Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/136/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200663 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SLV-X.-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č. K.-X.-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume XXX,XX € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 29.03.2012, sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii č. KM- XXXX-XXX/SI-XXXX zo dňa 01.12.2011, ktorým sa v časti sprístupnenia osobných údajov exekútora a prokurátorky nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne nevyhovelo žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie, ktorou žiadal o sprístupnenie „uznesenia prokurátorky zo dňa 03.08.2010, sp. zn. XIV Gv 34/2010, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa XX.XX.XXXX U.: S.-XXX/BPK-B-XXXX“. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď meno a priezvisko príslušníka PZ a údaje o služobnom útvare, na ktorom je zaradený, ako aj meno a priezvisko súdneho exekútora nie sú takými trvalými identifikátormi, ktoré by fyzickú osobu nezameniteľne identifikovali spomedzi množstva iných fyzických osôb, napríklad obyvateľov Bratislavy, či občanov Slovenskej republiky. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko teda neurčuje fyzickú osobu takým spôsobom, aby údaje zahrnuté alebo priradené k tomuto identifikátoru mali povahu osobných údajov. Podľa žalobcu uvedené údaje nespĺňajú definičné kritérium osobných údajov v zmysle § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. a nemajú povahu informácií týkajúcich sa súkromia, pretože tieto sa týkajú služobného pomeru, resp. výkonu verejnej moci. Podľa žalobcu mal žalovaný vykladať príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj len ako „ZSI“) ústavne súladným spôsobom, nakoľko právo na informácie je ústavným právom garantovaným čl. 26 Ústavy SR. K jeho obmedzeniu môže v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR dôjsť iba pokiaľ je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, pričom takéto obmedzenie musí smerovať k ochrane niektorého z taxatívne vymenovaných záujmov. Utajovať mená a priezviská vyšetrovateľov, ktorí už len z povahy svojho služobného zaradenia nepôsobia v utajení, ako aj súdnych exekútorov, nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, naopak, je to doslova podľa žalobcu absurdné. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním doručeným dňa 13.07.2012, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie bolo vyhovené bez sprístupnenia osobných údajov. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 a 2Sži 7/2011 ako aj na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 11.04.2011, týkajúce sa sprístupnenia osobných údajov príslušníkov PZ na základe zákona č. 428/2002 Z.z. vo vzťahu k ZSI. Z tohto stanoviska vyplýva, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, hodnosť a funkcia príslušníka PZ sa považujú v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. za osobné údaje, preto povinná osoba postupovala per analogiam aj na osobu exekútora a prokurátorky, nakoľko nedisponovala súhlasom dotknutých osôb, a tak boli meno a priezvisko exekútora a prokurátorky z poskytovanej informácie vymazané. Podľa stanoviska Úradu na ochranu osobných údajov SR zákon neupravuje konkrétny zoznam údajov, ktoré sú považované za osobné údaje, ale poskytuje len demonštratívny výpočet charakteristík určujúci fyzickú osobu. Ďalej žalovaný uviedol, že dotknuté osoby (exekútor, prokurátorka, nie sú osobami uvedenými v § 9 ods. 3 ZSI a povinná osoba nedisponovala súhlasom so sprístupnením ich osobných údajov, ktorých sa žalobca rozkladom domáhal a preto tieto osobné údaje v kópii predmetného uznesenia poskytnutého žalobcovi neboli. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23.11.2011 požiadal žalobca o sprístupnenie uznesenia prokurátorky zo dňa 03.08.2010, sp. zn. XIV Gv 34/2010, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa ÚBPK zo dňa XX.XX.XXXX, U.: S.-XXX/BPK-B-XXXX o začatí trestného stíhania vo veci. Rozhodnutím č. KM-XXXX-XXX/SI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX povinná osoba - Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii čiastočne nevyhovelo žiadosti žalobcu v časti sprístupnenia osobných údajov exekútora a prokurátorky nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii, ktorým bolo požadované uznesenie o zrušení rozhodnutia vyšetrovateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. K.-X.-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 9 ods. 2 ZSI informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Žalovaný rozhodol o odmietnutí sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií s poukazom na § 9 ods. 2 ZSI. Podľa tohto ustanovenia zákona povinná osoba informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Žalovaný, resp. povinná osoba, sprístupnila žalobcom požadovanú informáciu čiastočne, po vymazaní mien a priezvisk vyššie v texte rozsudku uvedených osôb. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. Ani ustanovenie § 9 ods. 2 ZSI nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Keby nezáležalo na tom, koho meno a priezvisko možno zverejniť a paušálne by sa tieto údaje z poskytovaných informácií (napr. textov) vymazávali, i keby sa požadovaná informácia týkala verejného činiteľa, nepodliehali by tieto osoby a v konečnom dôsledku potom ani povinné osoby podľa ZSI akejkoľvek verejnej kontrole. Mená vyššie uvedených dotknutých osôb sú verejne prístupné, nie sú utajované a verejnosť má možnosť ich bez väčších ťažkostí zistiť. Zároveň má verejnosť právo poznať meno konkrétnej osoby zastávajúcej verejnú funkciu (verejného, ústavného činiteľa), ktorý sa podieľal na veci. Prokurátorka a exekútor v kontexte prípadu, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie, ktoré bolo predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie, boli nepochybne osobami zastávajúcimi verejnú funkciu predpokladanú ustanovením § 9 ods. 3 ZSI. Nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutým, súladným s účelom ZSI vyššie v texte rozsudku už opísaným, ani logickým, ich mená a priezviská nesprístupniť. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného č. K. ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3, §18 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 323,50 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený Tatra banka, a.s., č. účtu: 2610086904/1100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.