členské štáty EÚ a ich orgány majú povinnosť vykladať svoje národné právo tak, aby bol dosiahnutý cieľ transponovanej normy. Je evidentné, že jedným z cieľov smernice bolo zamedziť subjektom, ktoré participovali na protiprávnych dohodách pri verejných zákazkách, účasť vo verejnom obstarávaní. Poukázal tiež na oznámenie Komisie ES zo dňa 22.10.2006, ktorým EK upozornila vládu SR na skutočnosť, že jednej konkrétnej verejnej súťaže sa zúčastnili uchádzači, ktorých konanie v predchádzajúcej súťaži bolo rozhodnutím PMÚ SR označené za kartel. Z oznámenia EK ako aj z následných krokov Slovenskej republiky je zrejmé, že priamo Európska komisia konštatovala, že v tom konkrétnom prípade sa uvedené subjekty dopustili závažného porušenia odborných povinností. Vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania nemá povahu trestu alebo sankcie, ale ide o následok, ktorý s nesplnením podmienok účasti, nesplnením požiadaviek na predmet zákazky, prípadne s neuznaním vysvetlenia neobvyklej nízkej ceny, spája ZVO. III. Uznesením č.k. 2S 11/12-96 zo dňa 24.10.2012 súd pribral do konania účastníka správneho konania - Slovenskú správu ciest, ktorá bola v tejto veci verejným obstarávateľom. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania s poukazom na splnenie podmienok podľa § 250f ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza v časti z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že obstarávateľ - Slovenská správa ciest, vyhlásil podľa § 50 ods. 4 ZVO verejnú súťaž na predmet zákazky „I/72 Piesok - Bystrá, I etapa“. V závislosti od typu obstarávateľa a predpokladanej hodnoty zákazky išlo o podlimitnú zákazku. Súťažné podklady si vyžiadalo 8 záujemcov a ponuky doručili 5. Žalobca bol z obstarávania vylúčený pre nesplnenie podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO a jeho žiadosť o nápravu bola zamietnutá. O námietkach žalobcu proti vylúčeniu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 125-15-7000/2007 zo dňa 02.03.2007 tak, že zrušil rozhodnutie obstarávateľa o výsledku vyhodnotenia ponúk a nariadil znovu vyhodnotiť ponuky do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Toto rozhodnutie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S 64/2007 zo dňa 04.09.2009 zrušil a tento rozsudok bol na základe odvolania žalovaného potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 6Sžf/3/2009 zo dňa 26.01.2011. Rozhodnutím č. 2006/KH/R/2/116 zo dňa 16.10.2006, právoplatným dňa 06.11.2006, Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zmenila podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž č. 2005/KH/1/1/137 zo dňa 23.12.2005 nasledovne: 1. Konanie podnikateľov Strabag a.s., Doprastav, a.s., BETAMONT s.r.o., Inžinierske stavby, a.s., Skanska DS a.s., a MOTA-ENGIL, ENGENHARIA E CONSTRUCAO, S.A., spočívajúce v koluzívnom správaní v dôsledku ktorého uvedení podnikatelia koordinovali svoje správanie vo verejnej súťaži vyhlásenej Slovenskou správou ciest na uskutočnenie dodávok stavebných prác na realizáciu stavby „Diaľnica D1 Mengusovce - Jánovce úsek km 0,00-8,00“ oznámenej vo Vestníku verejného obstarávania dňa 11.05.2004 je a) dohodou podľa článku 81 (1) ZES, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktorej cieľom alebo výsledkom je vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže a preto je zakázaná a súčasne b) dohodou obmedzujúcou súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zakázaná. 2. Na základe § 38 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za konanie uvedené v predchádzajúcom bode výroku rozhodnutia Rada Protimonopolného úradu SR uložila pokuty. Proti uvedenému rozhodnutiu PMÚ podali všetci účastníci predmetnej protisúťažnej dohody vrátane žalobcu v zákonnej lehote žaloby na Krajský súd v Bratislave. Na základe žiadosti žalobcu súd uznesením povolil vo vzťahu k žalobcovi odklad vykonateľnosti rozhodnutia PMÚ a následne spojil konanie o všetkých žalobách na spoločné prejednanie. Rozsudkom č.k 2 S 430/06 zo dňa 10.12.2008 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Rady PMÚ č. 2006/KH/R/2/116 zo dňa 16.10.2006 a prvostupňové rozhodnutie PMÚ č. 2005/KH/1/137 zo dňa 23.12.2005 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, ods. 3 O.s.p. a vec vrátil PMÚ na ďalšie konanie. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko o odvolaní PMÚ proti nemu Najvyšší súd SR zatiaľ nerozhodol. V prvom rade súd poukazuje na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Bratislave vo veciach ostatných vylúčených uchádzačov (v skutkovo obdobných a právne totožných prípadoch) a v tejto súvislosti poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 142/2007-140 zo dňa 15.04.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sžf/31/2011 zo dňa 17.01.2012, ďalej rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 262/07 zo dňa 13.01.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/18/2010 zo dňa 25.05.2011, z ktorých vyplýva, že súdna prax už túto spornú právnu otázku vyriešila. Súdy sa zhodli na tom, že povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde sa vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia si v správnom súdnictve nemožno vystačiť. Ochrana poskytovaná súdom len v tomto rozsahu by bola príliš úzka. Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale často krát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným z tohto hľadiska videl súd vo viazaní odkladu vykonateľnosti rozhodnutia PMÚ SR len k jeho exekučnej vykonateľnosti, teda len k výroku o pokute. Súd je toho názoru, že v kontexte verejného obstarávania je treba odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia, ktorým sa konštatuje záver o účasti žalobcu na protisúťažných praktikách, chápať širšie. Napriek určovaciemu charakteru výroku PMÚ SR o tom, že žalobca bol účastníkom zakázanej protisúťažnej dohody, je treba mať na zreteli skutočnosť, že dôsledkom tohto záveru je dočasná diskvalifikácia žalobcu z účasti v procese verejného obstarávania, čo je v podmienkach žalobcu výrazným zásahom do jeho ekonomického a právneho postavenia. Na uvedený zásah do oprávnenia žalobcu efektívne sa zúčastňovať tohto procesu, ktorý vznikol výlučne v príčinnej súvislosti s rozhodnutím PMÚ SR, sa podľa názoru súdu musia vzťahovať účinky odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia a preto až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia PMÚ SR je treba v súvislosti s účasťou vo verejných súťažiach hľadieť na žalobcu, ako by sa závažného porušenia odborných povinností na úseku ochrany hospodárskej súťaže nedopustil. Keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odklade vykonateľnosti rozhodnutia PMÚ SR známe, vychádzal žalovaný podľa názoru súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď napriek tejto skutočnosti námietky žalobcu proti vylúčeniu zo súťaže zamietol. Žalovaný tiež nesprávne právne posúdil vec, keď vyložil skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie Rady PMÚ SR č. 2006/KH/R/116 je konečným rozhodnutím na účel výkladu preukazovania osobného postavenia v zmysle § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO. Napriek tomu, že toto rozhodnutie v rámci správneho konania bolo právoplatné, nie je možné pokladať ho za konečné a záväzné, keďže už v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného prebiehalo konanie o preskúmanie jeho zákonnosti a Krajský súd Bratislave dokonca rozsudkom č.k. 2S 430/06-393 zo dňa 10.12.2008 zrušil rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu SR, ako i prvostupňové rozhodnutie. Táto skutočnosť nebola sporná. Vec je v štádiu odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Sžhpu 1/2009. Podľa § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaný ich však považoval za právne nerelevantné. Vychádzal z vlastného, extenzívneho výkladu § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31. marca 2004. Podľa § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: nedopustil sa závažného porušenia odborných povinností v predchádzajúcich piatich rokoch, ktoré vie verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať. Súd konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je dostatočne určité a pre svoju aplikáciu teda nevyhnutne potrebuje výklad. Neurčitosť ustanovenia pripúšťa použitie rôznych foriem a metód výkladu vrátane extenzívneho euro konformného výkladu. V prílohe č. 7 bod 2 zákona č. 25/2006 Z.z. (zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. Podľa čl. 45 ods. 2 písm. d/ Smernice č. 2004/18/ES každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak bol uznaný vinným zo závažného porušenia odborných povinností, ktoré verejní obstarávatelia dokážu preukázať akýmikoľvek prostriedkami. Uvedené ustanovenie Smernice č. 2004/18/ES, pojem „závažné porušenie odborných povinností“, obsahovo zodpovedá ustanoveniu § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO v znení pred novelou ZVO zákonom č. 232/2008 Z.z. Za podstatnú okolnosť súd považuje odkaz v závere ustanovenia čl. 45 ods. 2 Smernice č. 2004/18/ ES, že „členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Spoločenstva“. V dôsledku toho členské štáty mali bližšie špecifikovať, v rozpore s ktorými vnútroštátnymi predpismi sa bude konanie považovať za porušenie odborných povinností s ohľadom na právo Spoločenstva. Relevantným ustanovením práva Spoločenstva je právna norma z odseku 43/, tretia veta Preambuly Smernice č. 2004/18/ES, podľa ktorej, ak vnútroštátne právo obsahuje ustanovenia v tomto zmysle, nesúlad s právnymi predpismi o životnom prostredí alebo s právnymi predpismi o protiprávnych dohodách pri verejných zákazkách sa môže považovať za závažné porušenie odborných povinností“. V danom prípade je teda zrozumiteľný odkaz na vnútroštátne právo v časti rozporu s právnymi predpismi o protiprávnych dohodách pri verejných zákazkách. Smernica odkazuje na vnútroštátne právo. Bližšie vykonávacie podmienky na vnútroštátnej úrovni boli určené až zákonom č. 232/2008 Z.z., ktorý doplnil ZVO tak o § 26 ods. 5, podľa ktorého „za závažné porušenie odborných povinností na účely tohto zákona sa rozumie najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž vo verejnom obstarávaní, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré bola právoplatne uložená pokuta, a iné hrubé porušenie práva alebo hrubé porušenie zmluvných povinností, ktoré možno preukázať konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci. Podľa § 26 ods. 6 ZVO v znení zák. č. 232/2008 Z.z. konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie a) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je možné podať žalobu, b) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola podaná žaloba, c) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené alebo d) iný právoplatný rozsudok súdu. Súd dospel k záveru, že i pri extenzívnom euro konformnom výklade § 26 ods. 1 písm. h/ ZVO v znení pred uvedenou novelou nemožno ísť nad rámec, v ktorom rozsah euro konformného výkladu tohto ustanovenia bol následne recipovaný do normatívnej podoby zákonom č. 232/2008 Z.z. v podobe citovaných ustanovení § 26 ods. 5 a 6. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 232/2008 Z.z. je stupeň zlučiteľnosti tejto úpravy s právom Európskej únie úplný. Relevantnou je najmä dôvodová správa v časti k bodu 14. Súd dospel k záveru, že ak neurčitosť týchto ustanovení do nadobudnutia účinnosti zákona č. 232/2008 Z.z. bola v právnej praxi odstraňovaná euro konformným výkladom, tak ustálený rozsah tohto euro konformného výkladu sa potom prejavil v následnej normatívnej úprave zákona č. 232/2008 Z.z. Žalovaný bol podľa dôvodovej správy gestorom návrhu zákona č. 232/2008 Z.z. Konečným rozhodnutím sa teda rozumie právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktoré nie je možné napadnúť žalobou, alebo proti ktorému žaloba podaná nebola. Námietky žalobcu smerujúce k výroku napadnutého rozhodnutia nie sú dôvodné. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v námietkach, ktoré sa týkali namietaného postupu obstarávateľa, t.j. vylúčenia žalobcu z predmetného postupu zadávania zákazky. Výrok rozhodnutia je koncipovaný v súlade s § 139 ods. 4 ZVO, podľa ktorého ak úrad v konaní o námietkach nezistí také porušenie tohto zákona, ktoré by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval podľa ods. 3, námietky zamietne. Výrok je taktiež v súlade s § 145 ods. 2 ZVO, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia tohto zákona, podľa ktorého sa rozhodlo. Ak sa v rozhodnutí ukladá kontrolovanému povinnosť na vykonanie úkonu, úrad určí primeranú lehotu. ZVO nestanovuje povinnosť žalovanému rozhodnúť vo výroku rozhodnutia o námietkach o kaucii, ale v súvislosti s kauciou upravuje podmienky (§ 138 ods. 17 a ods. 18), kedy sa kaucia navrhovateľovi vracia a kedy prepadáva v prospech štátneho rozpočtu. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že nakoľko napadnuté rozhodnutie v naznačenom smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo ho potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku za žalobu v sume 66 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.