Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200281 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: D.. E. U., nar. XX.X.XXXX, H. XX, XXX XX T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 54864-2/2011-BA zo dňa 16.12.2011 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 705-0200057711-GC09/11 zo dňa 12.8.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 54864-2/2011-BA zo dňa 16.12.2011 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 705-0200057711-GC09/11 zo dňa 12.8.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 240,62 € spočívajúce v nákladoch právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Q. T., I..J.., č.: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobcovi bude vrátený súdny poplatok 66,- € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 54864-2/2011-BA zo dňa 16.12.2011, ktorým správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200057711-GC09/11 zo dňa 12.8.2011 v ktorom určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi, vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.7.2009. V dôvodoch žaloby popísal priebeh správneho konania, námietky uvádzané v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je extrémne a neprimerane stručné, nerešpektujúce ustanovenie § 209 ods. 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Žalovaný sa nevenoval opisu vlastných úvah a myšlienkových postupov v základnej otázke, či bol v rozhodnom období t. j. od 1. júla 2009 samostatne zárobkovo činnou osobou. Kladnú odpoveď žalovaný rezumoval bez toho, aby takýto svoj názor presvedčivo vysvetlil a dôkazne podložil. Žalobca už v odvolaní poukázal na skutočnosť týkajúcu sa oprávnenia žalobcu na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Nielen existencia osobitného oprávnenia vo forme listiny alebo preukazu ale aj samotná faktická možnosť držiteľa advokátskeho oprávnenia má vplyv na vykonávanie regulovanej činnosti. Žalobca v danom období nemal faktickú možnosť výkonu advokácie, a preto nemohol byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalovaný argumenty prednesené žalobcom prehliadol, nepovažoval za potrebné vysvetliť v čom je jeho výklad nesprávny. Nedostatočné odôvodnenie znemožnilo žalobcovi riadne uplatnenie práva na ochranu voči tomuto rozhodnutiu, pretože netušil ako žalovaný uvažoval a ktoré jeho úvahy možno preskúmať. Uvedený nedostatok napadnutého rozhodnutia spôsobuje jeho nezákonnosť ako aj nepreskúmateľnosť. Podľa žalobcu, napadnuté rozhodnutia sú nesprávne aj z toho dôvodu, že ku dňu 1. júl 2009 nemohlo žalobcovi vzniknúť povinné nemocenské ani povinné dôchodkové poistenie, pretože od tohto dátumu až doteraz ani len 1 kalendárny deň nespĺňal zákonné definičné znaky samostatnej zárobkovo činnej osoby. Správne orgány sa v konaní nezaoberali okolnosťou, či žalobca v období po 30. 4. 2009 bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistený aj napriek tomu, že mu vznikol pracovný pomer v spoločnosti Černejová& Hrbek, s.r.o., pričom tento pracovný pomer vznikol 1. 5. 2009 o čom včas sociálnu poisťovňu informoval a v tejto súvislosti mal počas trvania pracovného pomeru t. j. od 1. 5. 2009 do 31. 5. 2009 pozastavený výkon advokácie. Správne orgány neskúmali, či žalobcu ako advokáta zapísaného do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a zároveň spoločníka a konateľa advokátskej spoločnosti, možno považovať v rozhodnom období za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 21 ods. 1, § 5 písm. c) zákona. Od 1. 5. 2009 žalobcovi vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti je povinné mať advokátsku licenciu a zároveň od tohto dňa podľa vlastného vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Je teda zrejmé, že vznikom pracovného pomeru dňom 1. 5. 2009 mu zaniklo povinné nemocenské aj povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona. Zaniknuté povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie sa neobnovilo ani v období po 31. 5. 2009, kedy došlo k zániku jeho pracovného pomeru v spoločnosti Černejová & Hrbek, s.r.o., pretože v tom čase už nespĺňal pojmové definičné znaky samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca poukázal na ustanovenie § 5 písm. c) zákona a uviedol, že pre jeho riadny výklad je určujúca existencia osobitného oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu ako aj možnosť držiteľa tohto oprávnenia regulovanú činnosť vykonávať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.1 Sžo35/2010. Podľa žalobcu žalovaný akcentuje len formálnu stránku pojmu samostatne zárobkovo činná osoba, pričom materiálnu stránku úplne prehliada. Žalobca ďalej v žalobe citoval § 1 ods. 2, § 21 ods. 1, § 20, § 24 ods. 1 zákona o advokácii. Uviedol, že zákon o advokácii vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie, a to pozastavenie výkonu advokácie a postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za predpokladu, že súčasne neexistuje zákonom predpokladaná dohoda na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb. Existencia ktorejkoľvek z týchto dvoch prekážok spôsobuje u advokáta dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou prekážky. Dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie u žalobcu nastal koncom apríla 2009, pričom žalobca od 1. 5. 2009 nadobudol povinnosť advokáciu nevykonávať. Poukázal na doklady Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu advokácie. Dôkazom o zániku oprávnenia vykonávať advokáciu bolo aj plnenie daňových povinností žalobcu, ktoré upravil podľa § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmu. Je zrejmé, že v priebehu roku 2009 došlo u žalobcu k skončeniu samostatnej zárobkovej činnosti, čo potvrdil i správca dane z príjmov. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie v rámci odvolacieho konania a dospel k záveru, že bolo vydané v súlade so zákonom. Po popise námietok žalobcu prezentovaných v žalobe citoval ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, § 2 ods. 1, § 7, § 8 zákona o advokácii a uviedol, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia zápisom do zoznamu vedeného Slovenskou advokátskou komorou nezakladá automaticky povinnosť platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie z tohto titulu. Vznik tejto povinnosti závisí až od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ktorý takáto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik tohto poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka podľa príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Právne skutočnosti podmieňujúce zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby a povinnosti nemocenského a dôchodkového poistenia sú taxatívne vymedzené v ust. § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi by zaniklo predmetné poistenie v prípade zániku oprávnenia a odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu by bol podstatnou skutočnosťou reálny zánik jeho oprávnenia a nie len okolnosť, že túto činnosť nevykonáva. V jeho prípade by sa prípadný zánik posudzoval len s ohľadom na dosiahnutý príjem za predchádzajúci rok. Keďže advokát je v období pozastavenia výkonu advokácie naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, spĺňa podmienku, podľa ktorej sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu nedošlo k definitívnemu právnemu zániku oprávnenia. Právnou skutočnosťou, ktorá podmieňuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu je teda reálny zánik oprávnenia na vykonávanie tejto činnosti a nepostačuje len skutočnosť, že povinná osoba zárobkovú činnosť nevykonáva. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 a 2 zákona o advokácii a uviedol, že advokátovi, ktorý je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, zaniká oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o advokácií, a teda stráca na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázal na ustanovenie § 8 a § 9 zákona o advokácii a uviedol, že v prípade pozastavenia výkonu advokácie je advokát naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, a teda spĺňa podmienku pre postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dočasné pozastavenie oprávnenia podľa názoru žalovaného nespôsobuje zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a preto advokátovi nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Pozastavenie výkonu advokácie môže mať vplyv len na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla kalendárneho roka, ak jeho príjem z podnikania vykonávaného podľa zákona o advokácii za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahne zákonom ustanovenú sumu. Bolo preukázané, že Slovenská advokátska komora zapísala žalobcu do zoznamu advokátov dňa 12. 6. 1992. Od 1. mája 2009 do 31. mája 2009 bol žalobca zamestnancom spoločnosti Černejová & Hrbek, s.r.o. Z uvedeného dôvodu preto podľa § 21 ods. 4 zákona zaniklo žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c), keďže mu vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Dňa 31. mája 2009 žalobca ukončil pracovný pomer s uvedenou spoločnosťou. Od 1. 6. 2009 bol preto opätovne považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. O tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla osobitným rozhodnutím zo dňa 12. 8. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. 9. 2011. Keďže od 1. júna 2009 bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou, sociálna poisťovňa k 1. júlu 2009 posudzovala príjem žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý dosiahol za rok 2008 za účelom zistenia, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, bol príjem žalobcu za rok 2008 vyšší ako zákonom stanovená suma 3546 €, dosahoval čiastku 9 140 169,- Sk. Skutočnosť, že Slovenská advokátska komora pozastavila žalobcovi výkon advokácie podľa § 8 ods. 1 písm. d)a zákona o advokácii na jeho vlastnú žiadosť od 1. mája 2009, nemá za následok zánik jeho postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na okolnosť, že žalobca ktorý mal pozastavený výkon advokácie od 1. 5. 2009 a od tohto dňa nemohol poskytovať právne služby, bol od 1. 5. 2009 zamestnaný v pracovnom pomere, v ktorom na výkon činnosti bol povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa názoru žalovaného, zánikom oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti je potrebné rozumieť definitívny právny zánik takéhoto oprávnenia a nie dočasnú nespôsobilosť advokáta vykonávať advokáciu v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie. Podľa žalovaného, v danom prípade nie je rozhodujúca forma výkonu advokácie. Citoval § 12 ods. 1 zákona o advokácií a uviedol, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby, zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Vzhľadom na to, že žalobca je naďalej držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, nezaniklo mu oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, od 1. júla 2009 splnil podmienku pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, vzniklo mu toto poistenie od 1. júla 2009 aj napriek skutočnosti, že od 1. júna 2009 môže poskytovať právne služby len v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi náležite vysvetlil. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil s právnym záverom žalovaného, nemá za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Sžso7/2009 zo dňa 30. 3. 2010 predstavuje individuálny právny akt štátneho orgánu a vzťahuje sa len na konkrétny prípad. Žalovaný poukázal na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci číslo 1 Sžso 12/2010. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu predložených listín súd zistil, že žalobca bol zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou dňa 12.6.1992. Podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 deklaroval čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona vo výške 5 094 750,-Sk, príjmy spolu 9 140 169,-Sk. V spise sa nachádza list Slovenskej advokátskej komory zo dňa 1.6.2009 - Potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie, v zmysle ktorého žalobcovi zaniklo ku dňu 30. apríla 2009 oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba, pričom od 1. júna 2009 môže žalobca poskytovať právne služby len v mene a na účet spoločnosti Černejová & Hrbek, s.r.o., ktorej je žalobca konateľom. V spise sa nachádza aj podanie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 1. mája 2009, podľa ktorého na základe žiadosti žalobcu zo dňa 28. 4. 2009 mu bol pozastavený výkon advokácie od 1. 5. 2009 podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii ako i potvrdenie, že žalobca komore vrátil preukaz advokáta. Dňa 12.8.2011 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutie č. 705-0200057711- GC09/11, podľa ktorého žalobcovi vzniká ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán citoval ust. § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že v roku 2009 presiahli žalobcove príjmy hranicu potrebnú na určenie povinnej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení, žalobca je zapísaný v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou, pričom vo vzťahu k sociálnemu poisteniu je rozhodujúce ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého žalobca je oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o advokácii. Poukázal na § 12 písm. e) zákona o advokácii, § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ust. § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v zmysle ktorých má žalobca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedol, že zmena formu výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Žalobca je advokát zapísaný do zoznamu advokátov, pracovný pomer u zamestnávateľa mu zanikol pred 1. júlom 2009 a príjmy z podnikania podľa osobitných predpisov za rok 2008 presiahli stanovenú hranicu príjmov rozhodujúcu pre vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 1. júlu 2009, a teda žalobcovi vzniklo dňom 1. júla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na základe odvolania v ktorom žalobca uviedol námietky zhodné s obsahom žaloby vydal žalovaný dňa 16.12.2011 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru súdu, v zmysle koncepcie prechodných a záverečných ustanovení zákona o sociálnom poistení podľa ust. § 249 a nasl. zákona, sa na právne skutočnosti, ktoré nastali pred 1.1.2011 vzťahujú predpisy účinné do 31.12.2010. Podľa ust. § 5 zákona o sociálnom poistení v účinnom znení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napr. zákon o advokácii) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora . Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o advokácii, advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa ust. § 14 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa v danom prípade rozumie oprávnenie na výkon advokácie Podľa ust. § 1 ods. 1 až 3 zákona o advokácii, advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby"). Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi. 1)Obdobné postavenie má aj osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, ktorá po určité časové obdobie nevykonáva svoju živnosť, avšak o výmaz zo živnostenského registra nepožiadala. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobcovi bol dňom 1.5.2011 pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 1, písm. d) zákona o advokácii. Podľa § 9 ods. 1 zákona o advokácii, počas pozastavenia výkonu advokácie a) advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona, b) zaniká členstvo advokáta v orgánoch komory podľa § 66 ods. 4 písm. b) až d), c) advokát nemôže byť volený do orgánov komory podľa § 66 ods. 4 písm. b) až d), d) zaniká povinnosť advokáta podľa § 27 ods. 1. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu advokácie, advokát napriek tomu, že je zapísaný v zozname advokátov, nie je oprávnený poskytovať právne služby, nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a preto ho nemožno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru súdu, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovanom v jeho rozhodnutí sp. Zn. 9Sžso/45/2010 zo dňa 28.11.2011, od okamihu pozastavenia výkonu advokácie, t.j. dňom 1.5.2009, žalobca nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a nemôže mu trvať povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpokladom pre postup podľa tohto ustanovenia je súčasné splnenie oboch podmienok pre vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a výška výnosu súvisiaceho s činnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby. V danom prípade žalobca nemal odo dňa 1.5.2009 status samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto nemožno posudzovať jeho poistnú povinnosť k 30.6.2009 od výšky príjmu za rok 2008. Podľa ust. § 21 ods. 4, písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Z uvedeného teda vyplýva, že okamihom zániku oprávnenia na vykonávanie advokácie, pričom nie je podstatné či na obmedzený čas alebo na trvalo, nemožno žalobcu považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu, a preto dňom 1.5.2009 žalobcovi z tohto titulu zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Správny orgán v danom prípade neskúmal, na aké obdobie mal žalobca pozastavený výkon advokácie. Možno sa domnievať, že tak bolo len na obdobie platnosti pracovnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Černejová & Hrbek, t.j. od 1.5 do 31.5.2009. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vydali napadnuté rozhodnutie bez overenia si skutočnosti, či žalobca obnovil svoju advokátsku činnosť od 1.6.2009, a či teda boli od tohto dátumu, resp. od 1.7.2009 splnené predpoklady na obnovenie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Vo svojom rozhodnutí nevysvetlil ako posúdil obdobie od 1.6. do 30.6.2009, aké postavenie mal žalobca v tomto období vzhľadom na zánik pracovného pomeru ku dňu 31.5.2009. Z obsahu spisu však predmetné zistenia žalovaného nemožno preskúmať, pretože doklady ohľadom trvania pracovného pomeru žalobcu sa v spise nenachádzajú. Podľa ust. § 195 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ust. § 196 ods. 1 až 7 cit. zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je zrejmé, že prvostupňový orgán ani žalovaný uvedeným spôsobom nepostupovali, dostatočným spôsobom neobjasnili, od ktorého dňa bolo žalobcovi zrušené pozastavenie výkonu advokácie, či a akou formou vykonával následne advokátsku činnosť a či od 1.7.2009 ho bolo možné v zmysle vyššie uvedených dôvodov považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu. V tomto kontexte súd dáva do pozornosti žalovanému vývoj judikatúry riešiacej problematiku postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby s ohľadom na okolnosť, či sa jedná o činnosť na vlastný účet a vo vlastnom mene, resp. ako spoločníka alebo konateľa obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o.), ak činnosť vykonáva v mene a na účet spoločnosti. Rozhodujúcimi v tomto smere sú právne názory prezentované v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 426/2012-53 a č. II. ÚS 63/2012-52 zo dňa 21.2.2013. Na základe uvedených dôvodov a v rozsahu námietok uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, (ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c) a d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v odmene a náhradách za poskytnutie právnej pomoci v zmysle vyhl. MS SR č. č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) účinnej v čase uskutočnenia úkonov, za 2 úkony vykonané v roku 2012 (prevzatie veci, spísanie žaloby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhl.), 1 úkon vykonaný v roku 2013 (účasť na pojednávaní), a to vo výške 2 x 58,69 €, 1 x 60.07 € podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu. Súd ďalej priznal žalobcovi paušálnu náhradu náležiacu k úkonom, 2 x 7,63 €, 1 x 7,81 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH vo výške 20% z odmeny a náhrad (40,10 €). Priznaná náhrada trov za právne zastúpenie žalobcu predstavuje 240,62 €. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol v súlade s ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f ) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.