Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200420 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: I., C. XX, XXX XX W. G. zastúpeného Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom so sídlom Krížna 21, 811 07 Bratislava, doručovanie na Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 60623-2/2011- BA zo dňa 28.12.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 60623-2/2011- BA z 28.12.2011, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Trnava č. 43320-192/2011-TT z 09.11.2011, ktorým rozhodla, že žalobca podľa § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.”) nemá nárok na dávku garančného poistenia. Žalobca namietal nesprávny výklad ustanovenia § 103 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z. z.) v dôsledku čoho žalovaný rozhodol vo veci uplatneného nároku garančného poistenia nezákonne. Je toho názoru, že účelom § 102 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je limitovať nárok na dávku 18. mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti (zamesnávateľa), ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru. V podaní zo dňa 18.05.2012 doplnil právnu argumentáciu spočívajúcu v gramatickom výklade aj o teologický výklad. Žiadal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe uviedol, že žalobcovi nemohol priznať žiadanú dávku garančného poistenia, pretože zistil, že si uplatnil vyššie uvádzané nároky mimo zákonom stanoveného 18 mesačného časového obdobia. Na základe týchto skutočností zotrval na svojich rozhodnutiach a žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 18 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.). Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/ a d/ a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia. Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (§ 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Podstatným predpokladom vzniku nároku na dávku garančného poistenia je nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorá vznikla podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a dňom vzniku jeho platobnej neschopnosti, ktorým je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušného súdu (§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňom 08.04.2011 (resp. dňa 20.06.2011), teda dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu (Okresný súd Košice I), sa spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. - zamestnávateľ žalobcu - podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. stal platobne neschopným. Pracovný pomer žalobcu trval u zamestnávateľa od 18.06.2008 do 30.09.2009. Dňa 14.09.2011 si žalobca v pobočke Sociálnej poisťovni Trnava uplatnil nárok na dávku garančného poistenia za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009 a na výzvu správneho orgánu upresnil dátum uplatnenia neuspokojených nárokov z pracovného vzťahu ku dňu 08.04.2011 (list doručený pobočke správneho orgánu dňa 19.10.2011). Keď platobná neschopnosť uvedeného zametnávateľa vznikla dňa 8.4.2011 (resp. dňa 20.06.2011), potom v období 18. mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti, t.j. v case od 08.10.2009 do 07.04.2011 (resp. od 20.11.2009 do 19.06.2011) žalobca nepreukázal žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť z garančného poistenia. Ako už bolo vyššie uvedené zametnávateľ je na účely zákona č. 461/2003 Z. z. platobne neschopný odo dňa doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Preto sa žalobca mýli, keď tvrdí, že pre plynutie 18 mesiacov je rozhodujúci dátum skončenia pracovného pomeru a nie datum platobnej neschopnosti zamestnávateľa, takto zákonné podmienky postavené nie sú. Preto ani súd nemal pochybnosti o tom, že neuspokojený nárok vznikol žalobcovi za obdobie pred začiatkom platobnej neschopnosti a pokiaľ správne orgány rozhodli, že na žiadanú dávku garančného poistenia za uplatnené obdobie nemá nárok, potom tak rozhodli v súlade so zákonom vyššie citovaným. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.