Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200377 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200377.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeník a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., Partizánska 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S.-F zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobu, súdu doručenou dňa 27.02.2012, sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. F.- BA-F F.-U.-XX/ XXXX ZK Z zo dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňovým správnym rozhodnutím - v bode I. v časti I. žiadosti o sprístupnenie rozhodnutí odvolacieho orgánu, ktorými boli zrušené rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava ako prvostupňového správneho orgánu buď z dôvodu, že obvodný úrad nevyžadoval od navrhovateľa, aby presne identifikoval osobu páchateľa priestupku a v konaní následne páchateľa zisťoval sám vlastnou činnosťou, alebo z dôvodu, že obvodný úrad nevychádzal striktne len zo skutočností uvedených v návrhu a ustálil zodpovednosť fyzickej osoby, ktorá v návrhu nebola priamo označená ako páchateľ, správny orgán žiadosti o sprístupnenie informácie žiadateľa zo dňa 15.11.2011 v časti I. podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len ako „ZSI“ alebo ako „zákon“) nevyhovel, pretože takéto informácie nemal k dispozícii. - v bode II. v časti III. žiadosti okrem informácie, ktorá bola sprístupnená, vyjadrenie prečo podľa názoru Obvodného úradu Bratislava nebolo možné v uvedenom priestupkovom konaní (F.-BA-F XXXX/XXXXX Za.Z F.- BA-F Pr-XXXX/X-XXXX Za. Z uplatniť závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Sžo 398/2009 zo dňa 31.03.2010, resp. na základe akých odlišností v skutkovom stave nebolo možné právny názor vyslovený v predmetnom judikáte aplikovať aj vo vyššie označenom priestupkovom konaní, správny orgán žiadosti o sprístupnenie informácie žiadateľa zo dňa 15.11.2011 v časti III. podľa § 18 ods. 2 ZSI v časti nevyhovel, pretože na základe žiadosti o informácie podľa zákona nie je povinný vytvárať a podávať stanoviská a právne názory. - v bode III. v časti IV. žiadosti o sprístupnenie jednotlivých rozhodnutí, ktorými Obvodný úrad Bratislava v období od 01.04.2010 do 14.11.2011 zastavil konanie o priestupkoch na úseku práva na slobodný prístup k informáciám z dôvodu, že nevyhodnotil návrh na prejednanie priestupku ako neúplný a navrhovateľ ani na základe výzvy nedostatky návrhu neodstránil, správny orgán žiadosti o sprístupnenie informácie žiadateľa zo dňa 15.11.2011 v časti IV. podľa § 18 ods. 2 zákona nevyhovel, pretože správny orgán nemá k dispozícii takto spracované informácie, nemá vytvorenú databázu, v ktorej by bolo možné požadované rozhodnutie na základe kritérií uvedených v žiadosti žiadateľa vyhľadať, a pretože na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií. Žalobca považoval rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za nezákonné a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s argumentáciou žalobcu uvádzanou v jeho odvolaní. Vo svojom rozhodnutí iba opísal priebeh dovtedajšieho konania a následne len uviedol niekoľko všeobecných viet, ktoré sú v zásade len zopakovaním odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, pričom vôbec neobjasnil, na základe čoho tieto závery považuje za správne a adekvátne odôvodnené a prečo výhrady žalobcu naopak za oprávnené a správne nepovažuje. Správny orgán podľa žalobcu nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán nemá k dispozícii informácie žiadané v bodoch I. a IV. v žiadosti o sprístupnenie informácií a ani nevysvetlil, prečo považoval odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu za dostatočné, napriek tomu, že tento vôbec neuviedol prečo dané informácie k dispozícii nemá a navyše ich existenciu aj nepriamo potvrdil v odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 15.12.2011. Žalobca taktiež nesúhlasil s jednoduchým tvrdením o tom, že povinná osoba vyžiadané informácie nemá k dispozícii, pretože toto samo o sebe nie je možné považovať za adekvátne odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnenie informácie. Podľa názoru žalobcu bez bližšieho objasnenia dôvodov, prečo povinná osoba vyžiadanými informáciami nedisponuje, odôvodnenie rozhodnutia jednoznačne nespĺňa podmienku dostatočnej presvedčivosti a spôsobilosti priviesť účastníka konania k záveru o správnosti výroku rozhodnutia. Naopak vytvára priestor na pochybnosti o tom, či povinná osoba informáciami skutočne disponuje, alebo sa snaží poskytnutiu informácií iba vyhnúť. Pokiaľ povinná osoba odmieta sprístupnenie informácie z dôvodu, že ju nemá k dispozícii, musí podľa názoru žalobcu vysvetliť, prečo ju nemá k dispozícii, čo v tomto prípade mohlo byť napríklad z dôvodu, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie vyžiadané v bode IV. žiadosti nikdy nevydal, alebo že rozhodnutia vyžiadané v bode I. žiadosti mu nikdy neboli doručené, alebo že sa príslušné rozhodnutia na prvostupňovom správnom orgáne nenachádzajú z dôvodu ich straty, zničenia a pod. Pritom prvostupňový správny orgán sám potvrdil, že vyžiadané rozhodnutia uvádzané v bode I. v žiadosti o sprístupnenie informácií boli doručené, t.j. existujú a mali by sa nachádzať v spisových materiáloch správneho orgánu. Potom skutočným dôvodom na nesprístupnenie informácie nemohol byť ten, že prvostupňový správny orgán rozhodnutiami nedisponuje. Žalobca zdôraznil, že keď určité rozhodnutia existujú, povinná osoba nimi disponuje a je povinná ich na požiadanie aj sprístupniť, a to bez ohľadu na to, či ich má zaevidované elektronicky, v papierovej podobe alebo vôbec. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 01.08.2012, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neobjasnil, na základe čoho považoval názory prvostupňového správneho orgánu za správne. Žalovaný ako nadriadený správny orgán povinnej osoby mal vedomosť o tom, že povinná osoba nemá k dispozícii elektronickú databázu, z ktorej by bolo možné považované rozhodnutia na základe kritérií uvedených v žiadosti žiadateľa vygenerovať. Na základe zadaných kritérií nemal prvostupňový správny orgán ako povinná osoba k dispozícii informácie, o ktoré žiadal žiadateľ v časti I. a IV. žiadosti o sprístupnenie informácií a ak by povinná osoba musela spracovávať údaje v inej forme ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré mal k dispozícii, zmenila by sa žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn nadriadeného. Preto zastáva názor, že rozhodnutie povinnej osoby ako aj rozhodnutie žalovaného sú vydané v súlade so zákonom. K námietke žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, prečo výhrady žalobcu nepovažuje za oprávnené a správne, žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá všetkými relevantnými skutočnosťami vo veci, na základe ktorých vyhodnotil zistený skutkový stav a rozhodol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca písomným podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 15.11.2011 požiadal o sprístupnenie informácií, pričom o tejto žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. F.- BA-F zo dňa XX.XX.XXXX tak, ako bolo opísané v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S.-F zo dňa XX.XX.XXXX tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vysvetlil, prečo považoval toto rozhodnutie za vydané v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k bodu I. výroku zaujal stanovisko, že povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii. K bodu II. výroku napadnutého rozhodnutia uviedol prvostupňový správny orgán, že v tejto časti žiadosť nespadá pod ustanovenia ZSI, pretože správny orgán nie je povinný vytvárať a podávať stanoviská a právne názory. Bod III. výroku napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že nemá k dispozícii elektronickú databázu, v ktorej by bolo možné požadované rozhodnutia na základe kritérií uvedených v žiadosti žiadateľa vygenerovať a z dôvodu, že podľa § 89a ods. 9 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií. Žalovaný vyjadril názor, že zo ZSI nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnenej osoby také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, ale realizovať šetrenia, kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Ak by povinná osoba musela spracovávať údaje v inej forme ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, zmenila by sa žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom ZSI. Takýmto konaním by sa marila výkonná riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú ani ju nevykonávajú. Odvolací správny orgán má za to, že na základe zadaných kritérií nemal prvostupňový správny orgán ako povinná osoba k dispozícii informácie, o ktoré žiadal žiadateľ v časti I. a IV. v žiadosti o sprístupnenie informácií, preto prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosti žiadateľa v tejto časti nevyhovel. K bodu II. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosti žiadateľa v tejto časti nevyhovel, pretože požiadavka od žiadateľa nespadá pod ustanovenia ZSI, ale je žiadosťou o zhrnutie právnych názorov, uplatňujúcich sa v dvoch rozdielnych rozhodnutiach. Porovnávanie rozhodnutí po obsahovej stránke a následné zhodnotenie súvislostí medzi nimi, nemožno považovať za informáciu, ktorú má správny orgán k dispozícii, ale za opätovné odôvodnenie vydaných rozhodnutí. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca vo svojej žalobe vo viacerých bodoch predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov rozhodujúcich o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, keď predovšetkým nebol spokojný s vysvetlením, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že vyžiadané informácie povinná osoba nemala k dispozícii a prečo napriek tomu, že informácie existujú, nachádzajú sa v spisových materiáloch povinnej osoby, nebolo možné tieto žalobcovi sprístupniť. Žalobca spochybnil tvrdenie, že sprístupnenie informácií by si vyžadovalo vytvorenie novej informácie a tiež tvrdil, že keďže rozhodnutia existujú a povinná osoba nimi disponuje, je povinná ich na požiadanie sprístupniť a to bez ohľadu na to, či ich má zaevidované elektronicky, v papierovej podobe, alebo vôbec. Podľa § 3 ods. 1 ZSI povinná osoba musí poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícii, teda napríklad také, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde pritom iba o informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými subjektmi. Povinnosť poskytovať informácie nielen priamo o predmete činnosti povinnej osoby, ale aj informácie súvisiace s jej činnosťou - teda aj tie informácie, ktoré povinná osoba v súvislosti so svojou činnosťou obdržala od iných osôb, vyplýva z ústavnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Princíp prístupu k informáciám znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa myslí to, čo v okamihu žiadosti o sprístupnenie informácií je, alebo byť má, v úrade k dispozícii. Pokiaľ úrad zistí, že nemá informáciu, ktorú podľa svojich povinností stanovených právnymi predpismi má mať, je povinný ju okamžite doplniť a poskytnúť (napr. rozsudok KS v Prahe sp. zn. 44Ca 179/2002). Na druhej strane ZSI neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takých informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Uvedený prípad môže nastať vtedy, ak by si sprístupnenie požadovanej informácie vyžadovalo vytvorenie úplne novej informácie, alebo vytvorením novej informácie je aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. Predmetom posúdenia súdom bola predovšetkým otázka, či povinná osoba disponovala informáciami v rozsahu a štruktúre, ako ich požadoval žalobca a v prípade, ak ich v tejto podobe nemal, či bolo jeho povinnosťou ich do požadovanej podoby spracovať a sprístupniť ich žalobcovi. Súd sa plne stotožnil s rozhodnutím žalovaného ako i odôvodnením rozhodnutia, na ktoré v ďalšom poukazuje. Napriek tomu, že súd nepozná detaily fungovania systému registrácie spisov, rozhodnutí a ostatných listín u povinnej osoby, považoval za ničím nespochybnené tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že príslušné údaje tvoriace predmet žiadosti v bodoch I. a IV. v podobe požadovanej žalobcom sa u povinnej osobe nenachádzajú (nie sú registrované). Niet dôvodu sa domnievať, že Obvodný úrad Bratislava ako povinná osoba neeviduje samostatne rozhodnutia jeho nadriadeného odvolacieho orgánu, ktorým by boli zrušené rozhodnutia povinnej osoby ako prvostupňového správneho orgánu buď z dôvodu, že správny orgán nevyžadoval od navrhovateľa, aby presne identifikoval osobu páchateľa priestupku a v konaní následne páchateľa zisťoval sám vlastnou činnosťou alebo z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nevychádzal striktne len zo skutočností uvedených v návrhu a ustálil zodpovednosť fyzickej osoby, ktorá v návrhu nebola priamo označená ako páchateľ. Zhromaždenie uvedených informácií by si vyžadovalo rozsiahly prieskum všetkých rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza práve vyššie uvedené skutočnosti. Rovnako súd nepochybuje o tom, že povinná osoba samostatne neeviduje svoje rozhodnutia, ktorými v období od 01.04.2010 do 14.11.2011 zastavila konanie o priestupkoch na úseku práva na slobodný prístup k informáciám z dôvodu, že vyhodnotila návrh na prejednanie priestupku ako neúplný a navrhovateľ ani na základe výzvy nedostatky návrhu neodstránil. Rovnako aj v tomto prípade by povinná osoba na splnenie požiadavky žalobcu o sprístupnenie tohto druhu informácií musela preštudovať všetky spisy a svoje rozhodnutia, ktorými boli konania zastavené a z ich odôvodnení vybrať také, ktoré spĺňajú uvedené kritériá. Zo znenia ZSI nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť štatistické a analytické spracovanie údajov z množstva záznamov podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie žiada. V danom prípade si žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie nepochybne vyžadovala zber a spracovanie požadovaných údajov patriacich do agendy povinnej osoby, nakoľko žalobca žiadal o sprístupnenie špecificky zatriedených informácií. Podľa názoru súdu správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, že sprístupnenie informácie podľa takýchto špecifických požiadaviek žalobcu by znamenalo vytvorenie nového zoznamu, aký by sa doposiaľ v jeho databáze nenachádzal. Žalobca podľa názoru súdu svojimi žalobnými námietkami tento záver nijako nevyvrátil. Pokiaľ by vyhovenie požiadavkám o sprístupnenie informácií znamenalo nielen mechanické vyňatie určitých informácií, ale aj ich kvalifikované spracovanie, išlo by o vytvorenie novej informácie. O vytvorenie novej informácie by išlo aj vtedy, ak by sa pri vyhovení požiadavkám na vyňatie týchto informácií z určitého celku nevzťahovala potreba s týmito informáciami ďalej nakladať (s výnimkou prispôsobenia pri spracovaní odpovedi na žiadosť). Žalovaný nebol povinný vytvoriť novú databázu informácií, ktorými pri podaniach žiadosti nedisponoval. ZSI v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať (porovnaj rozsudok NS SR 4Sžso/31/2008). Nebolo by vytvorením novej informácie, pokiaľ by išlo o vyhľadávanie a zhromažďovanie viacerých dokumentov alebo listín. V danom prípade však žalobca požadoval zber rozhodnutí a ich kvalifikovanú analýzu, pričom žalovaný resp. povinná osoba doposiaľ takúto povinnosť na zhromažďovanie určitého typu rozhodnutí nemali v zmysle právnych predpisov a taktiež ich nepotrebovali k svojej činnosti vyplývajúcej z právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.