Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200712 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200712.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: O. U., bytom O. XX, XXX XX K., v 2/ rade: T.. M. C., Z. 4, XXX XX K., zastúpená: AK Jurika & Keltoš, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/00852/BCH zo dňa 02.02.2012, takto r o z h o d o l : Konanie sa z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.04.2012 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/00852/BCH zo dňa 02.02.2012 v konaní o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislavy ako špeciálneho stavebného úradu č. MAGS-SSU/53087/2008/344168-5/IH zo dňa 11.12.2008, ktorým žalovaný odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave č. B/2011/10968/OBO zo dňa 23.11.2011 potvrdil. Žalobcovia sú toho názoru, že boli porušené ich práva a postupom správneho orgánu Hlavného mesta SR Bratislavy im bolo odňaté postavenie účastníkov kolaudačného konania a tým spojené práva. Správny orgán prvého stupňa mal protestu prokurátora vyhovieť, a keď tak neurobil nápravu mal zabezpečiť žalovaný na základe odvolania žalobcov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa žaloby žalobcovia podali podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislavy, ako špeciálneho stavebného úradu zo dňa 11.12.2008. Toto podanie odôvodnili tým, že vo veci vydania tohto rozhodnutia mali a museli byť účastníkmi konania. Správny orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, však s nimi ako s účastníkmi konania nekonal, čím im odňal ich procesné práva. Zo strany prokurátora došlo k podaniu protestu, ktorému zo strany správneho orgánu prvého stupňa nebolo vyhovené a odvolací orgán toto rozhodnutie potvrdil. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutiu správneho orgánu predchádzalo v správnom konaní vydanie týchto rozhodnutí a podanie protestu prokurátora: - rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, č.p. A/2009/359-HLO-I o zamietnutí vyvlastňovacieho konania pozemkov dotknutých predmetnou stavbou zo dňa 08.01.2009, - rozhodnutie B/2011/10968/OBO zo dňa 23.11.2011 Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, - rozhodnutie č. MAGS-SSU/53087/2008/344168-5/IH zo dňa 11.12.2008 Hlavného mesta SR Bratislavy, - rozhodnutie č. A/2012/00852/BCH zo dňa 02.02.2012 Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 5 O.s.p. môže prokurátor podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) tohto ustanovenia, nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa Správneho poriadku sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie rozhodnutí súdom považujú za mimoriadne opravné prostriedky (spolu s obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania). Ide o dva rovnocenné mimoriadne opravné prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu vydanému správnym orgánom. Podľa § 69 správneho poriadku môže správny orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu, je povinný predložiť ho na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa a ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Krajský súd v Bratislave sa v danom prípade zaoberal otázkou možnosti preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu po nevyhovení protestu prokurátora. Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, sa nepovažuje za rozhodnutie, ktorým môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu oprávnenia alebo povinností fyzickej alebo právnickej osoby a taktiež nemôžu byť týmto rozhodnutím dotknuté ani práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti týchto osôb. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie takéhoto protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/1998 zo dňa 04.03.1998). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zastáva názor, že z tohto dôvodu takéto rozhodnutie nie je samo osebe rozhodnutím vo veci samej a nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania, nakoľko je rozhodnutím procesnej povahy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/40/2011 zo dňa 20.12.2011, sp. zn. 6Sžo 138/2008 zo dňa 04.03.2009 alebo sp. zn. 2Sžo 109/2008 zo dňa 22.11.2008). Samotným rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora správny orgán len vyjadruje svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste, v dôsledku čoho ostáva pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra oprávnení a povinností žalobcu nedotknutá. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie, ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú zachované (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 72/2007 zo dňa 31.01.2008, sp. zn. 4Sž 95/02 zo dňa 30.10.2003). Preto ustanovenie § 250b ods. 5 OSP dáva prokurátorovi v prípadoch negatívneho rozhodnutia o proteste prokurátora právo domôcť sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedených podmienok a v určitej lehote. Takéto rozhodnutie na základe žaloby fyzickej a právnickej osoby nepodlieha súdnemu prieskumu, podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ak ide o rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, je iba prokurátor. Prokurátor môže podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, pričom žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu vo veci samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, že by toto právo mal aj žalobca, bolo by to výslovne uvedené v ustanovení § 250b ods. 5 O.s.p.. Prokurátor žalobu v predmetnej právnej veci nepodal, čím zmeškal lehotu v zmysle ustanovenia § 250d ods. 5 O.s.p. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade bolo potrebné žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti rozhodnutiu vo veci samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. V tomto smere je vhodné uviesť, že správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa môže súd zaoberať podanou žalobou a vec meritórne prejednať, len na základe žaloby podanou oprávnenou osobou. Aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Ide o osobitnú procesnú podmienku v správnom súdnictve, ktorá vyplýva z ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p. Procesné podmienky sú predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Podmienky konania sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie musí zastaviť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 7/2011). Nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a žaloba smeruje voči rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania, súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Žalobca nezaplatil súdny poplatok v lehote stanovenej výzvou súdu, a to napriek poučeniu, pričom následne súd konanie vo veci zastavil i z tohto dôvodu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak bolo konanie zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v troch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.