Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200727 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. Q. A., bytom Q. X, Q., 2/U. T. J., bytom P. X/B, Q., proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor, (pôvodne Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 9.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. V-21811/10 zo dňa 25.1.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-21811/10 zo dňa 25.1.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade nepriznáva právo na náhradu trov konania. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava 33,- eur titulom súdneho poplatku za konanie v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-21811/10 zo dňa 25.1.2012 odporca za použitia ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ďalej len „katastrálny zákona“) zamietol vklad vlastníckeho práva a vecného bremena z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v Bratislave, katastrálne územie C. - bytu číslo XX, číslo vchodu P. X/B, súpisné číslo stavby XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 4689/355890; pozemkom zapísaných na LV č. XXXX: parc. č. XXX/X o výmere 1137 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 98 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 29 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 21 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 113 m2; pozemku zapísaného na LV č. XXXX, parc. č. XXX/XX o výmere 33 m2 (v ďalšom len „byt“). V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal zistený stav veci a dôvodil, že vklad vlastníckeho práva ako aj vklad práva z vecného bremena v zmysle zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľmi 2.8.2010 nie je možné povoliť z dôvodu, že zaťažiť vecným bremenom časť nehnuteľností nie je možné, pretože vecné bremeno je právom, ktoré sa viaže iba k celej nehnuteľnosti. Odporca uviedol, že reálne rozdelenie bytu neprichádza do úvahy (vzhľadom k povahe tejto nehnuteľnosti). Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že prevádzaná nehnuteľnosť (byt) je v podielovom spoluvlastníctve. V ďalšom poukázal na znenie ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, na ust. §§ 123, 151n ods. 1, 151o ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/ a 2/ spoločný opravný prostriedok z 9.2.2012, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Uviedli v ňom, že vlastník je v medziach zákona oprávnený nakladať s vlastníctvom a že vecné bremeno, obsiahnuté v zmluve z 2.8.2010 za vzťahuje na 1 spoluvlastníckeho podielu a nie k 1 bytu. Tiež namietali, že odporca nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, že žiadnym zákonným ustanovením neodôvodnil správnosť jeho rozhodnutia. Podaním z 10.11.2013 navrhovatelia zopakovali dôvody, ktoré uviedli v podanom opravnom prostriedku. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 22.3.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti svojho rozhodnutia. V ďalšom v podstate zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia, osobitne poukázal na skutočnosť, že vecné bremeno je právom, ktoré sa viaže k celej nehnuteľnosti a teda zaťažiť nehnuteľnosť týmto právom iba k jej časti nie je možné. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu č. V-21811/10 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľka 1/, ktorá je výlučnou vlastníčkou bytu, uzatvorila 2.8.2010 s navrhovateľom 2/ kúpnu zmluvu, podľa ktorej: a) predáva navrhovateľovi 2/ 1 bytu za stanovenú kúpnu cenu, b) navrhovateľka 1/ zriaďuje v prospech navrhovateľa 2/ bezplatné vecné bremeno - právo doživotného užívania podielu navrhovateľky 1/, c) navrhovateľ v 2/ rade zriaďuje v prospech navrhovateľky 1/ bezplatné vecné bremeno - právo doživotného užívania podielu navrhovateľa 2/. Dňa 18.8.2010 doručila navrhovateľka odporcovi návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena v zmysle uzatvorenej zmluvy z 2.8.2010. Podľa ust. § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona: (1) Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že vlastník je v medziach zákona oprávnený nakladať s vlastníctvom a že vecné bremená, obsiahnuté v zmluve z 2.8.2010 za vzťahujú na 1 spoluvlastníckeho podielu a nie k 1 bytu: Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle ust. § 31 katastrálneho zákona môže odporca povoliť vklad vlastníckeho práva iba v celom rozsahu zmluvy, na základe ktorej sa má vklad povoliť. Teda ak čo i len časť zmluvy nespĺňa predpoklady § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, návrh sa zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). Zmluva, uzatvorená medzi navrhovateľmi 2.8.2010, obsahovala tri dojednania: - zmluvu o prevode 1 vlastníckeho podielu navrhovateľky v 1/ rade na navrhovateľa v 2/ rade, zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech navrhovateľa v 2/ rade, zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech navrhovateľky v 1/ rade. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca dospel k názoru, že dojednanie o zriadení vecného bremena je v rozpore s platnou právnou úpravou a preto rozhodol, že návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu, ako aj v klad vecného bremena ako celok nepovolil a návrh teda zamietol. Úvodom tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, že zradiť vecné bremeno môže iba vlastník nehnuteľnosti (§ 151o ods. 2 OZ), pričom vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ). V čase uzatvorenie kúpnej zmluvy navrhovateľ v 2/ rade nebol vlastníkom (spoluvlastníkom) bytu a ani jeho časti a je teda sporné, či mohol účinne zriadiť akékoľvek vecné bremeno k nehnuteľnosti - predmetnému bytu. K samotnej námietke navrhovateľov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. V zmysle cit. ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Teda v zásade sa vecné bremeno viaže buď na celú nehnuteľnosť, alebo iba na jej časť. V prípade, ak sa vecné bremeno má viazať iba na časť nehnuteľnosti, je potrebné túto časť v právnom úkone (napr. zmluve) dôsledne identifikovať - individualizovať (napr. geometrickým plánom). Byt, ktorý bol predmetom uzatvorenej zmluvy, je však svojím charakterom nehnuteľnosťou, ktorú nie je možné rozdeliť. Na túto skutočnosť odporca správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s ktorým sa súd stotožnil. Ak by navrhovateľka v 1/ rade previedla zmluvou na navrhovateľa v 2/ rade iba vlastnícke právo k bytu vo výške podielu 1, stali by sa obaja ideálnymi spoluvlastníkmi bytu. Teda každý z nich by mal právo užívať celý byt ako spoluvlastník bez obmedzenia, čo v praxi znamená, že každý so spoluvlastníkov by mal oprávnenie užívať každú miestnosť bytu (napr. kúpeľňu, toaletu), jeho súčasti (vnútorné vybavenie - napr. plynový sporák ), príslušenstvo. Vzhľadom ku skutočnosti, že byt ako nehnuteľnosť vzhľadom na jeho charakter nie je možné rozdeliť a teda následne určiť, ktorá jeho konkrétna časť (v danom prípade jeho polovica) predstavuje vlastníctvo v danom prípade každého z navrhovateľov, nie je možné ani zriadiť vecné bremeno k takejto časti. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na správnu argumentáciu odporcu, ktorý uviedol, že spoluvlastníctvo k bytu je ideálnym spoluvlastníctvom, pričom podiel každého zo spoluvlastníkov vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). V prejednávanej veci si navrhovatelia zmluvou z 2.8.2012 navzájom zriadili vecné bremená k tým podielom bytu, ktorých vlastníkmi (v zmysle zmluvy) sa mali stať. V podanom opravnom prostriedku tiež dôvodili, že vecné bremená, ktoré si navzájom dojednali, sa viažu k ich podielom a nie k časti bytu. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že vecné bremeno nie je možné zriadiť v zmysle zákona k podielu (viď § 137 ods. 1 OZ), ale iba k nehnuteľnosti, ako to vyplýva z logického výkladu tohto inštitútu (§ 151n ods. 1 OZ). Súd tiež poznamenáva, že (ako to bolo vyššie uvedené) vlastnícke právo k bytu, patriace viacerým spoluvlastníkom, je svojím charakterom ideálnym podielovým spoluvlastníctvom. Zriadenie vzájomného vecného bremena jedného z takýchto spoluvlastníkov prospech druhého takéhoto spoluvlastníctva nie je možné aj preto, lebo by v takomto prípade de facto zriadil v prospech seba vecné bremeno k svojmu vlastníctvu, čo vylučuje OZ v jeho ustanovení § 151n ods.. K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, že žiadnym zákonným ustanovením neodôvodnil správnosť rozhodnutia: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutie citoval zákonné ustanovenia o ktoré oprel svoju správnu úvahy. Táto úvaha v nadväznosti na ním citované zákonné ustanovenia je logická a správna. Ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, súd sa s ňou stotožnil. Pretože odporca dospel k správnemu názoru, že k časti bytu nie je možné zriadiť vecné bremeno, v dôsledku čoho zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena k bytu v zmysle zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľmi 2.8.2010 a pretože odporca dostatočným spôsobom svoje rozhodnutie aj odôvodnil, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľov súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovatelia boli v konaní pred súdom neúspešní a preto ich súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).