Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200260 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, s pribratým účastníkom: Sankt Hubert, a.s., Starojánska 118, Liptovský Ján, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. 8672/2011-1.10 (38/2011- rozkl.) zo dňa 28.11.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, sp. zn. 3896/2011-2.2 zo dňa 23.9.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného sp.zn.: 8672/2011-1.10 (38/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b) c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 314,18 € k rukám právnej zástupkyne. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného sp.zn. 8672/2011-1.10 (38/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného, sp. zn. 3896/2011-2.2 zo dňa 23.9.2011 tak, že jeho výrok v časti " Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona " zmenil tak, že stanovil čas, kedy možno realizovať odstrel tak, že túto výnimku možno zrealizovať na konkrétnej lokalite posliedkou a postriežkou do 30. 11. 2011 a od 1. 6. 2012 do 30. 11. 2012 posliedkou a postriežkou. Výrok obsahuje aj vetu: " V ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia číslo 3896/2011 - 2. 2 z 23.9.2011 nezmenený“. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný rozhodol o žiadosti žiadateľa, Sankt Hubert, a.s. o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) na usmrtenie - odstrele jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarinka. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím povolil výnimku zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona, z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c) zákona. V podmienkach rozhodnutia bolo žiadateľovi uložené zrealizovať odstrel do 30. 11. 2011 posliedkou a postriežkou na lokalite určenej v rozhodnutí, alebo postriežkou do 15. 12. 2011 na tej istej lokalite. Žalobca bol účastníkom predmetného konania. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutia žalovaného boli vydané v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a) až e) O.s.p. Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúce v práve žalobcu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 25 ods. 5 , § 60 a zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ktoré žalovaný nerešpektoval. Žalobca uviedol, že z podkladov, z ktorých žalovaný pri vydávaní rozhodnutí vychádzal nevyplýva, čo je predmetom žiadosti žiadateľa a predovšetkým akými skutočnosťami žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie výnimky. Pokiaľ správny orgán vykonal analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, nie je zrejmé z akých podkladov vychádzal, s obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a rovnako ho neoboznámil ani s obsahom analýz. Nie je zrejmé akú formu predmetné analýzy mali. Tým, že žalovaný neoboznámil žalobcu aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a informácie o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku ani s tým, aké konkrétne údaje tieto podklady obsahujú, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom, k spôsobu ich zisťovania a neumožnil navrhnúť ich doplnenie. Na námietky žalobcu reagoval prvostupňový orgán tým, že žalobca má k dispozícii práva v súvislosti s uplatňovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Uviedol, že nič nebránilo žalobcovi využiť svoje práva podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, ak sa domnieval, že potrebuje viac informácií. Žalovaný na uplatnené námietky žalobcu uvedené v rozklade spočívajúce v popise vád prvostupňového konania, uvedených vyššie, reagoval tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti, ktorá sa týkala času realizácie výnimky. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že špecifické podmienky jednotlivých žiadateľov o povolenie výnimky z ochrany medveďa boli hodnotené jednotlivými organizačnými útvarmi ŠOP SR v jednotnej úprave formulára. Keďže tento formulár bol žalobcovi doručený, žalovaný považoval takéto oboznámenie za dostatočné. K výhrade žalobcu, že nebol oboznámený s podkladmi tvoriacimi analýzu škôd spôsobených medveďmi žalovaný uviedol, že táto námietka nie je podstatná, pretože výnimka bola udelená podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona po ochrane prírody, teda v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Žalobca citoval § 47 ods. 3 správneho poriadku a uviedol, že žalovaný sa nevyrovnal zákonným spôsobom s jeho námietkami. Podľa názoru žalobcu nie je podstatné akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, ak dospel k rozhodnutiu o dôvodnosti výnimky z citovaného zákonného dôvodu ale je nesporné, že uvedené podklady týkajúce sa škôd aj regulácie početnosti boli podkladmi, ktoré správny orgán pred rozhodnutím vo veci získal ako to sám konštatoval. Žalobcovi tak obmedzí jeho právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Žalobca ďalej v žalobe namieta že napriek okolnosti, že mu bolo doručené splnomocnenie na zastupovanie advokátom, doklady ani list zo dňa 2. 11. 2011 ako i stanoviskom ŠOP SR zo dňa 3. 11. 2011 právnemu zástupcovi doručené neboli. Podľa žalobcu, zmena času platnosti výnimky mala v konaní zásadný význam keďže bolo zrejmé že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím nebude môcť žiadateľa v určenom čase realizovať. Pokiaľ má správne rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a rozhodnúť zákonne o udelení výnimky len v odôvodnených prípadoch, nie je možné akceptovať ako dostatočné dokazovanie vykonané žalovaným. V prípade udelenia výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody, nie je možné zopakovať po uplynutí trištvrte roka, že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola zisťovaná prostredníctvom odborných organizácií. Ak totiž v priebehu roku 2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli a odporúčaniu udeliť výnimku, bolo nevyhnutné sa s takouto zistenou skutočnosťou vysporiadať. Nie je možné bagatelizovať význam doplneného dokazovania pre zákonnosť a správnosť rozhodnutia. Ďalej žalobca namietal aj formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia. Žalobca citoval § 59 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by rozklad podaný žalobcom zamietol. Je možné pochybovať, či predmetné rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie o rozklade žalobcu, keďže vo výroku rozhodnutia nie je zmienka o tom, že by bol rozklad zamietnutý. Žalobca namietal aj formuláciu v časti výroku: "V ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia číslo 4204/2011 - 2. 2 z 29.9. 2011 nezmenený ", ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá zákonu. Žalovaný mal v tomto prípade výrok, ktorý nemienil zmeniť, potvrdiť. Z uvedeného dôvodu výrok napadnutého rozhodnutia nie je v súlade so zákonom. Z podkladov rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky dostatočnou hustotou populácie v revíri, synantropizáciou, škodami na ovocných sadoch, nebezpečnými stretmi. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia však vyplýva, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť vysokým počtom medvedej populácie v revíri a častými stretmi s medveďmi. Z vyjadrenia odborného orgánu ŠOP SR vyplýva, že táto odporúča povoliť výnimku pre blízkosť osady Svarín z dôvodu § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona. Z uvedených podkladov nie je možné zistiť, čo bolo v skutočnosti dôvodom žiadosti na udelenie výnimky a dôvodom pre udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa len k stanovisku odborného orgánu, ktorý uvádzal dôvody na udelenie výnimky - ochrana zdravia, zabránenie škodám. Z uvedeného dôvodu aj vyjadrenie žalobcu k žiadosti žiadateľa smerovalo k predmetnému podkladu rozhodnutia. Prvostupňový ani odvolací orgán odôvodnili udelenie výnimky poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán neuviedol v odôvodnení rozhodnutia žiadne skutkové okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žiadaná výnimka podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona je dôvodná. Žalobca v konaní nebol oboznámený so skutočnosťou, že prvostupňový správny orgán vychádzal z podkladov, ktoré obsahujú zistenia vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku aj ďalšie v citovanej časti odôvodnenia uvedené údaje. Žalobca bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku, jej vývoja a ohrozenia. Z vyjadrenia ŠOP SR vyplýva, že poľovný revír sa nachádza z 90% v NAPANT-e a preto lov posliedkou neodporúča. Jedná sa o jadrovú oblasť výskytu nízkotatranskej populácie, územie európskeho významu z hľadiska výskytu veľkých šeliem. Žalovaný sa s touto okolnosťou nevyrovnal. Žalovaný sa v konaní neriadil ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku, § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody. Neriadil sa ustanovením § 46 správneho poriadku, § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona o ochrane prírody, keď dostatočne nezistil odôvodnenosť žiadostí o udelenie výnimky ako i neexistenciu inej alternatívy a zároveň skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Rozhodnutie žalovaného zároveň neobsahuje konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o správnosti aplikácie predmetnej právnej normy na konkrétne okolnosti prípadu. Podľa názoru žalobcu sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné, pretože správny orgán síce vymenoval podklady rozhodnutia ale neuviedol, čo konkrétne, aký skutkový záver pre konkrétnu posudzovanú vec z týchto podkladov vyplýva. Odôvodnenie neobsahuje zistenie skutkového stavu tak, ako ho ustálil prvostupňový správny orgán ani nie je možné zistiť, ktoré konkrétne okolnosti svedčia v prospech dôvodnosti udelenej výnimky. Žalobca poukázal na okolnosť, že všetky rozhodnutia o udelení výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú doslovne to isté odôvodnenie. Líšia sa len v špecifikácii podkladov rozhodnutia. Absolútna identita odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje spravovanie sa ustanoveniami § 47 ods. 3 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach ani len neuviedol jednotlivé konkrétne argumenty žalobcu voči udeleniu výnimky v každom prípade. Nie je teda zrejmé, ako sa s námietkami žalobcu vysporiadal. Žalobca v konaní poukázal na pracovné stretnutie zo dňa 17. 2. 2011 na ktorom zoológovia vychádzali z výsledkov pracovného stretnutia v roku 1999, teda v čase pred účinnosťou platného zákona ako aj predtým ako sa pre Slovenskú republiku stala záväznou Smernica o biotopoch, ktorá definuje medveďa hnedého ako prioritný druhoch európskeho významu a zodpovedajúce obmedzenie vo vzťahu k jeho usmrcovaniu a prísnymi podmienkami na jeho ochranu. S touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal. Z doterajšieho obsahu žaloby vyplýva, že správne orgány chápu rozhodnutia o jednotlivých žiadostiach žiadateľov ako jediný proces, ktorého obsahom je regulačný odstrel medveďa hnedého. So zreteľom na uvedené skutočnosti žiadal žalobca súd, aby napadnuté prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí. V priebehu konania žalovaný listom zo dňa 1.2. 2011 upovedomil žalobcu o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené zákonom a ktoré sa dotýkajú poľovania uvoľňovania výnimiek z ochrany druhov alebo území, o predmetnom konaní o povolenie výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody - usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarínka. Po získaní podkladov tieto žalovaný následne dňa 7. 3. 2011 zaslal účastníkom konania. Žalovaný poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o čom svedčí aj vyjadrenie žalovaného zo dňa 17. 3. 2011, rozklad žalobcu a ďalšie jeho úkony vykonané v správnom konaní. Žalovaný konal so žalobcom v súlade s výkladom ustanovenia článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Žalovaný v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa a rovnako bol predmet žiadosti označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR zo dňa 1. 3. 2011. Stanovisko tohto odborného orgánu slúži ako podklad pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu podľa § 65 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane prírody a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Podľa žalovaného bol preto žalobca oboznámený s kompletnými podkladmi rozhodnutia. Odvolací orgán v konaní o podanom rozklade oboznámil žalobcu s doplnením dokazovania - stanoviskom ŠOP SR zo dňa 3. 11. 2011 a preto sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa o skutočnostiach odôvodňujúcich žiadosť. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný znemožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia tým, že mu neposkytol analýzu o regulácii početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, pričom nemá povinnosť vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania ak majú byť predmetom dokazovania skutočnosti, ktoré sú pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie nepotrebné alebo nadbytočné. V danom prípade žalovaný dospel k zisteniu, že dôvodom na povolenie výnimky bol najmä zistený stav ohrozenia zdravia a života obyvateľov. Z uvedeného dôvodu sa stalo nadbytočné posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k tomuto podkladu, pretože predmetný podklad nemal význam pri udelení výnimky v tomto konkrétnom prípade. Na námietku ohľadom skutočnosti, že podklady druhostupňového rozhodnutia neboli doručené právnej zástupkyni žalobcu žalovaný poukázal na ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného, v danom konaní bol skutkový stav riadne zistený, pričom stav ohrozenia zdravia a života obyvateľov podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody naďalej pretrvával. Dôvody rozhodnutia boli popísané v rozhodnutí, z ktorého vyplývalo, že jeho vydanie je potrebné za účelom predchádzania stretu medveďa s ľuďmi, udržiavať jeho populáciu v takom počte, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde je nedostatok prirodzenej potravy, kde je však ponuka z umelých zdrojov. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30. 11. 2011 alebo do 15. 12. 2011 nebude možné v praxi realizovať, odvolací správny orgán majúci na zreteli ochranu verejného zdravia a bezpečnosti žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. V danom prípade skutkový stav v jednotlivých poľovných revíroch bol pred tým riadne zistený, žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bol s nimi oboznámený, bolo nadbytočné žiadať účastníkov o vyjadrenie k povoleniu výnimky na odstrel medveďa na rok 2012, keďže ich postoje v tomto konaní boli zrejmé. Z uvedeného žalovaný dospel k záveru, že doručenie listu predsedu osobitnej komisie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veci rozkladu a stanovisko ŠOP SR zo dňa 3. 11. 2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani nimi nedošlo k odňatiu práv žalobcu, keďže uvedené dokumenty boli zasielané iba na vedomie a účastníci konania mali dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vyargumentoval potrebu udelenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S predmetnými argumentmi sa žalovaný stotožnil. Prihliadnuc na čas nadobudnutia právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia a podaného rozkladu žalobcu bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zmeniť vo výroku určujúcom termín na vykonanie odstrelu tak, aby mohol byť realizovateľný. Odvolací orgán si na doplnenie dokazovania v danej veci vyžiadal odborné stanovisko ŠOP SR k regulačnému odstrelu v období od 1. 6. 2012 do 30. 11. 2012 aby presne a úplne zistil skutočný stav veci. Odvolací orgán na základe stanoviska zo dňa 3. 11. 2011 rozhodol o zmene výroku prvostupňového rozhodnutia a určil novú lehotu na vykonanie odstrelu. Vzhľadom na okolnosť, že zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia aby mohlo byť vykonateľné, odvolací orgán nebol viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán konali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie dostatočne konkretizuje predmet konania a v odôvodnení je jasne špecifikované, ktoré skutočnosti napĺňajú požiadavky zákona. Uviedol, že ustanovenie § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov len v prípade, že neexistuje iná možnosť a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Pokiaľ dochádza k synatropizácii chránených šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Žalovaný tiež uviedol, že oslovil všetky zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike, no žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť vo svojich zariadeniach. Pokiaľ sa jedná o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný v tejto veci poukázal na odborné stanovisko ŠOP SR Správy CHKO Poľana, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok nepovažovala za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu na dotknutom území. V danom prípade žalovaný vydal viacero rozhodnutí v skutkovo podobných prípadoch, t. j. vo veci žiadosti o povolenie na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia v určitých lokalitách, kde hrozí stret živočícha s ľuďmi a je odôvodnená potreba predchádzať týmto stretom v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti osôb. Podobnosť v odôvodnení predmetných rozhodnutí je spôsobená aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti. Žalovaný upozornil, že žiadosti posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje odborný orgán na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky ustanovenia § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Z uvedeného dôvodu žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že v jeho rozhodnutiach sú iba všeobecné konštatovania, že sa správny orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu alebo s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z predloženej žiadosti. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako i odvolacieho rozhodnutia je zrejmý predmet žiadosti žiadateľa, obsah podkladu rozhodnutia ako i skutočnosti na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Správny orgán uviedol svoju úvahu pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov, s ich vyjadreniami v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku. Rozhodnutia žalovaného vychádzali zo zisteného počtu jedincov medveďa vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Svarínka aj z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami nielen v jeho prirodzených biotopoch ale aj v zastavanom území. Tieto zistenia boli verifikované a neboli spochybnené v odbornom stanovisku, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie. V rámci posúdenia dôkazných prostriedkov bola vyhodnotená žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v určenej lokalite s prihliadnutím na splnenie podmienok povolenia výnimky. Proces povoľovania výnimiek bol posudzovaný komplexne po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v danom roku na základe obdržaných podkladov odborného orgánu s prihliadnutím na vývoj populácie živočícha na území celého Slovenska. Správny orgán prihliadol aj na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1a 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 1.2.2011 bola žalovanému doručená žiadosť spoločnosti Sankt Hubert, a.s., Liptovský Ján o udelenie výnimky za účelom lovu jedného kusa chráneného živočícha - medveďa hnedého s váhou do 100 kg. Odstrel mal byť uskutočnený v poľovnom revíri Svarínka. Početné stavy medveďa hnedého vzhľadom na potravinovú ponuku súd dostatočné, avšak z dôvodu teritoriálneho tlaku dospelých jedincov dochádza k vytlačeniu mladších medveďov do okrajových častí poľovného revíru, kde sa mladé jedince stretávajú s turistami a obyvateľmi obce Svarín kde hrozí riziko poranenia alebo usmrtenia človeka. V minulom roku boli zaznamenané časté návštevy v záhradách miestnych obyvateľov, poškodeniu ovocných drevín a účastníci letného cirkevného kampu niekoľkokrát registrovali pohyb mladšieho jedinca medveďa v lesnom poraste. Snahou žiadateľa je eliminovanie potenciálnej škody na zdraví, majetku alebo živote občanov. Žalobca uviedol, že v roku 2009 a 2010 boli ulovené 2 kusy medveďa. V doplnení žiadosti žiadateľ predložil žiadosť obce Východná, ktorá žiadateľa upozornila na evidovaný stret medveďa s turistami, pri ktorých medvede nejavili známky plachosti a pohybovali sa počas dňa v blízkosti alebo dokonca na vyznačených turistických trasách. V roku 2010 boli zaznamenané návštevy medveďa v ovocných záhradách. Podaním zo dňa 2. 9. 2010 oznamovateľka, Ľ. I. informovala žiadateľa o strete so skupinkou medveďov dňa 29. 8. 2010 počas turistickej vychádzky vo Svarinskej doline. Podľa oznámenia O. N., v mesiacoch august až november 2010 pracoval v časti Cibuľovo a zaregistroval počas nocí v mesiacoch august až november 2010 pohyb medveďa, ktorý sa pokúšal dostať do stajne ku koňom. Po opakovaných pokusoch si zaobstaral strážne psy. Listom zo dňa 27. 8. 2010 bolo žiadateľovi oznámené poškodenie zadnej steny skladu krmiva na horárni dňa 22. 8. 2010 spôsobenej medveďom. Totožný oznamovateľ oznámil dňa 26. 11. 2010 žiadateľovi roztrhanie barana medveďom v noci z 18. 11. 2010 na 19. 11. 2010 tak, že medveď vnikol do záhrady, kde zadrhol a roztrhal barana. Predmetná udalosť je fotograficky zdokumentovaná. Listom zo dňa 1.2. 2011 bol žalobca informovaný o začatí konania v predmetnej veci. Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 7. 2. 2011 informoval žalovaného o svojom vstupe do konania ako účastníka konania. Dňa 17. 2. 2010 sa uskutočnilo pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého na základe žiadostí o udelenie výnimiek. Na danom stretnutí boli prijaté podmienky, splnenie ktorých bude predpokladom na udelenie súhlasného stanoviska k žiadostiam o odlov medveďa hnedého. Na základe posúdenia splnenia podmienok na povolenie výnimky, odborný orgán vo svojom stanovisku ku konkrétnej žiadosti žiadateľa v posudzovanej veci vydal dňa 19.2.2011 stanovisko, ktorým odporúčal žalovanému povoliť odstrel medveďa hnedého s určením podmienok, podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody vzhľadom na blízkosť osady Svarín k rizikovej lokalite. Bol odporúčaný regulačný odlov a to postriežkou v jednej lokalite "Svarínske lúky" v blízkosti, kde dochádza k prenikaniu jedincov do oblasti osady Svarín a Svarínskych lúk. Lov posliedkou neodporúčal vzhľadom na stupeň ochrany predmetného územia, kde je v záujme ochrany prírody nezasahovať do populácie medveďa. Z obsahu stanoviska vyplýva, že v posledných troch rokoch neboli šetrené žiadnej škody spôsobené medvedmi pričom niekoľko stretov s turistami a lesnými robotníkmi vyplynulo z ústneho podania lesného personálu. Listom zo dňa 7. 3. 2011 bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia. Listom zo dňa 17. 3. 2011 žalobca doručil žalovanému svoje vyjadrenie v danej veci. V danom vyjadrení žalobca zdôvodňoval svoje postavenie v danom konaní a uviedol, že v konaní neboli predložené doklady preukazujúce splnenie podmienok pre udelenie výnimky. Rozhodnutím zo dňa 23.9.2011 žalovaný povolil výnimku zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona a povolil žiadateľovi v súlade s ust. § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona, usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarínka. Žalovaný v rozhodnutí určil podmienky realizácie výnimky. Svoje rozhodnutie okrem citovania jednotlivých ustanovení zákona, opisov postupu v konaní a podkladov pre rozhodnutie uviedol, že žiadateľ predložil spolu so žiadosťou oznámenia o výskyte medveďa a škode spôsobenej medveďom v danej lokalite. Podľa názoru žalovaného, populácia medveďa v danej lokalite nie je ohrozená, naopak hlásenia o výskyte medveďa nasvedčujú jeho zvýšenému stavu. Z charakteru poľovného revíru ako aj miest možného ohrozovania občanov v danej lokalite je povolenie výnimky možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona. Čas lovu ministerstvo určilo do 30. 11. 2011 posiedkou a postriežkou, respektíve do 15. 12. 2011 postriežkou. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol argumenty uvádzané aj vo vyjadrení k žalobe, ktorá je popísaná vyššie. Rozhodnutie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 28.9. 2011. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu rozklad, ktorým žiadal o zmenu prvostupňového rozhodnutia tak, že žalovaný zamietne žiadosť žiadateľa alebo prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, úvahy prvostupňového správneho orgánu neobsahujú uvedenie skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali udelenie výnimky. Odvolací orgán požiadal v súvislosti s podaným rozkladom odborný orgán a to ŠOP SR o stanovisku vo veci regulačného odstrelu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v roku 2012 z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 a s prihliadnutím na časovú nevykonateľnosť vydaných rozhodnutí, nastáva požiadavku na zmenu výroku napadnutých rozhodnutí v časti uvedenia obdobia na realizáciu usmrtenia živočícha, a to od 1. 6. 2012 do 30. 11. 2012. Žalovaný žiadal o stanovisko k uvedenému obdobiu, v ktorom by mohlo dôjsť k realizácii udelenej výnimky. Odborný orgán listom zo dňa 3. 11. 2011 odporučil posun lehôt na vykonanie výnimiek v období od 1. 6. 2012 do 30. 11. 2012 pričom uviedol, že dôvod na udelenie výnimiek je stále aktuálny a nepominul. Žalovaný predmetné stanovisko doručil žalobcovi súčasne so sprievodným listom zo dňa 14. 11. 2011. Následne žalovaný vydal dňa 28. 11. 2011 druhostupňové rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti podmienok rozhodnutia s uvedením nového termínu na realizáciu odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého, a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. 11. 2011 postriežkou a od 1. 6. 2012 do 30. 11. 2012 postriežkou. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v poľovnom revíri Svarínka, odborný orgán odporučil povoliť výnimku zo zakázaných činností odstrelom jedného kusa medveďa. Povolenie výnimky podporilo aj stanovisko Správy NPNT z dôvodu ochrany života a zdravia obyvateľstva. Žalovaný poukázal aj na pracovné rokovanie zoológov zorganizované odborným orgánom dňa 17. 2. 2011 na základe ktorého boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa, pričom v rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj žiadosť žiadateľa. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný sa v ňom vysporiadal s námietkami žalobcu v zhode so stanoviskom prezentovaným žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe. Osobitná komisia preskúmala okolnosť ohrozenia populácie medveďa hnedého na Slovensku a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že medveď hnedý je chráneným živočíchom. Podľa ust. § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa ust. § 40 ods. 1 až 4 zákona, zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov (§ 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje a) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka, b) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov, c) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou, d) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky, e) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12. Podľa ust. § 81 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 32 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 teda vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V danom prípade súd z obsahu spisu zistil, že k podaniu žiadosti došlo z dôvodu vzniku škodových udalostí na majetku fyzických osôb, poškodeniu zariadení, poľnohospodárskych plodín a roztrhaniu oviec. Žiadateľ tvrdil, že v predmetnom poľovnom revíri sa nachádza minimálne 12 kusov medveďov a posledný odlov bol zaznamenaný v roku 2009. Odborný orgán - ŠOP SR vo svojom stanovisku k žiadosti nedospel k záveru, že by uskutočnený odstrel medveďa v danej lokalite ohrozil jeho populáciu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že iná alternatíva predchádzania vzniku škôd spôsobených chráneným živočíchom neexistuje, pretože nie je možné medveďov umiestniť v zoologických záhradách, nie je možné umiestniť odchyteného medveďa do inej lokality z dôvodu, že problém by sa preniesol len na iné miesto. V zmysle zákona o ochrane prírody, podmienkou na povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov je splnenie podmienky, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; Žalovaný neexistenciu inej alternatívy zdôvodnil skutočnosťou, že oslovil všetky zoologické záhrady v Slovenskej aj Českej republike, či by mohli v prípade odchytu medveďa hnedého tohto umiestniť vo svojich zariadeniach. Všetky zoologické záhrady odpovedali, že buď medvede nechovajú alebo majú plné stavy. Premiestňovanie medveďov do iných lokalít nie je účelné, pretože tieto sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém len preniesol na iné miesto. Z obsahu administratívneho spisu súd však nedokázal zistiť, akým spôsobom žalovaný zisťoval nemožnosť realizácie inej alternatívy, a to umiestnenie medveďa hnedého do zoologických záhrad. Jeho tvrdenie o tom, že tieto odmietli umiestniť medveďa vo svojich zariadeniach, z obsahu spisu nevyplýva. V spise sa nenachádza žiaden úradný záznam, prípadne listinný dôkaz o tom, že by boli vykonané citované úkony zo strany žalovaného, a že by skutočne oslovil spomínané všetky zoologické záhrady na území Slovenskej a Českej republiky. Z obsahu spisu takisto nemožno zistiť, že by zo strany žalovaného, prípadne iných odborných inštitúcií bol vykonaný monitoring výskytu medveďa hnedého v dotknutej lokalite, a že by jeho usmrtením nedošlo k ohrozeniu jeho populácie. Tvrdenie žalovaného, že by k ohrozeniu populácie nedošlo nie je možné zistiť ani zo žiadneho obstaraného podkladu k rozhodnutiu. Určenie početnosti vychádza len z odhadu, bez zodpovedajúceho seriózneho prieskumu. Správny orgán síce odôvodnil svoje rozhodnutie ale jeho tvrdenia nezodpovedajú dôkazom, na ktoré v ňom poukazoval ani obsahu predloženého administratívneho spisu. Z daného dôvodu bolo súdu znemožnené preskúmať, na základe akých okolností a dôkazných prostriedkov žalovaný dospel k záveru, že nie je splnená podmienka neexistencie inej alternatívy na zamedzenie škodám spôsobených medveďom hnedým v danej lokalite a že nebude ohrozená jeho populácia. V predmetnom prípade odborný orgán, ktorý posudzoval dôvodnosť žiadosti o povolenie výnimky odporučil vykonať odstrel živočícha z dôvodu ochrany zdravia a života obyvateľov podľa ust. § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Žalovaný udelil žiadateľovi výnimku z dôvodu ochrany verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí (§ 40 ods. 2 a 3 písm. c), pričom ohrozenie bezpečnosti ľudí, stret živočícha s človekom, strata plachosti medveďa hnedého nebol v danej lokalite riadne zdokumentovaný. Nebolo zdokumentované, či k stretu došlo mimo chráneného územia. Škody na majetku neboli prešetrené a nie je teda zrejmé akou zverou boli škody spáchané. Z podkladov rozhodnutia takisto nemožno zistiť premnoženie medveďa v danom poľovnom revíri, t.j. posúdenie primeranej rozlohy teritória pre počet živočíchov vyskytujúcich sa v predmetnom území, a teda dôvodnosť regulačného odstrelu. Táto okolnosť nevyplýva zo žiadnej relevantnej správy a zisťovania odborného orgánu, pričom aj podklad rozhodnutia je súčasťou súdneho prieskumu. Dôvod udelenia výnimky preto súd považoval za nepreskúmateľný. Zvyšné námietky žalobcu v podanej žalobe súd považoval za irelevantné, pretože podľa názoru súdu, nemali vplyv na zákonnosť postupu žalovaného v konaní. Žalobcovi boli predložené podklady na základe ktorých rozhodol, nebolo preukázané, že by žalovaný znemožnil žalobcovi prípadne nahliadnuť do spisu, robiť si odpisy, výpisy zo spisu, ak mal za to, že obdržané doklady mu nepostačujú na vyjadrenie sa vo veci. Žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu podľa § 23 správneho poriadku nevyužil. Zo zákona nevyplýva pre správny orgán povinnosť bez požiadania zasielať účastníkom konania kópie dokladov tvoriacich celý obsah spisu. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov pričom toto zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách súdneho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, žaloba) podľa § 14 ods. 1 po 123,50 €, z výpočtového základu prislúchajúceho úkonom vykonaným v roku 2011 podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky, vo výške 1/6 výpočtového základu. Ďalej súd priznal žalobcovi 2 x 7,41 € paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20% DPH (výška percenta DPH je určená podľa obdobia v ktorom bol vykonaný úkon) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky prislúchajúcu odmene a náhradám. Trovy žalobcu súčtom uvedených položiek predstavujú čiastku 314,18 €, ktoré žalobca zaplatí na účet právnej zástupkyne žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.