Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200431 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200431.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: 1/ K..K. Z. S., 2/ L. S., obaja bytom H. 6, XXX XX G., obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Kišš, so sídlom Svätoplukova 1, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: N. N., I. X., G. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/852-KOL zo dňa 16.1.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.03.2012 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/852-KOL zo dňa 16.01.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Vajnory č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.05.2011 o dodatočnom povolení stavby ,,Záhradná chata Vajnorské jazerá - zmena dokončenej stavby“, v objektovej skladbe Záhradná chata - prístavba a stavebné úpravy, Žumpa, Prípojka NN, v lokalite Vajnorské jazerá, na pozemku p.č.: XXXX/X a XXXX/ XX v k.ú.: I., stavebníčke N. N., bytom I. 2, G.. Žalobca opísal skutkový stav a uviedol, že dňa 27.10.2010 stavebný úrad Mestskej časti Bratislava Vajnory vydal stavebné povolenie č. OS-XXXX/XXXX/MOK-X na stavbu „Záhradná chata Vajnorské jazerá - zmena dokončenej stavby“ stavebníčke N. N.. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava Vajnory dňa 26.10.2010 začal doplňujúce stavebné konanie a nariadil pojednávanie na základe nesúhlasu žalobcov a vznesených pripomienok. Na začiatku konania správny orgán pripustil do konania osobu, ktorá nebola účastníkom konania a ktorá sa voči žalobcom správala arogantne. Konanie od začiatku neprebehlo podľa platných právnych predpisov a správny orgán nevykonal dôkazy týkajúce sa nadmerného zatienenia pozemku žalobcov prostredníctvom svetlo-technického posudku. Správny orgán nevykonal dokazovanie na mieste o rozpore medzi tvrdením stavebníčky, že sa jedná o stavbu záhradnej chaty a tvrdením žalobcov, že sa jedná o celoročne obývateľný rodinný dom. Výstavba rodinných domov s celoročným užívaním nie je podľa územného plánu Mesta Bratislavy v tejto lokalite povolená. Ďalej správny orgán neskúmal, či stavba je v súlade s jej návrhom a zároveň sa nezaoberal návrhom žalobcov na vykonanie dôkazu fyzického premerania súladu čiernej stavby s projektovou dokumentáciou. Správny orgán spojil územné a stavebné konania bez urbanistickej štúdie a bez územného rozhodnutia začal stavebné konanie. Výškovými rozdielmi a novou výškou rodinného domu, ktorý sa zvyšuje o 4m príde k znehodnoteniu stavby vo vlastníctve žalobcov a tým sa ich nehnuteľnosť stane nepredajnou za trhové ceny. Záhradkárska oblasť nebola budovaná ako oblasť pre rodinné domy a jednotlivé pozemky o výmere 200m2 sú malé na to, aby sa na nich stavali rodinné domy. Správny orgán novú stavbu posúdil len, ako zmenu dokončenej stavby bez toho, aby tento svoj právny názor riadne odôvodnil v rozhodnutí o stavebnom povolení. V konaní žalobcovia namietali, že návrh na vydanie dodatočného stavebného povolenia obsahuje len prístavbu pôvodnej chaty a nie jej nadstavbu do výšky 8 metrov. Dňa 8.11.2010 žalobcovia nahlásili stavebnému úradu, že stavebníčka stavia stavbu bez právoplatného stavebného povolenia. Následne stavebný úrad vyzval stavebníčku, aby na predmetnej čiernej stavbe zastavila všetky stavebné práce, čo stavebníčka nerešpektovala a pokračovala v nezákonnej stavbe. Rozhodnutím č. OS-1226/2010/MOK-3 zo dňa 20.12.2010, bolo stavebné konanie zastavené a zároveň zrušené stavebné povolenie č. OS-1226/2010/MOK-2 zo dňa 27.10.2010. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava Vajnory vydal oznámenie č. OS-1538/2010/MOK-2 zo dňa 27.10.2010 o jej dodatočnom povolení a súčasne rozhodnutím č. OS-1538/2010/MOK-4 konanie prerušil podľa § 29 Správneho poriadku na dobu 90 dní za účelom predloženia požadovaných dokladov stavebnému úradu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. A-2010/852-KOL, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava Vajnory o dodatočnom povolení stavby č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.5.2011 uviedol, že oznámenie č. OS- 1538/2010/MOK-3 o začatí konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) a §§ 88a o odstránení nepovolenej stavby, resp. o jej dodatočnom povolení a rozhodnutie č. OS-1538/2010/MOK-4 zo dňa 11.5.2011, ktorým bolo konanie prerušené, bolo stavebníkovi doručené dňa 5.1.2011. S týmto názorom žalobcovia nesúhlasia a tvrdia, že v danom prípade došlo k fikcii doručenia podľa § 24 ods.1 Správneho poriadku. Dňa 8.4.2011 stavebný úrad vydal oznámenie č. OS-8/2011/MOK-1, ktorým oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a upustení od ústneho pojednávania. Stavebníčka predložila žiadosť o dodatočné povolenie stavby dňa 17.3.2011, teda po uplynutí lehoty, ktorú jej určil správny orgán v oznámení č. OS-1538/2010/MOK-3 zo dňa 7.12.2010. Žalobou napadnutom rozhodnutí je uvedené, že stavebníčka požiadala o predĺženie lehoty dňa 15.3.2010, avšak podľa žalobcov pri nahliadaní do spisu dňa 20.4.2011 sa takáto písomnosť v spise nenachádzala. Výzvou č. OS-1538/2010/MOK-3 zo dňa 7.12.2010 bola stavebníčka vyzvaná na predloženie záväzného stanoviska Hl. mesta SR Bratislavy v lehote 90 dní. Stavebníčka túto lehotu nedodržala a záväzné stanovisko doručila správnemu orgánu až dňa 6.4.2011. Žalobcovia sú toho názoru, že správny orgán mal po uplynutí lehoty 90 dní na predloženie materiálov stavebníčke nariadiť odstránenie stavby. K vydanému rozhodnutiu č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.5.2011 žalobcovia uviedli, že námietky žalobcov boli zamietnuté ako neopodstatnené, bez toho, aby sa správny orgán s nimi vyrovnal. Žalobcovia dňa 30.5.2011 podali odvolanie. Žalovaný vydal rozhodnutie č. A-2012/852-KOL zo dňa 16.1.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Podľa žalobcov sa žalovaný nevysporiadal s ich tvrdeniami týkajúcimi sa nedostatočne zisteného skutkového stavu; s otázkou, či predmetná stavba spĺňa atribúty záhradnej chaty alebo rodinného domu na celoročné bývanie; s otázkou spojenia územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním v rozpore so zákonom; s výškou stavby a jej situovaním na pozemku; so zatieňovaním okolitých stavieb; otázkou nepredloženia svetlo - technického posudku. Žalobcovia v žalobe uviedli, že správny orgán neprerokoval s účastníkmi konania žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavby a zároveň v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku neboli žalobcovia oboznámení s podkladmi na vydanie rozhodnutia a dokonca sa v spise nenachádzala ani dohoda medzi správnym orgánom a stavebníčkou o tom, že si na okno tak, ako je uvedené v rozhodnutí č. 8/2011/MOK-2 zo dňa 11.5.2011, nalepí nepriehľadnú fóliu. Do spisu boli aj po dni 20.4.2011 vkladané neevidované písomnosti. V okolí stavby sa potupovalo v rozpore s VZN č. X/XXXX týkajúceho sa zelene, ktorá sa poškodzovala a tým dochádza k znehodnoteniu pozemku. Žalobcovia v žalobe dali do pozornosti aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OS-552/2009/MOK-3 zo dňa 10.6.2009, ktorým opravil svoje pôvodné rozhodnutie č. OS-552/2009/ MOK-2 zo dňa 21.5.2009, ktoré sa týkalo vzdialenosti okien povoľovanej stavby osadenej iba vo vzdialenosti 1.80 m od vzdialenosti hranice ich pozemku. V žalovanej veci sa okná nachádzajú na hranici nehnuteľnosti a vo výške 4 m nad úrovňou terénu. Žalobcovia boli ukrátení na svojich právach nezákonným konaním, nesprávne a nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci, porušením materiálnej pravdy a zásady legitímneho očakávania. Správny orgán konal nad rámec návrhu tým, že nevykonal dôkazy a ignoroval práva účastníkov konania. Žalobcovia namietajú, že v predmetnom správnom konaní boli porušené čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., § 3 ods. 1, 5, § 18 ods. 1, § 19 ods. 2, § 21 ods. 3, § 22 ods. 1, § 24 ods. 2, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46 Správneho poriadku, § 88 ods. 1 písm. c), § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, § 2 ods. 2, § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 16 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobcovia domáhali, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a prejednanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.4.2012 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a predmet konania bol taktiež správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania, vrátane žalobcov. V predmetnom prípade neexistovali dôvody na zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. V súčasnom právnom stave de lege lata nie je možné nariadiť odstránenie predmetnej stavby, ktorá je v zmysle stanoviska príslušného dotknutého orgánu v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a tým aj v súlade s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. V ostatnom žalovaný odkazuje na znenie odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré sa podstatou, meritom veci a skutočnosťami, ktoré mali význam pre rozhodnutie dostatočne vysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opakovane preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd skúma aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. A-2012/852- KOL zo dňa 16.01.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Vajnory č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.05.2011 o dodatočnom povolení stavby ,,Záhradná chata Vajnorské jazerá - zmena dokončenej stavby“, v objektovej skladbe Záhradná chata - prístavba a stavebné úpravy, Žumpa, Prípojka NN, v lokalite Vajnorské jazerá, na pozemku p.č.: XXXX/X a XXXX/XX v k.ú.: I., stavebníčke N. N., bytom I. 2, G.. Súd taktiež v predmetnej veci preskúmal, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä so správnym poriadkom a zákonom o stavebnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že z miestneho šetrenia vykonaného dňa 12.11.2010 bolo úradom zistené realizovanie predmetnej stavby pred nadobudnutím právoplatnosti vydaného stavebného povolenia. Listom zo dňa 7.12.2010 oznámil stavebný úrad začatie konania o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby a vyzval stavebníčku na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a za tým účelom konanie na dobu 90 dní prerušil. Dňa 17.3.2011 podala stavebníčka žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a dňa 15.3.2011 požiadal o predĺženie lehoty na vydokladovanie úradom požadovaných dokumentov. Zároveň predložila aj stanovisko Hl. mesta SR Bratislavy, podľa ktorého Hl. mesta SR Bratislava súhlasí s umiestnením inkriminovanej stavby. Dňa 8.4.2011 účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil úrad začatie konania o dodatočnom povolení stavby a upustil od ústneho pojednávania. Účastníci konania mali možnosť v lehote 7 pracovných dní uplatniť svoje námietky. Námietky predložili žalobcovia. Rozhodnutím č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.5.2011 správny orgán rozhodol o dodatočnom povolení stavby a pre jej dokončenie určil podmienky a zároveň rozhodol o podaných námietkach účastníkov konania. Príslušný stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Vajnory rozhodnutím č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.5.52011 dodatočne povolila stavbu Záhradná chata Vajnorské jazerá - zmena dokončenej stavby“, v objektovej skladbe Záhradná chata - prístavba a stavebné úpravy, Žumpa, Prípojka NN, v lokalite Vajnorské jazerá, na pozemku p.č.: XXXX/X a XXXX/XX v k.ú.: I., stavebníčke N. N., bytom I. 2, G.. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie Z. S. a L. S., ktorý v odvolaní tvrdili, že návrh na vydanie dodatočného stavebného povolenia neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa vyhlášky 453/2000 Z.z.. Stavebný úrad konal nezákonne, keď vydal Oznámenie o začatí predmetného konania, pričom nemal vykázané doručenie rozhodnutia 421-A/2011/St zo dňa 14.3.2011. Zároveň podali odvolanie proti rozhodnutiu č. 421-A/2011/St, v ktorom uviedli, že žiadosť stavebníčky bola podaná oneskorene s tým, že odvolatelia sa domáhali aplikácie ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Správny orgán dostatočne nezistil atribúty dotknutej stavby, na základe čoho boli vydané nesprávne stanoviská, proti ktorým podali námietku a žiadali o aplikáciu § 140b stavebného zákona. Podľa odvolateľov nejde o stavbu určenú na bývanie a zároveň uviedli, že nemali možnosť sa k stavebnému konaniu vyjadriť. Poukazujú na ničenie zelene, tienenia ich nehnuteľnosti ako aj na to, že správny orgán konal bez spisovej dokumentácie. Stavebný úrad podľa § 56 správneho poriadku o obsahu podaného odvolania upovedomil ostatných účastníkov a vyzval ich, aby sa k jeho obsahu vyjadrili. Nadriadený správny orgán po preskúmaní odvolania zistil, že časť odvolania smeruje aj proti záväznému stanovisku Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave a proti záväznému stanovisku Hl. mesta SR - Bratislava. V súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona úrad konanie zastavil a vyžiadal si od dotknutých orgánov stanovisko. Zo stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave č. ZPH/2011/06102/III/BAL zo dňa 28.9.2011 je zrejmé, že pokiaľ nedošlo k zmene príslušnej projektovej dokumentácie, nemajú dôvod na zmenu ich vyjadrenia. Zo stanoviska Hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 54433/11/361132 zo dňa 13.10.2011 je zrejmé, že magistrát zotrváva na svojom záväznom stanovisku k investičnej činnosti č. MAGS ORM 58287/10-362214 zo dňa 7.3.2011. Žalovaný rozhodnutím č. A-2012/852-KOL zo dňa 16.1.2012 odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil a uviedol, že bolo vydané v súlade so zákonom a v predmetnom prípade neexistovali dôvody ani podmienky rozhodnúť o odstránení predmetnej stavby. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že účelom a zmyslom konania o dodatočnom povolení stavby je v rámci stavebnej činnosti zosúladiť skutkový, faktický stav so stavom právnym pri súčasnom rešpektovaní verejných záujmov, ktoré chráni stavebný zákon. Ak predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad ju meritórnym rozhodnutím dodatočne povolí. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní môže dôjsť len v dodatočnom povolení stavby alebo nariadení jej odstránenia, je potrebné a logické dôsledne skúmať podmienky pre dané dva možné závery. Správny orgán po dostatočne zistenom skutkovom stave dospel k záveru, že podmienky na odstránenie stavby nie sú. Je dôležité poukázať na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého odstránenie stavby nemožno nariadiť v prípade, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Verejným záujmom, ktorý chráni stavebný zákon je predovšetkým primárny cieľ a zámer územného plánovania a súlad s územnoplánovaciou dokumentáciou, v danom prípade súlad s územným plánom Hl. mesta SR Bratislavy, ktorý je v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona pre úrad záväzný. Hl. mesto SR Bratislava v stanovisku č. MAGS ORM 58287/10-362514 zo dňa 7.3.2011, ktorým tento orgán s umiestnením stavby súhlasil. Stanoviskom MAGS ORM 54433/11/361132 zo dňa 13.10.2011 na svojom pôvodnom záväznom stanovisku zotrvalo. Súlad stavby s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. bol dostatočne preukázaný a zdôvodnený. V predmetnom prípade boli predložené všetky súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré z hľadiska nimi sledovaných záujmov s predmetnou stavbou súhlasili. Stavbu nemožno pri súčasnej legislatíve odstrániť, nakoľko nebol preukázaný rozpor s verejným záujmom. Všetky námietky odvolací orgán považoval za nedôvodné, najmä v tom prípade, keď sa jedná o záhradnú chatu a nie stavbu typu rodinný dom. Stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 1 stavebného zákona z vlastného podnetu začal dňa 7.12.2010 konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzval stavebníčku na predloženie potrebných dokumentov. Lehotu 90 dní považuje žalovaný za primeranú s tým, že je to procesná lehota, ktorá môže byť predĺžená. Dňa 17.3.2011 podala stavebníčka žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Právne predpisy zároveň neustanovujú žiadne kritéria, pokiaľ ide o prípustné tienenie záhrad pri stavbách záhradných chát. Existujú iba kritéria vo vzťahu k tieneniu a preslneniu obytných miestností okolitej zástavby. Odvolatelia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz - napr. svetlotechnický posudok, ktorý nie je povinný správny orgán zabezpečovať. Oznámenie o dodatočnom stavebnom konaní a upustení od ústneho prejednania bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania, prvostupňový správny orgán sa s námietkami odvolateľov vysporiadal, zamietol ich a svoje zamietnutie riadne odôvodnil. Porušenie VZN mesta Bratislavy správny orgán nemal preukázané. Stavebný úrad posudzuje každý jeden prípad individuálne, a preto nemožno dve rozdielne stavby a ich povoľovanie porovnávať s požiadavkou na rovnaké zaobchádzanie. Po uplatnení námietky zaujatosti, žalovaný skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že postup konajúceho stavebného úradu bol v súlade so zákonom a vo veci nekonali predpojatí zamestnanci. Po preskúmaní postupu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že dodatočné povolenie stavby záhradnej chaty nie je v rozpore s verejným záujmom a taktiež nie sú dané podmienky na nariadenie odstránenia stavby, čo stavebnému úradu nedalo inú možnosť ako predmetnú stavbu záhradnej chaty dodatočne povoliť. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a stavebného zákona. K zákonnosti postupu správnych orgánov krajský súd považuje za potrebné dodať, že podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a dôsledne vyžadovať plnenie povinností. Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%252357'&ucin-k- dni='31.12.2012'> pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <aspi:// module='ASPI'&link='50/1976 Zb.%2523140b'&ucin-k-dni='31.12.2012'> a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote: a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením, nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. V predmetnej veci krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebník na pozemku parc.č. XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území I. začal stavbu záhradnej chaty. V zmysle § 88a stavebného zákona správny orgán vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Správny orgán oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby účastníkom konania a dotknutým orgánom a zároveň uviedol, že námietky môžu byť podávané v lehote 7 pracovných dní. Od ústneho konania bolo upustené z toho titulu, že správnemu orgánu sú známe pomery na stavbe, napriek tomu dňa 26.10.2010 sa uskutočnilo doplňujúce ústne konanie za účelom vzájomného dosiahnutia dohody medzi účastníkmi konania. Správny orgán žiadosť stavebníka posúdil okrem potrebnej stavebníkom priloženej dokumentácie aj s verejnými záujmami na základe stanoviska hl. mesta SR Bratislavy podľa § 140b stavebného zákona, ktoré je súhlasné. V priebehu stavebného konania neboli zistené dôvody brániace povoleniu stavby, nakoľko jej uskutočnením nedochádzalo k ohrozeniu verejných záujmov. Projektová dokumentácia stavby vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Správny orgán pri tejto svojej úvahe vychádzal zo stanovísk Hl. mesta SR Bratislavy, Obvodného úradu životného prostredia a Západoslovenskej energetiky, a.s. K námietke žalobcov, týkajúcej sa pripustenia osoby do konania, ktorá nebola účastníkom konania súd uvádza, že táto skutočnosť, aj keby bola porušením zákonov o vedení správneho konania, by nemohla ovplyvniť výsledok správneho konania, nakoľko správny orgán na námietky osoby, ktorá nie je účastníkom konania, neprihliada. K námietke žalobcov týkajúcej sa vydania dodatočného povolenia súd uvádza, že nakoľko stavebník začal realizovať stavbu pred nadobudnutím právoplatnosti vydaného stavebného povolenia, úrad v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona začal z vlastného podnetu konanie o odstránenie nepovolenej stavby, resp. jej dodatočnom povolení. Dňa 17.3.2011 podal stavebník žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou a dokladmi. Dňa 8.4.2011 stavebný úrad oznámil v súlade s § 61 v spojení s § 88a stavebného zákona začatie konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko sa naň vzťahuje primeraná úprava platná pre stavebné konanie. V rámci tohto konania stavebník predložil všetky stavebným úradom požadované doklady, dokumenty a stanoviská, ktoré jednoznačne preukazovali súlad stavby s verejným záujmom. Žalobcovia namietali nezrovnalosti v spise, k čomu správny orgán uviedol vo svojom rozhodnutí č. OS-8/2011/MOK-2 zo dňa 11.5.2011, že postup zaraďovania dokumentov v spise vyplýva z registratúrneho poriadku úradu, ktorý v novom roku nedovoľuje pracovať s pôvodným číslom spisu. Na prelome rokov dochádza k jeho preradeniu do nového roku, avšak to neznamená, že ide o nové konanie. Námietka žalobcov týkajúca sa rozporu stavby s územným plánom obce je neopodstatnená, nakoľko v predmetnom prípade nejde o stavbu rodinného domu, ale o stavbu záhradnej chaty situovanej nad pôvodným suterénom so zväčšeným pôdorysom prízemia. Navyše hl. mesto SR Bratislava k predmetnej stavbe vydalo súhlasné a záväzné stanovisko, podľa ktorého je pre územie stanovené funkčné využitie územia - záhrady, záhradkárske osady a chatové osady s rôznou mierou zastavanosti pozemkov a rôznou úrovňou technického vybavenia. Hl. mesto SR Bratislava v stanovisku č. MAGS ORM 58287/10-362514 zo dňa 7.3.2011 vyjadrilo svoj súhlas s umiestnením stavby. Stanoviskom MAGS ORM 54433/11/361132 zo dňa 13.10.2011 na svojom pôvodnom záväznom stanovisku zo dňa 7.3.2011 zotrvalo. K námietke žalobcov týkajúcej sa rozsiahlosti stavby, súd poukazuje, že vo vyhláške č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, neobsahuje vo svojom znení ustanovenia týkajúce sa definovania parametrov pre stavbu záhradnej chaty. Súd poukazuje na to, že v súčasnosti neexistuje žiadne záväzný právny predpis, ktorým by sa určoval regulatív zástavby v danej lokalite. Ďalej súd poukazuje na to, že v zmysle § 139 stavebného zákona sú zmeny dokončených stavieb definované ako nadstavby, ktorými sa pôvodné stavby zvyšujú a prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. V zmysle vyššie uvedeného je teda stavba chaty nad suterénom a jej rozšírenie zmenou dokončenej stavby. K námietke týkajúcej sa svetlotechnického posudku, súd uvádza, že nakoľko sa nejedná o stavbu na trvalé bývanie, k znehodnoteniu zatienením nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nemôže prísť, nakoľko chata žalobcov sa podľa katastrálnej mapy nachádza vo vzdialenosti cca 15 m od povoľovanej chaty. Čo sa týka ochrany zdravia a životného prostredia v rámci dopadu navrhovanej stavby na okolité prostredie, súd poukazuje na to, že Obvodný úrad životného prostredia vyslovil so stavbou súhlas s určitými podmienkami, ktoré boli zapracované do podmienok stavebného povolenia a navyše súlad stavby bol posúdený už v citovaných stanoviskách hl. mesta SR Bratislavy. Správne orgány oboch stupňov v danom prípade venovali dostatočnú pozornosť, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, ako základný predpoklad na vydanie dodatočného stavebného povolenia v zmysle § 88a stavebného zákona. Stavebník preukázal, že predmetná stavba bude realizovaná na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, je začlenená v území, ktoré je podľa územného plánu obce územím definovaným s funkčným využitím - záhrady, záhradkárske a chatové osady a súčasne zo stanovísk dotknutých orgánov predložených stavebníkom v stavebnom konaní vyplýva, že dotknuté orgány štátnej správy nemali zásadné odmietavé pripomienky k realizácii predmetnej stavby. Stavebný úrad v zmysle koncentračnej zásady podľa § 61 stavebného zákona náležite posudzoval námietky žalobcov, k čomu si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť administratívneho spisu, tieto správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že námietky žalobcov neodôvodňujú nesúlad predmetnej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a inými právnymi predpismi. Žalovaný sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby začatej stavať bez stavebného povolenia s verejnými záujmami. Správne orgány oboch stupňov taktiež v stavebnom konaní postupovali v súlade s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že správne orgány v konaní postupovali v súčinnosti s účastníkmi stavebného konania, keď účastníkom konania v súlade so zákonom oznámili začatie stavebného konania o dodatočné povolenie predmetnej stavby. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili, rozhodnutie vydali v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnili. Súd sa fikciou doručenia namietanou v žalobe nezaoberal, nakoľko žalobcovia túto námietku neuplatnili v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.