Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200421 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200421.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: U. T., H. XX, W., právne zastúpený advokátom: Mgr. Juraj Kindl, Krížna 21, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59556-2/2011-BA zo dňa 27.12.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 5.3.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 59556-2/2011-BA zo dňa 27.12.2011, ako i zákonnosť prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 43320-162/2011-TT zo dňa 18.10.2011. Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 18.10.2011 č. 43320-162/2011-TT, ktorý ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) štvrtého bodu zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) rozhodla, že podľa ust. § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia. Žalobca je názoru, že správne orgány nesprávne aplikovali ust. § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a na základe nesprávneho výkladu tohto ustanovenia nepriznala žalobcovi nárok na dávku garančného poistenia. Je názoru, že ust. § 102 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, zákonodarca limituje možnosť uplatnenia dávok a to tak, že: a) zamestnanec si môže uplatniť dávku garančného poistenia v rozsahu najviac 3 mesiacov (t.j. v rozsahu nevyplatených mzdových nárokov za 3 mesiace). b) sa dávky poskytujú k nárokom z posledných 18 mesiacov trvania pracovno-právneho vzťahu, ktoré predchádzali platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Je názoru, že pre predmetné ustanovenie nie je rozhodujúce, kedy má skončiť pracovný pomer (teda nie je rozhodujúce, koľko mesiacov pred platobnou neschopnosťou skončil pracovný pomer), to znamená, že skončenie pracovného pomeru môže byť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti. Účelom § 102 ods. 2 zákona o sociálnom poistení totiž nie je limitovať nárok na dávku 18 mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru (nie je totiž vylúčené, že zamestnanec môže mať uspokojené nároky za posledných 18 mesiacov, t.j. posledných 18 výplat, ale pritom staršie nároky môžu byť neuspokojené). Zákonodarca v inom ustanovení predmetného zákona limituje časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti (od skončenia pracovného pomeru už nevznikajú žiadne nároky) a to preto, aby aplikáciou § 102 ods. 2 citovaného zákona nemohla byť aplikovaná akákoľvek dlhá doba. Žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa ALLTEC and GLOBTECH Co, s.r.o. trval od 1.7.2008 do 31.7.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18.7.2011 v časti F-uplatňované nároky z pracovno-právneho vzťahu a ich výška, žalobca uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovno-právneho vzťahu za obdobie od 1.3.2006 (nakoľko pracovný pomer žalobcu v spoločnosti začal dňa 1.7.2008, je zrejmé, že v tomto bode došlo k chybe v písaní a žalobca pravdepodobne žiadal uspokojiť svoje nároky za obdobie od 1.3.2009) do 31.3.2009 v sume 537,89 € a od 1.7.2009 do 31.7.2009 v sume 1.271,33 €. Nakoľko platobná neschopnosť zamestnávateľa ALLTEC and GLOBTECH Co, s.r.o. vznikla dňa 8.4.2011, obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovno-právneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 8.10.2009 do 7.4.2011. Požadované neuspokojené nároky žalobcu z pracovno-právneho vzťahu za obdobie od 1.3.2009 do 31.3.2009 a od 1.7.2009 do 31.7.2009, nespadajú do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. do obdobia od 8.10.2009 do 7.4.2011, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohol žalobca uplatniť. Uviedol, že dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v uvedenom 18- mesačnom časovom období a to v rozpätí 3 mesiacov. Nakoľko žalobcom požadované neuspokojené nároky do zákonom stanoveného 18 mesačného časového obdobia nespadali, nárok na dávku garančného poistenia žalobcovi nevznikol. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP na pojednávaní) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i správnosť jeho právnych záverov v konaní o žiadosti žalobcu doručenej žalovanému vo forme tlačiva 18.7.2011 o poskytnutie dávky garančného poistenia. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.9.2011 si žalobca v Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, uplatnil nárok na dávku garančného poistenia za obdobie pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa ALLTEC and GLOBTECH, Co, s.r.o. Pracovno-právny vzťah k uvedenému zamestnávateľovi trval od 1.7.2008 do 31.7.2009. Platobná neschopnosť predmetného zamestnávateľa vznikla dňa 8.4.2011, t.j. dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu na Okresný súd Košice I., ktorý je príslušný konať v konkurznom konaní. Z dôvodu, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa žalobcu, t.j. od 8.10.2009 do 7.4.2011 žalobca nepreukázal žiadne neuspokojené nároky z pracovno-právneho vzťahu, prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.10.2011 č. 43320-162/2011-TT rozhodol, že žalobca sa podľa ust. § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) nemá nárok na dávku garančného poistenia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zastúpení advokátom v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namieta voči nepriznaniu nároku na dávku garančného poistenia. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.12.2011 č. 59556-2/2011-BA odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. Podľa ust. § 102 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú: a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o vykonaní práce alebo v dohode o brigádnickej práci študentov, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa § 103 ods. 2 zákona, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovno-právneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa § 185 ods. 1 a 2 zákona, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. Pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa ALLTEC and GLOBTECH Co, s.r.o. trval od 1.7.2008 do 31.7.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18.7.2011 v časti F-Uplatňované nároky z pracovno-právneho vzťahu a ich výška, žalobca uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovno-právneho vzťahu za obdobie od 1.3.2006 (nakoľko pracovný pomer žalobcu v spoločnosti ALLTEC and GLOBTECH Co, s.r.o. začal dňa 1.7.2008, je zrejmé, že v tomto bode došlo k chybe v písaní a žalobca pravdepodobne žiadal uspokojiť svoje nároky za obdobie od 1.3.2009) do 31.3.2009 v sume 537,89 € a od 1.7.2009 do 31.7.2009 v sume 1.271,33 €. Nakoľko platobná neschopnosť zamestnávateľa žalobcu vznikla dňa 8.4.2011, obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovno-právneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia, je obdobie od 8.10.2009 do 7.4.2011. Požadované neuspokojené nároky žalobcu z pracovno-právneho vzťahu za obdobie od 1.3.2009 do 31.3.2009 a od 1.7.2009 do 31.7.2009, nespadajú do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. do obdobia od 8.10.2009 do 7.10.2011, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohol žalobca uplatniť. Podľa právneho názoru súdu je v ustanovení § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zakotvený časový rozsah, do ktorého musia spadať neuspokojené nároky z pracovno-právneho vzťahu, ktoré môžu byť uspokojené dávkou garančného poistenia. Začiatok tohto časového rozsahu je ohraničený: a) poslednými 18 mesiacmi predchádzajúcimi začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak skončenie pracovno-právneho vzťahu predchádzalo vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo pracovno-právny vzťah stále trvá) b) poslednými 18 mesiacmi predchádzajúcimi skončeniu pracovno-právneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak skončenie pracovno-právneho vzťahu nasledovalo po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa). Dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v uvedenom 18 mesačnom časovom období a to v rozmedzí 3 mesiacov. Nakoľko žalobcom požadované neuspokojené nároky do zákonom stanoveného 18 mesačného časového obdobia nespadali, nárok na dávku garančného poistenia žalobcovi nevznikol. Súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozhodnutie je vecne správne a v konaní žalovaného nedošlo k pochybeniu, ktoré by malo vplyv na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobu súd zamietol v zmysle ust. § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.