Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200318 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200318.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: X.. P. B., S. X, XXX XX O. O., zastúpenej advokátom: JUDr. Františkom Vavračom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 678/2005/52/SKP-RK zo dňa 21.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 678/2005/52/SKP-RK zo dňa 21.12.2011, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie č. 678/2005/52/SKP zo dňa 30.8.2011, ktorým jej podľa § 25 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 25 ods. 6 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch pozastavil výkon správcovskej činnosti. Dôvodom bola okolnosť, že Prezídium policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, pod č. ČVS: PPZ- 193/ BPKS- 2010 trestne stíha žalobkyňu ako obvinenú pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) zákona číslo 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len trestný zákon) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. h), Trestného zákona. Žalovaný zároveň vylúčil odkladný účinok včas podaného rozkladu. Previnenia sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že vo viacerých prípadoch investovala a vložila finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu určené na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Trestný čin mala žalobkyňa spáchať závažnejším spôsobom, a to po dlhší čas, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jej zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uložené jej podľa zákona. Tieto okolnosti spočívajúce v jej konaní spochybňujú, že bude vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne a svedomito. Žalobkyňa v žalobe poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalovaný považoval priebeh prvostupňového správneho konania za zákonný, i keď žalobkyni nebola daná príležitosť na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a nemala možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy. Tento postup bol podľa žalovaného správny s ohľadom na osobitný charakter rozhodnutia o pozastavení výkonu činnosti. Žalobkyňa zaujala k podkladom rozhodnutia stanovisko vo svojom podaní zo dňa 15. 7. 2011, ktoré sa zhoduje s jej námietkami v rozklade. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že proti žalobkyni sa vedie trestné stíhanie za skutok, ktorého podstata spočíva v porušení povinností pri výkone správcovskej činnosti a tento skutok je kvalifikovaný ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a) zákona číslo 8/2005 Z.z. Jeho úvaha spočívala vo zvážení individuálnych záujmov žalobkyne s verejným záujmom a na posúdení, či jej ponechanie vo výkone činnosti bude v spojení s menej škodlivými následkami ako pozastavenie výkonu činnosti. Žalovaný vzal do úvahy, že peňažné prostriedky boli vysoko rizikovo investované, že sa stali nedobytnými a nemožno ich použiť na účel, ku ktorému mali primárne slúžiť. Pochybenia sú zjavné a hrubé a spôsobujú pochybnosť o spôsobilosti žalobkyne riadne vykonávať správcovskú činnosť. Rozhodnutie žalovaného nemôže ovplyvniť okolnosť, že žalobkyňa iniciovala ako správkyňa viacero konaní voči určitej obchodnej spoločnosti, či výsledok incidenčných sporov. Žalobkyňa žalovanému vyčítala, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), nevykonával dôkazy a vychádzal len z podania žalobkyne zo dňa 15. 7. 2011. Žalobkyni neposkytol možnosť riadne sa obhajovať, nevyzval ju na vyjadrenie sa k veci, pričom dôkazy ktoré v konaní poskytla, boli použité v jej neprospech. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie len tým, že je preukázané, že orgán činný v trestnom konaní vedie voči nej trestné stíhanie. Vôbec sa nezaoberal skutočnosťami uvádzanými v podaní zo dňa 15. 7. 2011, v ktorom žalobkyňa podrobne popísala postup a dôvody pri použití finančných prostriedkov a nebral do úvahy skutočnosť, že prostriedky uložené v banke nie sú chránené zákonom o ochrane vkladov. Nebral do úvahy rozsiahle prostriedky zabezpečenia týchto finančných prostriedkov. Podľa jej názoru, odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitostí § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala postup žalovaného, ktorý sa ako odvolací orgán dôsledne nevysporiadal so všetkými žalobkyňou tvrdenými skutočnosťami, čím si nesplnil povinnosti podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku. V ďalšom texte žaloby žalobkyňa rozobrala význam úpravy § 25 ods. 2 písm. a) a § 25 ods. 5 zákona o správcoch a uviedla, že žalovaný sa dôsledne neriadil uvedenými ustanoveniami, čím sa stalo jeho rozhodnutie nesprávnym a nezákonným. Nesprávnosť jeho postupu spočíva v tom, že odvodil zákonom povolenú voľnú úvahu z ustanovenia § 25 ods. 2 písm. a) zákona o správcoch, pričom toto ustanovenie mu správne uváženie neumožňuje. Jeho právne posúdenie obsahujúce nesprávne podmienky správneho uváženia majú za následok nezákonný postup, ktorý viedol k nesprávnemu rozhodnutiu. Uvedeným spôsobom žalovaný prekročil právomoc podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade neboli brané do úvahy okolnosti správania sa žalobkyne pred a po vznesení obvinenia. Konaním žalovaného došlo k výraznej svojvôli správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie preto bolo vydané na základe nezákonného postupu a nebolo odôvodnené v súlade so zákonom. Na základe uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu doplnila dodatkom doručeným súdu dňa 22. 2. 2012 v zmysle ktorého, posúdenie danej veci je potrebné podradiť pod článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého trestné obvinenie je konanie o všetkých sankciách ukladaných správnymi orgánmi fyzickým osobám za priestupok alebo iný správny delikt, ako i o sankciách ukladaných v konaní disciplinárnom alebo v kárnom, respektíve ukladaných v obdobných konaniach členom komôr s núteným členstvom. Uviedla, že súd v danom prípade musí nielen zvážiť zákonnosť sankcie, ale aj jej primeranosť. . Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16. 4. 2012 po popise námietok žalobkyne uvedených v žalobe, poukázal na § 25 ods. 2 písm. a), b), § 25 ods. 6 zákona o správcoch. Uviedol, že správne konanie o pozastavení činnosti správcu začalo na základe jej oznámenia zo dňa 15. 7. 2011, ktorým žalobkyňa podľa § 5 zákona o správcoch žalovanému oznámila, že voči nej bolo právoplatne vznesené obvinenie pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Na základe tohto oznámenia si žalovaný vyžiadal od príslušného orgánu dané uznesenie. Po oboznámení sa s jeho obsahom, okolnosťami a podstatou skutku, ktorý sa žalobkyni kladie za vinu ako aj s obsahom oznámenia žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa je trestne stíhaná pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktorého skutková podstata spočíva v porušení povinností žalobkyne pri výkone správcovskej činnosti v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Keďže pre spáchanie predmetného trestného činu sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie, boli v danom prípade súčasne splnené obe alternatívy predpokladané v § 25 ods. 2 písm. a) zákona o správcoch. Po zvážení všetkých okolností, dospel žalovaný k záveru, že existuje dôvodná pochybnosť, že žalobkyňa bude vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne a svedomito, a že ďalší výkon správcovskej činnosti počas trestného stíhania by bol v rozpore so záujmom štátu a veriteľov na riadnom výkone správcovskej činnosti v konkurznom konaní, a že tento verejný záujem je prednejší než individuálny záujem žalobkyne na ďalšom výkone jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný teda pozastavil žalobkyni výkon správcu z dôvodu, že svojím konaním hrubo porušila povinnosti stanovené jej v § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa stotožnil so skutkovými aj právnymi zisteniami v rámci prvostupňového konania. Podľa citovaného ustanovenia, správca je osobitným procesným subjektom v osobitnom súdnom konaní vymenovaný súdom a musí postupovať s odbornou starostlivosťou a so zvýšenou mierou opatrnosti tak, aby bol dosiahnutý cieľ konkurzného konania a neboli poškodené záujmy účastníkov konania. V prípade, že má správca záujem zhodnotiť finančné prostriedky získané speňažením majetku, je jediným možným spôsobom pri ktorom by bola zachovaná primeraná miera opatrnosti a odbornej starostlivosti správcu, ich vloženie na bežný účet alebo vkladový účet s najvýhodnejším úrokom v bankách, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách, a teda pod dohľadom Národnej banky Slovenska a prostriedky na nich vložené podliehajú ochrane vkladov podľa zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov, ak je predpoklad, že v blízkej dobe z nejakého dôvodu nebude vydané rozvrhové uznesenie, avšak vždy musí dbať na to, aby neohrozil finančné prostriedky pripravené na uspokojenie veriteľov, najmä veriteľov s pohľadávkou voči podstate, ktoré je povinný uhrádzať v priebehu konkurzného konania. S prostriedkami konkurznej podstaty nie je správca oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť alebo iné súkromné podnikateľské aktivity. Špekulatívne investovanie v podobe vkladov finančných prostriedkov konkurznej podstaty do rôznych investičných spoločností, fondov a podobne je v rámci konkurzného konania absolútne neprijateľné, pretože predstavuje neprijateľné vysoké riziko straty vkladov a v konečnom dôsledku môže zmariť cieľ konkurzu, ktorým je získať do konkurznej podstaty čo najviac finančných prostriedkov a následne z nich uspokojiť pohľadávky veriteľov. Ustanovenie § 25 ods. 2 písm. a) zákona o správcoch dáva žalovanému možnosť pozastaviť výkon správcovskej činnosti osobe, voči ktorej orgán činný v trestnom konaní vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s podnikateľskou činnosťou, pričom žalovaný je oprávnený svoje právo využiť už za splnenia ktorejkoľvek z oboch možných alternatív, ak táto skutočnosť zakladá pochybnosti, že správca bude vykonávať činnosť riadne, čestne a svedomito. Žalovaný nie je povinný ani oprávnený skúmať správnosť ani opodstatnenosť záverov v uznesení vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že správne orgány sa oboznámili s obsahom uznesenia o vznesení obvinenia, pričom ďalšie dokazovanie vo veci by bolo nadbytočné. Prešetrovanie ďalších okolností prípadu nebolo pre správne konanie potrebné, pretože vyššie citované ustanovenie viaže oprávnenie žalovaného pozastaviť výkon správcovskej činností už na samotnú skutočnosť, že sa proti správcovi vedie trestné konanie. Žalobkyňa vo svojich podaniach nepopiera skutočnosť, že sa skutok stal tak, ako je popísaný v uznesení o vznesení obvinenia. Namieta len jeho trestnosť, o ktorej však s konečnou platnosťou môžu rozhodnúť len orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj námietkami žalobkyne, podľa ktorých investované peňažné prostriedky boli vysoko účelovo ochránené dojednanými zabezpečovacími prostriedkami. S ohľadom na skutočnosť že správkyni sa do dnešného dňa prostredníctvom uvedených prostriedkov nepodarilo zrealizovať viac ako 340.000 € z celkovej investovanej sumy 1 327 750, 75 €, je záver, že prostriedky zabezpečenia pohľadávky boli nedostatočné, a že žalobkyňa nepostupovala pri rozhodnutí o investovaní zverených finančných prostriedkov uvážlivo a s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Spôsob, akým žalobkyňa obhajuje svoje nakladanie s prostriedkami speňaženej konkurznej podstaty napriek tomu, že svojím konaním preukázateľne spôsobila úpadcovi ako aj jeho veriteľom škodu, vyvoláva odôvodnenú pochybnosť o tom, že je odborne spôsobilá naďalej plniť svoje správcovské povinnosti a vzbudzuje obavu, že rovnako neodborným konaním by mohla postupovať aj v iných konkurzných konaniach a spôsobiť tak účastníkom týchto konaní závažnú hospodársku ujmu. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 15.7.2011, žalobkyňa oznámila žalovanému, že dňa 28. 2. 2011 bolo voči nej vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) a h) Trestného zákona. Vec sa mala týkať časti finančných prostriedkov, ktoré získala speňažením konkurznej podstaty úpadcu FINTERWOOD, a.s., ktorú v rámci zhodnocovania zákonným spôsobom poskytla spoločnosti CI HOLDING , a.s. použití má na nákup štátnych dlhopisov v celkovom objeme 1 327 756, 80 € proti zmenke, pričom predmetné finančné prostriedky mali byť vrátené do 12. 10. 2009. Navrátenie uvedenej čiastky zabezpečila vyhlásením členov predstavenstva, že finančné prostriedky budú použité na nákup štátnych dlhopisov, záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby, záložným právom na časť obchodného podielu CI HOLDING, a.s. v tretej spoločnosti, ručenie má členmi predstavenstva ktorý avalom valí predmetnú zmenku, zmenkou vystavenou predmetnou spoločnosťou, uznaním záväzku zo dňa 31. 7. 2009, exekučným titulom vo forme notárskej zápisnice. Pretože jej finančné prostriedky neboli vrátené v lehote splatnosti, podala návrh na vykonanie exekúcie v rámci, ktorej bola speňažená hnuteľným majetkom povinného, žalobkyni bola vyplatená suma 34 766, 15 €, bol uskutočnený výkon záložného práva z, ktorého získala 149 373 € a v rámci dohody o urovnaní získala 155 000 €. Uviedla, že zároveň podala žaloby na príslušné súdy za účelom vymoženia zvyšku pohľadávky. Na základe uvedeného podania žalovaný požiadal príslušný policajný orgán o zaslanie uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobkyni číslo ČVS :PPZ- 193 /BPK-S - 2010. Predmetné rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa 5. 8. 2011. Z predmetného uznesenia vyplýva, že voči žalobkyni začalo trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že v dobe od 28. 6. 2006 do 31. 7. 2009 ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu IN TERWOOD, a.s., Liptovský Mikuláš, IČO: 36 393 185 ustanovená do funkcie rozhodnutím súdu zo dňa 18. 4. 2005, aj napriek tomu, že bola povinná podľa § 8 ods. 2 zákona číslo 328 /1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) predmetného zákona, na presne nezistenom mieste vo viacerých prípadoch a bez súhlasu súdu neoprávnene investovala a vložila finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu na účet nebankovej spoločnosti CI HOLDING, a.s., Bratislava, vedený v Poštovej banke, a.s. na základe trinástich uzavretých zmenkových obchodov, ktorými síce dosiahla zisk v sume 122 762, 17 €, avšak na základe konfirmácie v uzavretom obchode odkúpila opätovne novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING, a.s. na sumu 1 327 756, 75 € s dátumom splatnosti 31. 7. 2009 pri predpokladanom výnose 13 812, 36 €, finančné prostriedky opäť poukázala na účet predmetnej spoločnosti, pričom následne došlo k spätnému odkupu zmenky za sumu 1 341 569, 11 € s tým, že na účet úpadcu kupujúci zaslal len výnos 13 812, 36 € a zostávajúca suma, teda 1 327 756, 75 € bude použitá na úhradu novej zmenky. Následne žalobkyňa odkúpila novú zmenku predmetného vystaviteľa v uvedenej sume, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky nedošlo k jej spätnému odkúpeniu jej vystaviteľom z dôvodu insolventnosti spoločnosti CI HOLDING a.s.. Takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov slúžiacich na uspokojenie veriteľov do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona číslo 483/2011 Z.z. o bankách v spojení so zákonom číslo 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ako aj prostredníctvom Fondu ochrany vkladov podľa zákona číslo 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov, po dlhšiu dobu porušovala všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu jej z postavenia a funkcie uloženej zákonom a spôsobila úpadcovi škodu vo výške 1 327 756, 75 €. Následne žalovaný prvostupňovým rozhodnutím číslo: 678/2005/52/ SKP zo dňa 30. 8. 2011 na základe § 25 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 25 ods. 6 zákona o správcoch pozastavil žalobkyni výkon správcovskej činnosti a vylúčil odkladný účinok včas podaného rozkladu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o správcoch a uviedol, že bol povinný o pozastavení výkonu správcovskej činnosti rozhodnúť bez zbytočného odkladu po tom, ako zistil niektorý zo zákonných dôvodov, v čom je rozdielna úprava oproti ustanoveniu § 18 ods. 3 správneho poriadku, a preto žalobkyni neoznámil začatie konania vo veci pozastavenia výkonu správcovskej činnosti. Podľa názoru žalovaného listom zo dňa 15. 7. 2011 žalobkyňa oznámila že bolo voči nej vznesené obvinenie a v oznámení sa k vzneseniu obvinenia vyjadrila. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad v ktorom zdôvodnila svoj postup týkajúci sa finančných prostriedkov úpadcu, poukázala na svoje následné aktivity za účelom opätovného získania finančných prostriedkov. Následne žalovaný po vydaní stanoviska rozkladovej komisie vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na právny názor prezentovaný v prvostupňovom rozhodnutí ako i na okolnosti popísané vo vyjadrení k žalobe. Z výpisu z obchodného registra príslušného registrového súdu spoločnosti INTERWOOD, a.s., Liptovský Mikuláš vyplýva, že žalobkyňa bola dňom vyhlásenia konkurzu na majetok predmetnej spoločnosti ustanovená do funkcie jej správcu dňom 4. 6. 2005, t.j. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 8 ods. 2 predmetného zákona, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Žalobkyňa podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní neplnila predmetnú povinnosť v období od 28. 6. 2006 do 31. 7. 2009 keď ako správkyňa konkurznej podstaty nepostupovala v súlade s odbornou starostlivosťou. Podľa ust. § 39 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, účinného od 1.7.2005, advokát zapísaný do zoznamu správcov vedenom podľa doterajších predpisov (ďalej len "starý zoznam správcov") sa považuje za zapísaného do zoznamu správcov vedenom podľa tohto zákona (ďalej len "nový zoznam správcov"). Iné osoby zapísané do starého zoznamu správcov môžu vykonávať správcovskú činnosť podľa osobitného predpisu len vo veciach, v ktorých boli ustanovené do funkcie pred účinnosťou tohto zákona. Z prechodných a záverečných ustanovení vyplýva, že aj na správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, sa vzťahujú jeho ustanovenia odo dňa 1.7.2005. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o správcoch, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 37 zákona o správcoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o správcoch, správca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministerstvu každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Podľa ust. § 25 ods. 2, písm. a) a ods. 6 zákona o správcoch, ministerstvo môže pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak orgán činný v trestnom konaní proti nemu vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním. O pozastavení výkonu správcovskej činnosti rozhodne ministerstvo bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí niektorý z dôvodov uvedených v odseku 1 až 4. Ak ministerstvo zistí, že tieto dôvody pominuli, bez zbytočného odkladu pozastavenie výkonu správcovskej činnosti zruší. Z obsahu predmetného ustanovenia nevyplýva, že by v prípade konania o pozastavení výkonu správcovskej činnosti osobitný zákon upravoval postup správneho orgánu odlišne od všeobecnej úpravy správneho poriadku. Nemožno preto súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že slovné spojenie „bez zbytočného odkladu“ zbavuje správny orgán povinnosti oznámiť účastníkovi konania začatie správneho konania vo veci. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí taktiež uviedol, že nepostupoval podľa ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku, pretože žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť k uzneseniu o vznesení obvinenia, čo aj realizovala vo svojom podaní zo dňa 15.7.2011. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že trestné konanie v rámci ktorého bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia je konaním odlišným od konania o pozastavení výkonu správcovskej činnosti a vyjadrenie sa k uzneseniu o vznesení obvinenia nemožno zamieňať s procesným právom vyjadriť sa k začatiu konania o pozastavení výkonu funkcie správcu. Podľa ust. § 18 ods. 1 až 3 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Dôsledkom začatia konania je, že správny orgán je povinný o veci konať a rozhodnúť, zabezpečiť účastníkovi konania, aby si mohol uplatniť svoje práva a povinnosti, v lehote stanovenej v § 49 ods. 2 správneho poriadku rozhodnúť. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto však platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V preskúmavanom prípade konanie začalo z podnetu správneho orgánu - žalovaného, a to na základe oznámenia žalobkyne, že jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia pre úmyselný trestný čin súvisiaci s výkonom správcovskej činnosti. Iný dôkazný prostriedok neslúžil ako podklad pre rozhodnutie žalovaného. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 15.7.2011 vysvetľovala dôvody svojho postupu pri nakladaní s finančnými prostriedkami náležiacimi do konkurznej podstaty ako i následné aktivity na vymoženie jej konaním vzniknutých pohľadávok úpadcu. Tieto dôvody zopakovala v podanom rozklade. Je preto zrejmé, že žalobkyňa v priebehu konania (už od jeho začatia) bola oboznámená s jediným podkladom rozhodnutia žalovaného, uznesením o vznesení obvinenia č.: ČVS: PPZ-193/BPK-S-2010 zo dňa 28.2.2011. I keď žalovaný porušil svoju povinnosť oznámiť žalobkyni začatie konania vo veci pozastavenia výkonu správcovskej činnosti, predmetným pochybením jej ako účastníčke konania neodoprel právo oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pričom k tomuto podkladu sa vyjadrila. Z charakteru predmetného konania, dôvodu jeho začatia, vyjadrení žalobkyne a žalovaného v jeho priebehu je zrejmé, že neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že by žalobkyňa mohla predložiť dôkazný prostriedok, ktorý by poprel existenciu uznesenia o vznesení obvinenia - podkladu pre napadnuté rozhodnutie. Prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia z dôvodu formálnej procesnej vady - neupovedomenie o začatí konania by sa dosiahlo len zopakovanie procesu bez privodenia výhodnejšieho rozhodnutia pre žalobkyňu, čo nie je účelom súdneho konania, a preto súd z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie nezrušil. Ustanovenie § 25 ods. 2, písm. a) udeľuje právomoc žalovanému, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vydal rozhodnutie o pozastavení výkonu správcovskej činnosti v prípade, ak voči správcovi orgán činný v trestnom konaní vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin, príp. trestný čin, ktorý súvisí s podnikaním. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach rozvinul svoju správnu úvahu na základe ktorej dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné žalobkyni pozastaviť výkon správcovskej činnosti. Konanie žalobkyne bolo charakterizované orgánmi činnými v trestnom konaní ako úmyselné trestné konanie v rozpore s povinnosťami uvedenými v osobitných zákonoch. Keďže obvinenie bolo vznesené za konanie žalobkyne v rámci správy konkurznej podstaty úpadcu, žalovaný v rámci právomoci, ktorá mu bola daná zákonom a v jeho medziach pozastavil žalobkyni výkon správcovskej činnosti. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s okolnosťami uvádzanými žalobkyňou v podaní zo dňa 15.7.2011 ako i v podanom rozklade. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo náležitosti podľa ust. § 47 správneho poriadku. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, žalovaný na náhradu nemá zákonný nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.