Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200218 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX-rozkl.) zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : P. súd v T. rozhodnutie žalovaného č.:XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX-rozkl.) zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie E. životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy č.: XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. X písm. c/ a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. W. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX € na účet jeho právnej zástupkyne do XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : W. doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX-rozkl.) zo dňa XX.XX.XXXX o rozklade žalobcu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie žalovaného, vydané v prvom stupni, konkrétne v časti: „H. rozhodnutia v zmysle § 82 ods. XX zákona“ v bode 1, tak, že „odstrel možno realizovať v lokalite C., S. vrchy, P., U., R., katastrálne územia H., S., Q., U., P., P. a S., odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX posliedkou a v lokalite S. - W., P.- T., H. kút, J. - A., katastrálne územia H., S., Q., U., P., P. a S., postriežkou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX postriežkou“. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX nezmenený. W., ktorý bol účastníkom predmetného správneho konania, namietal, že v konaní prvostupňového správneho orgánu mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia a tým ani k spôsobu ich zistenia, ani navrhnúť doplnenie dokazovania. Na nesprávnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa žalobca poukázal vo svojom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom však žalovaný pri rozhodovaní o rozklade pochybenia orgánu prvého stupňa neodstránil, naopak sám svojím postupom opätovne zasiahol do práv žalobcu spôsobom, ktorý je v rozpore s § 3 ods. 2, § 2X ods. 5 a § 33 ods. X správneho poriadku. F. v uvedenom postupe spočívali predovšetkým v tom, že z listiny „Z. s podkladmi rozhodnutia“ (zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX), ani z príloh, ktoré k nim boli pripojené (stanovisko R. SR č. R. SR/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX), nevyplýva, čo je predmetom a obsahom žiadosti žiadateľa, ale predovšetkým, akými skutočnosťami žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj len zákon alebo zákon o ochrane prírody). Q. skutočnosti považoval žalobca pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky a súladu týchto dôvodov s dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 40 zákona, za podstatné. E. žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí, uviedol, že svoje rozhodnutie oprel o stanovisko R. ochrany prírody SR (ďalej len R. SR), kedy špecifické podmienky jednotlivých žiadateľov o povolenie výnimky z ochrany medveďa, boli hodnotené jednotlivými organizačnými útvarmi R. SR v jednotnej úprave formulára. I. škôd spôsobených medveďmi nebola podľa žalovaného podstatná, pretože výnimka bola udelená podľa § 40 ods. X písm. c/ zákona, teda v záujme verejného zdravia, alebo verejnej bezpečnosti ľudí. H. ďalej sa žalovaný nezaoberal námietkami v rozklade žalobcu, že nebol oboznámený ani len s existenciou ďalších podkladov rozhodnutia, akými sú vyjadrenia iných osôb ku potrebe udelenia výnimky. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentom žalovaného, že analýza regulácie početnosti medveďa hnedého v roku XXXX a analýza škôd spôsobených medveďmi v roku XXXX, nemusela byť oboznamovaná žalobcovi, keďže výnimka bola udelená z dôvodu uvedeného v § 40 ods. X písm. c/ a nie na základe § 40 ods. X písm. b/ zákona o ochrane prírody. Podľa žalobcu bolo relevantným právne to, že uvedené podklady týkajúce sa škôd a regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán pred rozhodnutím vo veci obstaral, ako to sám konštatoval v oznámeniach zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. J. orgán neoboznámil žalobcu s konkrétnymi podkladmi obsahujúcimi informácie o minuloročnej regulácii počtu medveďov a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku. Neumožnil mu tým vyjadriť sa k týmto podkladom, k spôsobu ich zisťovania, ani navrhnúť ich doplnenie. V rozkladovom konaní žalovaný zaslal listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi nové stanovisko R. SR č. R. SR XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K. však zaslal na adresu žalobcu napriek tomu, že v správnom konaní bol žalobca zastúpený právnou zástupkyňou. W. takto postupoval napriek tomu, že jej bolo doručené prvostupňové rozhodnutie a tiež za žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podala rozklad. R. uvedené nedostatky v postupe žalovaného mali podľa žalobcu vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. W. neakceptoval ani obsah stanoviska R. SR zo dňa XX.XX.XXXX, predovšetkým v ňom uvedené tvrdenie, že dôvody na udelenie výnimky trvajú. Q. tvrdenie nie je možné po takmer trištvrte roku od predchádzajúceho stanoviska považovať za relevantné, bez toho, aby táto okolnosť bola zisťovaná prostredníctvom odborných organizácií R. SR, teda správy jednotlivých chráneným území. W. namietal rozpor rozhodnutia žalovaného s § 59 ods. X a § 61 ods. X správneho poriadku. Z rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nie je možné určiť, či sa jedná rozhodnutie o rozklade, pretože žalovaný nerozhodol o tom, či rozklad žalobcu zamieta. I. formulácia „v ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia nezmenený“ nezodpovedá podľa žalobcu zákonu. W. mohol, pokiaľ ho považoval za zákonné, prvostupňové rozhodnutie v inej ako zmenenej časti potvrdiť. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ svoju žiadosť odôvodňoval vysokým počtom medvedej populácie v poľovom revíri a častými stretmi s medveďmi. Z vyjadrenia R. SR ďalej vyplýva, že táto odporúča povoliť výnimku so zreteľom na preukázané viacnásobné škody na základe § 40 ods. X písm. b/ zákona. Keďže žalobca nebol dostatočne oboznámený s podkladmi rozhodnutia, nie je pre neho možné zistiť, čo bolo v skutočnosti žiadateľom uvádzané ako dôvod na udelenie výnimky, či potreba predchádzať závažným škodám, alebo záujem na verejnom zdraví, či verejnej bezpečnosti ľudí. V rozhodnutí žalovaného sa tiež uvádza, že „E. podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje R. SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na J. i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov“. W. však nebol oboznámený s tým, že prvostupňový správny orgán vychádza z pokladov, ktoré obsahujú zistenia vývoja populácie medveďa hnedého na J. a ďalšie v citovanej časti odôvodnenia uvedené údaje. W. bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom R. SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na J., jej vývoja a ohrozenia. Je teda nepochybné, že ide o ďalšiu vadu konania, ktorá mala za následok zásah do práv žalobcu sa oboznámiť, vyjadriť a navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia. W. namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkový stavu veci. Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je zrejmé, v čom konkrétne spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. I. žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré napĺňajú hypotézu tejto právnej normy. Z. sa nedostatočné zistenie skutkového stavu týka žalovaného a jeho zmeňujúceho výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať udelenú výnimku. H. žalovaný tvrdí, že pri udeľovaní tejto, aj iných výnimiek, vychádzal z podkladov R. SR analyzujúcich situáciu v predchádzajúcom roku, pokiaľ ide o vývoj medvedej populácie a iné, pre rozhodnutie relevantné skutočnosti, potom už citovaný list R. SR zo dňa XX.XX.XXXX nemožno ani pri akomkoľvek zhovievavom hodnotení jeho obsahu, považovať za takúto analýzu. W. tiež namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. W. vymenoval podklady rozhodnutia, ale neuviedol, aký skutkový záver pre konkrétnu posudzovanú vec z týchto podkladov vyplýva. D. odôvodnenie neobsahuje zistenie skutkového stavu tak, ako ho ustálil prvostupňový správny orgán, nie je však z rozhodnutia možné zistiť, ktoré konkrétne okolnosti svedčia v prospech dôvodnosti udelenej výnimky. Taktiež za nezrozumiteľné a nepochopiteľné považoval žalobca vyjadrenie žalobou v napadnutom rozhodnutí, že: „výskyt aj väčšia početnosť počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky podľa zákona o ochrane prírody, umožňujúcej ich usmrtenie, pokiaľ nie sú splnené vyššie uvedené podmienky zákona o ochrane prírody“. T. toho, aby akokoľvek konkretizoval, v čom spočíva splnenie vyššie uvedených podmienok zákona o ochrane prírody, však žalovaný konštatoval dôvodnosť udelenej výnimky. W. namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že v ňom uvedené zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Táto námietka sa týkala najmä zákonného ustanovenia, § 40 ods. X písm. c/ zákona, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie. K. však je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sú dokumentované len škody spôsobené medveďom. W. poukázal na to, že podkladom rozhodnutia žalovaného bolo i pracovné stretnutie pracovníkov R. SR dňa XX.XX.XXXX, na ktorom mali byť posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého a navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti. Na tomto stretnutí sa prehodnocoval úzus s cieľom zásahu do populácie medveďa hnedého, ktorý bol prijatý na stretnutí zoológov v roku XXXX. Na uvedenom pracovnom stretnutí, vychádzajúc z výsledkov pracovného stretnutia v roku XXXX, v čase niekoľko rokov predtým, ako vstúpil do platnosti zákon o ochrane prírody a predtým, než sa stala pre J. ako člena L. únie záväzná smernica o biotopoch, ktorá definuje medveďa hnedého ako prioritný druh európskeho významu a tomu zodpovedajúcemu obmedzeniu vo vzťahu k jeho usmrcovaniu a s prísnymi podmienkami na jeho ochranu, konštatovali, že podmienky stanovené na tomto stretnutí (XXXX), nepriniesli požadovaný efekt a navrhli prehodnotenie kritérií na odlov medveďa hnedého. S touto skutočnosťou sa však žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal. W. svojej žaloby žalobca namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže toto podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe napadnutom rozhodnutí absentuje konkretizácia skutkových okolností napĺňajúcich zákonný dôvod a podmienky na udelenie výnimky, úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v smernici S. XX/XX/EHS (smernica o biotopoch), ktoré dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili na záujmom na ochrane medveďa hnedého, ako prioritného druhu, na zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (článok X ods. X písm. h/ smernice o biotopoch). Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. W. sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. W. na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p. žalovaný uviedol, že žalobcovi možnosť vyjadriť sa v konaní bola poskytnutá. W. v celom konaní konal so žalobcom ako účastníkom konania a to na základe výkladu ust. čl. X ods. X I. dohovoru predloženého F. súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania, aj napriek tomu, že osobitný právny predpis (zákon o ochrane prírody), priznáva mimovládnym organizáciám procesné postavenie zúčastnenej osoby. W. v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na žalovaného so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazu usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku XXXX. S. tak bol predmet žiadosti žiadateľa označený aj v odbornom stanovisku R. SR zo dňa XX.XX.XXXX. W. v konaní o rozklade listom zo dňa XX.XX.XXXX oboznámil žalobcu s doplnením dokazovania - so stanoviskom R. SR zo dňa XX.XX.XXXX. F. je teda možné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. X písm. a/ zákona o ochrane prírody. E. k tejto námietke uviedol, že dôvodom na povolenie výnimky bol najmä zistený zvýšený počet jedincov medveďa hnedého, vyskytujúci sa v poľovnom revíri a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Z uvedeného dôvodu sa stalo nadbytočným posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého v roku XXXX a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku XXXX a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu podkladov, nakoľko uvedené podklady by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených v § 40 ods. X písm. b/ zákona. Podľa žalovaného bol v danom konaní o povolení výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha skutkový stav pred prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím o rozklade zistený riadne, pričom stav ohrozenia zdravia a života obyvateľov v zmysle § 40 ods. X písm. c/ zákona o ochrane prírody pretrvával. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do XX.XX.XXXX alebo do XX.XX.XXXX nebude možné v praxi realizovať, odvolací orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona, žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na rok XXXX. S poukazom na to, že skutkový stav v jednotlivých poľovných revíroch bol predtým riadne zistený, pričom žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bol s nimi oboznámený, bolo nadbytočné žiadať účastníkov správneho konania o vyjadrenie sa k povoleniu výnimky na odstrel medveďa hnedého na rok XXXX, keďže ich postoje v tomto konaní vo veci samej, t. j. odstrel medveďa, boli zrejmé. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že doručenie listu zo dňa XX.XX.N. a stanoviska R. SR z XX.XX.XXXX žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni, nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ním nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. X správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci konania mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. H. ide o námietku žalobcu, že listom žalovaného v rozkladovom konaní zo dňa XX.XX.XXXX boli žalobcovi doručené podklady druhostupňového rozhodnutia iba na adresu jeho sídla a neboli doručené jeho právnej zástupkyni, žalovaný uviedol, že táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedené v § X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p. žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil potrebu udelenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. X písm. c/ zákona o ochrane prírody, keď uviedol vo svojom rozhodnutí, že „na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov. V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba toho, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zároveň omnoho zvýšila jej hrozba napadnutia ľudí a tým obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov“. S takýmto názorom prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil aj žalovaný v konaní o rozklade. Z vykonaného dokazovania a z odborného stanoviska R. SR mal odvolací orgán preukázané, že v danom prípade existuje zvýšené ohrozenie prioritného záujmu o ochranu bezpečnosti a zdravia obyvateľstva. W. si na doplnenie dokazovania v danej veci vyžiadal odborné stanovisko R. SR k regulačnému odstrelu medveďa v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, aby v súlade s § 3 ods. X a § 32 ods. X J. poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci. R. SR vo svojom stanovisku uviedla, že dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálne a odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí. Na základe tohto stanoviska ako podkladu pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu rozhodol žalovaný o zmene výroku prvostupňového rozhodnutia a určil novú lehotu na vykonanie odstrelu medveďa hnedého v roku XXXX. F. sa zmena výroku nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, aby právoplatné rozhodnutie bolo v praxi vykonateľné, odvolací orgán nebol viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšej skutočnosti. H. určení novej lehoty vychádzal žalovaný zo záverov odborného stanoviska R. SR, v ktorom nebolo odporučené vykonať regulačný odstrel v jarnom období. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia uvedeného v § X50j ods. 2 písm. d/ O.s.p. žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje dôvody na základe, ktorých správny orgán dospel k záveru, že vo veci žiadosti žiadateľa ide o odôvodnený prípad pre povolenie výnimky zo zákazov druhovej ochrany podľa § 35 ods. X písm. a/ zákona o ochrane prírody. R. z druhovej ochrany možno udeliť len za splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. X a ods. X zákona o ochrane prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne špecifikoval, ktoré skutočnosti napĺňajú požiadavku obidvoch ustanovení. W. dodal, že k neexistencii alternatívneho riešenia danej situácie (ako sa uvádza v rozhodnutí) svedčí, že pokiaľ dochádza k synantropizácii chránených šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. W. opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. K namietanej paušálnosti rozhodnutí žalovaný uviedol, že podobnosti v odôvodneniach rozhodnutí o žiadostiach a v rozhodnutiach o rozkladoch boli spôsobené aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti ustanovenej v § 3 ods. X správneho poriadku a tiež tým, že vo všetkých posudzovaných prípadoch bol skutkový stav v základných črtách rovnaký. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § X50j ods. 2 písm. b/ žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného obsahuje spolu s chronológiou správneho konania aj podrobný výpočet podmienok odstrelu medveďa hnedého v roku XXXX, ktoré R. SR zaslalo žalovanému vo svojom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX a závery príslušnej správy B. k žiadosti žiadateľa o odstrel medveďa v roku XXXX v predmetnom poľovnom revíri. Taktiež bola žiadosť žiadateľa analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite. S. o rozklade sa súčasne podrobne zaoberá námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a pri každej jednotlivej námietke uvádza dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v danom prípade je potrebné povoliť výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov rozkladu a predloženého spisového materiálu konštatoval, že odôvodnenie žiadosti žiadateľa a povolenej výnimky na odstrel medveďa hnedého vychádzalo zo zisteného počtu jedincov medveďa, vyskytujúcich sa v poľovnom revíri a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Q. zistenia boli verifikované a neboli spochybnené v odbornom stanovisku R. SR, ktoré bolo v danom prípade podkladom pre rozhodnutie žalovaného. V danom stanovisku R. SR - správa B. H., na základe evidovaného vyššieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri a na základe stotožnenia sa s uvádzanými údajmi žiadateľa odporučila povoliť výnimku zo zakázanej činnosti z dôvodu predchádzania závažných škôd a v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. W. pritom pri rozhodovaní vo veci prihliadol aj na skutočnosti, ktoré mu boli známe z doterajšej úradnej činnosti. Na posúdenie odôvodnenosti prípadov povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40 zákona o ochrane prírody, najmä či neexistuje iná alternatíva, ako je odstrel jedincov chráneného druhu, alebo či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, R. SR zorganizovala XX.XX.XXXX pracovné rokovanie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na J.. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa a boli navrhnuté podmienky v zmysle § 8X ods. 2 zákona o ochrane prírody. V rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti, s prihliadnutím aj na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha podľa § 40 ods. X zákona o ochrane prírody. H. povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha bol teda posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky na odstrel jedincov medveďa hnedého a danom roku a na základe podkladov R. SR reflektujúcich vývoj populácie medveďa hnedého na území celého J. so zreteľom na jednotlivé geomorfologické výsledky. P. súd v T. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto podľa § X50j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. H. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému doručená žiadosť H. združenia H. o udelenie výnimky z § 35 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku XXXX v počte X kus. V žiadosti sú uvedené odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri. W. odôvodnil svoju žiadosť škodami spôsobenými v roku XXXX na hospodárskych zvieratách (X teľa), včelstvách (XX kusov) a ovocných stromoch (XX kusov). Na základe výzvy žalovaného zaslal žiadateľ doplnenie svojej žiadosti a predložil stanovisko starostov obcí E. P. vrchy, v ktorom sa uvádza, že podľa informácií od členov žiadateľa je bežne možné v regióne stretnúť XX - XX ,medveďov, pričom únosný počet je X - X kusy. V administratívnom spise sa tiež nachádza list J. pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou J. - J. V. J., ktorý žalovaného informoval o projekte na zavádzanie preventívnych opatrení pred medveďom realizovanom od roku XXXX (napr. v J. S., v obci Q., v A. U., v Q. A., atď.) spočívajúcom v budovaní elektrických oplotkov, ohrád a špeciálnych kontajnerov na odpadky. Taktiež informoval o iných účinných, či menej účinných opatreniach na odrádzanie medveďov od návštevy ľudských sídiel. W. bola pri riešení tejto problematiky ponúknutá finančná a odborná pomoc. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala R. SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku XXXX, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do XXX kg. J. stanovisko odôvodnila tým, že v predmetnom poľovnom revíri vzniká možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti boli medveďmi spôsobené škody na včelstvách, jednom teľati a ovocných stromoch. K. stanovisko R. SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril, pričom následne žalobca vo svojom podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. S. č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v zmysle § 40 ods. X ods. X písm. c/ povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. a povolil žiadateľovi uloviť jedného jedinca medveďa hnedého v H. revíri H., pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. XX zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko R. SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku XXXX boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. W. mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. X J. poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. W. ďalej uviedol, že podľa zistených údajov R. SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. F. preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do W. alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky W. v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. F. je tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. W. tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. H. výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade žalobcu žalovaný požiadal R. SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v roku XXXX a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku XXXX by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku XXXX už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX posliedkou a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na uvedenú žiadosť zaujala R. SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. K. list R. SR bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa XX.XX.XXXX. C. XX.XX.XXXX minister životného prostredia rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX- rozkl.) zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. W. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. H. na doplnené stanovisko R. SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti. Podľa § 3X ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. H. nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. H. pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. S. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, X správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. J. orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, X správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. J. orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. W. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. H. žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. D. z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. O. súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. F. tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. X správneho poriadku. J. orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. N. má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. E. sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. W. takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. J. orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. H. správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky F. súdu SR XSžo/XX/XXXX, XSž/XX/XXXX, XSžo/XX/XXXX, XSžd/XX/XXXX, rozsudky F. správneho súdu ČR 7A XXX/XXXX a XAs XX/XXXX) Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk R. SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. T. mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § X3 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu. K. postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. X v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. W. na viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. F. práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. H. procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. I. však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. W. teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 3X ods. 2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné. R. uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 3X ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p. H. ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácii a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu, z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. W. nemal teda s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. X správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol. Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci (i keď bolo rozhodnutie uvedené vo výroku rozsudku prijaté jednohlasne, názory členov senátu na dôvody rozhodnutia sa rôznili) vyjadrenia R. SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku svedčia o tom, že odborné orgány R. SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek. Podľa § 2X ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. K. odsekov X až X sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 2X ods. 5 správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. C. podkladov rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich právach. Podľa § 5X ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. H. ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do XX.XX.XXXX, dokedy sa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len dňa XX.XX.XXXX minister vydal rozhodnutie o rozklade. J. orgán druhého stupňa postupoval podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko R. SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. X správneho poriadku zaujal súd názor, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením správneho poriadku. R. druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona. F., priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. Podľa § 35 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva Podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. výnimku podľa odseku X možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. H. úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. B. právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. W. preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva L. únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. O. o smernicu S. č. XX/XX/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. XX/XX/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu S. EC č. XX/XXX/ EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. XX/XXX/EEC, č. XX/XXX/EEC, č. XX/XXX/EEC, č. XX/XX/EC a č. XX/XX/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "F. XXXX" a smernicu S. č. XX/ XX/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie P. č. XX/XXX/ EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality F. XXXX, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do F. XXXX. W. zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. K. § 35 ods. X písm. a/ zákona zakazuje jeho úmyselný odchyt alebo usmrcovanie. H. zadefinovania činností uvedených v § 3X ods. X zákona, ktorých realizácia je voči chráneným druhom živočíchov zakázaná, vyplynula z povinností stanovených v čl. XX smernice o biotopoch a v čl. 5 a X smernice o vtákoch. W. stanovené podmienky ochrany chránených druhov živočíchov sú súčasťou systému prísnej ochrany vybraných druhov v ich prirodzenom areáli rozšírenia. E. hnedý je chráneným druhom živočícha európskeho významu (§ X a H. č. 4 k vyhláške E. životného prostredia SR č. XX/XXXX Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Preto i zákaz podľa ustanovenia§ 35 ods. X písm. a/ sa vzťahuje na prirodzený areál medveďa hnedého vo voľnej prírode. H. prísnej ochrany medveďa sa netýka miest mimo jeho prirodzeného výskytu - voľnej prírody. Q. lokalitami sú predovšetkým ľuďmi obývané oblasti. H. medveď prenikne do uvedených lokalít, jedná sa zväčša o synantropného jedinca, ktorý z akýchkoľvek dôvodov svoju prirodzenú plachosť pred ľuďmi stratil, je naviazaný a závislý pri hľadaní potravy na zdroje poskytované človekom (kontajnery s odpadkami, sklady krmiva pre poľnohospodárske zvieratá), ktoré sa nachádzajú v blízkosti ľudských sídiel, v intraviláne obcí, resp. v ich bezprostrednom okolí. V § 40 sú striktne vymenované podmienky, za ktorých je možné povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, teda zo zákazov ustanovených v § X4 - XX (čl. XX až XX smernice o biotopoch). K. § 40 ods. 2, 3 určuje podmienky a dôvody udelenia takejto výnimky. Podľa názoru súdu k udeleniu výnimky by malo dochádzať len vo výnimočných situáciách, po prísnom a zodpovednom posúdení všetkých okolností a za dodržania zákonom presne stanovených pravidiel. V záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí (§ 40 ods. X písm. c/ zákona) možno povoliť odchyt, plašenie, príp. usmrcovanie veľkých šeliem, akou je aj medveď. H. ide o splnenie jednej zo základných podmienok pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu, je súd toho názoru, že nie je jeho úlohou expertne hodnotiť, či spochybňovať údaje odborných organizácií R. SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na J.. To, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území J. prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek, podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci, vyplýva nie len zo stanovísk R. SR k žiadostiam o povolenie výnimky, ale i zo samotných žiadostí poľovníckych organizácií. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na J. stále neprebehlo. H. medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci celého J. je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. H. výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. X písm. c/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. H. má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. H. výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. E. ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie H. združenia H., žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil škodami spôsobenými v roku XXXX na hospodárskych zvieratách, včelstvách a ovocných stromoch. T. neoznačil lokalitu, kde ku škodám došlo, najmä či išlo o miesta v bezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo vzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom na prirodzený výskyt medveďa musí správať obozretnejšie. W. doplnil svoju žiadosť o stanovisko starostov obcí E. P. vrchy, v ktorom sa ako zdroj informácií o počte a správaní medveďov uvádza samotný žiadateľ. Žiaden doklad o pohybe jedincov medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel k žiadosti doložený nebol. V stanovisku R. SR k žiadosti sa len konštatuje možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti boli medveďmi spôsobené škody na včelstvách, jednom teľati a ovocných stromoch, znovu však zdrojom týchto informácií bol samotný žiadateľ. Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. H. príslušné organizácie R. SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. Vzhľadom na uvedené dospel P. súd v T. po preskúmaní veci k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené za dva úkony právnej služby po XXX,XX € (§ X1 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd), paušálnu náhradu 2x X,XX € a XX% C. v sume XX,XX €. Q. odmenu za uvedené úkony vyčíslenú sumou XXX,X € súd krátil o polovicu na sumu XXX,XX €, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd viac ako XX žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo času spojeného s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie. Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené trovy zastúpenia za žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tejto žiadosti nebolo súdom vyhovené. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.