Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200415 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200415.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Legal Reality Investment, s.r.o., IČO: 45 979 243, so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Čipák, konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/20427-136268/2011/991031-r zo dňa 15.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/20427-136268/2011/991031-r zo dňa 15.12.2011 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/198041/11/SLÁ zo dňa 31.08.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou osobne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.03.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (právneho nástupcu zaniknutého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) č. I/222/20427-136268/2011/991031-r zo dňa 15.12.2011 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/198041/11/SLÁ zo dňa 31.08.2011. Žalobca žiadal preskúmať prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie tvrdiac, že ide o rozhodnutia nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení získaných dôkazov a nesprávnych skutkových zisteniach, nezákonné v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine a vydané contra legem. Žalobca v žalobe uviedol, že Daňový úrad Bratislava I vydal dňa 31.08.2011 dodatočný platobný výmer č. 600/232/198041/11/SLÁ, ktorým nepriznal žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 610 000,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.09.2011 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. I/222/20427-136268/2011/991031-r zo dňa 15.12.2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca mal za to, že postupom správcu dane, ako aj postupom žalovaného, došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) a článku 11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, čím bol ukrátený na svojich právach. Žalobca uviedol, že predmetom zdaniteľných obchodov boli zaplatené zálohové platby na kúpu nehnuteľností na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v zmysle vystavených zálohových faktúr a vyúčtovaných faktúr. Zmluvnými stranami predmetnej zmluvy sú žalobca a spoločnosť TRITOM SK, s.r.o., pričom zmluva obsahuje presnú špecifikáciu zaplatených záloh a presné vymedzenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom budúcej kúpnej zmluvy, a to: - byt nachádzajúci sa v suteréne v rodinnom dome Bellova 2/C, súpisné číslo 13045 o celkovej podlahovej ploche 104,06 m2 predzáhradkou a terasou o výmere 72,65 m2, - byt nachádzajúci sa na 2. poschodí v rodinnom dome Bellova 2/C, súpisné číslo 13045 o celkovej podlahovej ploche 183,16 m2 so strešnou terasou s rozlohou 178,05 m2 a loggiou 4,66 m2, - byt nachádzajúci sa na 2. poschodí v rodinnom dome Bellova 2/D, súpisné číslo 13044 o celkovej podlahovej ploche 157,79 m2 so strešnou terasou s rozlohou 152,07 m2 o celkovej podlahovej ploche 104,06 m2 a loggiu 4,66 m2, - byt nachádzajúci sa na v suteréne rodinného domu Bellova 2/D, súpisné číslo 13044 o celkovej podlahovej ploche 103,87 m2, s predzáhradkou a terasou o výmere 102,67 m2, - byt nachádzajúci sa na 2. poschodí v rodinnom dome Bellova 2/E, súpisné číslo 13044 o celkovej podlahovej ploche 177,33 m2 so strešnou terasou s rozlohou 164,77 m2. Žalobca uviedol aj súvisiace nehnuteľnosti a to: - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/70 na: Nebytový priestor - garáže nachádzajúci sa na 2. poschodí, Bellova ulica 2, súpisné číslo 13038 o celkovej rozlohe 2 268,97 m2, - nebytový priestor - Skladové priestory č. 40 nachádzajúce sa na 2. poschodí, Bellova ulica 2, súpisné číslo 13038 o celkovej podlahovej ploche 5,57 m2, - nebytový priestor - skladové priestory č. 39 nachádzajúce sa na 2. poschodí, Bellova ulica 2, súpisné číslo 13038 o celkovej podlahovej ploche 3,13 m2, - nebytový priestor - skladové priestory č. 37 nachádzajúce sa na 2. poschodí, Bellova ulica 2, súpisné číslo 13038 o celkovej podlahovej ploche 12,60 m2, - nebytový priestor - skladové priestory č. 36 nachádzajúce sa na 2. poschodí, Bellova ulica 2, súpisné číslo 13038 o celkovej podlahovej ploche 5,41 m2, - nebytový priestor - skladové priestory č. 32 nachádzajúce sa na 2. poschodí, Bellova ulica 2, súpisné číslo 13038 o celkovej podlahovej ploche 9,68 m2, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/39 na priľahlých pozemkoch parcelné číslo 4966/1 a 4966/2, - súvisiace nehnuteľnosti k bytu znamenajú skladové priestory č. 40, 39, 37, 36, 32 a 11 parkovacích miest. Žalobca nesúhlasil s názorom správcu dane, že uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve neznamená, že musí byť uzatvorená aj zmluva o dodávke a najmä k uskutočneniu konkrétnej dodávky ani nemusí dôjsť; potom preddavok bude slúžiť len na zabezpečenie (rezervačný platba) a nemožno ho považovať za platbu, ktorou by vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Nejde podľa správcu dane o platbu na konkrétnu dodávku a preto v takomto prípade nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z., ani právo žalobcu na odpočítanie dane. Správca dane tiež poukazoval na skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu neprešlo. Závery správcu dane, že v čase prijatia preddavkových platieb nemohol budúci predávajúci nehnuteľnosť predať a teda danú platbu nemohol prijať na túto konkrétnu dodávku tovarov, resp. služieb, považoval žalobca za neodborný a právne nepreskúmateľný výklad zákona. Poukázal na to, že platiteľ je oprávnený odpočítať daň z tovaru či služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Pri miestnom zisťovaní u spoločnosti Tritom SK, s.r.o. bol podľa žalobcu preverený vznik daňovej povinnosti, daň bola odvedená, čo správca dane nepoprel. Žalobca poukazoval na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-419/02 BUPA Hospitals Ltd a i., podľa ktorého sa opatrenia členských štátov ohľadom vrátenia dane z pridanej hodnoty nesmú aplikovať spôsobom spochybňujúcim neutralitu dane z pridanej hodnoty. Podľa Európskeho súdneho dvora na to, aby sa daň stala splatnou, musia byť všetky príslušné prvky budúcej dodávky alebo poskytnutia služieb už presne určené. Výnimku predstavujú paušálne preddavkové platby uhradené za tovary uvedené všeobecne v zozname, ktorý možno kedykoľvek na základe dohody zmluvných strán ukončiť tak, že sa platiteľovi vráti celá nepoužitá čiastka preddavkových platieb. Žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný sa nezaoberali požiadavkou na neutralitu dane z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu si tvrdenia správcu dane navzájom odporujú, keďže správca dane neuviedol konkrétne plnenia podľa zmluvy a na záver skonštatoval, že poukázané platby nie sú na konkrétne plnenia, nakoľko nejde o zmluvu o dodávke. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-419/02 BUPA pri prijatí preddavku je nevyhnutné, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť, boli už známe a presne určené. Z tohto rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva, že správca dane ani žalovaný nemôžu preddavky považovať za rezervačnú platbu. Žalobca poznamenal, že predmetné nehnuteľnosti má v dočasnom užívaní a zmluvu o budúcej zmluve uzatvoril v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom jej právna záväznosť je rovnaká ako pri kúpnej zmluve. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane aj žalovaný rozhodli tendenčne a zaujato, poukázal na ustanovenia § 19 ods. 4 a § 75 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a mal za to, že z jeho strany boli striktne dodržané ustanovenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Podľa názoru žalobcu v zmysle § 15 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. mali byť v protokole č. 600/322/166514/2011/Kuč zo dňa 19.07.2011 uvedené preukázané kontrolné zistenia, preto zmena uhradenej platby pred dodaním tovaru za v zmluvách neuvedený rezervačný poplatok, je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že mu vznikla daňová povinnosť z titulu prijatia platieb pred dodaním tovaru a právo na odpočítanie dane z tohto tovaru. Konštatovanie správnych orgánov o tom, že v danom prípade nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovaru, označil žalobca za nesprávne, hodnotenie vykonaných dôkazov považoval za uskutočnené podľa ich vlastnej úvahy, pričom nedostatky, ktoré žalobca vytýkal správcovi dane, neboli žalovaným odstránené. K žalobe bol priložený aj nezávislý znalecký posudok znalca v odbore 090000- Ekonómia a manažment, odvetvie: 090100- Účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Milana Mozoláka, podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 610 000,- eur. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril názor, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uviedol, že Daňový úrad Bratislava I vykonal kontrolu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 a o výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 600/322/166514/2011/Kuč zo dňa 19.07.2011 a dodatok k protokolu č. 1 zo dňa 25.08.2011. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosti Tritom SK, s.r.o. na základe predloženej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 610 000,- eur. Žalovaný zdôraznil, že toto ustanovenie sa aplikuje pri prijatí platby pred samotným dodaním tovaru či poskytnutím služby, pričom platba je poskytnutá na vopred špecifikovaný obchod. Tvrdil, že dani z pridanej hodnoty nepodliehajú platby vykonané ako protihodnoty za tovary alebo služby, ale práve dodávky tovaru a poskytnutie služieb. Poukázal na to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom malo prejsť na budúceho predávajúceho - spoločnosť Tritom Sk, s.r.o. až po celkovej úhrade kúpnej ceny spoločnosti Kredit Balart reality, s.r.o. v zmysle zmluvy č. 01/2010, na základe ktorej spoločnosť Tritom Sk, s.r.o. nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva od spoločnosti Kredit Balart reality, s.r.o. K tvrdeniu žalobcu o tom, že pre vznik nároku na odpočítanie dane nie je v zákone č. 222/2004 Z. z. ustanovená podmienka uzatvorenia zmluvy o dodávke tovaru, žalovaný uviedol, že z pohľadu vzniku daňovej povinnosti nie je rozhodujúce, aký zmluvný typ na dodávku tovarov či služieb daňové subjekty uzavrú. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k dodávke, je však rozhodujúca z pohľadu obligatórnych náležitostí zmluvy ako zmluvného typu, z ktorých sa dá zistiť, či dodávka bola presne určená a či ide o platby za tovary alebo služby presne určené, ktoré podliehajú DPH, alebo ide iba o paušálne preddavkové platby uhradené za tovary uvedené všeobecným spôsobom v zozname, ktorý môže byť kedykoľvek zmenený na základe spoločnej dohody predávajúceho a kupujúceho. K rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-419/02 BUPA, na ktorý žalobca poukazoval, žalovaný uviedol, že z tohto rozsudku nevyplýva, že správca dane nemôže zálohové platby považovať za rezervačné platby. Aby sa daň pri prijatí preddavku stala splatnou, v okamihu vyplatenia preddavku musia byť tovary presne identifikované a pokiaľ ide o vyplatenie preddavku, pri budúcej kúpe nehnuteľností musí byť známa celá informácia týkajúca sa zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o budúci predaj a budúcu kúpu nehnuteľností, kde budúci predávajúci nie je ich vlastníkom, je dohodnutá iba akási možnosť dodávky, ktorá v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť zrealizovaná. Tieto skutočnosti podľa žalovaného vylučujú splnenie všetkých podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane v čase vyplatenia preddavku. Žalovaný citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Sžf 87/2009, podľa ktorého daňová povinnosť z prijatej platby sa vzťahuje len na daň na výstupe. Žalovaný poukázal na to, že platby žalobcu uhradené spoločnosti Tritom SK, s.r.o. nemožno označiť za platby na vopred známy špecifikovaný obchod, nakoľko táto spoločnosť nebola a nie je vlastníkom nehnuteľností, tieto sú majetkom spoločnosti Kredit Balart reality, s.r.o., Nitra. To znamená, že spoločnosť Tritom Sk, s.r.o. tieto nehnuteľnosti nemohla žalobcovi predať. Žalovaný dospel k záveru, že išlo iba o zaplatenie akejsi rezervačnej platby na kúpu nehnuteľností, nakoľko nebola uzatvorená zmluva o dodávke a túto platbu preto nemožno považovať za platbu, ktorá by sa viazala na istú konkrétnu dodávku tovarov. Z toho dôvodu ani nie je predmetom dane a preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. K argumentácii žalobcu ohľadom ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. žalovaný znovu uviedol, že na to, aby sa daň zo zálohovej platby stala splatnou, sa vyžaduje, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť, boli už v momente zaplatenia preddavku presne určené. Daňová povinnosť sa nevzťahuje na paušálne preddavkové platby uhradené za tovary uvedené všeobecne v zozname, ktorý je možné kedykoľvek zmeniť. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že v tomto prípade nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia platieb pred dodaním tovaru a žalobcovi nevzniklo právo odpočítať si z tohto tovaru daň z pridanej hodnoty. Podľa žalovaného žalobca v priebehu kontroly nepredložil vierohodné dôkazy preukazujúce vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. u spoločnosti Tritom SK, s.r.o. a právo žalobcu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Predložil síce faktúry spĺňajúce formálno- právne náležitosti, ale podľa žalovaného tieto nie je možné považovať za jediný dôkaz nároku odpočet. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nižšie opísaných dôvodov je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 600/322/166514/2011/Kuč zo dňa 19.07.2011 a dodatok č. 1 zo dňa 25.08.2011, ktoré boli so žalobcom prerokované a boli mu doručené dňa 26.08.2011. Správca dane pri kontrole zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 10 000,- eur z faktúry č. 0012011 zo dňa 24.01.2011 a 600 000,- eur z faktúry č. 009211 zo dňa 31.01.2011 vystavených daňovým subjektom Tritom SK, s.r.o. zo zaplatených záloh na kúpu vyššie označených nehnuteľností. Správca dane na základe predloženej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve usúdil, že spoločnosti Tritom SK, s.r.o., ktorá vystavila vyššie identifikované faktúry aj s daňou, nevznikla daňová povinnosť a následne žalovanému, ktorý tieto faktúry uhradil, nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca vo vyjadrení k predmetnému protokolu nesúhlasil so závermi správcu dane a mal za to, že spoločnosti Tritom SK, s.r.o. jednoznačne vznikla daňová povinnosť z titulu prijatia platieb pred dodaním tovaru a žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň z tohto tovaru. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal dňa 31.08.2011 dodatočný platobný výmer č. 600/232/198041/11/SLÁ, ktorým podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 610 000,- eur. Žalobca podal proti vydanému dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, ktorého dôvody sa zhodujú s vyššie opísanými žalobnými dôvodmi. Žalovaný rozhodnutím č. I/222/20427-136268/2011/991031-r zo dňa 15.12.2011 potvrdil dodatočný platobný výmer č. 600/232/198041/11/SLÁ zo dňa 31.08.2011, pričom konštatoval, že žalobca si ako platiteľ dane uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Nakoľko z titulu predmetných platieb zaplatených spoločnosti Tritom SK, s.r.o., a to zálohy v sume 3 660 000,- eur, nevznikla daňová povinnosť, žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa ods. 4 ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (tak hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú v zmysle § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/20427-136268/2011/991031-r zo dňa 15.12.2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer č. 600/232/198041/11/SLÁ zo dňa 31.08.2011, ktorým Daňový úrad Bratislava I vyrubil podľa § 44 ods. 6 písmeno b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 610 000,- eur. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či orgány daňovej správy v prejednávanom prípade dostatočne zistili skutkový stav a či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu vyvodili z týchto zistení správne právne závery. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, zo zistení správcu dane vyplýva, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve sa spoločnosť Tritom SK, s.r.o. zaviazala uzavrieť so žalobcom najneskôr do 31.12.2011 budúcu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho (žalobcu) k predmetu budúcej kúpy (označeným nehnuteľnostiam), ktorého výlučným vlastníkom sa stane budúci predávajúci (spoločnosť Tritom SK, s.r.o.). Uvedená spoločnosť mala v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretú kúpnu zmluvu s výlučným vlastníkom vyššie opísaných nehnuteľností v obytnom areáli Podkolipská - Bellová v Bratislave - spoločnosťou Kredit Balart Reality, s.r.o., Nitra. Nehnuteľnosti tvoriace predmet budúcej kúpy (byty, nebytové priestory, spoluvlastnícke podiely na pozemkoch) boli presne identifikované údajmi zapisovanými do katastra nehnuteľností tak v zmluve o budúcej zmluve, ako aj v návrhu kúpnej zmluvy, ktorá tvorila neoddeliteľnú časť zmluvy o budúcej zmluve. Zmluvné strany dohodli v zmluve kúpnu cenu vo výške 3.158.900,- Eur, z ktorých prvú splátku (50.000,- Eur +DPH) a druhú splátku (3.000.000,- Eur +DPH) mal zaplatiť budúci kupujúci (žalobca) na základe zálohovej faktúry vystavenej spoločnosťou Tritom SK, s.r.o.. Spoločnosť Tritom SK, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúry, prvú dňa 05.01.2011 na sumu 60.000,- Eur ( z toho 10.000,- Eur DPH) a druhú dňa 20.01.2011 na sumu 3.600.000,- Eur (z toho DPH 600.000,- Eur). Žalobca tieto faktúry uhradil, čo správca dane v priebehu daňového konania nespochybnil. Na základe dohody zo dňa 01.02.2011 medzi spoločnosťou Tritom SK, s.r.o. a žalobcom sa žalobca ujal užívania predmetu budúcej kúpy, a to na dobu určitú až do dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa zistení správcu dane spoločnosť Tritom SK, s.r.o. odviedla DPH z uvedených faktúr v celkovej sume 610.000,- Eur miestne príslušnému správcovi dane. Žalobca ako budúci kupujúci a spoločnosť Tritom SK, s.r.o. ako budúci predávajúci vychádzali zo skutočnosti, že budúcemu predávajúcemu vznikla v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH daňová povinnosť pred dodaním tovaru (kúpou nehnuteľností) z prijatých zálohových platieb na kúpnu cenu dňom prijatia platieb. Žalobca mal za to, že dňom vzniku daňovej povinnosti mu vzniklo právo odpočítať daň z predmetu budúcej kúpy (§ 49, 51 zákona o DPH). Daňové orgány v konaní celkom opodstatnene poukazovali na fakt, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve spoločnosť Tritom Sk, s.r.o. ešte nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, hoci podľa čl. 1 bodu a/ Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v čase vstupu do záväzkového vzťahu so žalobcom už mala uzavretú kúpnu zmluvu s vlastníkom týchto nehnuteľností - spoločnosťou Kredit Balart Reality, s.r.o., Nitra. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam však spoločnosť Tritom SK, s.r.o. nadobudla a v súlade so zmluvou o budúcej zmluve uzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej toto vlastníctvo na žalobcu previedla. Podľa vyjadrenia žalobcu predávajúci vystavil kupujúcemu (žalobcovi) faktúru na doplatok kúpnej ceny, ktorú žalobca uhradil. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Tritom SK, s.r.o. a žalobcom došlo dňa 01.03.2012, kedy bol zároveň podaný príslušnej správe katastra návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podstatné náležitosti uzavretej kúpnej zmluvy sa nelíšili od zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej zmluve. Z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH vyplýva, že ak dôjde medzi predávajúcim a kupujúcim k uzavretiu dohody o zdaniteľnom obchode a predávajúci požaduje pred dodaním (prevodom vlastníctva) predmetu obchodu, ktorý už je presne identifikovaný a určený, úhradu celej dohodnutej ceny, alebo časti ceny a kupujúci tento preddavok zaplatí, vznikne predávajúcemu v rozsahu prijatej platby daňová povinnosť dňom prijatia platby. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že dani z pridanej hodnoty podlieha dodávka tovarov a služieb a nie platby vykonané ako protihodnota za ne (viď rozsudok ESD C-419/02 BUPA Hospitals Ltd.). Zásadne platí, že daň z pridanej hodnoty sa stane splatnou v okamihu, keď sa uskutoční dodávka tovaru alebo poskytne služba. Splatnosť dane v prípade preddavkových platieb dňom prijatia platby, ešte pred samotnou realizáciou dodávky tovarov alebo poskytnutia služieb, predstavuje výnimku z uvedeného pravidla, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne. Niet sporu ani o to, že podmienkou splatnosti dane zo zálohovej platby je, že všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť, teda budúce dodanie tovaru alebo budúce poskytnutie služby, boli už známe v momente zaplatenia preddavku. Predmet obchodu (tovar alebo služby) musí byť teda v čase zaplatenia preddavku presne určený. Na rozdiel od žalovaného je súd toho názoru, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve sa nezakladá iba akási možnosť uskutočnenia prevodu vlastníctva, ktorý môže, ale aj nemusí nastať. Zmluvou o budúcej zmluve sa zakladá záväzok budúceho predávajúceho previesť vlastníctvo k predmetu zmluvy na budúceho kupujúceho za dohodnutých podmienok. Tento záväzok je vynútiteľný súdnou cestou, čo osobitne v prípadoch, keď sú predmetom zmluvy nehnuteľnosti, nie je ničím výnimočným. Samozrejme platí, že ak sa podstatne zmenia okolnosti, z ktorých zmluvné strany pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve vychádzali, nemusí k uzavretiu kúpnej zmluvy dôjsť. Rovnako tak je ale možné zrušiť už uzavretý obchod. V prejednávanom prípade žalobca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zmluvy o budúcej zmluve tak, ako predpokladala táto zmluva, pričom prvé dve splátky kúpnej ceny v sume 60.000,- Eur (z toho DPH 10.000,- Eur) a 3.600.000,- Eur (z toho DPH 600.000,- Eur), boli započítané na celú dohodnutú kúpnu cenu. Nehnuteľnosti tvoriace predmet obchodu boli v zmluve o budúcej zmluve presne a nezameniteľne špecifikované údajmi zapisovanými do katastra nehnuteľností, pričom toto ich označenie sa zhodovalo s vymedzením predmetu neskôr uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej obsah zmluvné stany dojednali už v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Podľa názoru súdu predmet budúcej kúpy v čase zaplatenia preddavkov na kúpnu cenu nemohol byť vymedzený presnejšie. Neexistujú pochybnosti o tom, že obchod sa uskutočnil - žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a pokiaľ ich použil na svoje podnikanie (na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ) a splnil aj ďalšie zákonné podmienky, mohol legitímne očakávať vznik nároku na odpočítanie dane, ktorú zaplatil v súvislosti s nadobudnutím predmetného majetku. Vychádzajúc z týchto skutočností je krajský súd toho názoru, že zákonné podmienky pre vznik daňovej povinnosti z prijatých preddavkových platieb na budúcu kúpu tovaru v zmysle § 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. boli splnené a z tohto hľadiska vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd považuje za potrebné znovu zvýrazniť dôsledky napadnutého rozhodnutia, ktoré nastali v situácii, keď žalobcov dodávateľ (spoločnosť Tritom SK, s.r.o.), riadiac sa ustanovením § 19 ods. 4 zákona o DPH, fakturoval žalobcovi prvé dve splátky budúcej kúpnej ceny nehnuteľnosti s daňou z pridanej hodnoty, ktorú štátu odviedol po zaplatení uvedených preddavkov žalobcom. Žalobca i jeho dodávateľ vzhľadom na text predmetného ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH predpokladali, že daňová povinnosť z budúcej kúpy nehnuteľností vznikla prijatím preddavku na kúpnu cenu a konali tak, aby si túto povinnosť splnili. Na strane štátu teda pribudla platba DPH vo výške 610.000,- Eur. Keďže žalobca nehnuteľnosti nadobudol na účely ďalšieho podnikania, mal by sa uplatniť princíp neutrality DPH, v zmysle ktorej si môže zdaniteľná osoba odpočítať výšku dane, ktorú zaplatila inej zdaniteľnej osobe. Uplatnenia tohto princípu sa žalobca v daňovom konaní neúspešne dovolával. Orgány daňovej správy na základe odlišného výkladu § 19 ods. 4 zákona o DPH dospeli k záveru, že žalobcovmu dodávateľovi (spoločnosti Tritom SK, s.r.o.) daňová povinnosť nevznikla a následne ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie odvedenej DPH z preddavkov na kúpnu cenu, s tým však, že daňová povinnosť splnená na základe nesprávne vystavenej faktúry sa považuje za splnenú podľa práva. Takýto postup daňových orgánov je podľa názoru súdu popretím princípu neutrality DPH, ktorý musí byť základným interpretačným pravidlom pri uplatňovaní jednotného európskeho systému DPH. S argumentáciou žalobcu o rozpore napadnutého rozhodnutia a jeho dôsledkov s princípom neutrality DPH sa však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Preto súd považoval jeho závery vo vzťahu k tejto otázke za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd je ďalej toho názoru, že pri aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení je potrebné dbať predovšetkým na účel a zmysel danej právnej normy a interpretovať ju na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby ciele právnej úpravy a princípy a zásady, na ktorých stojí, boli uplatnené v praxi. Výklad vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH a ich aplikácia na daný skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu je podľa názoru súdu nezlučiteľný nielen s princípom neutrality DPH, ale aj s princípmi právneho štátu, predovšetkým s princípom ochrany legitímnych očakávaní a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov. Krajský súd je presvedčený o tom, že pokiaľ je správca dane tohto názoru, že daň z preddavkových platieb na budúcu kúpu bola odvedená predčasne a daňovému subjektu zatiaľ nevzniklo právo na odpočet, je povinný (osobitne v prípade nejednoznačného výkladu zákona) postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom tak, aby dostal relevantnú informáciu o tom, kedy mu toto právo vznikne a ako má postupovať. Z povahy a konštrukcie DPH jednoznačne vyplýva, že túto daň platí konečný spotrebiteľ vo forme percentuálneho podielu, ktorý sa pripočítava ku konečnej cene tovaru alebo služieb. Krajský súd nie je principiálne proti takému výkladu § 19 ods. 4 zákona o DPH, ktorý je reštriktívny pri posudzovaní vzniku daňovej povinnosti u budúcich dodávok tovarov alebo služieb dojednaných zmluvou o budúcej zmluve z prijatých preddavkových platieb. V prejednávanej veci však takýto výklad zákona privodil situáciu, v ktorej bola v rozpore s princípom neutrality DPH a bez možnosti akejkoľvek kompenzácie zdanená obchodná transakcia, ktorá podľa súdu známych okolností zdanená byť nemala. Na obranu daňových orgánov treba povedať, že v čase vydania rozhodnutí v predmetnej veci ešte neboli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva žalobcu tak, ako to predpokladala zmluva o budúcej zmluve. V čase prejednávania veci krajským správnym súdom však už bol obchod vyššie opísaným spôsobom uzavretý a vo svetle týchto skutočností musel súd konštatovať, že v dôsledkom napadnutého rozhodnutia by bolo odčerpanie sumy zodpovedajúcej nepriznanému odpočtu dane z majetkovej sféry daňového subjektu spôsobom, ktorý sa javí ako ekonomicky i právne nepodložený. Postup daňových orgánov, ktorý v prejednávanom prípade viedol k takémuto výsledku, sa súdu javil natoľko nespravodlivý, že ho nemohol prehliadnuť. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov vychádzali pri výklade zákona o DPH, najmä z hľadiska princípov fungovania DPH, z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež sa nevysporiadali vo vyššie uvedenom rozsahu s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa uplatnenia neutrality DPH na posudzovaný prípad. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi otázku vzniku nároku žalobcu na odpočítanie dane, súc viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66,- Eur. Žalobcovi nebola priznaná náhrada nákladov na vypracovanie predloženého znaleckého posudku znalcom Ing. Milanom Mozolákom v sume 1.620,- Eur, nakoľko tento posudok si súd nevyžiadal a nemohol naň ani v konaní prihliadnuť, keďže pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.