Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200064 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200064.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariana Trenčana, v právnej veci žalobcu: Bc. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., zastúpený: JUDr. Igor Nitriansky, advokát, so sídlom v Trenčíne, J. Braneckého 14, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky Č.: 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR Č.: 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011, ktorým ministerka spravodlivosti ako vedúca ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 4 ods. 1 a § 34 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 382/2004 Z.z.) a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodla o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011 tak, že toto podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenila tak, že žalobca (účastník konania) sa podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. vyčiarkuje zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Žaloba žiadal zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie je nesprávne a je v rozpore so správnym poriadkom ako aj zákonom č. 382/2004 Z.z.. Poukázal na § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, ktorý bol správnymi orgánmi porušený, keďže nezastavili konanie z dôvodu, že sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa žalobcu sa totiž už v tej istej veci právoplatne rozhodlo rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.08.2009 pod sp. zn. 29583/2009/51/ZT, ktorým bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Toto rozhodnutie však bolo žalovaným na základe rozkladu žalobcu zrušené rozhodnutím zo dňa 30.10.2009. Žalobca ďalej namietal nerešpektovanie ustanovenia § 34 zákona č. 382/2004 Z.z. (Prechodné ustanovenia), keď ministerka spravodlivosti SR nesprávne aplikovala ustanovenie § 34 ods. 3,4,5 a 6 zák. č. 382/2004 Z.z.. Podľa žalobcu z § 34 ods. 6 (upravujúceho lehotu na vyčiarknutie znalca...) nevyplýva, že by malo ísť o procesnú alebo poriadkovú lehotu a naopak je z neho zrejmé, že toto ustanovenie je kogentnej povahy nepripúšťajúce špekulácie o procesnej alebo poriadkovej lehote a preto je záväzné nielen pre znalcov a občanov ale pre všetky súdy a štátne orgány. Ustanovenie § 34 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. je kogentnou normou a imperatívnym pravidlom, od ktorej sa nemôže odchýliť žiaden subjekt a teda lehota do 31.08.2009 je pre všetkých záväzná. Žalovaný nerozhodol v zákonnej lehote a po tomto dni už nemohol o vyčiarknutí žalobcu rozhodovať a ani o tejto otázke diskutovať. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, či išlo o objektívne alebo o subjektívne podmienky, prečo žalobca nevykonal odbornú skúšku. Z dôkazov je však jednoznačné, že žalobca sa nemohol zúčastniť na odbornej skúške z preukázateľných závažných zdravotných dôvodov bez jeho zavinenia. Poukázal tiež na list žalovaného zo dňa 30.05.2011 (odpoveď na žiadosť o vykonanie odbornej skúšky), ktorý bol žalobcovi doručený až v júni 2011, t.j. v čase keď podával rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného o svojom vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Tento list podľa žalobcu potvrdzuje neporiadok u žalovaného, keď na jednej strane bolo vydané rozhodnutie o žalobcovom vyčiarknutí a na druhej strane mu žalovaný oznamuje, že určí termín odbornej skúšky. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Citoval ustanovenia § 34 ods. 3 písm. b/, ods. 4, 6 zák. č. 382/2004 Z.z. a § 5 ods. 2 vyhlášky č. 490/2004 Z.z.. Dôvodom pre vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bolo nepreukázanie splnenia podmienky absolvovania odbornej skúšky v príslušnom odbore a odvetví do 31.08.2008 v súlade s § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z.. Žalobca bol totiž pozvaný na skúšku v termíne dňa 26.04.2010, z ktorej sa ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti (oznámením zo dňa 22.04.2010) a po vydaní prvostupňového rozhodnutia bol určený nový termín odbornej skúšky na deň 16.05.2011, z ktorého sa žalobca taktiež ospravedlnil opäť z dôvodu práceneschopnosti. Žalobca bol povinný do 31.08.2008 preukázať splnenie podmienky odbornej skúšky a odborného minima, túto povinnosť si však včas nesplnil a ustanovenie § 34 zákona č. 382/2004 Z.z. neumožňuje žalovanému odpustiť podmienku absolvovania odbornej skúšky zo žiadnych dôvodov. Pôvodné rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu bolo zrušené v rámci autoremedúry preto, že žalobca nemohol odbornú skúšku vykonať z objektívnych dôvodov, keďže mu nebolo umožnené absolvovanie odbornej skúšky. Následne bolo žalobcovi umožnené odbornú skúšku vykonať v určených termínoch. Subjektívne prekážky účasti na skúške, včítane práceneschopnosti, nie je možné odpustiť a idú na ťarchu znalca. Podmienku absolvovania odbornej skúšky je potrebné chápať ako spôsob, ktorým štát zabezpečuje, že znaleckú činnosť budú vykonávať iba ním splnomocnené a dostatočne odborne spôsobilé osoby. Je neprípustné, aby znaleckú činnosť vykonávala osoba, ktorej odbornosť nebola kvalifikovaným spôsobom preverená a aby takáto osoba zotrvávala zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Je pravdou, že žalovaný mal v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. rozhodnúť o vyčiarknutí žalobcu najneskôr do 31.08.2009, avšak táto lehota nemá prekluzívny charakter ale ide o lehotu poriadkovú. Jej nedodržanie nemá za následok zánik práva správneho orgánu vydať rozhodnutie ani nemení právnu pozíciu účastníkov správneho konania. Účelom stanovenia lehôt pre konanie/rozhodovanie správneho orgánu je výlučne zabezpečenie rýchleho a efektívneho konania resp. rozhodovania o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov správneho konania. Ak by malo nedodržanie stanovenej lehoty spôsobiť zánik práva, musel byť jej prepadný účinok v zákone výslovne uvedený, čo však v danom prípade nie je. K námietke nezastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku žalovaný uviedol, že tu nie je daná totožnosť veci, keďže pôvodné rozhodnutie napriek tomu, že sa týkalo tých istých účastníkov konania a rovnakého predmetu veci, vychádzalo z iného skutkového stavu. Dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov odpadli, nakoľko žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa odbornej skúšky, ktorú možnosť však zo subjektívnych dôvodov nevyužil, čím založil nové dôvody na svoje vyčiarknutie. Tieto nové skutkové okolnosti tvoria nový skutkový stav, o ktorom ešte nebolo právoplatne rozhodované a teda bolo možné vydať napadnuté rozhodnutie, keďže tu nebola daná prekážka res iudicata. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. IV. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že žalobca bol vymenovaný za znalca dňa 28.04.1998, t.j. ešte podľa predpisov účinných pred 01.09.2004. Žalobca bol rozhodnutím (úradným záznamom) z 18.01.2007 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, pričom ešte v priebehu súdneho konania žalobca absolvoval odborné minimum a dňa 18.06.2007 podal u žalovaného prihlášku na odbornú skúšku v odbore: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo. Žalobcovi nebol určený termín skúšky, napriek čomu žalovaný rozhodnutím č.: 29583/2009/51/ZT zo dňa 27.08.2009 rozhodol o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z dôvodu nesplnenia podmienky odborného minima a odbornej skúšky do 31.08.2008. O rozklade žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný autoremedúrou rozhodnutím č.: 29583/2009/51/ZT zo dňa 30.10.2009, ktorým rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zrušil z dôvodu, že žalobca nemal v stanovenom termíne reálnu možnosť absolvovať odbornú skúšku z objektívnych príčin, t.j. z dôvodov na strane žalovaného. Žalobca bol pozvaný na termín skúšky, ktorý sa mal konať dňa 26.04.2010, z ktorej sa však ospravedlnil podaním zo dňa 22.04.2010 z dôvodu práceneschopnosti. Žalovaný následne rozhodnutím č.: 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011 rozhodol o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. z dôvodu nesplnenia povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 3 písm. b/ a ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z., t.j. pre nesplnenie povinnosti preukázať splnenie podmienky odbornej skúšky znalca v odbore: Písomníctvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. V tomto období bol žalobcovi Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline určený nový termín odbornej skúšky na deň 16.05.2011, avšak aj z tohto termínu sa žalobca podaním zo dňa 11.05.2011 ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti. Napadnutým rozhodnutím Č.: 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011 ministerka spravodlivosti SR zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca sa podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. vyčiarkuje zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Zmena sa týkala formálnej stránky výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže došlo k zmene názvu znaleckého odboru, v rámci ktorého vykonával žalobca svoju znaleckú činnosť, z „Písomníctva“ na „Písmoznalectvo“. V. Podľa § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., znalci - fyzické osoby, znalecké organizácie, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2 sú povinní ministerstvu do 31. augusta 2007 preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky podľa tohto zákona. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2, ktorí do 31. 08.2007 nepreukázali splnenie podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. b/, sú povinní preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky podľa tohto zákona do 31.08.2008. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej osoby, znaleckej organizácie, tlmočníka alebo prekladateľa, podľa odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr do 28.02.2006, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. a/, alebo do 31.08.2009, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. b/. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odbornú skúšku zabezpečuje ministerstvo alebo ministerstvom poverený znalecký ústav, alebo tlmočnícky ústav, alebo iná právnická osoba (ďalej len „organizátor skúšky“). Z ustanovenia § 34 ods. 3 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. vyplýva, že znalci zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pred účinnosťou uvedeného zákona sú najneskôr do 31.08.2008 povinní preukázať splnenie podmienky odbornej skúšky a odborného minima. Žalobca úspešne absolvoval odborné minimum, avšak neabsolvoval odbornú skúšku podľa citovaného zákona. Túto povinnosť si žalobca nesplnil ani v druhom možnom termíne, t.j. počas konania o jeho rozklade. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že zákon č. 382/2004 Z.z. neumožňuje odpustiť podmienku absolvovania odbornej skúšky, pričom treba poukázať na správnu prax Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré vo výnimočných prípadoch, keď účastník správneho konania nemohol z objektívnych dôvodov vykonať odbornú skúšku napríklad preto, že v určitom odbore alebo odvetví neboli odborné skúšky organizované, zohľadňuje tieto objektívne dôvody. Toto bol aj dôvod zrušenia rozhodnutia zo dňa 27.08.2009 o pôvodnom vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu, keďže žalobcovi nebolo objektívne umožnené absolvovanie odbornej skúšky. Následne mal žalobca dva krát reálnu možnosť sa odbornej skúšky zúčastniť a tak preukázať splnenie zákonnej podmienky, pričom na skúškach sa nezúčastnil zo subjektívnych dôvodov (práceneschopnosť). V tejto súvislosti žalobca poukazoval na § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Je pravdou, že jedným z dôvodov, pre ktoré je správny orgán povinný konanie zastaviť, t.j. nemôže ďalej vo veci konať, je prekážka veci rozhodnutej, ktorej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Pred samotným zastavením konania musí správny orgán skúmať, či ide o totožnosť veci, ktorá je daná totožnosťou účastníkov konania, totožnosťou predmetu a rovnakého skutkového stavu, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je celkom zrejmé, že pôvodné rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu a následné zrušenie tohto rozhodnutia vychádzalo z úplne iného skutkového stavu (žalobcovi objektívne nebolo umožnené vykonanie odbornej skúšky), pričom preskúmavané napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím sú založené na nových skutkových okolnostiach tvoriacich nový skutkový stav, o ktorom ešte správne orgány nerozhodovali a teda bolo možné o ňom rozhodnúť. Žalobcovi totiž bolo umožnené zúčastniť sa odbornej skúšky, ktorú možnosť však zo subjektívnych dôvodov nevyužil a preto vznikol zákonný dôvod na jeho vyčiarknutie zo zoznamu. Námietka žalobcu týkajúca sa existencie prekážky res iudicata teda nie je dôvodná. Pokiaľ ide o druhú námietku spočívajúcu v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty v § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., je pravdou, že žalovaný mal rozhodnúť o vyčiarknutí žalobcu najneskôr do 31.08.2009, avšak táto lehota nemá prekluzívny charakter znamenajúci, že po jej uplynutí by už správny orgán nemohol takéhoto znalca nespĺňajúceho zákonné podmienky odborného minima a odbornej skúšky zo zoznamu vyčiarknuť. Nedodržanie tejto lehoty teda nemá za následok zánik práva žalovaného vydať rozhodnutie o vyčiarknutí znalca, ale môže mať za následok uplatnenie či už poriadkových opatrení alebo začatie konania proti nečinnosti a podobne. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že ak by malo nedodržanie tejto zákonom stanovenej lehoty spôsobiť zánik práva, musel by byť jej prepadný účinok v zákone výslovne uvedený, čo však v danom prípade nie je. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že podmienka absolvovania odbornej skúšky je v podstate spôsobom, ktorým štát zabezpečuje, že znaleckú činnosť budú vykonávať iba ním splnomocnené, dostatočne odborne spôsobilé osoby. Účelom zavedenia vyššie uvedených ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. bolo zabezpečenie preverenia odbornej spôsobilosti aj tých znalcov, ktorí boli vymenovaní za účinnosti predchádzajúceho zákona. Musí byť verejným záujmom, aby výkon znaleckej činnosti bol vykonávaný výlučne osobami preukazujúcimi svoju odbornosť vykonanými odbornými skúškami, pričom tento verejný záujem musí v každom prípade prevážiť nad individuálnymi záujmami konkrétneho znalca na výkon znalectva ako zárobkovej činnosti. Je nepochybné, že žalobca bol v rozhodnom období riadne pozvaný na 2 termíny odbornej skúšky (dňa 26.04.2010 a dňa 16.05.2011), z obidvoch sa však ospravedlnil pre náhle zhoršenie zdravotného stavu, t.j. pre práceneschopnosť. Je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že aj takéto zdravotné dôvody predstavujú subjektívnu náhodnú prekážku, ktorej následky nesie znalec sám. Nie je možné prijať názor žalobcu, že ak žalovaný nerozhodol v lehote do 31.08.2009 (z akýchkoľvek dôvodov), nemohol už o vyčiarknutí znalca rozhodnúť a to napríklad ani v takom prípade, ak by bol znalec dlhodobo a opakovane práceneschopný t.j. by sa nemohol zúčastniť odbornej skúšky aj počas niekoľko ročného obdobia. Jednoznačne treba mať za to, že je verejný záujem na tom, aby znaleckú činnosť vykonávala iba osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky a teda ktorej odbornosť bola kvalifikovaným spôsobom preverená. Treba poukázať aj na novo zapisovaných znalcov, ktorí nesporne musia preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok na to, aby mohli byť zapísaný do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Ustanovenie § 34 zák. č. 382/2004 Z.z. poskytlo už zapísaným znalcom možnosť preukázať absolvovanie odborného minima a odbornej skúšky v lehote, ktorá bola predĺžená do 31.08.2008. Táto zákonná úprava umožňovala znalcom vymenovaným za účinnosti predchádzajúceho zákona č. 37/1967 Zb. pokračovať vo vykonávaní znaleckej činnosti aj bez splnenia podmienky odborného minima a odbornej skúšky, pričom táto výnimka bola, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, účinná len pre určité prechodné obdobie. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že žalobca bol riadne pozvaný na dva termíny odbornej skúšky, pričom sa z obidvoch ospravedlnil pre náhle zhoršenie zdravotného stavu a vždy len niekoľko dní pred samotným termínom skúšky. Tieto subjektívne dôvody musia ísť na ťarchu žalobcu. Druhostupňový správny orgán sa zaoberal aj samotnou podstatou neúčasti žalobcu na skúškach a vyslovil názor o účelovosti oboch tvrdených práceneschopností žalobcu s cieľom vyhnúť sa vykonaniu odbornej skúšky. Treba uznať, že závery uvedené v druhostupňovom rozhodnutí sú veľmi logické, avšak vychádzajúc z názoru, že neúčasť žalobcu na stanovených termínoch vykonania odbornej skúšky ide na vrub žalobcu, sú tieto úvahy pre správne posúdenie veci nepodstatné. Pre úplnosť treba v tejto súvislosti uviesť, že terajšie vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nepredstavuje trvalú prekážku pre opätovný zápis žalobcu do tohto zoznamu, pretože prekážka podľa § 5 ods. 1 písm. i/ zákona č. 382/2004 Z.z. sa vzťahuje len na vyčiarknutie uložené ako disciplinárne opatrenie podľa § 27 ods. 3 písm. d/ tohto zákona a žalobca tak kedykoľvek môže podať žiadosť o zápis, ktorému bude samozrejme predchádzať splnenie všetkých zákonných predpokladov. Pre úplnosť treba dodať, že správne orgány svoje rozhodnutia v súlade so zákonom odôvodnili a súd sa s ich logickými a zákonu zodpovedajúcimi názormi stotožňuje. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Keďže žalobca iné žalobné dôvody neuviedol, a súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať dôvody prípadnej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.