Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200135 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200135.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Z.O.GROUP, s.r.o., IČO: 44 063 822, Švabinského 13, Bratislava, zastúpený: JUDr. Miroslav Belica, advokát, Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (predtým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer H. úradu F. V č.: 604/230/144113/11/Mich zo dňa 05.09.2011 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október XXXX v sume 31 484,42 eur podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej aj len ZSDP). Žalobca navrhoval zrušenie napadnutého druhostupňového aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane neakceptoval obmedzené možnosti žalobcu zabezpečiť dôkazy svedčiace o správnosti jeho postupu pred podaním daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie, nakoľko mu boli bez jeho účasti a možnosti verifikácie políciou zadržané daňové doklady potrebné pre toto konanie. Podľa žalobcu je potrebné verifikovať vyhlásenie polície o tom, že iné doklady v jeho prospech nemá, so zápisnicami o domových prehliadkach a zoznamom zadržaných dôkazov. Žalobca namietal, že neboli konkretizované doklady, ktoré ku konkrétnym daňovým priznaniam správca dane požadoval a žalobca nevedel, prečo tieto doklady správca dane sám nezabezpečil vykonaním krížovej kontroly u subjektov, s ktorými mal žalobca obchodné vzťahy. Poukázal na to, že vo všetkých jeho sa týkajúcich daňových rozhodnutiach sú uvedené cyklostylované fotokópie výpovedí osôb, ktoré všeobecne prehlasujú, že žalobca mal robiť iba fiktívne obchody, pričom k žiadnym konkrétnym obchodom nemalo dochádzať. Správca dane však v rozpore s týmito zisteniami na podklade čiastočne zabezpečených dôkazov konštatuje opak a uznáva z niektorých transakcií dopočet DPH. Podľa žalobcu je u každého obchodného prípadu potrebné zistiť, či predmet dodávky existoval, kto bol jeho dodávateľom, výrobcom, odberateľom, či spotrebiteľom, kto ho žalobcovi predal a či odviedol DPH, či žalobca sám tovar alebo službu ďalej predal a či si z tejto transakcie splnil daňové povinnosti. Uvedené skutočnosti však správca dane nezisťoval. Žalobca poukázal na rozhodnutie prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 128/2010 zo dňa 10.01.2012, ktorým zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia Mariánovi Zorkovi a spol. z dôvodu, že vykonané výsluchy určitých osôb bez akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali pravdivosť ich tvrdení, nie sú dostatočným podkladom pre vznesenie obvinenia. Správca dane si podľa žalobcu osvojil tvrdenia osôb stíhaných pre závažné trestné činy bez toho, aby si tieto tvrdenia overil a vykonal krížové kontroly. Navyše vychádzal z výpovedí svedkov vypočutých v súvislosti s výkonom daňových kontrol u iného daňového subjektu - E. Y. A., s.r.o., v dôsledku čoho žalobca nemohol využiť svoje práva vyplývajúce z § 15 ods. 5 ZSDP. Žalobca poukázal na to, že konateľ žalobcu bol v tom čase vo väzbe, nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky a upozorňoval správny orgán na to, že bez súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní nemôže predložiť sám doklady k daňovej kontrole. Z tohto dôvodu žiadal o prerušenie daňovej kontroly, čo mu však umožnené nebolo. Záver žalovaného, že v daňovom konaní bolo preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov za účelom uplatnenia odpočítania DPH, nemá podľa žalobcu základ v dokazovaní. Žalobca uviedol, že aj keď daňový subjekt znáša dôkazné bremeno, za úplnosť a zákonnosť vykonaných dôkazov sú zodpovedné správne orgány. Rozhodnutiami správnych orgánov sa žalobca cítil ukrátený na svojich právach, pretože z objektívnych príčin nemohol preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody prijal. Namietal tiež, že správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom správnom konaní, zaujal rovnaké stanovisko ako v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Vo vyjadrení popísal skutkový a právny stav veci a poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ aplikovateľné aj v prejednávanom prípade, a to rozsudok C 255/02 Halifax plc., rozsudok C440/04 Recolta Recycling SPRL, či rozsudok C-439/04, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby tomuto platiteľovi odmietol priznanie práva na odpočet dane. Žalovaný zdôraznil, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neuniesol preto dôkazné bremeno, keďže sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie preukázať. III. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (tak hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú v zmysle § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. IV. Z obsahu administratívneho spisu (originálny žurnalizovaný spis Daňového úradu Bratislava V je súčasťou spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 1S/25/2012) súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 48 ods. 5 ZSDP potvrdil dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mich zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Daňový úrad Bratislava V vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod l ZSDP rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume XX XXX,XX eur. Správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2010 daňovú kontrolu, ktorou zistil, že žalobca za uvedené zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume XX XXX,XX eura. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a to ani na výzvu správcu dane, ktorá bola žalobcovi riadne doručená. Požadované doklady nezabezpečil ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu a na výzvu správcu dane vôbec nereagoval. Napriek tomu, že konateľ spoločnosti bol vo výkone väzby a teda bol obmedzený na osobnej slobode, nič mu nebránilo v písomnej komunikácii so správcom dane, mohol poskytnúť vyjadrenie k veci, zaobstarať si požadované doklady či iné dôkazy prostredníctvom poverenej osoby, prípadne svojho právneho zástupcu. Správca dane v procese dokazovania v súlade § 32 ods. 1 ZSDP požiadal Prezídium PZ, ÚBOK, oddelenie finančnej polície (ďalej aj len OČTK), ktoré v rámci svojej činnosti zaistilo doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalobcu, o zaslanie zaistených dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až december 2010. Z listu, ktorý OČTK zaslal Daňovému úradu Bratislava V, správca dane zistil, že medzi zaistenými dokladmi sa žiadne doklady k prijatým zdaniteľným obchodom deklarovaným v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie 2010, nenachádzajú. Z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, správca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov využil doklady a písomnosti zo spisu daňového subjektu a najmä výpovede svedkov, ktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového subjektu E. Marián Zorko, s.r.o. Z týchto dôkazných prostriedkov zistil nasledovné: - podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX spísanej z výsluchu svedka M. U. uvedený svedok poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov; - -podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX spísanej z výsluchu svedka M. U. uvedený svedok znova poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov; - -podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Kriz zo dňa XX.XX.XXXX spísanej s S. V. menovaný poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov; - podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Raš zo dňa XX.XX.XXXX spísanej Daňovým úradom Senec s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, spol. s r.o. V. H. menovaná poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov; - podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Raš zo dňa XX.XX.XXXX spísanej Daňovým úradom Senec s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, spol. s r.o. V. H. menovaná znova poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov; - -podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Hus zo dňa XX.XX.XXXX spísanej Daňovým úradom Nitra II s konateľom spoločnosti PENTON, s.r.o. T. T. menovaný poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov; - v písomnom vyhlásení evidovanom pod číslom XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX E. V. poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Daňové orgány tiež vychádzali zo zápisnice o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka Y.. H. H. (č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX), ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti E. Y. A., s.r.o. a zo zápisnice o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka W. V. (č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX), ktorá taktiež vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. Na základe svedeckých výpovedí a vyjadrení konateľov spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. Y. A. a p. Y. A., správca dane konštatoval, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pričom v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov bez reálneho dodania. Správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy aj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roka 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami E. Y. A., s.r.o., SCE trade, s.r.o., A.M.K. Trans, s.r.o., MZ - REAL, spol. s r.o., Z.O.GROUP, s.r.o., FENOX, s.r.o., Y. A. E., s.r.o. a ďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré sú uvedené v protokole o daňovej kontrole, ako aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru. Na základe uvedených skutočností správca dane žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane neuznal. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody sa zhodujú s tvrdeniami uvedenými v žalobe. Podaním doručeným Daňovému úradu Bratislava V dňa 13.10.2011 žalobca odvolanie doplnil a uviedol, že konateľ spoločnosti p. Y. A. bol dňa XX.XX.XXXX bol vzatý do väzby a preto sa k dokladom za zdaňovacie obdobie október 2010 nevie vyjadriť, nakoľko nemal možnosť byť osobne pri ich preberaní zo strany OČTK, nevie, kde sa doklady spoločnosti nachádzajú a nevie ani to, aké doklady boli OČTK zaistené. Uviedol tiež, že dňa 25.08.2011 mu bolo umožnené nahliadnuť do zaistených dokladov, čo však odmietol z dôvodu, že si je istý, že všetky doklady a faktúry daňové orgány nemajú. V. Na základe zaobstaraných skutkových zistení je súd toho názoru, že správne orgány sa vecou dôkladne zaoberali, najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Postupom správnych orgánov nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, hoci možnosti konateľa žalobcu byť k dispozícii pre potreby daňového konania boli obmedzené. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vydané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, na základe ktorých bolo možné napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup daňových orgánov náležite preskúmať. V zmysle § 2 ods. 3 ZSDP správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle § 2 ods. 6 ZSDP pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 ZSDP povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí daňový orgán. Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 ZSDP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom (ako to správne skonštatoval aj žalovaný) v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym daňovým priznaniam predložiť, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, nakoľko správcom dane požadované doklady na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej kontroly č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX a následne aj vo výzve na predloženie dokladov č. XXX/ XXX/XXXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti p. Y. A. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, ako aj na adresu sídla spoločnosti. Správca dane listom číslo XXX/ XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX informoval žalobcu o vykonaných úkonoch, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za zdaňovacie obdobie január, február 2010, apríl až december 2010 a január 2011. Predmetné oznámenie bolo doručené dňa 10.06.2011 žalobcovi - konateľovi spoločnosti p. Y. A. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, ako aj na adresu sídla spoločnosti. Písomnosť adresovaná na sídlo spoločnosti bola prevzatá dňa 28.06.2011, z čoho vyplýva, že žalobca mal zabezpečené preberanie zásielok. Aj napriek doručenej výzve žalobca požadované doklady nepredložil, ani ich predloženie žiadnym spôsobom nezabezpečil. Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že nemôže predložiť doklady, pretože boli zaistené a v žalobe tvrdil, že OČTK nezaistili všetky potrebné doklady. Tvrdenia žalobcu o rozsahu zabezpečených dokladov považuje súd za účelové. Ak mal žalobca vedomosť o tom, kde sa všetky doklady spoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal možnosť tieto doklady zabezpečiť a predložiť ich správcovi dane aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo neurobil. K námietkam žalobcu ďalej treba uviesť, že svedecká výpoveď je dôležitým dôkazom v daňovom konaní, ktorý je správca dane oprávnený využívať v záujme zabezpečenia komplexného zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Svedeckú výpoveď hodnotí správca dane podľa svojej úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Správca dane je povinný prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu svedka najavo. Podľa názoru súdu nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že výpovede svedkov si odporujú, a že tieto osoby všeobecne a nekonkrétne prehlasujú, že mal konať iba fiktívne obchody, pretože zo spisu vyplýva, že svedkovia boli v daňovom konaní vypočutí veľmi detailne a ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce. rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi fakturovaných zdaniteľných obchodov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane len prevzal bez akejkoľvek verifikácie tvrdenia z inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu, treba uviesť, že správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 ZSDP, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti s OČTK, čoho dôkazom je list správcu dane číslo XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX a odpoveď evidovaná pod číslom S.: PPZ-XXX/BOK-ZA-XXXX, ktorej prílohu tvorili dodávateľské a odberateľské faktúry žalobcu za zdaňovacie obdobie január, február, máj, december, júl, október, november, december 2010 a január a február 2011. Správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech žalobcu, ktoré by preukazovali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, keďže žiadal OČTK o zabezpečenie všetkých zadržaných dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli so žalobcom obchodne, ale aj personálne prepojení. K námietke žalobcu, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o prerušenie daňovej kontroly, súd uvádza, že postup správcu dane v namietanej súvislosti bol taktiež v medziach zákona. Dňa 18.07.2011 prijal Daňový úrad Bratislava V „Návrh na prerušenie všetkých konaní podľa § 25a ZSDP, ktorý podal advokát JUDr. Ján Foltán. Menovaný však nebol oprávnený konať v mene žalobcu. Správca dane informoval JUDr. Jána Foltána, že ním podanému návrhu nevyhovuje a poukázal na to, že v zmysle § 9 ZSDP sa daňový subjekt môže dať zastupovať zvoleným zástupcom, ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Dňa 09.08.2011 bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie sa a prerokovanie protokolu č. XXX/XXX/ XXXXXX/XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX spolu s protokolom o daňovej kontrole, a to priamo konateľovi spoločnosti p. Y. A. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. Vo výzve správca dane určil deň prerokovania protokolu na 25.08.2011. Žalobca zaslal správcovi dane svoje vyjadrenie k protokolu v tom zmysle, že cestou svojho právneho zástupcu JUDr. Jána Foltána podal návrh na prerušenie všetkých konaní, ktoré sú vedené na Daňovom úrade Bratislava V. Správca dane mu listom č. XXX/XXX/XXXXXX/ XXXX/Cib zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že nemôže vyhovieť jeho požiadavke na prerušenie všetkých daňových kontrol v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., pretože neexistujú žiadne dôvody na ich prerušenie. Konateľ spoločnosti p. Y. A. i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkony väzby v Leopoldove, nahliadnuť do dokladov spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25.08.2011 č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Cib). Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole. Prerokovanie protokolu sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane. V danom prípade bola kontrola ukončená dňa 25.08.2011. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 8 písm. d/ ZSDP kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Žalobca do dňa doručenia výzvy nepodal žiadnu námietku voči postupu zamestnancov správcu dane. Citovaný zákon nestanovuje správcovi dane, ako často a aké úkony má v súvislosti s daňovou kontrolou vykonať. Kontrolór ich vykoná podľa vlastného uváženia tak, aby bolo zrejmé, že umožnil daňovému subjektu súčinnosť a využil zákonné možnosti v maximálnej miere tak, aby ukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovej lehote. Správca dane v daňovom konaní postupuje podľa § 2 ods. 2 ZSDP v nadväznosti na § 29 ods. l ZSDP, vykonáva dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach. Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, je súd toho názoru, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, § 15, § 16 ZSDP, v nadväznosti na súčinnosť orgánov činných v trestnom konaní v súlade s § 32 ods. l ZSDP a prijal záver, ktorý je v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 2 ods. l ZSDP. V predmetnom spore bol aplikovaný zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zo 6. apríla 2004, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 2004, t.j. v ten istý deň ako nadobudla platnosť Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky a ostatných štátov k EÚ. Uvedený zákon bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom SR do EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES, najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS), na ktorú odkazuje § 86 v spojení s prílohou č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov ES a EÚ). Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ k problematike odpočítania DPH treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány v danom prípade aj urobili a dospeli k správnemu záveru, že žalobca skutočne nepreukázal zrealizovanie deklarovaných obchodov. Vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a správne tiež poukázali na judikatúru Súdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodli. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. VI. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia z povahy veci nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.