Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200557 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200557.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11709-2/2012-BA zo dňa 08.02.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.03.2012 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 11709-2/2012-BA zo dňa 08.02.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 704-0250206811- GC04/11 zo dňa 01.12.2011, ktorým prvostupňový správny orgán predpísal zamestnávateľovi - žalobcovi za obdobie január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011 a na základe príjmov vyplatených v mesiacoch marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, august 2011, september 2011 penále v sume 4 220 374,30 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo do dňa začatia kontroly. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovanej č. 11709-2/2012-BA zo dňa 08.02.2012 vychádza z nesprávneho, resp. nedostatočného právneho posúdenia veci, keď sa žalovaná vôbec nezaoberala ako odvolací orgán jednotlivými právnymi argumentmi žalobcu uvedenými v článku II odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, čím podľa žalobcu zakladá dôvod na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Žalovaná sa nezaoberala právnou skutočnosťou, že Vláda Slovenskej republiky vydala dňa 17.08.2011 Uznesenie č. 548/2011 k finančnej stabilizácii štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva obrany SR, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť a návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií. Ďalej, že dňa 09.09.2011 vydal minister zdravotníctva SR Príkaz ministra zdravotníctva č. 14/2011, ktorý bol vypracovaný v súlade s uznesením vlády SR č. 548/2011 zo dňa 17.08.2011 a štatútom a rokovacím poriadkom Komisie pre finančnú stabilizáciu zriadenú Opatrením ministra zdravotníctva SR. V príkaze je upravená finančná stabilizácia voči najväčším a malým veriteľom ako i veriteľom verejného sektora. S veriteľmi sa má uzavrieť dohoda obsahujúca záväzok veriteľa vzdať sa penále, sankcií, prípadných súdnych trov konania a príslušenstva, resp. výšku skonta. Žalobca poukázal na článok III. tohto príkazu, podľa ktorého záväzky voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ostatným štátnym organizáciám a obciam a vyšším územným celkom bolo možné uhradiť bez osobitnej dohody. Na základe uvedeného boli pre žalobcu vyčlenené finančné prostriedky na oddlženie Sociálnej poisťovne, ktoré prebehlo na úrovni zaplatenia istiny zo štátnych finančných aktív v októbri 2011, a ktoré boli žalovanou v plnej miere akceptované. Žalobca považoval týmto za vybavené aj príslušenstvo pohľadávok. Žalobca uviedol, že pokiaľ odvolací orgán nezhodnotí všetky dôkazy (v danom prípade v odvolacom konaní nebol vyhodnotený ani jeden dôkaz predložený žalobcom), môže takýto postup viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Odignorovanie a nevyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom je podľa žalobcu dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej č. 11709-2/2012-BA zo dňa 08.02.2012 je v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže žalobcovi ako účastníkovi konania, nie je známe, prečo odvolací orgán vôbec nehodnotil a nezaoberal sa dôvodmi, ktoré vo svojom odvolaní žalobca uviedol. Nakoľko žalobcovi ako účastníkovi konania tak nie sú známe žiadne informácie o dôvode odmietnutia dôkazov ním predložených v prílohe odvolania, resp. o ich hodnotení, vzniká tak podľa názoru žalobcu fiktívne rozhodnutie, ktoré je ex lege nezákonné a to i za predpokladu, že by bolo vecne správne. Žalobca poukázal na to, že vadou, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia môžu byť tiež chyby vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho nepodpísanie na to oprávnenou osobou. V zmysle § 126 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom. V danom prípade nie je z doručeného rozhodnutia zrejmé, či bolo podpísané osobou na to oprávnenou, keďže nie je podpísané generálnym riaditeľom. Ďalej žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej, podobne ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nie je opatrené vlastnoručným podpisom oprávnených osôb. Žalobca má za to, že táto skutočnosť je rovnako dôvodom na preskúmanie a zrušenie rozhodnutia s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.04.2012 uviedla, že žalobca poistné a príspevky za mesiace január 2010 až august 2011 a poistné a príspevky na základe príjmov vyplatených v mesiacoch marec 2011 až jún 2011, august 2011 a september 2011 odviedol oneskorene, prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. predpísal žalobcovi penále v sume 4 220 374,30 Eur. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že je v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov povinná predpísať penále vždy, keď zistí, že povinný subjekt neodviedol poistné a príspevky včas alebo v správnej sume. Predpísané penále nie je vecou voľnej úvahy žalovanej, preto námietky žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že ide o príspevkovú organizáciu štátu, ktorá hospodári s prostriedkami verejného zdravotného poistenia a s účelovo viazanými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, je právne irelevantná. Žalovaná zároveň poukázala na to, že znížiť predpísanú sumu penále zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov neumožňuje. Žalovaná má za to, že uznesenie vlády SR č. 548/2011 k finančnej stabilizácii štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva obrany SR, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť a návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií sa týka poskytnutia finančných prostriedkov týmto príspevkovým organizáciám za účelom ich stabilizácie a nijakým spôsobom nezaväzuje žalovanú k odpusteniu penále. Rovnako podľa žalovanej príkaz ministra zdravotníctva č. 14/2011 zaväzuje len príslušných štatutárnych zástupcov štátnych organizácií, ktoré sú v tomto príkaze vymenované, na uzatvorenie dohody o vzdaní sa úhrady príslušenstva, sankcií, penále a ďalších poplatkov, ktoré nie sú súčasťou istiny pohľadávok veriteľa voči štátnym organizáciám, resp. na dohodnutie skonta jednotlivých pohľadávok. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca zaplatením poistného a príspevkov na základe poskytnutých finančných prostriedkov považoval za ,,vybavené“ aj príslušenstvo pohľadávok neznamená, že žalovaná sa vzdala práva predpísať žalobcovi penále. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že je povinná postupovať v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý jej nedáva možnosť sa od jednotlivých ustanovení tohto zákona odchýliť a konštatovala, že z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu irelevantné. Žalovaná zároveň upozornila na tú skutočnosť, že penále ako pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. V čase, keď mala byť podľa žalobcu dohoda uzatvorená, resp. keď žalobca zaplatil dlžné poistné a príspevky, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále ani neexistovala. Žalovaná ďalej poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neustanovuje Sociálnej poisťovni povinnosť priamo v rozhodnutí uviesť, na základe čoho je zamestnanec, ktorý písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisuje, oprávnený konať. Kompetencie vedúcich zamestnancov, vrátane podpisových oprávnení, upravuje Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne č. 22376/2011-BA v znení účinnom od 01. marca 2011, podľa ktorého rozhodnutia vo veciach poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vydané v druhom stupni, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky, podpisuje riaditeľ odboru, v tomto prípade riaditeľ odboru výberu poistného. Z uvedeného žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, keďže ten dáva možnosť konať v mene ústredia aj inej osobe než generálnemu riaditeľovi. Rovnako podľa názoru žalovanej ani skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje len faksimile podpisu a nie vlastnoručný podpis, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovanej vydaného v odvolacom konaní. Zákon č. 461/2003 Z.z. bližšie nešpecifikuje formu podpisu, teda neustanovuje, že podpis na rozhodnutí má byť vlastnoručný. Z uvedeného dôvodu aj faksimile podpisu oprávnenej osoby sa považuje za prípustnú formu podpisu rozhodnutia vydaného v konaní podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhovala, aby súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie svojej pobočky v Bratislave č. 704-0250206811-GC04/11 zo dňa 01.12.2011, ktorým predpísala žalobcovi penále v sume 4 220 374,30 Eur. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 704-0250206811-GC04/11 zo dňa 01.12.2011 podľa § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi penále v sume 4 220 374,30 Eur z dôvodu, že žalobca poistné a príspevky za mesiace január 2010 až august 2011 a poistné a príspevky na základe príjmov vyplatených v mesiacoch marec 2011 až jún 2011, august 2011 a september 2011 odviedol oneskorene. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 20.12.2011, v ktorom navrhoval, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúmal a zrušil v celom rozsahu ako nedôvodné. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 11709-2/2012-BA zo dňa 08.02.2012 tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. IV. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Podľa § 142 ods. 1 poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 2 citovaného zákona, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných na príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 240 ods. 1 a 2 citovaného zákona, fyzickým osobám a právnickým osobám, povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie odo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici zaplatená v hotovosti alebo odo dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 €. Z vyššie citovaného ustanovenia § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. S účinnosťou od 1.1.2011, ak zamestnávateľ platí poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 citovaného zákona z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b zákona je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem. Splatnosť príspevkov sa v súlade s § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. určí rovnako, ako splatnosť poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ poruší svoje povinnosti, čiže neodvedie poistné a príspevky včas a v správnej sume, má Sociálna poisťovňa v súlade s ust. § 240 ods. 1 zákona povinnosť predpísať penále. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné, dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca poistné a príspevky za mesiace január 2010 - august 2011 a poistné a príspevky na základe príjmov vyplatených v mesiacoch marec 2011 - jún 2011, august 2011 a september 2011 odviedol oneskorene. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, následne v súlade s vyššie uvedeným ustanovením predpísala žalobcovi penále vo výške 4 220 374,30 €. Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní predmetného rozhodnutia dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. K námietkam žalobcu súd uvádza, že Sociálna poisťovňa je v zmysle vyššie citovaných ustanovení povinná predpísať penále, keď zistí, že povinný subjekt neodviedol poistné a príspevky včas alebo v správnej sume. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že predpísanie penále nie je vecou voľnej úvahy Sociálnej poisťovne. Pri výpočte sumy penále postupuje Sociálna poisťovňa výlučne podľa ust. § 240 ods. 1 zákona, ktorý ustanovuje presnú sadzbu na výpočet penále, t.j. 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nakoľko námietky žalobcu uvedené v žalobe súd nepovažoval za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, súd postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.