Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200258 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8669/2011-1.10 (40/2011-rozkl.) z november 2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8669/2011-1.10 (40/2011-rozkl.) z novembra 2011, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového správneho rozhodnutia č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK, a to usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Nízke Tatry a zamietol žiadosť v časti týkajúcej sa povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona na usmrtenie - odstrelenie - jedného medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíre Nízke Tatry a dvoch medveďov hnedých v poľovnom revíre Fatra. Zmena prvostupňového správneho rozhodnutia spočívala v určení, že „ odstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalite LS C. N., LS U., a LS Z. a postriežkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalitách X. a C. N. v k.ú. N., Z., S. a F. R.. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Žalobca ako účastník správneho konania, v žalobe namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. Poukazuje na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tvrdí, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania doručené - stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len ŠOP SR) sp. zn. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 01.03.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia pracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa 17.02.2011 a stanoviska ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov, nevyplýva čo bolo predmetom žiadosti žiadateľa a hlavne, akými skutočnosťami žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK. Tieto skutočnosti sú pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podľa žalobcu podstatné. Poukazuje na to, že pokiaľ správny orgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potom nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal. S obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a neuviedol, či tieto analýzy vyhotovil v písomnej forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí zamestnancov správneho orgánu konajúcich v predmetnej veci. Tým, že správny orgán neoboznámil žalobcu aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k uvedeným podkladom, k spôsobu ich zisťovania, prípadne ani neumožnil mu navrhnúť ich doplnenie. Žalobca má za to, že pokiaľ je správny orgán povinný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkom možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, potom sa nemôže zbaviť tejto povinnosti len odkazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako to v danom prípade urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo žalobcovi využiť svoje práva, ak sa domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. Správny orgán nemôže porušovať svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania, lebo podľa jeho mienky im z iného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania podkladu rozhodnutia, ako by tomu bolo, ak by si správny orgán splnil voči účastníkovi konania svoje zákonné povinnosti. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, analýza regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a potom, že analýza škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť žalobcovi oboznamovaná, keďže výnimka bola udelená nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK, ale z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c/ zákona. Žalobca má za to, že nie je v tejto súvislosti podstatné, akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, dôležité je, že uvedené podklady týkajúce sa škôd, ako aj regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán prvého stupňa pred rozhodnutím obstaral. Ďalšiu vadu v konaní správneho orgánu vidí žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.11.2011 bolo doručené len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni, čím boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V súvislosti s uvedeným doplnením dokazovania žalobca poukazuje, že zmena času platnosti výnimky mala v konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj pri jeho potvrdení v rozkladovom konaní nebude možné realizovať. Podľa názoru žalobcu nie je možné zopakovať po takmer trištvrte roku, že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola znovu zisťovaná prostredníctvom odborných organizácií ŠOP SR, ako to bolo pri prvotnom posudzovaní žiadosti. Ak totiž v priebehu roku 2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné organizácie ŠOP SR k odporúčaniu udeliť výnimku, bolo potom nevyhnutné sa s takto zistenou skutočnosťou opätovne vysporiadať. Žalobca tiež namieta nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku a tvrdí, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol. Ani formulácia „v ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 nezmenený“ podľa žalobcu nezodpovedá zákonu, nakoľko žalovaný mohol potvrdiť rozhodnutie v inej ako zmenenej časti, ak sa domnieval, že je zákonné. Žalobca ďalej namieta, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je dôvodná. Poukazuje , že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK, pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach o rozkladoch žalobcu, bez ohľadu na konkrétne dôvody žiadateľa v každom jednotlivom prípade vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR a z prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca tiež poukazuje, že podľa napadnutého rozhodnutia ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Žalobca namieta, že bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku celkového jej vývoja a ohrozenia. S poukazom na ust. § 40 ods. 2 ZOPK žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a tvrdí, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť konkrétnej žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie medveďov hnedých, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, v čom konkrétne spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďov hnedých z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa podľa žalobcu týka napadnutého zmeňujúceho výroku rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať udelenú výnimku. Vyjadrenie ŠOP SR pre konanie vo veciach rozkladov žalobcu nemožno podľa jeho názoru považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu. Žalobca ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia dôvodov udelenej výnimky na posudzovanú vec. Žalobca poukazuje na to, že všetky rozhodnutia o udelenie výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú slovne celkom totožné odôvodnenie, pričom sa líšia len v častiach, ktoré vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny, s ktorými žalobca nebol oboznámený) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje. Takáto totožnosť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými konkrétnymi úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov v tej ktorej danej veci, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentujú tiež úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v Smernici Rady 92/43/EHS (Smernica o biotopoch), aké dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. 1 písm. h/ Smernice o biotopoch). Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobcu riadne upovedomil o začatom správnom konaní o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 ZOPK tomuto umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, konal s ním vo veci ako s účastníkom konania na základe výkladu ustanovení čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, judikovaného Najvyšším súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania. Žalovaný uvádza, že v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na ministerstvo so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. spočívajúcimi v umožnení usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Predmet konkrétnej žiadosti žiadateľa bol označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré slúžilo ako podklad pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V druhostupňovom konaní žalovaný oboznámil žalobcu listom zo 14.11.2011 (k číslu 65660/2011-1.10) s doplnením dokazovania - stanoviskom ŠOP SR z 03.11.2011. Z týchto dôvodov sa žalovaný nestotožňuje s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK. K námietkam žalobcu ohľadom neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uvádza, že výnimka bola povolená podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet jedincov medveďa hnedého vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Nízke Tatry a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí aj v zastavanom území obcí a zvýšené riziko možného ohrozenie verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v poľovnom revíre. Žalovaný ďalej uvádza, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav, pričom ohrozenie zdravia a života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK pretrvávalo naďalej i po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude možné v praxi zrealizovať, odvolací správny orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v zmysle uvedeného § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. Doručenie listu predsedu osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov zo dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP SR z 03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni nemohlo mať podľa žalovaného vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a týmto ani nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom na dĺžku správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, na časovú podmienku stanovenú v prvostupňovom rozhodnutí, bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia a určiť v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK nový termín vykonania odstrelu, keďže v danej lokalite naďalej pretrvával stav ohrozenia verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a pretrvávali dôvody, na základe ktorých žalovaný žiadateľovi požadovanú výnimku povolil. Vzhľadom na to, že zmena výroku prvostupňového rozhodnutia sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania a táto spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, potom odvolací orgán ani nebol, podľa názoru žalovaného, viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti, pričom pri určení novej lehoty vychádzal zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené realizovať regulačný odstrel v jarnom období. Žalovaný neuznáva ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a uvádza, že § 40 ods. 2 ZOPK umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. S neexistenciou alternatívneho riešenia danej situácie sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal, oslovil všetky zoologické záhrady v Slovenskej i Českej republike, avšak žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť do svojho zariadenia. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, tu žalovaný považoval za smerodajné podané odborné stanovisko ŠOP SR, podľa ktorého usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok nemožno považovať za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. K namietaným podobnostiam odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch žalovaný uvádza, že toto je spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch sa jedná o skutkový stav veci v základných črtách totožný, nakoľko sa jedná o povolenie výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret tohto živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí či ochrany pred možnosťou spôsobenia materiálnej škody. Podobnosť v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je daná tiež potrebou dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány musia dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Jedná sa o základné procesné pravidlo správneho konania. Žalovaný ďalej uvádza, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. Vyhodnocované sú evidované škody spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách a možné ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok stanovených v § 40 ods. 3 ZOPK. Žalovaný odmieta, že v rozhodnutiach sú uvedené len všeobecné konštatovania, a že sa správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu alebo s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z predloženej žiadosti o povolenie výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého. Žalovaný uvádza, že v napadnutom rozhodnutí je uvedený podrobný výpočet podmienok k odstrelu medveďa hnedého i závery a stanoviská ŠOP SR k žiadosti žiadateľa pre konkrétny poľovný revír, v ktorom bola žiadosť analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa podrobne zaoberá námietkami žalobcu a ku každej jednotlivej námietke sú uvedené dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v danom prípade je potrebné výnimku povoliť. Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť v právnom posúdení veci, žalovaný uvádza, že výnimka bola povolená s ohľadom na zvýšenú frekvenciu stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami i v zastavanom území. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky vystáva, podľa žalovaného, v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v niektorých častiach Slovenska. Žalovaný uvádza, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40 ZOPK, najmä či neexistuje iná alternatíva ako je odstrel jedincov chráneného druhu a či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, zorganizovala ŠOP SR dňa 17.02.2011 pracovné stretnutie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku. Na tomto rokovaní boli konkrétne posudzované jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého a boli navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V rámci tohto stretnutia bola podľa žalovaného vyhodnotená osobitne každá žiadosť konkrétneho žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti a s prihliadnutím na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky podľa § 40 ods. 3 ZOPK. Proces povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha medveďa hnedého bol teda podľa žalovaného posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky v danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj populácie tohto živočícha na území celého Slovenska. Na pojednávaní dňa 23.07.2013 zástupca žalovaného toto písomné vyjadrenie k žalobe doplnil o skutočnosť, že odstrel medveďa už bol v danom prípade zrealizovaný. Zo všetkých týchto uvedených dôvodov potom žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom, a preto žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 02.02.2011 bola žalovanému doručená žiadosť štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod Liptovský Hrádok o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 ZOPK za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 5 medveďov v poľovných revíroch OZ Liptovský Hrádok. V špecifikácii žiadosti uviedol odhad o počte medveďov v poľovnom revíri k 01.12.2010 celkový počet medveďov 21, dospelé samce 5 ks, dospelé samice 6 ks, tohoročné mláďatá 7 kusov, ostatné mláďatá 3 kusov, počet zimných brlohov 10. Ďalej žiadateľ uviedol návrh lovu: medvede do 100kg 1 ks, medvede 100 - 150kg 1ks v období 01.03. - 30.04. a 01.09. - 15.12.2011 lokalita vnadenia: K., E., E., lov postriežkou v lokalite: E., R., E., K.. Ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľov - zdokumentované prípady z roku 2010 - podnet na riešenie obce Ľubochňa. Žiadateľ žiadosť odôvodňoval potrebou prevencie vzniku závažných škôd medveďom a ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. V dôsledku sústavne narastajúcich početných stavov sú časté návštevy medveďov v blízkosti obcí a dochádza k nárastu počtu nebezpečných stretnutí s pracovníkmi lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa - ohrozenie ľudského života. Ďaľším negatívnym dôsledkom je prekryv areálov jedincov medveďa hnedého čoho dôsledkom dochádza k ich stretom, ktoré sa končia poranením, až smrťou slabších jedincov čoho dôkazom je aj hlásenie podané pod č. 1015/230/2010 na ObÚ ŽP Liptovský Mikuláš a v Správe NP Nízke Tatry zo dňa 14.05.2010. Predmetná žiadosť bola podporená starostami: Obce Ľubochňa podnet zo dňa 26.01.2011, Obec Malužiná podnet zo dňa 28.01.2011, Obec Vyšná Boca podnet zo dňa 27.01.2011, Obec Nižná Boca podnet zo dňa 27.01.2011 ako aj podnetmi občanov: Q., U. X., Z. M., A. A., P.. A. O., Oznámenie o náleze uhynutého medveďa hnedého zo dňa 14.05.2010. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odstrelu medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odstrelu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov dvoch jedincov s hmotnosťou do 100 kg. Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa dňa 17.02.2011 konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území, kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Podľa záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého. Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 07.03.2011 s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote 7 dní vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom vo svojom podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. Rozhodnutím č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/ povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíri Nízke Tatry, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona a zamietol žiadosť v súlade s § 82 ods. 11 a § 46 správneho poriadku v časti týkajúcej sa povolenia výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona na usmrtenie - odstrelenie - jedného medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíre Nízke Tatry a dvoch medveďov hnedých v poľovnom revíre Fatra. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Prvostupňový správny orgán mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Nie je preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Žalovaný si vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011. Dňa 28.11.2011 minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 8669/2011-1.10 (40/2011)-rozkl. zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, že odstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkov v území s 2. stupňom ochrany v lokalite LS N., LS U. N. a LS Z. a postriežkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalitách X. a C. Váh v k.ú. N., Z., S. a F. R.. V ostatných častiach výrok rozhodnutia č. 3920/2011-2.2 z 27.09.2011 nezmenený. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie iné skutočnosti. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 35 ods. 1 ZOPK chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva Podľa § 40 ods. 3 ZOPK výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v ZOPK je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti ex offo, aj pokiaľ je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7As 112/2002 a 7As 40/2003). Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu, ako bol súdu predložený, vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť Lesov SR o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite, tak ako sú vyššie identifikované. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené na vyjadrenie. Len mu bolo oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nepostačujú, má v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť osobne do predmetného spisu. Uvedený postup žalovaného bol i podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca na viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už to v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané, a to ešte pred vydaním samotného rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal, mimo procesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné skonštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu potom nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, pokiaľ tak považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, nemal potom za daných týchto zistených ďalších okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácii a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu, z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil ani žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v tomto správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich právach. Podľa § 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia v konaní o rozklade je zrejmé, že jej dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Žalovaný postupoval podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré aj bolo žalobcovi doručené. K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 Správneho poriadku podľa názoru súdu, keďže minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením Správneho poriadku. V medziach zákona je podľa názoru súdu tiež výrok rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového správneho rozhodnutia nezmenený. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové správneho rozhodnutie potvrdilo, pretože žalovaný odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové správne rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci a námietkam žalobcu súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 ZOPK. Podľa názoru súdu zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotnej žiadosti Lesov SR v danej veci je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súdu neprináleží spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Potom uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo. Rovnako neprináleží súdu posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Potom bolo možné konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia, napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Naďalej totiž platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, t.j. v poľovnom revíre Nízke R. v lokalite LS C. N., LS U. N., LS Z., X., je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého a predloženou žiadosťou s pripojenými podporujúcimi prílohami bolo dostatočne osvedčené, že prítomnosť medveďa hnedého v miere výskytu ako je tomu v danom prípade a v danej lokalite predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. V konaní začatom na základe žiadosti Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Liptovský Hrádok, žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov lokalite v chránenom poľovnom revíre Nízke Tatry. Žiadateľ svoju žiadosť odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom revíre a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. V chránenom poľovnom revíre Nízke Tatry ŠOP SR - Správa NAPANT eviduje 20 - 22 jedincov medveďa hnedého a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane verejného života a verejného zdravia obyvateľov, tak ako to predpokladá právny poriadok. Na základe uvedených skutkových zistení je podľa názoru súdu možné urobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK, pretože zo zhromaždených podkladov k rozhodnutiam v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia i postup správnych orgánov boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona a teda námietkam žalobcu nie je možné priznať úspech, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základnou podmienkou priznania náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní a tu nejedná sa o prípad žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie má mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 O.s.p.