Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200121 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200121.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: doc. E.. H. Y., J.., bytom G. XX, XXX XX L., zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa- ústredie, ulica 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 489,10,- €, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.01.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu jeho nezákonnosti a rozporu právnych záverov žalovaného s platným právnym stavom rozhodujúcim pre predmetnú vec. Rozhodnutím žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako príslušného orgánu v prvom stupni vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 30.09.2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká. Žalobca v žalobe uviedol, že v období do 30.09.2007 vykonával v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“) advokáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, čím v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení k rozhodnutému dňu (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nadobudol v predmetnom období pre účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby. Dňa 01.10.2007 vznikla obchodná spoločnosť Advokátska kancelária Kolesár & Števček, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie právnych služieb a žalobca v nej v období od 01.10.2007 do 26.08.2008 zastával pozíciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca urobil dňa 24.09.2007 odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, nakoľko mu dňa 30.09.2007 ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie mesiacov apríl 2008 až december 2008 v celkovej výške 1 047,83 eur a ďalším rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 29.12.2010 mu bolo predpísané poistné za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009 v celkovej výške XXX,XX eur. Žalovaný podal proti predmetným rozhodnutiam odvolania, v ktorých poukázal okrem iného aj na skutočnosť, že jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo ku dňu 30.09.2007 na základe riadne podanej odhlášky, pričom o prípadnom nezániku sociálneho poistenia toho času nebolo rozhodnuté. Obe konania boli rozhodnutiami zo dňa 28.06.2011 prerušené do úplného zistenia skutkového stavu veci. Žalovanému bolo až dňa 11.07.2011 doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 30.09.2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká. Žalovaný podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom vykonal v jeho výrokovej časti zmeny výlučne formálneho charakteru. Žalovaný všetky rozhodnutia odôvodnil výkladom ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a relevantných ustanovení zákona o advokácii. Žalobca v žalobe označil výklad žalovaného za nesprávny, protiústavný a výrazne zasahujúci až popierajúci základné ľudské práva a slobody. Mal za to, že všetky rozhodnutia žalovaného boli od počiatku smerované k popieraniu základných princípov platných pre povinnú účasť fyzickej osoby na sociálnom poistení a tieto rozhodnutia podľa neho nemajú základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a nachádzajú sa za hranicou únosnosti akejkoľvek metódy výkladu právnych noriem. Žalobca poukázal na autoritatívny a vlastnými internými metódami účelovo použitý výklad žalovaného predovšetkým ustanovení § 5 písm. c) a § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že výklad žalovaného nie je možné podradiť pod žiadnu z ustálených výkladových metód. Každý správny orgán je pri svojej rozhodovacej činnosti povinný uplatňovať metódy výkladu, ktorými sú jazykový, logický, systematický a historický výklad. V súvislosti s výkladom právnej normy poukázal na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 zo dňa 01.07.2008, publikovaného pod č. 36/2008, podľa ktorého je nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu, pričom pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd sa môže od doslovného znenia právneho predpisu odchýliť v prípade ustanovenom v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V prípadoch nejasnosti či nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným jazykovým výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neznamená podľa žalobcu výlučnú nevyhnutnosť doslovného jazykového výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, nakoľko toto ustanovenie je aj zmyslom a účelom zákona. Žalobca uviedol, že v prípade, že by sa pripustil striktný jazykový výklad predmetných ustanovení, nemožno nevidieť početné odkazy na osobitné právne predpisy, ktoré sú už prevažne zrušené a taktiež iba všeobecné slovné spojenie „má oprávnenie na vykonávanie činnosti“, resp. „zánik oprávnení podľa osobitného predpisu“. Jazykový výklad v tomto prípade nevedie k žiadnym konkrétnym výsledkom, nakoľko zákonodarca účelovo nediferencuje medzi jednotlivými „oprávneniami“ či osobitnými predpismi a ich okruh je iba demonštratívny a regulácia ohľadom „existencie oprávnenia“ a „zániku oprávnenia“ je generálna a všeobecná. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 814/06 zo dňa 11.01.2008, publikovaného pod č. N8/48 SbNU 67, podľa ktorého jazykový výklad nie je jediným nástrojom k výkladu právnej normy a súdy musia pri rozhodovacej činnosti postupovať, tak, aby interpretačné a aplikačné právne problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Žalobca zároveň poukázal na systematický výklad právnych noriem, podľa ktorého je možné pochopiť výklad jednotlivých slov a viet len v ich vzájomnej súvislosti a v súvislosti s celkovým kontextom. Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia nemôže byť vytrhnuté z celého systému usporiadaných vzťahov spadajúcich pod ustanovenie čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a úmyslom zákonodarcu nie je v konkrétnom prípade vyvolať právny stav, kedy by mala byť tá istá fyzická osoba posudzovaná v totožnom rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činná osoba výlučne podľa jedného právneho predpisu, avšak podľa všetkých ostatných právnych predpisov ju za samostatne zárobkovo činnú osobu nebude považovať. Čo sa týka kontextu posudzovania samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a slovných spojení „má oprávnenie na vykonávanie činnosti“ a resp. „zánik oprávnení podľa osobitného predpisu“ uviedol základné princípy fungovania výkonu tzv. slobodných povolaní a poukázal na to, že konkretizácia jednotlivých prvkov je ponechaná na úpravu v osobitných právnych predpisoch, ale nie je vylúčené, že v texte osobitných právnych predpisov niektoré zo samostatných prvkov spočívajú v jednom úkone dotknutej osoby. Podľa žalobcu žalovaný nepochopil súvislosti týkajúce sa prvku zápisu fyzickej osoby do osobitnej evidencie a osvedčenia o zápise fyzickej osoby („oprávnenie“) slúžiace výlučne na účely splnenia predpokladov odbornosti výkonu činnosti. Žalovaný podľa žalobcu opomenul, že zákonodarca chcel zvoleným pojmoslovím pojať až osvedčenie o zápise osoby oprávnenej na vykonávanie činnosti („oprávnenie“). Žalobca zdôraznil, že zo strany žalovaného došlo k protizákonnému zamieňaniu osvedčenia o zápise fyzickej osoby slúžiace výlučne na splnenie predpokladov odbornosti výkonu činnosti s osvedčením o zápise osoby oprávnenej na vykonávanie činnosti, teda oprávnenie v pravom slova zmysle, ktoré mal zákonodarca na zreteli pri prijímaní právnej normy v ustanovení § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Čo sa týka logického výkladu, žalobca uviedol, že v tejto súvislosti ho nemožno oddeľovať od systematického výkladu, nakoľko tvoria jeden celok. Žalobca poukázal aj na historický výklad a na skutočnosť, že z legislatívneho hľadiska došlo zákonom č. 543/2010 Z.z., účinným od 01.01.2011, k technickej úprave aktuálneho systému sociálneho zabezpečenia za účelom zvýšenia prehľadnosti, pričom systém posudzovania postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby nebol vo vzťahu k vykonávaniu činnosti tzv. slobodných povolaní menený. Žalobca nie je ku dňu 30.09.2007 v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby pre daňové účely, ako aj pre účely zdravotného poistenia. Zdôraznil, že výkon advokácie je potrebné vnímať ako výkon činnosti tzv. slobodného povolania a tiež to, že zákon o sociálnom poistení, v spojení s relevantnými ustanoveniami zákona o advokácii, vylučuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ak v čase vzniku tohto poistenia advokát nie je oprávnený na výkon advokácie a je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina vylučuje možnosť samostatného výkonu advokácie. Stanoviská stavovských organizácii k problematike „zániku oprávnenia na výkon činnosti podľa osobitného predpisu“ sú totožné s argumentáciou žalobcu, čo žalovaný v prípade sociálneho poistenia psychológov, lekárov a pod. akceptoval, avšak v prípade členov advokátskeho stavu túto skutočnosť odmietol akceptovať a takýto prístup má podľa žalobcu zreteľné črty diskriminácie. Žalobca mal za to, že voľbou akejkoľvek aprobovanej výkladovej metódy žalovaný nemohol dospieť k záveru o nezaniknutí jeho postavenia povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 30.09.2007. Konštatovanie žalovaného o tom, že zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, v dôsledku čoho môže u advokáta zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobca označil za absolútne nesprávne a v takomto prípade podľa neho ide navyše nielen o dôvod okamžitého zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, ale aj o dôvod okamžitého zániku postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby v systéme sociálneho zabezpečenia. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný nie je oprávnený na podávanie všeobecne záväzného výkladu zákona a nie je možné odobriť jeho postup, ktorý je tak výrazným spôsobom v rozpore so zákonom. Žalobca zároveň zdôraznil jeho ústavné právo na legitímne očakávanie nadobudnutia majetku, ktorého súčasťou je taktiež legitímne očakávanie, že k zníženiu jeho majetku nedôjde, pokiaľ na to nie je dôvod ustanovený zákonom, pričom citoval časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 3373/10 zo dňa 14.12.2010 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 814/06 o dňa 11.01.2008, publikovaného pod č. N8/48 SbNU 67. Mal za to, že nie je možné opomenúť princíp legitímnych očakávaní a ako adresát zákona o sociálnom poistení v ich vykladanom znení mal právo spoľahnúť sa na právny dôsledok zániku jeho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby i v systéme sociálneho poistenia aj s poukazom na prax žalovaného voči ostatným slobodným povolaniam. Ani rozhodovacia prax súdov nebola až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010 jednotná, existovali viaceré protichodné rozhodnutia a bolo na mieste upustiť od predmetného výkladu s odkazom na princíp legitímnych očakávaní. Čo sa týka postupu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý odkazuje žalovaný vo svojom rozhodnutí, žalobca mal za to, že takéto rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a išlo o nemeritórne rozhodnutie, ktoré sa nevyrovnalo so základnou líniou odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 7/2009. Žalobca tiež namietal preklúziu práva žalovaného rozhodnúť, nakoľko podľa ustanovenia § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení mal žalovaný vydať v žalobcovom prípade rozhodnutie najneskôr do 23.11.2007, pričom rozhodol až 28.06.2011. Vzhľadom na to, že žalovaný mal k dispozícii všetky potrebné dokumenty na posúdenie spornosti zániku sociálneho poistenia už dňa 24.09.2007, je v rozpore so zákonom a zmyslom povinného sociálneho poistenia nerozhodnúť o jeho nezániku viac ako tri a pol roka odo dňa začatia predmetného konania. Rozhodovanie podľa zákona o sociálnom poistení v nedávkových veciach je podľa žalobcu potrebné vnímať ako absolútne obmedzené lehotou 60 dní odo dňa začatia konania a pokiaľ v pokiaľ v predmetnej lehote nie je rozhodnuté, nastáva s ohľadom na právnu istotu dotknutého subjektu právna fikcia následnej nespornosti a nespochybniteľnosti zániku a otvárať túto otázku po uplynutí lehoty stanovenej zákonom by bolo možné výlučne za predpokladu, že žalovaný zistí nové skutočnosti majúce priamy vplyv na zánik sociálneho poistenia. Žalobca zároveň zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného č. 57306-2/2011-BA zo dňa 28.11.2011 je svojím obsahom a dôsledkami v rozpore s ustanovením čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko je žalovaným popierané základné právo žalobcu na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a je tiež v rozpore s ustanovením čl. 12 ods. 2 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto učenej činnosti, pričom zákon o sociálnom poistení nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného zákonom o dani z príjmov vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, vzniká jej od 1.07. kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.06. nasledujúceho kalendárneho roka. Právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sú vymedzené v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že iné právne skutočnosti podmieňujúce zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákon o sociálnom poistení nepozná. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory zmení formu výkonu advokácie, nie je právnou skutočnosťou, ktorá podľa zákona o sociálnom poistení spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Nakoľko je žalobca naďalej zapísaný v zozname advokátov, podľa žalovaného tak spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2006 (4 172 XXX Sk), mu vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb od 01.07.2007 a vzhľadom na to nemohol žalovaný akceptovať odhlášku žalobcu z povinného sociálneho poistenia, navyše takáto odhláška má len deklaratórne účinky. Čo sa týka lehoty na vydanie rozhodnutia, žalovaný namietol, že táto lehota je procesná a jej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný tvrdil, že ustanovenie § 12 zákona o advokácii upravuje len formu výkonu advokácie a zmenou formy výkonu advokácie podľa jeho slov nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Tiež uviedol, že príjem konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a z tohto dôvodu žalovaný pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádzal len z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol rozhodnutia súdov, v ktorých je vyjadrený rovnaký právny názor týkajúci sa posudzovania právneho postavenia advokáta na účely sociálneho poistenia, ako zastáva žalovaný. Zároveň zdôraznil, že obdobne postupuje aj pri posudzovaní právneho postavenia iných fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, ako lekári, veterinári či autorizovaní architekti. Žalovaný namietal, že predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nie je orgán kompetentný na posúdenie postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, nakoľko v druhom stupni podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je vecne príslušný na rozhodovanie ústredie Sociálnej poisťovne. Na základe uvedených skutočností navrhol žalovaný predmetnú žalobu zamietnuť. Žalobca podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.04.2013 upozornil na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2013 sp. zn. II. ÚS 63/2012 a sp. zn. II. ÚS 426/2012 v obdobných veciach, akou je vec prejednávaná tunajším súdom pod sp. zn. 2S/32/2012. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktorému mu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a preto podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave za súhlasu účastníkov konania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 14.08.2013. Z obsahu pripojených administratívnych spisov Krajský súd v Bratislave zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniká ku dňu 30.09.2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ku ktorému pripojil aj informatívny výpis z obchodného registra, odhlášku zo dňa 24.09.2007, doklad o pozastavení výkonu advokácie a potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie zo dňa XX.XX.XXXX, č. X/XXXX-JUDr. Bo/ Ma. R. poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. 57306-2/2011-BA zo dňa 28.11.2011 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že z výrokovej časti vypustila text: „... vo veci nezániku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia...“ a nahradila ho textom „... o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch...“ a tiež vypustila: „... § 210 ods. 1 písm. a)... a vložila „... § 210 ods. 1...“, pričom v ostatnom rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení žalovaný uviedol, že ku dňu 30.09.2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniká. Súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobcovi predpísala za obdobie apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 dlžnú sumu 1 047,83 eur s tým, aby ju žalobca uhradil na účet Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava do 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava uviedla, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky žalobca neodviedol za mesiace máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 a odviedol v nesprávnej sume za apríl 2008. Žalobca listom zo dňa 24.01.2011 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku Bratislava v súlade s ustanovením § 145 zákona o sociálnom poistení o vrátenie poistného, ktoré bolo v období do 30.09.2007 zaplatené bez právneho dôvodu v sume vo výške X XXX,XX eur. Žiadosť odôvodnil zánikom povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30.09.2007 a tiež uviedol, že v zmysle § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení riadne podal dňa 24.09.2007 odhlášku. Poistné vo výške X XXX,XX eur malo byť údajne použité na zápočet pohľadávok Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, vzniknutých za obdobie októbra 2007, novembra 2007, decembra 2007, januára 2008, februára 2008, marca 2008 a čiastočne apríla 2008 z titulu povinného poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. 7800-0216215110-GC04/10 zo dňa 29.12.2010 o predpísaní dlžného poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie rozhodnutím č. 705-0210010911-GC04/11 zo dňa 28.07.2011 rozhodla tak, že prerušila konanie odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia do úplného zistenia skutkového stavu veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. V zmysle základných pravidiel konania upravených v § 3 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí... povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí... povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistné na nemocenské a starobné poistenie je povinná platiť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení]. Povinne poistenou je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 [§ 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení]. Povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou. S ohľadom na argumentáciu žalobcu i žalovaného je zrejmé, že sporným bol výklad pojmov „mať oprávnenie“ na vykonávanie advokácie, resp. vymedzenie, kedy dochádza k „zániku oprávnenia“ na vykonávanie advokácie, a to z toho hľadiska, či zmyslu aplikovaných noriem a úmyslu zákonodarcu, i v kontexte ústavného poriadku Slovenskej republiky, zodpovedá prístup, podľa ktorého je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon advokácie, každý advokát zapísaný do zoznamu advokátov, už len z dôvodu jeho formálneho zápisu v zozname advokátov (a prestáva takouto osobou byť iba jeho vyčiarknutím z tohto zoznamu), alebo je namieste taký výklad, podľa ktorého takouto osobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený advokáciu vykonávať, hoci je síce zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zapísanej do zoznamu spoločností vedenom Slovenskou advokátskou komorou [§ 12 ods. 2 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii]. Krajský správny súd v uplynulých rokoch rozhodoval v niekoľkých prípadoch o žalobách advokátov proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v obdobných veciach, pričom rešpektoval konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok vo veci sp. zn. 9Sžso 27/2010 (publikovaný v zbierke rozhodnutí 4/2012 pod č. 66), na základe ktorého sa správne kolégium NS SR uznieslo na nasledovnom stanovisku: „I. Na posúdenie vzniku, zmeny a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia advokáta sa vzťahuje § 21 zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu na znenie § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje právnu formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu. II. Na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie“. Právny názor vyslovený v uvedenom stanovisku zastal Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 7Sžso 7/2011, resp. sp. zn. 9Sžso 21/2011, ktoré boli v konaní o sťažnostiach dotknutých advokátov proti porušeniu základných práv zrušené Ústavným súdom SR, a to nálezmi č. II. ÚS 63/2012-52, resp. č. II. ÚS 426/2012-53. Ústavný súd v odôvodnení nálezu č. II. ÚS 63/2012-52 uviedol, že „..oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý síce je oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2010.“ V náleze č. II. ÚS 426/2012-53 ústavný súd vyslovil názor, že „pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je potrebné uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. „Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade, ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Ako správne uviedol najvyšší súd - tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. K tomuto názoru dospel ústavný súd použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte ustanovení zákona o advokácii.. Neobstojí preto ani názor najvyššieho súdu (vyslovený rozsudkom sp. zn. 7Sžso 27/2010 z 1.júla 2010...), podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Takto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktorý nezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy“. Krajský súd sa v súvislosti s výkladom relevantným ustanovení zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na zákon o advokácii plne stotožňuje s vyššie citovanou argumentáciou Ústavného súdu SR. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát, pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Krajský súd v zhode s ústavným súdom zastáva názor, že advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, síce má oprávnenie vykonávať advokáciu, avšak pokiaľ ako fyzická osoba nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nemôže byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Iba taký advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie poskytovať právne služby klientom a zároveň ako fyzická osoba prijímať za tieto služby odmenu, je pre účely zákona o sociálnou poistení takou fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie. Krajský súd je tiež tej mienky, že oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniká tomu advokátovi, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože podľa zákona už v takom prípade nie je oprávnený samostatne advokáciu vykonávať. Obligatórny zápis advokáta, ktorý je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný, je treba považovať predovšetkým za osvedčenie splnenia zákonom vyžadovaných požiadaviek (najmä odborných) pre výkon tohto povolania a za formálnu podmienku na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Novelizáciou citovaných novelizovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení došlo s účinnosťou od 01.01.2001 k spresneniu podmienok zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že zákonný pojem „mať oprávnenie“ bol nahradený jednoznačným „byť oprávneným“. Touto legislatívnou korekciou neboli podmienky zániku povinného poistenia obsahovo zmenené, odstránila sa len výkladová dvojznačnosť aplikovaných ustanovení, ktorá viedla ku konfliktu rozhodovacej praxe žalovaného i správnych súdov s neskoršími rozhodnutiami Ústavného súdu SR. Oprávnenie rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí žalovanému, aj keď bolo Slovenskej advokátskej komore bolo zverené vydávanie potvrdenia o tom, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu. Pri posudzovaní otázky, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou, je Sociálna poisťovňa povinná vychádzať zo stanoviska Slovenska advokátskej komory, ostatné okolnosti rozhodujúce pre zánik povinného poistenia posudzuje samostatne. V prípade, ak Slovenská advokátska komora vydá záväzné stanovisko, nemôže už z hľadiska Sociálnej poisťovne ísť v tejto otázke o „sporný prípad“ (čo je jedným z predpokladov a podmienkou vzniku právomoci rozhodovania Sociálnej poisťovne o zániku poistného vzťahu). Tieto závery vyplývajú zo vzťahu špeciality zákona o advokácii vo vzťahu k advokátom oproti zákonu o sociálnom poistení upravujúcemu otázky všeobecne. Záväznosť potvrdenia Slovenskej advokátskej komory je pritom vyjadrená priamo v normatívnom texte (II. ÚS 426/2012-53). Pokiaľ ide o žalobcom namietanú preklúziu práva žalovaného rozhodnúť uplynutím 60 dní odo dňa začatia konania, je súd toho názoru, že v záujme zachovania právnej istoty a stability právnych vzťahov sociálneho poistenia je žiaduce, aby žalovaný a jeho pobočky vo veciach vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch rozhodovali v zákonom stanovených lehotách. Nemožno sa však stotožniť so žalobcom, že by uplynutím 60 dní od doručenia odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo právo Sociálnej poisťovne rozhodnúť vo veci nezániku tohto poistenia. Z § 210 ods. 1, 2 ani za žiadneho iného ustanovenia zákona o sociálnom poistení takýto záver vyvodiť nemožno. Zákonné lehoty na rozhodnutie v predmetných veciach sú lehotami poriadkovými, ktorých nedodržanie nepochybne predstavuje zásah do práv dotknutého subjektu, avšak nemá za následok preklúziu práva správneho orgánu vydať rozhodnutie. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov posúdili vec v naznačenom smere po právnej stránke nesprávne. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 489,10,- €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v stanovenej lehote na účet právneho zástupcu žalobcu. Trovy žalobcu pozostávajú z nasledovných položiek: 1/ príprava a prevzatie zastupovania: 1 x 127,17 € ............................................... 127,17 € 2/ vypracovanie a podanie žaloby zo dňa 26.01.2012: 1 x 127,17 €......................127,17€ 3/ režijný paušál: 2 x 7,81 €...................................................................................... 15,62 € 4/ vyjadrenie k podaniu protistrany: 1 x 130,17 €...................................................130,17 € 5/ režijný paušál: 1 x 7,81 €.........................................................................................7,81 € 6/ DPH.................................................................................................................. 81,52€ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).