Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/133/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200635 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200635.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, V., proti odporcovi: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o námietkach proti rozpusteniu zhromaždenia konaného dňa 09.03.2012 medzi 09:30 hod. a 21:00 hod. na rohu ulíc Strelecká a Palisády v Bratislave, jednohlasne takto r o z h o d o l : Zhromaždenie konané dňa 09.03.2012 medzi 19.30 hod. a 21.00 hod. na rohu ulíc Strelecká a Palisády v Bratislave bolo rozpustené v rozpore s § 12 ods. 1, 6 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 9,60 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Dňa 23.03.2012 boli tunajšiemu súdu doručené námietky navrhovateľa proti rozpusteniu zhromaždenia konaného dňa 09.03.2012 medzi 19:30 hod. a 21:00 hod na rohu ulíc Strelecká a Palisády v Bratislave. Navrhovateľ tvrdil, že odporca rozpustil zhromaždenie v rozpore so zákonom č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve (ďalej len zákon), presnejšie s § 12 ods. 1, 3 a 6 zákona. Dôvodil tým, že dňa 09.03.2012 sa konalo v Bratislave verejné zhromaždenie spojené s pochodom s názvom „P. T. - deň D“, ktorého sa osobne zúčastnil. H. zhromaždenie sa začalo o 16:00 hod. na námestí Slobody v Bratislave, následne sa účastníci zhromaždenia presúvali cez Račianske mýto, Trnavské mýto, Karadžičovu ulicu a Šafárikovo nám. až na námestie SNP, pričom počas celého pochodu boli sprevádzaní policajnými hliadkami. Podľa ohlásenia zvolávateľov zhromaždenia sa malo zhromaždenie na námestí SNP skončiť. Navrhovateľ uviedol, že policajné hliadky, ktoré sprevádzali účastníkov zhromaždenia na čele pochodu, však na námestí SNP nezastavili a pokračovali ďalej na Hodžovo námestie a následne až k rohu Streleckej ulice a ulice Palisády, pričom boli nasledovaní účastníkmi zhromaždenia. Na rohu Streleckej ulice a ulice Palisády bol pochod zastavený príslušníkmi Policajného zboru SR - tzv. ťažkoodencami. Uvedené miesto je podľa navrhovateľa vyše 100m vzdialené od budovy NR SR a preto boli účastníci zhromaždenia zastavení a tým obmedzení na svojich právach protizákonne, nakoľko v zmysle § 1 ods. 5 zákona sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 metrov od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nakoľko príslušníci PZ odmietali zhromaždeniu umožniť ďalší presun, začali účastníci zhromaždenia vyjadrovať svoj nesúhlas a nespokojnosť s obmedzovaním ich ústavných práv verbálne ako aj hádzaním vajec a toaletného papiera na ťažkoodencov. Nedošlo však pritom k žiadnemu poškodeniu života, zdravia alebo majetku, čo dokazujú videozáznamy z uvedeného zhromaždenia. Niekoľko osôb medzi účastníkmi zhromaždenia hodilo smerom k policajtom svetlicu alebo delobuch, ktoré ale ťažkoodencov nezasiahli ani ich nijakým spôsobom neohrozili. Navyše bolo podľa navrhovateľa možné uvedené osoby bez väčších ťažkostí identifikovať a zasiahnuť proti nim jednotlivo. Navrhovateľ uviedol, že nevidel nikoho, kto by na ťažkoodencov hádzal kamene alebo dlažobné kocky a nevidieť to ani na k návrhu pripojených videozáznamoch. Navrhovateľ ďalej uviedol, že následne bolo za rad ťažkoodencov pristavené vozidlo s vodným delom a príslušník PZ predniesol výzvu, ktorá nebola zrozumiteľná, nakoľko účastníci zhromaždenia hlukom výzvu policajta prerušili. Výzva bola viackrát opakovaná. Až neskôr z videozáznamov navrhovateľ zistil, že príslušník PZ vyzýval podľa zákona o Policajnom zbore účastníkov zhromaždenia, aby opustili priestor, nakoľko zhromaždenie nebolo ohlásené ani povolené, s dovetkom, že ak neuposlúchnu výzvu, budú proti účastníkom použité donucovacie prostriedky. Voči účastníkom zhromaždenia v prvých radoch bol použitý slzný plyn z ručných sprejov. V čase okolo 20:30 hod. príslušník PZ zopakoval výzvu, aby sa účastníci zhromaždenia rozišli. Keď na výzvu nereagovali, vystrelili príslušníci PZ medzi účastníkov projektily so slzným plynom a policajné výbušky, následne sa ťažkoodenci rozbehli medzi dezorientovaných a oslepených účastníkov zhromaždenia a začali ich zaisťovať, pričom používali údery obuškom. Ťažkoodenci tiež podľa navrhovateľa použili vrhače gumených projektilov tzv. flashball, ktoré môžu spôsobiť vážne zranenia. Zákrok príslušníkov PZ bol podľa názoru navrhovateľa značne neprimeraný a v rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom bolo podľa názoru navrhovateľa aj samotné rozpustenie zhromaždenia, pretože neboli dané dôvody na jeho rozpustenie a tiež preto, že nebolo rozpustené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pochod a následné zhromaždenie na rohu Streleckej ulice a ulice Palisády, ktoré sa konalo po oficiálnom ukončení zhromaždenia na námestí SNP v čase medzi 19:30 a 21:00 hod., bolo neohláseným zhromaždením, ktoré nebolo zvolané. Napriek tomu nie sú podľa navrhovateľa orgány verejnej moci oprávnené takéto zhromaždenie ukončiť - rozpustiť bez toho, aby boli naplnené zákonné predpoklady. Tvrdil, že predmetné zhromaždenie nesmerovalo k výzve na popieranie alebo obmedzovanie práv občanov ani k roznecovaniu nenávisti z týchto dôvodov, ani nesmerovalo k výzve dopúšťať sa násilia alebo k hrubej neslušnosti, ani k výzve inak porušovať ústavu alebo zákony (§ 10 ods. 1 zákona). Nekonalo sa na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, nakoľko doprava bola v tomto úseku odklonená a na mieste sa nenachádza iný zdroj potencionálneho nebezpečenstva, ani sa na tomto mieste v rovnaký čas nekonalo ani nemalo konať iné zhromaždenie ani iné verejné kultúrne ani športové podujatie (§ 10 ods. 2 zákona). V mieste konania zhromaždenia bola v čase jeho konania veľmi nízka frekvencia dopravy a nenachádzajú sa tam objekty, ktoré museli byť v danom čase zásobované. Zhromaždenie neobmedzovalo dopravu ani prístup k žiadnemu dôležitému objektu ani zariadeniu, typu nemocnice, hasičské alebo policajné stanice, všetky budovy sú buď bytové domy, alebo kancelárie, ktoré boli v čase konania zhromaždenia prázdne. Obmedzenie dopravy tak podľa navrhovateľa nebolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva (§ 10 ods. 3 zákona). Keďže k rozpusteniu zhromaždenia došlo cca o 20:30 hod. nedošlo zhromaždením ani k rušeniu nočného pokoja, ktorý je stanovený od 22:00 hod. do 06:00 hod. (§ 12 ods. 4 zákona). Navrhovateľ ďalej poukázal na § 12 ods. 6 zákona, podľa ktorého môžu byť zhromaždenia rozpustené účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy za podmienky, že nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. Príslušný orgán je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný pokúsiť sa o zaistenie nápravy iným spôsobom ako rozpustením zhromaždenia. Navrhovateľ uviedol, že nebol svedkom žiadneho trestného činu, ktorého by sa dopustil účastník zhromaždenia a ani k návrhu pripojené videozáznamy páchanie trestnej činnosti nepotvrdzujú. Ak by aj došlo k páchaniu trestnej činnosti zo strany účastníkov zhromaždenia, boli príslušníci PZ povinní zakročiť alebo sa aspoň pokúsiť zakročiť selektívne proti jednotlivým účastníkom zhromaždenia, ktorý páchali trestnú činnosť. Zákrok proti jednotlivým páchateľom bol navyše podľa navrhovateľa uskutočniteľný bez vážnejších ťažkostí, nakoľko na mieste bolo prítomných približne 100 účastníkov zhromaždenia a desiatky ťažkoodencov. Policajti sa však ani nepokúsili zakročiť proti žiadnej osobe prítomnej na zhromaždení až do vyššie opísaného rozohnania celého zhromaždenia slzotvorným plynom. Uvedené ustanovenie zákona nie je podľa navrhovateľa možné vykladať takým spôsobom, že by bolo odôvodnené rozpustenie celého zhromaždenia, na ktorom sa zúčastnilo povedzme 10 000 občanov z dôvodu, že traja výtržníci sa na ňom dopustili trestnej činnosti. Takýmto výkladom by bol inštitút zhromaždovacieho práva v praxi znefunkčnený, nakoľko každé zhromaždenie by mohlo byť ukončené pre správanie čo i len jednej osoby. Dôvod pre rozpustenie zhromaždenia podľa § 12 ods. 6 zákona teda podľa názoru navrhovateľa nenastal. Navrhovateľ tiež namietal, že zhromaždenie bolo rozpustené spôsobom, ktorý je v rozpore s § 12 ods. 1 zákona. Príslušník PZ, ktorý vyzýval účastníkov zhromaždenia, aby opustili priestor, neoznámil, že je zhromaždenie rozpustené, ani neuviedol dôvody jeho rozpustenia, resp. uviedol dôvody, ktoré zákon pre rozpustenie zhromaždenia nestanovuje. Navrhovateľ mal za to, že zhromaždenie nepodlieha povoleniu žiadneho orgánu verejnej moci a len samotná skutočnosť, že zhromaždenie nebolo ohlásené, nie je dôvodom pre jeho rozpustenie. Výzva navyše nebola urobená takým spôsobom, aby bola účastníkom zrozumiteľná a aby sa s ňou mohli oboznámiť všetci účastníci zhromaždenia, nakoľko nebola na niektorých miestach vôbec počuť. Výzvy príslušného policajta, ktorými rozpustil zhromaždenie, boli urobené podľa navrhovateľa v rozpore so zákonom. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že príslušníci PZ neboli usporiadateľmi zhromaždenia, neriadili smer pochodu, len zabezpečovali trasu presunu účastníkov zhromaždenia, aby nedošlo k ich ohrozeniu a zároveň regulovali dopravu za účelom zabezpečenia jej plynulosti. Keď policajné hliadky zaregistrovali, že časť zhromaždených sa po ukončení zhromaždenia na námestí SNP pokojne nerozišla, ale pokračovala v počte cca 300 osôb po komunikácii z námestia SNP cez Hodžovo námestie na ulicu Palisády, policajti vykonali opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia osôb nachádzajúcich sa v dave. Z dôvodu porušenia povinností podľa § 7 ods. 2 zákona účastníkmi zhromaždenia a s ohľadom na predchádzajúce skúsenosti a aktuálne signály získané z davu bolo z dôvodu udržania verejného poriadku využité oprávnenie podľa § 27 písm. a/ zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore a osobám v dave bolo prikázané nevstupovať do priestoru pri budove NR SR. Dav bol policajným kordónom zastavený na Zámockej ul. na úrovni Streleckej ul., tak aby nemohol pokračovať k budove NR SR. Účastníci sa však mohli voľne pohybovať po ulici Palisády, po Zámockej ulici a taktiež mohli využiť chodník pre peších pri hradnom múre. Odporca uviedol, že väčšina osôb z davu sa voči policajnému kordónu dopúšťala protiprávnych konaní a to najmä hrubej neslušnosti verbálnymi urážkami, vulgárnosťami a hádzaním rôznych predmetov kameňov, dlažobných kociek na príslušníkov PZ. Vyjadrenie navrhovateľa, že nevidel nikoho, kto by na príslušníkov PZ hádzal kamene, sú podľa odporcu jeho subjektívnym vnímaním predmetnej veci, ktoré bolo priestorovo obmedzené, nakoľko sa sám nachádzal v dave a taktiež ani videozáznamy zverejnené na internete nie sú relevantným dôkazom, nakoľko neumožňujú celkové objektívne posúdenie veci. K nezrozumiteľnosti výziev daných príslušníkom PZ odporca uviedol, že prvotné výzvy boli dávané účastníkom davu príslušníkmi policajného kordónu, pričom vzhľadom na intenzitu verbálneho prejavu davu a z dôvodu minimalizácie možného poškodenia služobného motorového vozidla bolo za policajný kordón privolané opancierované služobné nákladné vozidlo s výstražným rozhlasovým zariadením, prostredníctvom ktorého boli dávané výzvy smerom k davu. Intenzita zvuku bola podľa odporcu dostatočná na to, aby sa s výzvami mohli oboznámiť všetci účastníci davu. K použitiu donucovacieho slzotvorného prostriedku odporca uviedol, že počas držania pozície policajného kordónu dochádzalo zo strany účastníkov davu k priebežným útokom smerom na príslušníkov PZ hádzaním rôznych predmetov (vajíčka, banány, kamene, fľaše, dlažobné kocky a rôzne iné predmety, pľuvanie na policajtov, nadávanie, polievanie policajtov rôznymi tekutinami a podobne), dochádzalo k pokusom priameho napadnutia jednotlivých príslušníkov PZ s cieľom preraziť policajný kordón a presunúť sa priamo k budove NR SR. Za účelom zamedzenia protiprávneho konania boli osoby v dave opakovane vyzývané, aby v zmysle § 27 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. opustili priestor pred policajným kordónom a pokojne sa rozišli, no dav na výzvy nereagoval a to ani po opakovanom poučení, že po neuposlúchnutí zákonnej výzvy zo strany policajného zboru budú proti nim použité donucovacie prostriedky. K vykonaniu služobného zákroku odporca uviedol, že za účelom obnovenia verejného poriadku bol vykonaný služobný zákrok policajtov PPÚ pod jednotným velením veliteľa pohotovostného PPÚ, ktorý rozhodol o použití donucovacích prostriedkov policajtmi v zmysle § 50 ods. 1 písm. a/, b/, k/, o/ zákona č. 171/1993 Z.z. Pri zákroku bolo zadržaných celkom 18 osôb. Použitie donucovacích prostriedkov bolo príslušnými nariadenými vyhodnotené ako oprávnené. Po použití donucovacích prostriedkov boli účastníci zhromaždenia vytlačení na ulicu Palisády, pričom následne došlo k obnoveniu verejného poriadku. K tvrdeniam navrhovateľa o nezákonnom rozpustení zhromaždenia odporca uviedol, že zhromaždenie nebolo rozpustené žiadnym orgánom policajného zboru. Toto neohlásené zhromaždenie bolo zo strany policajného zboru monitorované, nakoľko policajný zbor disponoval informáciami o možnom protiprávnom konaní zo strany osôb, ktoré sa tohto zhromaždenia zúčastnili. Z dôvodu plnenia zákonných úloh podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. a to najmä ochrany života a zdravia a majetku, bolo vykonané prehradenie Zámockej ulice a využité oprávnenia príslušníkov PZ v súlade s § 27 písm. a/ uvedeného zákona. Na základe skutočnosti, že účastníci zhromaždenia sa dopúšťali protiprávneho konania voči príslušníkom PZ, bol vykonaný služobný zákrok a príslušné opatrenia za účelom obnovenia verejného poriadku. Odporca zastal názor, že navrhovateľ si mylne vysvetlil a zamenil vykonanie služobného zákroku príslušníkov PZ s pojmom rozpustenie zhromaždenia podľa príslušných ustanovení zákona. Zo strany policajného zboru neboli účastníkom zhromaždenia dávané žiadne výzvy, ktoré by smerovali k rozpusteniu zhromaždenia. Dávané boli opakované zákonné výzvy na to, aby účastníci zhromaždenia ukončili protiprávne konanie smerujúce voči príslušníkom PZ a obnovili verejný poriadok. Z uvedených dôvodov navrhoval odporca ako nedôvodný zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o námietkach proti rozpusteniu zhromaždenia (§ 13 zákona, § 246 ods. 1 O.s.p.), primerane postupujúc podľa ustanovení V. časti 2. hlavy O.s.p., na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý postup policajných orgánov odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti rozpusteniu zhromaždenia sú z väčšej časti dôvodné. Zo spisového materiálu predloženého odporcom súd zistil, že podľa oznámenia o zvolaní verejného zhromaždenia spojeného s pochodom s názvom „P. T. - deň D“ sa malo zhromaždenie uskutočniť dňa XX.XX.XXXX na Námestí slobody v Bratislave od 14,00 hod. s tým, že o 17,30 hod. sa z Námestia slobody sa mal uskutočniť pochod cez Mýtnu ul., Račianske mýto, Šancovu ul., Trnavské mýto, Krížnu ul., Karadžičovu ul., Dostojevského rad, Šafárikovo nám., Štúrovu ul. na Námestie SNP, kde malo byť zhromaždenie o cca 19,00 hod. ukončené. Odporca podľa obsahu spisu pred uskutočnením zhromaždenia prijal potrebné bezpečnostné opatrenia a zabezpečil nasadenie policajtov za účelom zabezpečenia ochrany verejného poriadku pred a počas konania zhromaždenia. Podľa dokumentácie odporcu časť účastníkov zhromaždenia, ktorí sa nerozišli po skončení zhromaždenia o 19,00 hod. na Námestí SNP v Bratislave, pokračovala cez ulicu Palisády smerom k budove NR SR, kde bol dav na úrovni Streleckej a Zámockej ulice zastavený policajným kordónom. Zvukovo-obrazové záznamy z časti priebehu zhromaždenia voľne prístupné na internete pripojil navrhovateľ k podanému návrhu a DVD nosiče s týmito záznamami boli poskytnuté odporcovi. Súd si vyžiadal od odporcu policajný zvukovo-obrazový záznam o priebehu zhromaždenia, s ktorým bolo navrhovateľovi taktiež umožnené sa oboznámiť. Zo všetkých uvedených záznamov vyplýva, že na policajtov vybavených ochrannými štítmi a prilbami, ktorí vytvoreným kordónom prehradili ulicu Palisády na úrovni Streleckej ulice a zamedzili účastníkom zhromaždenia pokračovať smerom k budove NR SR, hádzali niektorí účastníci zhromaždenia vajíčka, toaletný papier, banány, polievali policajtov tekutinami. Na záznamoch však nie je vidieť, že by zhromaždení hádzali do policajtov kamene či dlažobné kocky, používali voči policajtom alebo voči iným osobám fyzické násilie, či inak zjavným spôsobom páchali trestnú činnosť. Zo zápisnice o ohliadke miesta zhromaždenia po jeho ukončení a z pripojenej fotodokumentácie je zjavné, že na mieste sa nachádzali kamene a vytrhané dlažobné kocky, plastové fľaše, plechovky a iný odpad. V spise sa nachádzajú záznamy niektorých zasahujúcich policajtov o použití donucovacích prostriedkov, z ktorých všetky boli vyhodnotené nadriadenými ako použité oprávnene. Podľa obsahu spisu bola voči 19 účastníkom zhromaždenia vyvodená zodpovednosť za priestupok proti verejnému poriadku, spočívajúci v neuposlúchnutí výzvy príslušníka Policajného zboru na opustenie priestoru. Podľa čl. 28 ods. 1 Ústavy SR právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. Podľa ods. 2 podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Podľa § 7 ods. 2 zákona po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť. Ak je zhromaždenie rozpustené, sú povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia. V rozchode sa im nesmie žiadnym spôsobom brániť. Podľa § 10 ods. 1 zákona obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve: a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods. 2 zákona obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním, c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie. Podľa § 10 ods. 3 zákona obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. Podľa § 12 ods. 1 zákona ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Podľa § 12 ods. 3 zákona zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, že bolo oznámené podľa § 5, bude spôsobom uvedeným v odseku 1 rozpustené, ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz podľa § 10 ods. 1 až 3. To platí aj pre zhromaždenia, ktoré neboli zvolané. Zodpovednosť zvolávateľov za priestupok nie je dotknutá, aj keď zhromaždenie nebolo rozpustené. Podľa § 12 ods. 6 zákona zhromaždenia uvedené v odseku 3 a v odseku 5 môže zástupca obce rozpustiť spôsobom ustanoveným v odseku 1, ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. V neprítomnosti zástupcu obce tak môže urobiť náčelník príslušného útvaru Policajného zboru alebo veliaci príslušník. Podľa § 13 zákona proti rozpusteniu zhromaždenia môže zvolávateľ alebo účastník zhromaždenia do 15 dní podať námietky na súde. Súd rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Pre konanie platia obdobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov. 2). Práve pokojne sa zhromažďovať patrí medzi ústavne garantované základné politické práva. Podmienky uplatňovania tohto práva stanovuje zákon, pričom účelom jeho úpravy je regulácia zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Ústava SR výslovne zakotvuje, že zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Zákon určuje oprávnenia a povinnosti zvolávateľa zhromaždenia, vrátane oznamovacej povinnosti o konaní zhromaždenia vo vzťahu k príslušnej obci, stanovuje povinnosti účastníkom zhromaždenia, upravuje podmienky, za ktorých môže obec zhromaždenie zakázať a určuje aj spôsob a dôvody rozpustenia zhromaždenia, ktoré platia aj pre tie zhromaždenia, ktoré neboli oznámené alebo neboli zvolané. Zo spisovej dokumentácie i z nesporných tvrdení účastníkov konania je zrejmé, že zhromaždenie s názvom „P. T. - deň D“, ktoré bolo zvolané a riadne oznámené U. časti Bratislava Staré Mesto, malo byť ukončené o cca 19,00 hod. na Námestí SNP v Bratislave. Časť účastníkov zhromaždenia po jeho oficiálnom ukončení porušila povinnosť stanovenú v § 7 ods. 2 zákona pokojne sa rozísť po ukončení zhromaždenia a pokračovala v pochode po ulici Palisády smerom k budove NR SR, pričom boli sprevádzaní policajtmi až po roh ulice Palisády a Streleckej ulice v Bratislave, kde bol dav zastavený policajným kordónom. Zo zistených skutkových okolností vyplýva, že okamihom ukončenia oficiálneho zhromaždenia na Námestí SNP o cca 19,00 hod. sa zmenil status zhromaždenia občanov pokračujúcich v pochode smerom k budove NR SR na nezvolané a neoznámené, stále však podľa názoru súdu išlo o výkon ústavného zhromaždovacieho práva zúčastnených osôb, ktorého podmienky stanovuje zákon č. 84/1990 Zb. Samotná skutočnosť, že predmetné zhromaždenie nebolo nikým zvolané a vzniklo spontánne po ukončení oficiálneho zhromaždenia „P.“, nebola dôvodom na jeho rozpustenie. Policajné orgány mohli zasiahnuť do zhromaždovacích práv zúčastnených len za predpokladu splnenia podmienok stanovených citovaným zákonom. V danom prípade bolo zasiahnuté do práv zhromaždených spôsobom, ktorý jednoznačne viedol k faktickému rozpusteniu zhromaždenia. Použitie donucovacích prostriedkov proti zhromaždením (projektily zo slzným plynom a policajné výbušky) a následné rozohnanie dezorientovaných účastníkov zhromaždenia, resp. ich policajné zaisťovanie, je treba jednoznačne považovať za faktické rozpustenie zhromaždenia, nakoľko k ukončeniu zhromaždenia došlo práve a len v dôsledku tohto policajného zásahu. Z okolností priebehu zhromaždenia, ako i z tvrdení oboch účastníkov bolo zrejmé, že odporca nerozpustil zhromaždenie zo žiadneho z dôvodov upravených v citovaných ustanoveniach § 10 ods. 1 až 3 zákona. Odporca pred súdom odôvodňoval policajný zákrok tým, že účastníci zhromaždenia atakovali verbálne i fyzicky policajtov zoradených v kordóne, ktorý zabránil ďalšiemu pochodu zhromaždených smerom k NR SR, urážali ich, polievali rôznymi tekutinami a hádzali do nich rôzne predmety, vrátane kameňov a dlažobných kociek. Ustanovenie § 12 ods. 6 zákona oprávňuje veliaceho príslušníka Policajného zboru rozpustiť zhromaždenie, ak jeho účastníci páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. Z uvedeného textu zákona možno jednoznačne vyvodiť, že páchanie trestnej činnosti zo strany zhromaždených musí byť jasne pozorovateľné, pričom rozpusteniu zhromaždenia má aj v takom prípade predchádzať iný spôsob zjednania nápravy (bez rozpustenia zhromaždenia), predovšetkým pokus individuálne zakročiť voči tým účastníkom zhromaždenia, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti. Zo zvukovo-obrazových záznamov o priebehu zhromaždenia predložených oboma účastníkmi nemožno podľa názoru súdu vyvodiť, že by sa účastníci zhromaždenia dopúšťali zjavnej trestnej činnosti voči policajtom, resp. iným osobám alebo voči majetku. Na žiadnom zo záznamov nie je vidieť, že by zhromaždení ohrozovali policajtov hádzaním kameňov či dlažobných kociek, hoci sa takéto predmety po rozpustení zhromaždenia na mieste samom nachádzali. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že niektorí účastníci zhromaždenia hádzali do policajtov banány, toaletný papier alebo ich polievali rôznymi tekutinami. Takéto správanie však nemožno hodnotiť ako páchanie trestnej činnosti, aj keď nepochybne ide o primitívne vyjadrenie občianskeho postoja. Podľa názoru súdu je treba vychádzať z toho, že zasahujúci policajti sú na takéto i omnoho agresívnejšie prejavy pripravení a musia ich vedieť zvládať, najmä pokiaľ ide o veliacich policajtov. Vyžaduje si to totiž efektívna ochrana nielen verejného poriadku, ale aj výkonu ústavne garantovaných slobôd zhromažďovania i prejavu. Súd je tiež toho názoru, že pokiaľ boli zasahujúci policajti svedkami páchania trestnej činnosti, mali sa pokúsiť pred rozpustením zhromaždenia zasiahnuť voči jednotlivým páchateľom, čo vzhľadom na počet zhromaždených (max. 300 osôb) a veľký počet prítomných policajtov mohlo viesť k eliminácii agresívnych jedincov v dave a k vyvodeniu trestno-právnej zodpovednosti za takéto konanie. Podľa názoru súdu páchanie trestnej činnosti účastníkmi predmetného zhromaždenia ako legitímny dôvod rozpustenia zhromaždenia nebol preukázaný. Svedčí o tom napokon aj skutočnosť, že voči niektorým účastníkom zhromaždenia bola vyvodená len zodpovednosť za priestupok proti verejnému poriadku, spočívajúci v neuposlúchnutí policajného príkazu. Iba jeden účastník zhromaždenia bol riešený prostriedkami trestného práva, avšak za skutok, ktorý sa stal zjavne až pri zaisťovaní, resp. prevoze dotknutej osoby na policajné oddelenie. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že námietky navrhovateľa proti rozpusteniu predmetného zhromaždenia sú v časti týkajúcej sa namietaného rozporu s § 12 ods. 6 zákona dôvodné. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že zhromaždenie bolo rozpustené v rozpore s § 12 ods. 3 zákona, v tejto časti súd námietkam nevyhovel a návrh zamietol, nakoľko z obsahu pripojeného spisového materiálu i zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že neboli dané dôvody pre zákaz predmetného zhromaždenia podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona. Žiaden z týchto zákonom predpokladaných dôvodov evidentne neviedol policajné orgány k rozpustenia zhromaždenia. Policajný zásah vedúci k rozpusteniu zhromaždenia sa preto nemohol dostať do rozporu s § 12 ods. 3 zákona. Pre rozpustenie zhromaždenia stanovuje zákon v § 12 ods. 1 pomerne presné pravidlá. Tie sa v zmysle § 12 ods. 6 zákona vzťahujú aj na nezvolané zhromaždenia, pri ktorých je dôvodom rozpustenia páchanie trestných činov účastníkmi zhromaždenia. Aj pri týchto zhromaždeniach je príslušný veliaci policajt povinný oznámiť účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzvať ich, aby sa pokojne rozišli, pričom oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy. Výzva sa musí urobiť takým spôsobom, aby bola zrozumiteľná všetkým účastníkom zhromaždenia. V danom prípade pred samotným policajným zásahom vedúcim k rozpusteniu zhromaždenia veliaci príslušník PZ opakovane vyzýval zhromaždených, aby sa pokojne rozišli s tým, že ak výzvu neuposlúchnu, môžu byť voči ním použité donucovacie prostriedky. Zasahujúci policajti podľa vyjadrenia odporcu postupovali podľa § 27 zákona o Policajnom zbore, pričom výzva a následný zásah smerovali len k obnoveniu verejného poriadku, nie k rozpusteniu zhromaždenia. Bez ohľadu na tieto vyjadrenia považoval súd z vyššie opísaných dôvodov za preukázané, že dňa 09.03.2012 realizovali občania na vyššie uvedenom mieste a čase svoje zhromaždovacie práva a policajný zásah voči zhromaždeným viedol k rozpusteniu tohto zhromaždenia. Pokiaľ ide o formálnu stránku rozpustenia, policajné orgány neoznámili prítomným, že zhromaždenie je rozpustené a neuviedli ani žiaden zo zákonných dôvodov pre rozpustenie zhromaždenia. Výzva smerovala len k tomu, aby prítomní opustili priestor, rozišli sa, nakoľko zhromaždenie nebolo ohlásené ani povolené s tým, že ak výzvu neuposlúchnu, budú voči nim použité donucovacie prostriedky. Takúto výzvu s následným fyzickým rozohnaním davu za použitia donucovacích prostriedkov a zaistením niektorých účastníkov zhromaždenia nemožno podľa názoru súdu považovať za taký spôsob rozpustenia zhromaždenia, ktorý by bol v súlade s § 12 ods. 1 zákona. Preto súd aj v tej časti, v ktorej sa namieta rozpor rozpustenia zhromaždenia s uvedeným ustanovením zákona, považoval námietky navrhovateľa za dôvodné a návrhu v tejto časti vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov spojených s uplatnením práva na súde, ktoré vyčíslil sumou 9,60 eur. Uvedená suma predstavuje doložené poštovné náklady vo výške 4,75 eur, náklady na overenie podpisu u notára v sume 2,87 eur, náklady na kopírovanie vo výške 0,40 eur a náklady na obstaranie dvoch kusov DVD nosičov vo výške 1,58 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.