Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200674 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200674.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30794242, Tupého 25/A, Bratislava, právne zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-9/2012 zo dňa 25.1.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-9/2012 zo dňa 25.1.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 30.3.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.1.2012 č. SLV-OLVS-9/2012. V žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 29.9.2011 požiadal žalovaného podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie „uznesení vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia O. G., štatutárnemu zástupcovi informačného centra mladých 44-ročného O. G. z Popradu“. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.10.2011 č. KM-918-001/SI-2011 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Dňa 24.10.2011 podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 8.11.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá je na Krajskom súde v Bratislave vedená pod sp.zn. 2S 3/2012. Následne po uplynutí zákonnej lehoty a vzniku fiktívneho rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.11.2011 č. SLV-OLVS-143/2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.10.2011. Dňa 8.12.2011 prvostupňovým rozhodnutím č. KM-918-010/SI-2011 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Žalobca dňa 13.12.2011 voči tomuto rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.1.2011 č. SLV-OLVS-9-2011 tak, že rozklad žalobcu bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 8.12.2011 bolo potvrdené. Žalobca v žalobe uvádza, že napadol rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.10.2011 č. KM-918-001/SI-2011 rozkladom doručeným žalovanému dňa 24.10.2011. Zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade v zmysle ust. § 19 ods. 3 ZSI začala žalovanému plynúť dňa 24.10.2011 a márne uplynula 8.11.2011. V dôsledku nečinnosti žalovaného márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý. Následné rozhodnutie zo dňa 25.1.2011 č. SLV-OLVS-9-2012 bolo vydané po právoplatnom skončení konania a ako také je nezákonné a nadbytočné, a preto ho žalobca navrhuje zrušiť. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 4.5.2011 uvádza, že rozhodnutím zo dňa 12.10.2011 doručenom žalobcovi dňa 14.10.2011 č. KM-918-001/SI/2011 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Rozkladom zo dňa 24.10.2011, ktorý bol žalovanému doručený 24.10.2011 žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie. Podľa tvrdenia žalobcu lehota na rozklad márne uplynula 8.11.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá je na Krajskom súde v Bratislave vedená pod sp.zn. 2S 3/2012. Žalovaný nesúhlasí s vyššie uvedeným počítaním lehôt žalobcu a odôvodňuje to právnym názorom, ktorý vyplýva z rozsudku NSSR č. 2Sži 7/2011 zo dňa 21.3.2012, z ktorého vyplýva, že pokiaľ proti rozhodnutiu, ktorým povinná osoba nesprístupnila informáciu bol podaný opravný prostriedok je v zmysle ustanovení zákona o správnom konaní povinnosťou povinnej osoby vec opätovne preskúmať a v prípade uznania nároku odvolateľa, vyhovieť jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. V opačnom prípade povinná osoba predloží opravný prostriedok spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní, odo dňa, keď jej odvolanie došlo. Keďže ZSI nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 správneho poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu v tzv. autoremedúre, ustanovené v odseku 1, alebo ak podmienky na takýto postup nie sú dané, postupuje sa podľa odseku 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, predloží odvolanie (rozklad) spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní, odo dňa, keď mu rozklad došiel. Správnosť takéhoto postupu potvrdzuje vyššie uvedené rozhodnutie NSSR. V konaní vedenom pod č. SLV-OLVS-9/2012 bol rozklad povinnej osobe doručený 15.12.2011 a povinnou osobou bol rozklad doručený osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 11.1.2011 (teda v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote). Odvolací orgán vydal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 25.1.2012, ktorým bol rozklad zamietnutý a rozhodnutie č. KM-918-010/SI-2011 zo dňa 8.12.2011 potvrdené. K námietke žalobcu, že žalovaný porušil ústavné právo žalobcu na informácie žalovaný udáva, že nesprístupňovať informácie o vznesení obvinenia, je podľa žalobcu zo zákona povinne doručované obvineným osobám, ktoré majú „na marení“ vyšetrovania najväčší záujem. Obvinený dokonca môžu nahliadať do celého vyšetrovacieho spisu a nie sú odkázaní na žiadosti o informácie v režime ZSI. Argument žalobcu o hrozbe zmarenia vyšetrovania sprístupnením uznesenia o vznesení obvinenia považuje žalobca za účelový a motivovaný snahou zabrániť verejnej kontrole zákonnosti postupu represívnych orgánov. K tomuto názoru žalovaný dáva do pozornosti rozsudok NSSR č. 2Sži 7/2011 zo dňa 21.3.2011, v ktorom sa konštatuje, že „predmetné uznesenie nemohlo byť žalobcovi doručené, nakoľko § 215 ods. 5 trestného poriadku taxatívne vymenúva, komu sa takéto uznesenie doručuje a tým vylučuje jeho doručenie iným osobám. Poskytovanie informácií o trestnom konaní striktne upravuje trestný poriadok v § 6. Takáto úprava vzhľadom na charakter trestného konania a zásadu prezumpcie neviny, ktorá je jednou z najzákladnejších zásad trestného konania v demokratickej spoločnosti, neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy rozhodnutí z prípravného konania, resp. tieto rozhodnutia zverejňovať. Na takýto postup neoprávňuje orgány činné v trestnom konaní žiaden iný zákon ani ústava, ani právo verejnosti poznať podrobné dôvody rozhodnutia, aby si vedela urobiť obraz, či trestné stíhanie bolo zastavené dôvodne, ako sa mylne domnieva žalobca, nakoľko obmedzenie práva na informácie obsiahnuté v čl. 26 ods. 4 ústavy jasne odkazuje na zákon, ktorým je v danom prípade trestný poriadok.“ Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s trestným poriadkom a druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. SLV-OLVS-9/2012 v zákonom stanovenej lehote. Na základe vyššie uvedeného preto Ministerstvo vnútra SR navrhuje, aby po preskúmaní predmetného rozhodnutia súdom Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a slovenskej federatívnej republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a slovenskej federatívnej republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. d), povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 19 ods. 1 proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 6 ods. 1 trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona, poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť, alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci, pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Podľa § 215 ods. 5 trestného poriadku uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. V. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žiadosťou zo dňa 29.9.2011 doručenou žalovanému dňa 4.10.2011 požiadal žalobca podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácie. Rozhodnutím zo dňa 12.10.2011 č. KM-918-001/SI-2011 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Rozkladom zo dňa 24.10.2011 doručeným toho istého dňa žalovanému žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie. Lehota na rozhodnutie o rozklade uplynula 8.11.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 2S 3/2012. Po uplynutí zákonnej lehoty a vzniku fiktívneho rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.11.2011 č. SLV-OLVS-143/2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.10.2011. Dňa 8.12.2011 žalovaný opätovne prvostupňovým rozhodnutím č. KM-918-010/SI-2011 žiadosť žalobcu zamietol. Rozkladom zo dňa 15.12.2011 žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.1.2011 č. SLV-OLVS-9/2012 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 8.12.2011 potvrdil. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. V prejednávanej veci žalobca napadol rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.10.2011 č. KM-918/001/ SI-2011 rozkladom doručeným žalovanému dňa 24.10.2011. Zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade v zmysle ust. § 19 ods. 3 ZSI tak žalovanému začala plynúť v deň jeho podania a uplynula dňa 8.11.2011. V dôsledku nečinnosti žalovaného márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a ktoré je predmetom súdneho prieskumu (2S 3/2012). Následné rozhodnutie zo dňa 25.1.2011 č. SLV-OLVS-9/2012 (ktoré je predmetom súdneho prieskumu 1S 98/2012) bolo teda vydané po skončení konania a ako také je nadbytočné. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a rozhodnutie žalovaného zrušil. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 € pozostávajúce z tarifnej odmeny za 2 úkony á 127,17 € (prevzatie veci, podanie žaloby) a 2 x paušálna náhrada výdavkov 2 x 63,- €, spolu s 20% DPH. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania už v podanej žalobe a žalovaný na výzvu súdu nereagoval, preto súd u neho takýto postup predpokladal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.