Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200408 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200408.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry SR, sekcia kultúrneho dedičstva, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-3322/2011-51/17405 zo dňa 16.12.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. MK-3322/2011-51/17405 zo dňa 16.12.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pamiatkového úradu č. PÚ 11/1103-5/7804/BAT zo dňa 18.10.2011, ktorým v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, bolo rozhodnuté o vyhlásení nehnuteľnosti: elektráreň, ul. republiky č. 5, súp. číslo 998, k.ú. Žilina, okres Žilina s objektovou skladbou: 1. budova administratívna na parcele číslo 1823/1, pričom interiér budovy nie je predmetom ochrany podľa zákona, 2. ciachovňa na parcele číslo 1823/3, k.ú. Žilina, pričom interiér budovy nie je predmetom ochrany podľa zákona, zapísané na LV č. 3916, ktoré sú vo vlastníctve Stredoslovenskej energetiky, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B Žilina za národnú kultúrnu pamiatku. Podľa názoru žalobcu žalovaný v správnom konaní nesprávne právne posúdil skutkový stav ohľadom nehnuteľnosti, ktorú vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Žalovaný nezohľadnil pri vydaní rozhodnutia dôležitú právnu skutočnosť, že nehnuteľnosť nepredstavuje po zmene infraštruktúry a zmene okolitých budov významnú časť ulice alebo zástavby, ktorú by bolo potrebné chrániť podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bolo len subjektívne vyhodnotenie jedného pracovníka Krajského pamiatkového úradu Žilina, pracovisko Martin, ktorý vykonal vonkajšiu ohliadku budovy a subjektívne usúdil a zhodnotil význam administratívnej budovy tak, že administratívna budova podľa jeho názoru ozvláštňuje Ulicu republiky v Žiline. Rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby sa vzali do úvahy a spoľahlivo preverili všetky relevantné okolnosti súvisiace s administratívnou budovou a ciachovňou, vrátane skutočnosti, že obidve budovy vo vnútri nemajú žiadnu technológiu. Nevzal do úvahy technologické a stavebné vyhodnotenie objektov susediacich s budovami, ktoré sú predmetom konania, ako ani skutočnosť, že samotná budova, resp. jej časti prešli rekonštrukciou a už v minulosti bol zmenený aj charakter užívania budovy na bytové priestory určené na trvalé bývanie, resp. na nebytové kancelárske priestory, aj keď bola pôvodne budova postavená ako elektráreň. Pokiaľ sa týka stavebnotechnického vyhotovenia administratívnej budovy, táto sa svojim výrazom vôbec nelíši od okolitých stavieb na Ulici republiky v Žiline. Správny orgán na niektorých miestach uvádza ako pamiatkovú hodnotu administratívnej budovy „ozvláštnenie“ ulice nárožnou časťou budovy, pričom v rozhodnutí ako objekt pamiatkovej hodnoty uvádza celú budovu, t.j. aj časti na Ulici republiky a na ul. Kukučínova, ktoré nie sú žiadnym spôsobom odlišné od ostatnej zástavby na týchto uliciach. Tieto skutočnosti neboli v konaní posudzované aj napriek tomu, že boli žalobcom priamo rozporované. Žalobca má za to, že výrok rozhodnutia je nejasný a mätúci ako je v rozhodnutí elektráreň administratívna budova označená. Vo výroku rozhodnutia je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku „Elektráreň“ na Ulici republiky 5 v Žiline, pričom elektráreň ako objekt vôbec fyzicky neexistuje a nie je ani zapísaná na liste vlastníctva č. 3961 v k.ú. Žilina. Na liste vlastníctva je objekt označený ako Dom. Rovnako je nesprávne ako súčasť tohto objektu považovaná jeho prístavba na Ulici republiky, ktorá bola zrealizovaná v neskoršom období 60-80-tych rokov. Vo výroku rozhodnutia ako aj v odôvodnení nie sú jasne uvedené pamiatkové hodnoty, ktoré sú dôvodom na vyhlásenie administratívnej budovy a ciachovne za národnú kultúrnu pamiatku. Len všeobecné uvedenie pamiatkovej hodnoty v rozhodnutí podľa § 2 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu podľa názoru žalobcu nepostačuje na determinovanie predmetných objektov za pamiatkovo významné bez toho, aby sa konkrétne pamiatkové hodnoty jasne špecifikovali a mohli byť z nich zrejmé aj prípadné regulatívy pri užívaní objektov. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.07.2012 uviedol, že žalobca v podanej žalobe uvádza, že špecifikácia pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti vyhlásenej za národnú kultúrnu pamiatku, a to elektrárne na Ulici republiky č. súp. 5 v Žiline nezodpovedá objektívnemu posúdeniu celej veci a vychádza zo subjektívneho posúdenia pracovníka Krajského pamiatkového úradu v Žiline, pracovisko Martin, ktorý podľa názoru žalobcu vykonal len vonkajšiu ohliadku predmetnej nehnuteľnosti, pričom táto po zmene infraštruktúry a zmene okolitých budov nepredstavuje významnú časť ulice alebo zástavby, ktorú by bolo potrebné chrániť. Žalovaný k tejto námietke žalobcu uvádza, že na výkon špecializovanej štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu ust. § 9 ods. 1 zákona zriadil Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Pamiatkový úrad vyhlasuje podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Čo sa rozumie pod pamiatkovou hodnotou je uvedené v ust. § 2 ods. 2 zákona. Pamiatkový úrad je teda zo zákona oprávnený posudzovať odborné otázky pri vyhlasovaní veci za národnú kultúrnu pamiatku. Spracovanie odborných dokumentov v zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona, na základe ktorých sa neskôr začína správne konanie vychádza zo zákonného splnomocnenia krajských pamiatkových úradov, ktoré prostredníctvom svojho personálneho aparátu vypracúvajú podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad si za účelom zistenia skutočného stavu veci zaobstaral podklady pre rozhodnutie, a to odborný dokument Podklad pre vyhlásenie hnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku elektráreň, Ulica republiky č. 5, súp. číslo 998, k.ú. Žilina, okres Žilina s objektovou skladbou 1. budova administratívna z roku 1941 - 1943 na parc. č. 1823/1 k.ú. Žilina, 2. ciachovňa z roku 1908 na parc. č. 1823/3 k.ú. Žilina, zapísané na liste vlastníctva č. 3916, ktorého autorkou je Mgr. Adriana Reťkovská. Obsahom podkladu je identifikácia predmetnej nehnuteľnosti s uvedením jej vlastníka, charakteristika predmetnej nehnuteľnosti, obsah a popis geografickej polohy a skladby predmetnej nehnuteľnosti, história, urbanistický vývoj, stavebno-historický popis predmetnej nehnuteľnosti, popis interiéru, exteriéru a stav predmetnej nehnuteľnosti, jej súčasné využitie, odôvodnenie návrhu na vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku so špecifikáciou pamiatkových hodnôt predmetnej nehnuteľnosti, ako aj zhodnotenie jej významu. Podklad pre vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku vychádza z osobného zisťovania autorky na mieste ako i zo skutočností vyplývajúcich z odbornej literatúru a informácií dostupných na internete. Pamiatkový úrad sa s uvedenými zisteniami po prerokovaní podkladu odborným poradným orgánom, ktorým je Odborno- metodická komisia Pamiatkového úradu stotožnil a skutočnosti v ňom uvedené sa stali základom pre začatie správneho konania prvostupňového správneho orgánu v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona. Žalovaný je toto názoru, že v súlade s ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku je v kompetencii Pamiatkového úradu ako správneho orgánu posúdiť rozsah a dostatočnosť podkladov pre rozhodnutie vo veci. Pamiatkový úrad považoval rozsah podkladov za dostačujúci pre posúdenie pamiatkovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v žalobe spochybňuje pamiatkovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dostatočný dôkaz. ktorý by objektívne vylúčil Pamiatkovým úradom zistené pamiatkové hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného Pamiatkový úrad dostatočne špecifikoval význam a výnimočnosť nehnuteľnosti, a to pri jednotlivých pamiatkových hodnotách, ktoré v rozpore s tvrdením žalobcu sú bližšie popísané na str. 3 a 4 napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe sa odvoláva na nejasnú definíciu národnej kultúrnej pamiatky označenej ako elektráreň. Žalovaný uvádza, že elektráreň je technický termín (terminus technicus), odborný výraz, názov používaný v odbornom názvosloví na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorým sa špecifikujú domy, nehnuteľnosti industriálneho charakteru podľa pôvodného určenia, ktoré sú v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona nositeľom pamiatkových hodnôt. K časti žaloby, v ktorej žalobca uvádza, že časť objektu elektrárne bol dostavovaný a obsahuje stavby z druhej polovici 20. storočia je potrebné uviesť, že Pamiatkovému úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy prináleží v zmysle ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 2 ods. 7 zákona identifikovať objekty, ktoré sú nositeľmi pamiatkových hodnôt v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona. Pamiatkový úrad určil, že nehnuteľnosť je nositeľom pamiatkových hodnôt tak ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom význam jednotlivých pamiatkových hodnôt podrobne vymedzil v napadnutom rozhodnutí. Pri vyhodnocovaní pamiatkových hodnôt objektu nie sú rozhodujúce neskoršie dostavby objektu ak týmto nedošlo k narušeniu pôvodných pamiatkových hodnôt alebo k ich zániku. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného sú správne. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol vyhlásený dňa 30.04.2013 o 13.20 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku zo dňa 18.04.2011 začal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky správne konanie, ktoré sa týka vyhlásenia elektrárne na Ulici republiky č. 5 v Žiline za národnú kultúrnu pamiatku. Podkladom pre rozhodnutie o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku bol odborný dokument Podklad pre vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku elektráreň, Ulica republiky č. 5 Žilina, ktorého autorkou bola Mgr. Adriana Reťkovská. Na základe tohto podkladu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 18.10.2011 PÚ-11/1103-5/7804/BAT, ktorým vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku elektráreň na Ulici republiky č. 5, súp. číslo 998 Žilina, okres Žilina, k.ú. Žilina s objektovou skladbou 1. budova administratívna, 2. ciachovňa. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný zo dňa 16.12.2011 č. MK-3322/2011-51/17405, ktorým rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú ďalšie písomné dokumenty. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon“), ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona, pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Podľa § 15 ods. 1 zákona, pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí. Podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona, Krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracuje podklady na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. Podľa § 44 ods. 4 uvedeného zákona, na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. V súdnom preskúmavacom konaní súd prihliada na vady konania pred správnym orgánom len vtedy, ak tieto vady mohli mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Súd má za to, že neobstojí námietka žalobcu, že posúdenie predmetného objektu kultúrnej pamiatky bolo subjektívne, a to jednou osobou. Pamiatkový úrad je zo zákona oprávnený posudzovať odborné otázky pri vyhlasovaní veci za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, a to prostredníctvom svojich odborných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vypracúvajú podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviska Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. Súd zo spisového materiálu zistil, že podklad pre vyhlásenie predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku vychádza zo zisťovania autorky, ktorá vypracovala odborný dokument ako aj z odbornej literatúry. Predmetná kultúrna pamiatka bola identifikovaná ako „Areál Stredoslovenskej energetiky, a.s.“ situovaný v centre mesta neďaleko Námestia Andreja Hlinku, svojou vstupnou administratívnou budovou predstavuje dominantu uličnej zástavby formujúcej sa v prvej polovici 20. storočia. Stavba má architektonický výraz obdobia vzniku stavby, zachovalé obvodové fasády spolu so strechou, niektoré okenné výplne a konštrukcie. Budova ciachovne má zachované exteriérové fasády a celkové dispozičné členenie objektu. Interiéry budov sú po nedávnej rekonštrukcii (preto nie sú predmetom ochrany podľa zákona). Predmetom ochrany oboch budov je ich urbanistické začlenenie do prostredia, celkové architektonické stvárnenie - hmota a objem stavieb, architektonické a konštrukčné riešenie, výška objektov, tvar striech, pôvodná tektonika - členenie a proporcie fasád, architektonické a materiálové riešenie fasád, pôvodné členenie výplne stavebných otvorov fasád, pôvodné materiálové a farebné riešenie, dispozičné riešenie, zachovalé pôvodné stavebné a konštrukčné prvky. Areál elektrárne slúžil od svojho vzniku ako výrobný podnik elektrárenského priemyslu, v druhej polovici 20. storočia v súvislosti s premiestnením výrobnej časti a rozvodu elektriny do časti mesta Pri Rajčianke slúžili budovy elektrární na Ulici republiky administratíve. Budova administratívna situovaná pozdĺž ulíc Republiky a Kukučínovej predstavuje významnú a cennú funkcionalistickú architektúru z roku 1941-1943, dielo renomovaných architektov nadregionálneho významu F. E. Bednárika a F. Čapka. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánu územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb (§ 244 O.s.p.) ale nemôže zasahovať do odborných stanovísk a posudkov, ktoré tvoria podklady pre rozhodnutia správnych orgánov. Posúdiť rozsah a dostatočnosť podkladov pre rozhodnutie vo veci je podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku v plnej kompetencii Pamiatkového úradu ako správneho orgánu. Súd má za to, že Pamiatkový úrad dostatočne špecifikoval význam a výnimočnosť nehnuteľností pri jednotlivých pamiatkových hodnotách. Čo sa týka druhej námietky žalobcu, že výrok v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa je nejasný a mätúci, a to v tom, ako je elektráreň a administratívna budova označená, súd má za to, že táto námietka je irelevantná. Vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedené, že sa vyhlasuje za národnú kultúrnu pamiatku elektráreň, Ulica republiky č. 5, súp. číslo 988, 010 47 Žilina, okres Žilina, k.ú. Žilina s objektovou skladbou 1. budova administratívna, parc. č. 1823/1 a 2. ciachovňa, parc. č. 1823/3, zapísané na liste vlastníctva č. 3916. Súd má za to, že toto označenie je identické, nezameniteľné. Vo výroku sa uvádzajú dva objekty: budova administratívna a ciachovňa, pod spoločným názvom elektráreň na Ulici republiky č. 5, súp. č. 998 Žilina. Podľa súdu ako aj podľa žalovaného je elektráreň technický termín, odborný výraz, názov používaný v odbornom názvosloví na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorým sa špecifikujú domy resp. nehnuteľnosti industriálneho charakteru podľa pôvodného určenia, ktoré sú v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona nositeľmi pamiatkových hodnôt. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia bol formulovaný presne, určito, stručne a plne vyjadroval vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa vyvodil správny právny záver, a preto rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie aj postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.