Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200710 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Tex-Press Slovakia, s.r.o., Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 35872331, zastúpený: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., advokát, Vazovova 9/b, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: MF/7152/2012-71 zo dňa 18.01.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Daňový úrad Bratislava III dodatočným platobným výmerom č.: XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Mor zo dňa XX.XX.XXXX vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume XXX.XXX,XX eur a to z dôvodu, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Došlo k porušeniu § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o DPH) tým, že žalobca deklaroval dodanie tovaru - granitových platní do Maďarska spoločnosti CERTEL - X Kft. ako plnenie oslobodené od dane, avšak intrakomunitárne dodanie tovaru sa nepotvrdilo. Správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistil skutočnosti preukazujúce, že dodanie tovaru, ktoré žalobca vyfakturoval maďarskej spoločnosti CERTEL - X Kft. sa nepotvrdilo a teda nebola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol svoj výklad ustanovenia § 43 zákona o DPH s tým, že oslobodenie musí platiteľ preukázať kópiou faktúry a prepravným dokladom s miestom určenia, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, písomným potvrdením prijatie tovaru odberateľom, ak prepravu vykoná sám dodávateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, ak prepravu vykoná sám odberateľ, inými dokladmi. Dôležité tiež je, aby obchodní partneri boli osobami identifikovanými pre daň. Žalobca splnil všetky podmienky ustanovené v § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodenie od DPH tým, že vystavil faktúru pre maďarskú spoločnosť CERTEL - X Kft. a poukázal na kúpnu zmluvu a objednávky, prepravné doklady, pokladničné doklady o platbách a prevzatie tovaru spoločnosťou CERTEL - X Kft.. O odvolaní žalobcu rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: F. tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdilo. Odvolací orgán vychádzal zo zistení, že tovar bol prevezený do Maďarska do skladu spoločnosti Miramare Kft., pričom konateľ tejto spoločnosti vyhlásil, že neexistuje priamy kontakt so spoločnosťou CERTEL - X Kft. ale potvrdil, že prepravy prišli do skladu tejto spoločnosti. Na každom dokumente o uskladnení tovaru je však ako dodávateľ uvedená spoločnosť Banet s.r.o.. Správne orgány vychádzali zo skutočnosti, že nebolo preukázané dodanie deklarovaného tovaru spoločnosti CERTEL - X Kft.. Dňa 13.07.2011 podal žalobca na Daňový úrad Bratislava III žiadosť na obnovu konania vo veci dodatočného platobného výmeru: XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Mor zo dňa XX.XX.XXXX s cieľom vykonať nové konanie a zrušiť predmetný platobný výmer. Uviedol, že žiadosť podáva v zákonnej lehote a z dôvodu, že správca dane nedodržal objektívnu jednoročnú lehotu na výkon kontroly, keďže daňová kontrola v danom prípade trvala 483 dní. Správca dane tiež zneužil právomoc verejného činiteľa, namietal porušenie § 15 ods. 17, § 30a zákona č. 511/1992 Zb. Protokol z vykonanej daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno použiť. Ďalej uvádzal tie isté skutočnosti ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Citoval ustanovenie § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a predložil prehlásenie konateľa spoločnosti Miramare Kft. pána Pelesek Gyula. Podľa žalobcu týmto čestným prehlásením vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Zároveň uviedol, že spoločnosť CERTEL - X Kft. mu predložila výpis dokladov za január až december 2008 podaných na maďarskú daňovú správu, ktoré preukazujú dodanie a prevzatie tovarov od žalobcu. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010, ktorý aj celý citoval. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: F. žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania zamietlo. V dôvodoch tohto rozhodnutia je okrem iného uvedené, že žalobca sa v žiadosti nezaoberal podmienkou stanovenou v § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorej musí byť žiadosť podaná do 6 mesiacov odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Nakoľko v žiadosti na obnovu konania sa neuvádzajú žiadne lehoty, správny orgán má za to, že podmienka zákona na povolenie obnovy konania nebola dodržaná. Zároveň sa však správny orgán zaoberal všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v žiadosti na obnovu konania a uviedol, že kontrola trvala 99 dní, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 sa týka konkrétnych skutočností konkrétnej spoločnosti a nesúvisí s obchodnými prípadmi žalobcu, obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok slúži k náprave skutkových omylov, vzťahuje sa na skutkové otázky, skutkové zistenia vedúce k zisteniu objektívnej pravdy a nie otázky právne. Žalobca odôvodnil svoju žiadosť právnymi posúdeniami skutkových okolností, ktoré nie je možné považovať za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Žalobca navyše už k odvolaniu voči dodatočnému platobnému výmeru doložil vyhlásenie prokuristu spoločnosti Miramare Kft. p. Peleseka Gyulu, v ktorom tento uviedol viac menej totožné vyhlásenie, ako bolo doložené k žiadosti o obnovu konania. V odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o povolenie obnovy konania žalobca len citoval časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s názorom, že ak preukázanie údaja ohľadne lehoty, kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy v žiadosti chýba, považuje sa to za nedostatok podania, na odstránenie ktorého správca dane daňový subjekt podľa § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. vyzve. Tým, že správca dane tento úkon nevykonal a nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov s poučením o následkoch spojených s nedodržaním lehoty na ich odstránenie, bolo žalobcovi odopreté právo na odstránenie nedostatkov podania. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.:S. (právoplatným dňa 06.02.2012) tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 21.10.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť o povolenie obnovy konania. Žalovaný uviedol, že skutočnosti uvedené v žiadosti na obnovu konania boli uvedené aj v odvolaní a teda nejde o nové skutočnosti a dôkazy. V odvolaní proti rozhodnutiu č. F. žalobca ako dôvod uvádza výňatok znenia z odôvodnenia tohto rozhodnutia, avšak odvolanie nie je možné podať, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok. II. Žaloba Proti rozhodnutiu žalovaného č.: S. podal žalobca včas žalobu s návrhom, aby súd zrušil tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu sú vydané rozhodnutia v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb. a žalobca bol ukrátený na svojich právach, pričom nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v hmotno-právnej a procesno- právnej rovine. Žalobca zopakoval dôvody uvedené v odvolaní a opätovne poukázal na znenie § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré bolo správcom dane porušené. Ďalej citoval ustanovenie § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v zmysle ktorého žalobca predložil dôkazný prostriedok potvrdzujúci dodanie tovaru do skladov spoločnosti Miramare Kft. pre spoločnosť SINON Kft. V prehlásení konateľ spoločnosti K. prehlasuje, že tovar bol dovezený pre spoločnosť SINON Kft. na základe všetkých prepravných listov, t.j. aj CMR 2150366. Spoločnosť Miramare Kft. s tovarom nakladala v rámci „Prepravnej zmluvy“, ktorá konkretizovala iba vykonanie skladovacích, logistických služieb spoločnosťou Miramare Kft. a neobsahovala žiadne informácie a údaje týkajúce sa vlastníckeho práva alebo zmien vlastníckeho práva k dodanému tovaru pre spoločnosť SINON Kft. žalobcom. Ďalej žalobca predložil účtovnícky znalecký posudok zo dňa 22.11.2011, ktorého zadávateľom bola spoločnosť SINON Kft. vo veci posúdenia vlastníctva dodaného tovaru. Tento znalecký posudok potvrdzuje, že vlastníkom tovaru v danom prípade je spoločnosť SINON Kft.. Týmto čestným prehlásením vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia môže byť vážne porušenie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, resp. postup správcu dane v rozpore s platnou právnou úpravou, čo sa aj stalo. Ďalším dôvodom obnovy je, že rozhodnutie vo veci bolo vydané na základ dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (napr. na základe nich bol nesprávne zistený skutkový stav veci). O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel dňa 08.03.2011, čím boli splnené podmienky § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. na podanie žiadosti o obnovu konania. Žiadosť na obnovu konania žalobca podal dňa 12.07.2011, pričom o nových skutočnostiach sa dozvedel dňa 08.03.2011, t.j. 4 mesiace a 4 dni po (žalobca mal zrejme na mysli „pred“) podaní návrhu na obnovu konania. Napokon žalobca poukázal na odpoveď správcu dane na jeho podnet vo veci prešetrenia postupu pri výkone opakovaných kontrol, z ktorej je zrejmé, že došlo k procesným pochybeniam a nedostatkom správcu dane pri výkone kontrol, čím boli porušené práva žalobcu. Napadnuté rozhodnutie teda posúdilo vec po právnej stránke nesprávne, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju navrhuje zamietnuť. Zdôraznil, že v prehlásení pána K. zo dňa 08.03.2011 sa nenachádza CMR 2150366, ktorá súvisí práve s predmetným zdaňovacím obdobím marec 2008 a tie CMR, ktoré sú v ňom uvedené, nesúvisia so zdaňovacím obdobím marec 2008 a so žalobou. Uvedená CMR sa nachádza v prehlásení K. zo dňa 11.04.2010, ktoré bolo daňovým orgánom známe už v odvolacom konaní voči dodatočnému platobnému výmeru. V tomto prehlásení sa nenachádza bod 3, podľa ktorého by bol tovar dovezený pre spoločnosť SINON Kft.. Žalovaný poznamenal, že tovar - granitové platne mal byť dodaný pre spoločnosť CERTEL - X Kft., a nie pre spoločnosť SINON Kft. Žalovaný tiež disponuje prehlásením p. K. zo dňa 20.07.2011, ktoré bolo priložené k žiadosti na obnovu konania a v ktorom sa taktiež nachádza CMR 2150366. Ani z tohto prehlásenia nevyplýva, že by K. potvrdil, že tovar bol predaný žalobcom spoločnosti CERTEL - X Kft. Dôkazy žalobcu predložené k žalobe nie sú dôkaznými prostriedkami pre zdaňovacie obdobie marec 2008, pretože sa netýkajú spoločnosti CERTEL - X Kft. a tieto ani nepreukazujú, že došlo k prevodu vlastníckeho práva tovaru na spoločnosť SINON Kft. a že táto spoločnosť mohla s tovarom disponovať ako vlastník. Účtovnícky znalecký posudok len formálne deklaruje, že spoločnosť SINON Kft. sa stala vlastníkom tovaru ale nie je dôkazom o nadobudnutí tovaru. Predloženie vyhlásenia Peleseka Gyulu zo dňa 08.03.2011, ktoré sa netýka spornej CMR a teda ani zdaňovacie obdobia marec 2008 ako ani účtovnícky znalecký posudok zo dňa 22.11.2011 nie sú dôvodom na obnovu konania, pretože nepreukazujú, že odberateľom tovaru, ktorého dodanie do skladu spoločnosti Miramare Kft. správca dane nespochybnil, bola spoločnosť SINON Kft.. Všetky dôkazy mali byť predložené k tovaru, ktorý mal byť dovezený pre spoločnosť CERTEL - X Kft. a nie na spoločnosť SINON Kft. Z odpovede Daňového riaditeľstva SR o prešetrení postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly je zrejmé, že procesné nedostatky boli odstránené ešte v priebehu kontroly. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 51 ods. 2, 3, 4 zákona č. 511/1992 Zb. žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V žiadosti o obnovu konania musí byť uvedený dôvod žiadosti podľa ods. 1, dôkazy preukazujúc odôvodnenosť žiadosti a dodržanie lehôt podľa ods. 3. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že sa rozoznávajú dve štádiá konania: 1. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. V predmetnej právnej veci ide o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove teda nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. Podľa názoru súdu v konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v daňovom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre účely, ak nové skutočnosti a dôkazy privodia (môžu privodiť) skutkovú zmenu v konaní. Ak došlo k zmene právneho posúdenia veci, táto skutočnosť nie je dôvod na zmenu správneho rozhodnutia. Použitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech žalobcu v obnovenom konaní. Povinnosťou správneho orgánu je len vyhodnotiť, či v prípade, ak sa preukáže pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv na meritum veci alebo nie. Je evidentné, že zákon umožňuje daňovému subjektu podať návrh na obnovu konania a to do 6 mesiacov odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Zákon teda stanovuje polročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu prekluzívnu lehotu na povolenie alebo nariadenie obnovy konania, ktoré nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V danom prípade išlo o prvú fázu, t.j. konanie o povolení obnovy konania, pričom žalobca videl nové dôkazy v prehlásení p. Peleseka Gyulu zo dňa 08.03.2011 (neskôr žalobca doložil aj prehlásenie zo dňa 20.07.2011) a taktiež v účtovnícko-znaleckom posudku zo dňa 22.11.2011, ktorého zadávateľom bola spoločnosť SINON Kft. Pri tomto posudku treba dodať, že nebol uvádzaný v návrhu na obnovu konania (podanom dňa 13.07.2011), ale bol predložený až súdu. Správne orgány podľa názoru súdu správne vyhodnotili potenciálnu možnosť vplyvu žalobcom uvádzaných skutočností a dôkazov na výrok rozhodnutia a súd sa s ich názormi v tomto smere stotožňuje. Skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu konania boli totiž uvedené aj v odvolaní žalobcu a teda nemôže ísť o nové skutočnosti a dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. Je potrebné vychádzať aj z toho, že v danom prípade ide o zdaňovacie obdobie marec 2008, ktorého sa týka CMR 2150366, avšak prehlásenie Peleseka Gyulu zo dňa 08.03.2011 uvedenú CMR neobsahuje a CMR v ňom uvedené nesúvisia práve so zdaňovacím obdobím marec 2008. Predmetná CMR sa nachádza v prehlásení Peleseka Gyulu zo dňa 11.04.2010, ktoré bolo daňovým orgánom známe už v odvolacom konaní voči prvostupňovému dodatočnému platobnému výmeru. Žalobca v žalobe tvrdil, že prehlásenie Peleseka Gyulu ako nový dôkaz potvrdzuje dodanie tovaru pre spoločnosť SINON Kft., avšak z obsahu spisu je zrejmé, že tento tovar - granitové platne, mal byť dodaný pre spoločnosť CERTEL - X Kft. a nie pre spoločnosť SINON Kft. V každom prípade však prehlásenie Peleseka Gyulu zo dňa 08.03.2011 nemôže byť takou novou skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, keďže obdobné prehlásenie zo strany tejto osoby už bolo daňovým orgánom známe aj v odvolacom konaní a s týmto prehlásením sa riadne vysporiadali. Účtovnícky znalecký posudok zo dňa 22.11.2011, ktorého zadávateľom bola spoločnosť SINON Kft. len formálne deklaruje, že spoločnosť SINON Kft. sa stala vlastníkom tovaru, avšak nie je dôkazom o nadobudnutí tovaru do vlastníctva touto spoločnosťou, t.j. žiaden z predkladaných dôkazov nepreukazuje, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k tovaru na spoločnosť SINON Kft. resp. spoločnosť CERTEL - X Kft., pričom opätovne treba uviesť, že tento posudok sa ani netýkal predmetnej CMR 2150366, ktorá CMR je obsiahnutá v stanovisku odborného súdneho auditora zo dňa 04.06.2012 na strane 4, podľa ktorého mala byť v danom prípade kupujúcim opäť spoločnosť CERTEL - X Kft.. Uvedené skutočnosti preukazujú existenciu jednoznačných rozporov v tvrdeniach samotného žalobcu a v ním postupne predkladaných dôkazov, či už správnym orgánom alebo súdu. Bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že v žalobe sa spoločnosť CERTEL - X Kft. ani nespomína, keďže dôkazy mali podľa žalobcu preukazovať dodanie tovaru spoločnosti SINON Kft., a napokon žalobcom predložené stanovisko auditora preukazuje, že tovar bol určený pre kupujúceho CERTEL - X Kft.. Vyhlásenie Peleseka Gyulu zo dňa 08.03.2011 sa netýka CMR 2150366 a teda sa ani nemôže týkať relevantného zdaňovacieho obdobia - marca 2008 a relevantný pre obnovu konania nie je ani účtovnícky znalecký posudok zo dňa 22.11.2011, ktorého existenciu žalobca uviedol až v žalobe. Správne orgány teda nepochybili, keď žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania zamietli, nakoľko žalobca nepreukázal dôvody na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Neboli teda predložené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a ktoré žalobca nemohol uplatniť bez zavinenia už v pôvodnom konaní. K poukazovaniu žalobcu na porušenie § 20 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. treba uviesť, že podľa tohto ustanovenia platí, že ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Je zrejmé, že v žiadosti na obnovu konania musí žiadateľ uviesť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti ako aj dodržanie lehôt, pričom podľa názoru prvostupňového správneho orgánu žiadosť žalobcu túto podmienku nespĺňa, keďže žiadateľ sa v žiadosti nezaoberal stanovením času, resp. dátumu, kedy sa o dôvodoch obnovy preukázateľne dozvedel. Uviedol, že už aj pre absenciu preukázania lehôt nie je možné vyhovieť žalobcovi a povoliť obnovu konania. Zároveň je však zrejmé, že podanie - žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania tento správny orgán prerokoval, keďže ho aj meritórne posúdil a zaoberal sa všetkými dôvodmi uvedenými v žiadosti a dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal relevantné dôvody pre uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. K porušeniu ustanovenia § 20 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. by došlo len v tom prípade, ak by správny orgán mal zato, že podanie žalobcu má také nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie a nevyzval by ho na odstránenie týchto nedostatkov so súčasným poučením o následkoch spojených s ich neodstránením. V danom prípade sa však správne orgány žiadosťou žalobcu a dôvodmi v nej uvedenými riadne zaoberali a správne dospeli k záveru, že žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania je potrebné zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.