Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200261 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200261.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpené advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8821/2011-1.10 (60/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 8821/2011-1.10 (60/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3759/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002 Z.z.) so zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíry Stracenô. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalitách Brtošová a Obecná lúka, kat. úz. Dolná Lehota odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012 a do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Žalobca v žalobe navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ e/ O.s.p.. Žalobca, ktorý sa zúčastnil uvedeného správneho konania ako jeho účastník namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Poukázal na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tvrdil, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania doručené a to Stanovisko Štátnej ochrany SR (ďalej len ŠOP SR) sp. zn. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 01.03.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia pracovníkov ŠOP SR ohľadne stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého konaného dňa 17.02.2011 a stanoviska ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov, nevyplýva čo je predmetom žiadosti žiadateľa a predovšetkým akými skutočnosťami žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákona podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK. Tieto skutočnosti sú pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podľa žalobcu podstatné. Poukázal na to, že pokiaľ správny orgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potom nie je zrejmé s akých pokladov vychádzal. S obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a neuviedol či tieto analýzy vyhotovil v písomnej forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí zamestnancov správneho orgánu konajúci v predmetnej veci. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ je správny orgán povinný podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku dať účastníkom možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobuje ho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, potom sa nemôže zbaviť tejto povinnosti odkazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku ako to urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo žalobcovi využiť svoje práva, ak sa domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. Podľa názoru žalobcu správny orgán nemôže porušovať svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania preto, lebo podľa jeho mienky z iného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania podkladu rozhodnutia, ako by tomu bolo, ak by si správny orgán plnil voči účastníkovi konania svoje zákonné povinnosti. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že analýza regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýza škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť žalobcovi oboznámená, keďže výnimka bola udelená nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z., ale z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c/ uvedeného zákona. Žalobca mal za to, že nie je v tejto súvislosti podstatné, akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, dôležité je, že uvedené podklady týkajúce sa škôd, ako aj regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán prvého stupňa pred rozhodnutím obstaral. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je dôvodná. Žalobca poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach o rozkladoch žalobcu bez ohľadu na dôvody žiadateľa vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR a prvostupňového rozhodnutia. Žalobca s poukazom na § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a tvrdil, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného neumožňuje žalobcovi poznať, čo vlastne bolo obsahom podkladov rozhodnutia, z ktorých obidve správne rozhodnutia vychádzali. Tak ako z podkladov rozhodnutí aj z odôvodnení rozhodnutí je neidentifikovateľný obsah žiadosti žiadateľa a jeho skutkové tvrdenia, tak nie je ani dostatočne identifikovať aké skutkové závery obidva správne orgány prijali. Pokiaľ žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí ako podklad rozhodnutia pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR dňa 17.02.2011, na ktorom mali byť posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa a navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti, žalobca poukazuje na to, že už vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia poukázal na obsah záznamu z tohto pracovného stretnutia, predovšetkým upriamil pozornosť správneho orgánu na tú skutočnosť, že na tomto stretnutí ako samotný žalovaný uvádza zoológov jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku sa prehodnocoval „úzus s cieľom zásahu do populácie medveďa hnedého“, ktorý bol prijatý na stretnutie zoológov v roku 1999. Ako žalobca vyššie uviedol v rozhodnutí absentuje konkretizácia skutkových okolností napĺňajúcich zákonný dôvod na udelenie výnimky, úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v Smernici Rady 92/43/EHS, ktoré dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochrane medveďa hnedého ako prioritného druhu, na zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.05.2012 uviedol, že žalobcu upovedomil o začatom správnom konaní o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., umožnil mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a konal s ním ako s účastníkom konania na základe výkladu ustanovení v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý priznal žalobcovi v správnom konaní povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania. Žalovaný uviedol, že v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na ministerstvo so žiadosťou o povolenie výnimky zo zákazom ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. spočívajúcimi v umožnení usmrtiť jedince chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Predmet konkrétnej žiadosti žiadateľa bol označený v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré slúžilo ako podklad pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V druhostupňovom konaní žalovaný oboznámil žalobcu listom zo dňa 14.11.2011 s doplnením dokazovania zo stanoviskom ŠOP SR 4054/2011 z 03.11.2011. Z týchto dôvodov sa žalovaný nestotožnil s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. K námietkam žalobcu ohľadom neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uviedol, že výnimka bola povolená podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet jedincov medveďa hnedého vyskytujúcich sa v uvedenom poľovnom revíri a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami a to nie len v jeho prirodzených biotopoch ale aj v zastavanom území. Z uvedeného dôvodu sa podľa žalovaného stalo nadbytočným posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého a analýzu škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu podkladov rozhodnutia, nakoľko tieto podklady by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených v § 40 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že doručenie listu predsedu Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov zo dňa 14.11.2011 a Stanovisko ŠOP SR z 03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani ním nedošlo k odňatiu práv žalobcu ustanovených v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané iba účastníkom konania iba na vedomie a účastníci konania mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom na dĺžku správneho konania pred prvostupňovým orgánom na časovú podmienku stanovenú v prvostupňovom rozhodnutí bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia a určiť v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z.z. nový termín na vykonanie odstrelu, nakoľko v predmetnej lokalite naďalej trvá stav ohrozenia verejného zdravia, alebo verejnej bezpečnosti ľudí a pretrvávali dôvody na základe ktorých žalovaný povolil žiadateľovi požadovanú výnimku. Vzhľadom na to, že zmena výroku prvostupňového rozhodnutia sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, odvolací orgán nebol podľa názoru žalovaného viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti, pričom pri určení novej lehoty vychádza zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR. Z vykonaného dokazovania a z odborného stanoviska ŠOP SR mal odvolací orgán preukázané, že v danom prípade existuje zvýšené ohrozenie prioritného záujmu o ochranu bezpečnosti a zdravia obyvateľstva. Odvolací orgán si na doplnenie dokazovania v danej veci vyžiadal odborné stanovisko ŠOP SR k regulačnému odstrelu medveďa v období od 01.06.2012 do 30.11.2012, aby v súlade s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci. ŠOP SR uviedla vo svojom stanovisku zo dňa 03.11.2011 odporúčanie, že keďže dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých v poľovných revíroch je stále aktuálny a nepominul sa odporúčame predĺženie platnosti rozhodnutí tak ako vo svojej žiadosti navrhujete. Odvolací orgán na základe uvedeného stanoviska ŠOP SR ako podkladu pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu rozhodol o zmene výroku prvostupňového rozhodnutia a určil novú lehotu na vykonanie odstrelu medveďa hnedého v roku 2012. Nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia tak, aby právoplatné rozhodnutie bolo v praxi vykonateľné, odvolací orgán nebol viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti. K tvrdeniu žalobcu o nedostatku konkretizácie dôvodov udelenej výnimky žalovaný uvádza, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje dôvody na základe ktorých správny orgán dospel k záveru, že vo veci žiadosti Poľovníckeho združenia Stracenô ide o odôvodnený prípad pre povolenie výnimky zo zákazov druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Výnimku z druhej ochrany možno splniť len za podmienok ust. v § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne špecifikuje, ktoré skutočnosti naplní požiadavky obidvoch ustanovení. Žalobca ďalej namieta, že z obsahu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného nie je možné spoznať, čo vlastne bolo obsahom podkladov rozhodnutia, z ktorých obe rozhodnutia vychádzali, nie je z nich možné identifikovať obsah žiadosti žiadateľa a obsah skutkových záverov, ktoré oba správne orgány prijali v rámci rozhodovania v správnom konaní. Žalovaný sa nestotožňuje s týmito námietkami žalobcu v obsahu prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia o rozklade podrobne uvedený predmet žiadosti žiadateľa, obsah podkladov rozhodnutia, ktoré si správny orgán vyžiadal v priebehu konania a procesné uvedenie toho, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovná s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami podkladov rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie o rozklade obsahuje spolu s chronológiou správneho konania aj podrobný výpočet podmienok odstrelu medveďa hnedého v roku 2011, ktoré ŠOP SR zaslalo ministerstvu vo svojom stanovisku zo dňa 01.03.2011 a závery stanoviska Správy NAPANT k žiadosti žiadateľa a odstrel medveďa hnedého v roku 2011 v Poľovnom revíri Stracenô, v ktorom bola žiadosť žiadateľa analyzovaná s prehliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého na danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa súčasne podrobne zaoberá námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a pri každej jednotlivej námietke uvádza dôvody a úvahy správneho orgánu na základe, ktorých dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné povoliť výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha medveďa hnedého. Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť v právnom posúdení veci žalovaný uviedol, že výnimka bola povolená s ohľadom na zvýšenú frekvenciu stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami v ich zastavanom území. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky vystáva podľa žalovaného v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov niektorých častiach Slovenska. Žalovaný uviedol, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40 zák. č. 543/2002 Z.z., najmä či neexistuje iná alternatíva ako je odstrel jedincov chráneného druhu a či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, zorganizovala ŠOP SR dňa 17.02.2011 pracovné stretnutie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, pričom na tomto rokovaní boli konkrétne posúdené jednotlivé žiadosti užívateľa poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého a boli navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. 12 uvedeného zákona. V rámci tohto stretnutia bola podľa žalovaného vyhodnotená osobitne aj žiadosť konkrétneho žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti a s prihliadnutím na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Proces povoľovania výnimiek na odstreľ jedincov chráneného druhu živočícha medveďa hnedého bol teda podľa žalovaného posudzovaní komplexne po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky v danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj populácie tohto živočícha na území celého Slovenska. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie i postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 26.01.2011 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť Poľovníckej organizácie Stracenô o udelenie výnimky z ust. § 35 ods. 1 písm. a/, f/, h/ zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že v posledných rokoch došlo k značnému nárastu počtu medveďov v ich revíri a pre prirodzený život nemajú dostatok svojho teritória. Potravu hľadajú v rekreačnej oblasti Krpáčova, v intraviláne obce Dolná Lehota. Pri hľadaní potravy strácajú svoju prirodzenú plachosť, dochádza k častým stretom s návštevníkmi rekreačnej oblasti a občanmi obce Dolná Lehota. Dokonca boli prípady, keď medvede boli vzhliadnuté priamo v obci v oplotených záhradách a v dvoch prípadoch došlo skoro k priamemu kontaktu s občanmi. K tomuto priložili aj vyjadrenie starostu obce Dolná Lehota. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa dňa 17.02.2011 konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie dotknutých území, kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Rozhodnutím č. 3759/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 správny orgán prvého stupňa povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. a povolil žiadateľovi usmrtiť odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu s jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku, nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR žiadateľa o výnimku populácie medveďa hnedého v poľovnom revíri, nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočích v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto podľa správneho orgánu dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 8821/2011-1.10 zo dňa 28.11.2011, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia nebol prvostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003) Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu. Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca na viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácii a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu, z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol. Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku svedčia o tom, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich právach. Podľa § 52 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku zaujal súd názor, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením správneho poriadku. Výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Podľa názoru krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo. Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti konštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie Stracenô žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce. Medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí, sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov, tak ako to predpokladá právny poriadok. Na základe uvedených skutkových zistení je podľa názoru súdu možné urobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd zdôrazňuje, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p.