Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200229 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200229.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 038 62, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 8592/2011-1.10 (22/2011- rozkl.) zo dňa 28.11.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 8592/2011-1.10 (22/2011- rozkl.) zo dňa 28.11.2011 a rozhodnutie žalovaného číslo: 4476/2011-2.2 zo dňa 20.9.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 161,75 € na účet právnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote dňa 9.2.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR číslo: 8592/2011-1.10 (22/2011- rozkl.) zo dňa 28.11.2011, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného číslo: 4476/2011-2.2 zo dňa 20.9.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002 Z.z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chabenec. Minister v rozkladovom konaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a určil, že odstrel možno zrealizovať na lokalite Dúbravské predky, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Žalobca, ktorý bol účastníkom správneho konania vedeného na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Poukázal na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tvrdil, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania doručené - stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len ŠOP SR) sp. zn. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 1.3.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia pracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa 17.2.2011 a stanoviska ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov nevyplýva, čo bolo predmetom žiadosti žiadateľa a hlavne akými skutočnosťami žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.. Podľa žalobcu sú tieto skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podstatné a poukázal na to, že pokiaľ správny orgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potom nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal. Namietal, že s obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a neuviedol, či tieto analýzy vyhotovil v písomnej forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí zamestnancov správneho orgánu konajúcich v predmetnej veci. Tým, že správny orgán neoboznámil žalobcu, aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom ani k spôsobu ich zisťovania, prípadne neumožnil mu navrhnúť ich doplnenie. Žalobca taktiež namietal, že pokiaľ je správny orgán povinný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkom možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, potom sa nemôže zbaviť tejto povinnosti odkazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako to urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo žalobcovi využiť svoje práva, ak sa domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. Podľa názoru žalobcu správny orgán nemôže porušovať svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania preto, lebo podľa jeho názoru im z iného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania podkladu rozhodnutia, ako by to tomu bolo, ak by si správny orgán plnil voči účastníkovi konania svoje zákonné povinnosti. Žalobca namietal, že neobstojí ani argumentácia žalovaného, že analýza regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýza škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť žalobcovi oboznamovaná, keďže výnimka nebola udelená na základe § 40 ods. 3 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z., ale z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c) uvedeného zákona a žalobca zastával názor, že nie je v tejto súvislosti podstatné, akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, dôležité je, že uvedené podklady týkajúce sa škôd aj regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán prvého stupňa pred rozhodnutím vo veci obstaral. Podľa žalobcu ďalšia vada v konaní správneho orgánu nastala po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko ŠOP SR zo dňa 3.11.2011, ktoré si žalovaný vyžiadal, bolo doručené dňa 21.11.2011 len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni, čím boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca v súvislosti s uvedeným doplnením dokazovania poukázal na to, že zmena času platnosti výnimky mala v konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj pri jeho potvrdení v rozkladovom konaní nebude možné realizovať. Žalobca zdôraznil, že nie je možné zopakovať po takmer trištvrte roku, že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola zisťovaná prostredníctvom odborných organizácií ŠOP SR, teda správy jednotlivých chránených území, tak ako to bolo pri prvotnom posudzovaní žiadosti. Ak totiž v priebehu roku 2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné organizácie ŠOP SR k odporúčaniu udeliť výnimku, bolo nevyhnutné sa s takto zistenou skutočnosťou vysporiadať a nie je preto možné bagatelizovať význam doplneného dokazovania pre zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca taktiež namietal nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s § 59 ods. 2 Správneho poriadku a poukazoval na to, že z výroku nevyplýva, že by žalovaný rozklad zamietol. Ani formulácia „v ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia č. 4476/2011-2.2 z 20.9.2011 nezmenený“ podľa žalobcu nezodpovedá zákonu, pretože žalovaný mohol rozhodnutie v inej ako zmenenej časti, ak sa domnieval, že je zákonné potvrdiť. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. je dôvodná. Žalobca poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach o rozkladoch žalobcu, bez ohľadu na dôvody žiadateľa vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR aj z prvostupňového rozhodnutia. Žalobca taktiež poukázal na to, že podľa napadnutého rozhodnutia ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Žalobca namietal, že bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku, jej vývoja a ohrozenia. Žalobca s poukazom na § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a tvrdil, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, neexistenciu inej alternatívy a zároveň skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Z rozhodnutí oboch správnych orgánov nie je zrejmé, v čom konkrétne spočíva odôvodnená potreba udelenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia ľudí. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa podľa žalobcu týka druhostupňového zmeňujúceho výroku napadnutého rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať udelenú výnimku. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru vyjadrenie ŠOP SR pre konanie vo veciach rozkladov nemožno považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia dôvodov udelenej výnimky na posudzovanú vec a poukázal aj na to, že všetky rozhodnutia o udelenie výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú od slova do slova to isté odôvodnenie a líšia sa len v časti, v ktorej vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny, s ktorými žalobca nebol oboznámený, zvyčajne ide o listy starostov obcí a pod.) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje. Takáto absolútna identita odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia absentujú úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v Smernici Rady 92/43/EHS (Smernica o biotopoch), ktoré dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. 1 písm. h) Smernice o biotopoch). Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.4.2012 uviedol, že žalobcu upovedomil o začatom správnom konaní o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., umožnil mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a konal s ním ako s účastníkom konania na základe výkladu ustanovení čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, judikovaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania. Žalovaný uviedol, že v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na ministerstvo so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. spočívajúcimi v umožnení usmrtiť jedince chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Rovnako tak bol predmet žiadosti žiadateľa označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/490/2011 z 1.3.2011 a ŠOP SR č,. 4054/2011 zo dňa 3.11.2011, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V druhostupňovom konaní žalovaný oboznámil žalobcu listom č. 65660/2011-1.10 zo 14.11.2011 s doplnením dokazovania - stanoviskom ŠOP SR č. ŠOPSR 4054/2011 z 3.11.2011. Žalovaný sa z týchto dôvodov nestotožnil s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z.. K námietkam žalobcu ohľadom znemožnenia sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia z dôvodu neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uviedol, že výnimka na odstrel chráneného druhu živočícha bola povolená z dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet jedincov medveďa hnedého vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Chabenec a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Žalovaný poukázal na to, že z uvedeného dôvodu sa stalo nadbytočným posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu podkladov rozhodnutia, nakoľko tieto podklady by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených v § 40 ods. 3 písm. b) zákona. č. 543/2002 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav, pričom ohrozenie zdravia a života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. naďalej pretrvávalo. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude možné v praxi zrealizovať, odvolací správny orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v zmysle uvedeného ustanovenia žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. Žalobca ďalej poukázal na to, že doručenie listu predsedu osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov č. 656660/2011/2011-1.10 zo dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP SR z 3.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ním nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na dĺžku správneho konania pred prvostupňovým orgánom a na časovú podmienku stanovenú v prvostupňovom rozhodnutí, by prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu po nadobudnutí právoplatnosti už nemuselo byť v praxi vykonateľné a z tohto dôvodu bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia a určiť v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z.z. nový termín na vykonanie odstrelu, nakoľko v predmetnej lokalite - v poľovnom revíri Chabenec naďalej trval stav ohrozenia verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a teda v súlade s § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. pretrvávali dôvody, na základe ktorých žalovaný povolil žiadateľovi požadovanú výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého. Nakoľko zmena výroku prvostupňového rozhodnutia sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia tak, aby právoplatné rozhodnutie bolo v praxi vykonateľné, odvolací orgán nebol podľa názoru žalovaného viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti a pri určení novej lehoty vychádzal zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené realizovať regulačný odstrel v jarnom období. Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcich sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. S neexistenciou alternatívneho riešenia danej situácie sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal, oslovil všetky zoologické záhrady v Slovenskej i Českej republike, avšak žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť vo svojich zariadeniach. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu žalovaný považoval za smerodajné odborné stanovisko ŠOP SR Správy NAPANT, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. Žalovaný ďalej uviedol, že podobnosti v odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch sú spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch je skutkový stav veci v základných črtách rovnaký, pretože sa jedná o povolenie výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret tohto živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Podobnosť v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je podľa žalovaného daná tiež potrebou dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný upozornil aj na to, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, sú vyhodnocované evidované škody spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možné ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok stanovených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.. Žalovaný odmietol, že v rozhodnutiach sú uvedené iba všeobecné konštatovania a že sa správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu alebo s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z predloženej žiadosti o povolenie výnimky. V napadnutom rozhodnutí je uvedený podrobný výpočet podmienok k odstrelu medveďa hnedého v roku 2011, ktoré ŠOP SR zaslalo žalovanému vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/490/2011 z 1.3.2011 a závery stanoviska Správy NAPANT k žiadosti žiadateľa od odstrel medveďa v roku 2011 pre konkrétny poľovný revír Chabenec, v ktorom bola žiadosť analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa podrobne zaoberá námietkami žalobcu a ku každej jednotlivej námietke sú uvedené dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v danom prípade je potrebné výnimku povoliť. Ohľadom namietanej nesprávnosti v právnom posúdení veci žalovaný uviedol, že tvrdenia žiadateľa o povolenie výnimky o zistenom počte jedincov medveďa hnedého v danom poľovnom revíri a o zvýšenej frekvencii stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami i v zastavanom území, boli verifikované a neboli spochybnené v odbornom stanovisku ŠOP SR Správa NAPANT, ktorá odporučila povoliť výnimku zo zakázaných činností z dôvodov predchádzania závažným škodám a v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Žalovaný poukázal na to, že potreba rozhodnúť o povolení výnimky vyvstala v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v niektorých častiach Slovenska. Žalovaný uviedol, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40 zák. č. 543/2002 Z.z., najmä či neexistuje iná alternatíva ako je odstrel jedincov chráneného druhu a či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, zorganizovala ŠOP SR dňa 17.2.2011 pracovné rokovanie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, pričom na tomto rokovaní boli konkrétne posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa a boli navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. 12 uvedeného zákona a v rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti žiadateľa a s prihliadnutím na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.. Žalovaný poukázal ďalej na to, že proces povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha medveďa hnedého bol teda posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky na odstrel jedincov medveďa hnedého v danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj populácie tohto živočícha na území celého Slovenska so zreteľom na jednotlivé geomorfologické celky. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutého žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového rozhodnutia vydaného v intenciách § 40 ods.2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a § 46 správneho poriadku povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chabenec. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 25.2.2011 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia Chabenec o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 1 kus. V žiadosti sú uvedené odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, v ktorom v roku 2009 bol ulovený medveď na schválenej lokalite Dúbravské predky. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť tým, že v poslednom období štyroch rokov bol zaregistrovaný nárast populácie medveďa hnedého, mení sa veková štruktúra v prospech jedincov vyššieho veku, ktorí vytláčajú slabších jedincov z teritória dospelých jedincov, tieto sa potulujú v blízkosti dedín a začínajú byť pre človeka a hospodárske zvieratá nebezpečné. Poukazoval na doložené škody na včelstvách v roku 2010, uzatvorenú dohodu o lokalite vnadenia v poľovnom revíri Chabenec medzi ŠOP SR, S-NAPANT a Poľovníckym revírom Chabenec zo dňa 12.6.2002 a zo dňa 15.9.2007. Doložil fotografie poškodených úľov spolku so žiadosťou o náhradu škody na včelstvách spôsobenej medveďom zo dňa 4.8.2010. Podľa pripojeného vyjadrenia Urbárskeho združenia Dúbrava v jesennom období 2010 došlo počas výkonu ťažbových prác k nepriamemu styku ťažbárov aj živých zvierat (koní) s medveďom, najmä v lokalite Hluché ale aj Suchá a Tvoranovo, pričom väčšia koncentrácia medveďov spôsobuje nemalé problémy so zabezpečením lesnej ťažobnej výroby najmä v jesennom období. ŠOP SR na základe žiadosti žalovaného vypracovala stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob, druh a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa dňa 17.2.2011 konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území, kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Podľa záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého. Žalobcovi bolo stanovisko ŠOP SR aj s prílohami doručené v prílohe listu zo dňa 16.3.2011 s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto listu vyjadril. Žalobca tak urobil v podaní doručenému žalovanému dňa 30.3.2011 a vo svojom podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. Rozhodnutím číslo: 4476/2011-2.2 zo dňa 20.9.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c) zákona povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Chabenec, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíry nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíry prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal rozklad, doručený žalovanému dňa 14.10.2011. Žalovaný v rámci konania o rozklade žalobcu listom číslo 8486/2011-1.10 zo dňa 2.11.2011 požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi zo dňa 3.11.2011 na uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul sa a odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Žalovaný list ŠOP SR zaslal listom číslo 65660/2011-1.10 zo dňa 14.11.2011 účastníkom konania, vrátane žalobcu. Rozhodnutím číslo: 8592/2011-1.10 (22/2011- rozkl.) zo dňa 28.11.2011 minister životného prostredia zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, že odstrel možno zrealizovať na lokalite Dúbravské predky, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa § 40 ods. 3 cit. zákona výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konanie o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. podlieha režimu podľa Správneho poriadku, pričom jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie žalovaného bola žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, pričom z obsahu administratívneho spisu žalovaného je preukázané, že žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky spolu s podkladmi neboli v priebehu konania doručené žalobcovi aby sa k nim vyjadril. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že takýmto postupom nebolo žalovanému umožnené, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť ku všetkým dokladom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia ako aj navrhnúť ich prípadné doplnenie v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku a postup žalovaného v rozpore s týmto ustanovením. Pokiaľ žalovaný výslovne vo svojom vyjadrení požadoval, aby mu bolo umožnené oboznámiť sa s uvedenými podkladmi žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd v tejto súvislosti zastáva názor, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutí. Takýto postup žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Súd je toho názoru, že predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, a preto bol žalovaný v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku povinný žalobcovi doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Súd konštatuje, že doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.3.2011 len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich právach. Ohľadom zmeny prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade súd konštatuje, že jej dôvodom bola nepochybne výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade podľa názoru súd správny orgán druhého stupňa postupoval v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. Vzhľadom na dôvod povolenia výnimky, ktorým bola obava o bezpečnosť a zdravie obyvateľov, nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné preverovať skutočnosti tvoriace základ žiadosti o výnimku inak ako uvedeným dopytom, pričom dôvody udelenia výnimky v priebehu niekoľkých mesiacov nemôžu reálne zmeniť K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zaujal súd názor, že minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, a teda postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku a taktiež je v medziach zákona to, že výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, nakoľko naopak by sa priečil zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto ak minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. K samotnej výnimke z ochrany súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany, pričom povolenie výnimky je možné iba možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu a pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek a je nesporné, že populáciu medveďa hnedého v rámci Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Súd nespochybňuje údaje odborných organizácií ŠOP SR, ktoré konštatujú pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a teda splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Je tiež nesporné že žalovaný sa zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, pričom žiadna iná alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Súd zastáva názor, že povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia a teda v rozhodnutiach, ktoré povoľujú výnimku na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov správny orgán by mal v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, a preto podľa názoru súdu nie je možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. Teda výnimka by sa nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca medveďa hnedého, ale o konkrétneho jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony na prenikanie k ľudskej civilizácii, nemá obavy z ľudí, nedá sa nijako odplašiť ani odohnať, pričom pri tomto stanovisku vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17. júla 2013, ktorý v obdobnom prípade už rozhodoval. V konaní začatom na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Chabenec žiadateľ doložil svoju žiadosť len fotodokumentáciou a uvedením, že v poslednom období štyroch rokov bol zaregistrovaný nárast populácie medveďa hnedého, pričom sa mení veková štruktúra v prospech jedincov vyššieho veku, ktorí vytláčajú slabších jedincov z teritória dospelých jedincov, tieto sa potulujú sa v blízkosti dedín a začínajú byť pre človeka a hospodárske zvieratá nebezpečné. Taktiež väčšia koncentrácia medveďov spôsobuje nemalé problémy so zabezpečením lesnej ťažobnej výroby najmä v jesennom období. Avšak žiaden iný doklad o pohybe jedincov medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel k žiadosti doložený nebol. V stanovisku ŠOP SR k žiadosti sa len konštatuje, že boli avizované škody na včelstvách a poľnohospodárskych plodinách, ktoré boli aj uznané, znovu však bez uvedenia bližšej špecifikácie času a miesta takýchto prienikov. Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Je nepochybne potrebné, pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že pre záver o dôvodnosti povolenia výnimky žalovaný nezhromaždil dostatok skutkových podkladov a zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené za dva úkony právnej služby po 127,16 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd), paušálnu náhradu 2x 7,63 € a 20% DPH v sume 26,96 €. Tarifnú odmenu za uvedené úkony vyčíslenú sumou 323,5 € súd krátil o polovicu na sumu 161,75 €, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd viac ako 50 žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo času spojeného s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 7577/2004 v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.