Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200259 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200259.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariana Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 8818/2011-1.10 (67/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 8818/2011-1.10. (67/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 2329/2011-2.2 zo dňa 23.09.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konanie vo výške 204,50 eur na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 10.02.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 8818/2011-1.10 (67/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011 o rozklade žalobcu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni, konkrétne v časti „Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona“ v bode 1. tak, že „odstrel možno realizovať na lokalitách Za Poľánky a Ľaková, kat. úz. Podbieľ odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou“. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia č. 2329/2011-2.2 zo dňa 23.09.2011 nezmenený. V podstatnej časti svojej žaloby sa žalobca zaoberal pochybeniami správneho orgánu v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane prírody“), keď tvrdil, že v konaní prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu došlo k takým vadám, ktoré mali za následok porušenie práv žalobcu ako účastníka konania a tým aj nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že v konaní prvostupňového správneho orgánu mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia a ani k spôsobu ich zistenia, ani navrhnúť doplnenie dokazovania. Na nesprávnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa žalobca poukázal vo svojom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom však žalovaný pri rozhodovaní o rozklade pochybenia orgánu prvého stupňa neodstránil a svojim postupom opätovne zasiahol do práv žalobcu spôsobom, ktorý je v rozpore s § 3 ods. 2, § 25 ods. 5 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Nedostatky v uvedenom postupe spočívali predovšetkým v tom, že z žalobcovi doručenej listiny „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ zo dňa 04.03.2011 a zo dňa 07.03.2011, ani príloh, ktoré k nim boli pripojené (stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 01.03.2011), nevyplýva, čo je predmetom a obsahom žiadosti žiadateľa, ale predovšetkým, akými skutočnosťami žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Tieto skutočnosti považoval žalobca pre posúdenie odôvodnenosti žiadosti o udelenie výnimky a súladu týchto dôvodov s dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 40 zákona o ochrane prírody za podstatné. Žalobca tiež namietal, že správny orgán neoboznámil žalobcu, aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, ani s tým, aké konkrétne údaje tieto podklady obsahujú, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom, ani k spôsobu ich zisťovania, ani neumožnil navrhnúť ich doplnenie. V rozkladovom konaní žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko k regulačnému odlovu medveďa v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou vo vzťahu ku jednotlivým konaniam, pričom ŠOP SR listom zo dňa 03.11.2011 (č. ŠOP SR 4054/2011) oznámila, že nebude možné vykonať výnimky v pôvodne navrhovaných termínoch a dôvod, pre ktorý bolo odporúčané vydať výnimky na odlov medveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch je stále aktuálny a nepominul, preto odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou, a to pri všetkých žiadostiach. V tejto súvislosti žalobca namietal ďalšiu vadu postupu správneho orgánu, ktorá nastala podľa jeho názoru keď stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.11.2011, ktoré si žalovaný vyžiadal, bolo doručené len žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni. Takýmto konaním boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca poukázal na to, že zmena času platnosti výnimky mala v konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj pri jeho potvrdení v rozkladovom konaní nebude možné realizovať. Podľa názoru žalobcu nie je možné zopakovať po takmer trištvrte roku, že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola zisťovaná prostredníctvom odborných organizácií ŠOP SR, ako to bolo pri prvotnom posudzovaní žiadosti. Ak totiž v priebehu roku 2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné organizácie ŠOP SR k odporučeniu udeliť výnimku, bolo nevyhnuté sa s takto zistenou skutočnosťou vysporiadať. Žalobca namietal nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s § 59 ods. 2 správneho poriadku tvrdiac, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol. Ani formulácia „v ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia č. 2329/2011-2.2 zo dňa 23.09.2011 nezmenený“ podľa žalobcu nezodpovedá zákonu, nakoľko sa žalovaný mohol potvrdiť rozhodnutie v inej ako zmenenej časti, ak sa domnieval, že je zákonné. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody je dôvodná. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveď v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona, pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach o rozkladoch žalobcu, bez ohľadu na dôvody žiadateľa vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR a z prvostupňového rozhodnutia. Žalobca tiež poukázal na to, že podľa napadnutého rozhodnutia žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov posudzoval z podkladov, ktoré pripravila ŠOP SR na základe zisťovania populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Žalobca namietal, že bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku, jej vývoj a ohrozenia. Žalobca s poukazom na § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a tvrdil, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie medveď hnedého, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, v čom konkrétne spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimky na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa podľa žalobcu týka druhostupňového zmeňujúceho výroku napadnutého rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať udelenú výnimku. Vyjadrenia ŠOP SR pre konanie vo veciach rozkladov žalobcu nemožno podľa jeho výroku považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu. Žalobca taktiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia udelenej výnimky na posudzovanú vec. Žalobca poukázal na to, že všetky rozhodnutia o udelenie výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého, obsahujú od slova do slova to isté odôvodnenie, pričom sa líšia len v častiach, ktoré vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny, s ktorými žalobca nebol oboznámený) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje. Takáto totožnosť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentujú úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v smernici rady 92/43/EHS (Smernica o biotopoch), aké dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. 1 písm. h/ Smernice o biotopoch). Na základe uvedených skutočností žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.04.2012. Zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. uviedol, že žalobcovi možnosť vyjadriť sa v konaní bola poskytnutá. Žalovaný v celom konaní konal so žalobcom ako účastníkom konania a to na základe výkladu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru predloženého Najvyšším súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania aj napriek tomu, že osobitný právny predpis (zákon o ochrane prírody), priznáva mimovládnym organizáciám procesné postavenie zúčastnenej osoby. Žalovaný v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na žalovaného so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazu usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Rovnako tak bol predmet žiadosti žiadateľa označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR zo dňa 01.03.2011. Žalovaný v konaní o rozklade listom zo dňa 14.11.2011 oboznámil žalobcu s doplnením dokazovania - so stanoviskom ŠOP SR zo dňa 03.11.2011. Nie je teda možné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Ďalej k tejto námietke uviedol, že dôvodom na povolenie výnimky bol najmä zistený zvýšený počet jedincov medveďa hnedého, vyskytujúci sa v poľovnom revíri a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Z uvedeného dôvodu sa stalo nadbytočným posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu podkladov, nakoľko uvedené podklady by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených v § 40 ods. 3 písm. b/ zákona. Podľa žalovaného bol v danom konaní o povolení výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha skutkový stav pred prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím o rozklade zistený riadne, pričom stav ohrozenia zdravia a života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody pretrvával. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude možné v praxi realizovať, odvolací orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona, žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. S poukazom na to, že skutkový stav v jednotlivých poľovných revíroch bol predtým riadne zistený, pričom žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bol s nimi oboznámený, bolo nadbytočné žiadať účastníkov správneho konania o vyjadrenie sa k povoleniu výnimky na odstrel medveďa hnedého na rok 2012, keďže ich postoje v tomto konaní vo veci samej, t. j. odstrel medveďa, boli zrejmé. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že doručenie listu zo dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP SR z 03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni, nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ním nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci konania mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že listom žalovaného v rozkladovom konaní zo dňa 14.11.2011 boli žalobcovi doručené podklady druhostupňového rozhodnutia iba na adresu jeho sídla a neboli doručené jeho právnej zástupkyni, žalovaný uviedol, že táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil potrebu udelenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, keď uviedol vo svojom rozhodnutí, že „na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov. V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa zvyšovala hrozba toho, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sa zároveň omnoho zvýšila hrozba napadnutia ľudí a tým obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov“. S takýmto názorom prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil aj žalovaný v konaní o rozklade. Z vykonaného dokazovania a z odborného stanoviska ŠOP SR mal odvolací orgán preukázané, že v danom prípade existuje zvýšené ohrozenie prioritného záujmu o ochranu bezpečnosti a zdravia obyvateľstva. Žalovaný si na doplnenie dokazovania v danej veci vyžiadal odborné stanovisko ŠOP SR k regulačnému odstrelu medveďa v období od 01.06.2012 do 30.11.2012, aby v súlade s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci. ŠOP SR vo svojom stanovisku uviedla, že dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálne a odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí. Na základe tohto stanoviska ako podkladu pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu rozhodol žalovaný o zmene výroku prvostupňového rozhodnutia a určil novú lehotu na vykonanie odstrelu medveďa hnedého v roku 2012. Nakoľko sa zmena výroku nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, aby právoplatné rozhodnutie bolo v praxi vykonateľné, odvolací orgán nebol viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšej skutočnosti. Pri určení novej lehoty vychádzal žalovaný zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené vykonať regulačný odstrel v jarnom období. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje dôvody na základe, ktorých správny orgán dospel k záveru, že vo veci žiadosti žiadateľa ide o odôvodnený prípad pre povolenie výnimky zo zákazov druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Výnimky z druhovej ochrany možno udeliť len za splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne špecifikoval, ktoré skutočnosti napĺňajú požiadavku obidvoch ustanovení. Žalovaný dodal, že k neexistencii alternatívneho riešenia danej situácie (ako sa uvádza v rozhodnutí) svedčí, že pokiaľ dochádza k synantropizácii chránených šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. K namietanej paušálnosti rozhodnutí žalovaný uviedol, že podobnosti v odôvodneniach rozhodnutí o žiadostiach a v rozhodnutiach o rozkladoch boli spôsobené aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti ustanovenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku a tiež tým, že vo všetkých posudzovaných prípadoch bol skutkový stav v základných črtách rovnaký. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. b/ žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného obsahuje spolu s chronológiou správneho konania aj podrobný výpočet podmienok odstrelu medveďa hnedého v roku 2011, ktoré ŠOP SR zaslalo žalovanému vo svojom stanovisku zo dňa 01.03.2011 a závery príslušnej správy CHKO k žiadosti žiadateľa o odstrel medveďa v roku 2011 v predmetnom poľovnom revíri. Taktiež bola žiadosť žiadateľa analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa súčasne podrobne zaoberá námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a pri každej jednotlivej námietke uvádza dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v danom prípade je potrebné povoliť výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov rozkladu a predloženého spisového materiálu konštatoval, že odôvodnenie žiadosti žiadateľa a povolenej výnimky na odstrel medveďa hnedého vychádzalo zo zisteného počtu jedincov medveďa vyskytujúcich sa v poľovnom revíri a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Tieto zistenia boli verifikované a neboli spochybnené v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré bolo v danom prípade podkladom pre rozhodnutie žalovaného. V danom stanovisku ŠOP SR, na základe evidovaného vyššieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri a na základe stotožnenia sa s uvádzanými údajmi žiadateľa odporučila povoliť výnimku zo zakázanej činnosti z dôvodu predchádzania závažných škôd a v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Žalovaný pritom pri rozhodovaní vo veci prihliadol aj na skutočnosti, ktoré mu boli známe z doterajšej úradnej činnosti. Na posúdenie odôvodnenosti prípadov povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40 zákona o ochrane prírody, najmä či neexistuje iná alternatíva, ako je odstrel jedincov chráneného druhu, alebo či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, ŠOP SR zorganizovala 17.02.2011 pracovné rokovanie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa a boli navrhnuté podmienky v zmysle § 82 ods. 2 zákona o ochrane prírody. V rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti, s prihliadnutím aj na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Proces povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha bol teda posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky na odstrel jedincov medveďa hnedého a danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj populácie medveďa hnedého na území celého Slovenska so zreteľom na jednotlivé geomorfologické výsledky. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 20.12.2010 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia Senková v Podbiely o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 1 kus. V žiadosti sú uvedené odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť škodami spôsobenými na hospodárskych zvieratách a ohrozovanie obyvateľov pri turistike, poľnohospodárskych prácach a zbere lesných plodov. Žiadateľ predložil potvrdenie Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne o usmrtení jedného kusu hovädzieho dobytka v roku 2010. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v minulosti boli medveďmi spôsobené škody na hospodárskych plodinách. Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril, pričom následne žalobca vo svojom podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. Svojim prvostupňovým rozhodnutím žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/ povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a povolil žiadateľovi uloviť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri uživanom žiadateľom, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011. Dňa 28.11.2011 minister životného prostredia žalobou napadnutým rozhodnutím zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo zostane v stanovenej lehote nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003) Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiadúceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu. Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej podobe alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, pričom každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu, z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol. Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci (i keď bolo rozhodnutie uvedené vo výroku rozsudku prijaté jednohlasne, názory členov senátu na dôvody rozhodnutia sa rôznili) vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku svedčia o tom, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátení na svojich právach. Podľa § 52 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku zaujal súd názor, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením správneho poriadku. Výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NÁTURA 2000" a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona zakazuje jeho úmyselný odchyt alebo usmrcovanie. Potreba zadefinovania činností uvedených v § 35 ods. 1 zákona, ktorých realizácia je voči chráneným druhom živočíchov zakázaná, vyplynula z povinností stanovených v čl. 12 smernice o biotopoch a v čl. 5 a 6 smernice o vtákoch. Zákonom stanovené podmienky ochrany chránených druhov živočíchov sú súčasťou systému prísnej ochrany vybraných druhov v ich prirodzenom areáli rozšírenia. Medveď hnedý je chráneným druhom živočícha európskeho významu (§ 4 a Príloha č. 4 k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Preto i zákaz podľa ustanovenia§ 35 ods. 1 písm. a/ sa vzťahuje na prirodzený areál medveďa hnedého vo voľnej prírode. Medveď je vo voľnej prírode chránenou súčasťou rozmanitej škály divo žijúcich druhov zvierat a jeho výskyt v určených lokalitách je prirodzený. V miestach jeho výskytu a pohybu treba rátať i s možnosťou stretu s človekom, čo je asi z pohľadu človeka (a asi aj medveďa) neželané, avšak v zmysle vyššie uvedeného to nemožno považovať za dôvod vyvolávajúci potrebu zasiahnuť do populácie medveďa. Z uvedeného ďalej vyplýva, že potreba prísnej ochrany medveďa sa netýka miest mimo jeho prirodzeného výskytu - voľnej prírody. Takýmito lokalitami sú predovšetkým ľuďmi obývané oblasti. Pokiaľ medveď prenikne do uvedených lokalít, jedná sa zväčša o synantropného jedinca, ktorý z akýchkoľvek dôvodov svoju prirodzenú plachosť pred ľuďmi stratil, je naviazaný a závislý pri hľadaní potravy na zdroje poskytované človekom (kontajnery s odpadkami, sklady krmiva pre poľnohospodárske zvieratá), ktoré sa nachádzajú v blízkosti ľudských sídiel, v intraviláne obcí, resp. v ich bezprostrednom okolí. V § 40 sú striktne vymenované podmienky, za ktorých je možné povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, teda zo zákazov ustanovených v § 34 - 38 (čl. 12 až 15 smernice o biotopoch). Ustanovenie § 40 ods. 2, 3 určuje podmienky a dôvody udelenia takejto výnimky. Podľa názoru súdu k udeleniu výnimky by malo dochádzať len vo výnimočných situáciách, po prísnom a zodpovednom posúdení všetkých okolností a za dodržania zákonom presne stanovených pravidiel. V záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí (§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona) možno povoliť odchyt, plašenie, príp. usmrcovanie veľkých šeliem, akou je aj medveď. Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo. Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Naviac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Pokiaľ má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil škodami spôsobenými v roku 2010. Bližšie neoznačil lokalitu, kde ku škodám došlo, najmä či išlo o miesta v bezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo vzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom na prirodzený výskyt medveďa musí správať obozretnejšie. Žiaden doklad o pohybe jedincov medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel k žiadosti doložený nebol. V stanovisku ŠOP SR k žiadosti sa len konštatuje možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti boli medveďmi spôsobené škody na poľnohospodárskych kultúrach bez bližšieho upresnenia. Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za - dva úkony právnej služby po 127,16 eur (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd) - jeden úkon (návrh na odklad vykonateľnosti) po 63,58 eur, - paušálnu náhradu 3 x 7,63 eur - 20% DPH. Tarifnú odmenu za uvedené úkony vyčíslenú sumou 405,95 eur súd krátil zaokrúhlene o polovicu na sumu 204.50 eur, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd viac ako 50 žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo do času spojeného s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie. Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené trovy zastúpenia za žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tejto žiadosti nebolo súdom vyhovené. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.