Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/150/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200767 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200767.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobkyne: mjr. C.. M. G., M. XX, R., právne zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom AK Šancova ul. č. 108, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova ul. č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. marca XXXX, č.p.: E.-PS-PK-XX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: E.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy trovy právneho zastúpenia vo výške XXX.XX,- Y. na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Andreja Garu vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, č.p.: E.-PS-PK-XX/XXXX, ktorým bol rozklad podaný žalobkyňou proti Personálnemu rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutý a toto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdené. Uvedeným personálnym rozkazom bola žalobkyňa v stálej štátnej službe vo funkcii vedúca oddelenia extrémizmu a diváckeho násilia odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (miesto výkonu štátnej služby Bratislava) podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 15.12.2011 prevedená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave dôvodiac, že prevedenie menovanej postupom podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa vykonáva v dôležitom záujme služby. Žalobkyňa, považujúc obidve napadnuté rozhodnutia za vecne nesprávne a nezákonné, namietajúc, že postup v konaní prvostupňového správneho orgánu, spočívajúci v tom, že minister vnútra prvostupňovým rozhodnutím návrhu na prevedenie - preloženie žalobkyne zo dňa 21.09.2011 vyhovel napriek tomu, že príslušný odborový orgán (Základná organizácia Odborového zväzu polície č. 8/8 pri KR PZ) vo svojom stanovisku k tomuto návrhu uvádzal, že v návrhu nie je uvedený deň navrhovaného odvolania ani deň ustanovenia, tiež súhlasné/nesúhlasné stanovisko, resp. podpis prezidenta PZ SR a súčasne upozornil, že z predloženého návrhu nie je zreteľný dôvod prevedenia a pričom v závere svojho stanoviska odborový orgán i uviedol, že nesúhlasí s prevedením žalobkyne tak ako je to v predloženom návrhu uvedené. Žalobkyňa v rozklade upozornila, že v čase od spracovania návrhu na jej prevedenie až do 15.12.2011 naďalej vykonávala svoju doterajšiu funkciu a bez obmedzení. Potom žalobkyňa vyslovuje otázku, čo v jej prípade predstavovalo dôležitý záujem služby, keďže v priebehu uvedeného obdobia nebola pri výkone funkcie nijakým spôsobom obmedzovaná a vykonávala svoju funkciu v plnom rozsahu naďalej až do uvedeného dňa. Tiež má za to, že k jej prevedeniu viedli zástupcu riaditeľa KR PZ v BA (plk. Herdics) len jeho osobné pohnútky voči jej osobe a „zneužil“ pritom ust. § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. Preto aj žiadala, aby rozkladná komisia dôvody na jej prevedenie riadne preskúmala a zhodnotila, či sa tieto zakladajú skutočne na reálnej báze, alebo či zo strany zástupcu riaditeľa KR PZ v BA došlo k zneužitiu právomoci, resp. postavenia a ust. § 35 ods. 2 zákona na dosiahnutie svojho cieľa, keď už predtým menovaný voči žalobkyni použil rôzne invektíva nesúvisiace s jej služobným zaradením. Žalobkyňa ďalej uvádza, že s jej prevedením sa nestotožnil ani jej priamy nadriadený pplk. Mgr. Pavlík, nepoznajúc ani on skutočný dôvod prevedenia žalobkyne na inú funkciu. Preto navrhla, aby rozkladná komisia v záujme riadneho zistenia skutkového stavu si tohto predvolala a vypočula, zároveň žiadajúc, aby vypočula aj žalobkyňu samotnú a riaditeľa KR PZ v BA plk. JUDr. Faragoa, a to práve k dôvodu pochybnosti o postupe a zneužívaní predmetného zákonného ustanovenia, ktoré sa v tom čase podľa jej názoru malo pravidelne využívať na vybavovanie osobných sporov medzi funkcionármi v PZ SR, neberúc do úvahy profesijné postavenie jednotlivých dotknutých príslušníkov PZ SR. S námietkami žalobkyne, ako táto v žalobe ďalej uvádza, sa žalovaný nestotožnil a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Na žiadosť žalobkyne potom bola tejto rozhodnutím Odborového zväzu polície SR - ZO č. 8/8 pri KR PZ zo dňa 03.01.2012, č.p.: OZP 8/8-16/KPO-2011 priznaná právna ochrana v zmysle štatútu právnej ochrany členov Odborového zväzu polície SR. Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutia sú vecne nesprávne a nezákonné nielen z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale týmto vytýka aj ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, majúc za to, že i v prípade postupu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „dôležitý záujem štátu“ má byť bližšie konkretizovaný, t.j. v čom tento dôležitý záujem štátu spočíva. Zároveň odôvodneniu rozhodnutí vytýka, že konajúce správne orgány napokon v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa ani nevysporiadali s nesúhlasným stanoviskom a postojom odborového zväzu. Z týchto uvedených dôvodov žalobkyňa potom žiadala, aby súd po preskúmaní obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň si uplatňujúc náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.07.2012 zotrval v celom rozsahu na svojom právnom názore a opodstatnenosti vydaného Personálneho rozkazu č. 442 ako prejavu diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva príslušnému nadriadenému, v danom prípade iba ministrovi vnútra, možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije toto oprávnenie dané mu zákonom, pričom ani nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia. Preto neuznal námietky žalobkyne dôvodnými, za vecne správne potom považuje aj druhostupňové rozhodnutie vydané Ministrom vnútra SR dňa 13.03.2011 č.p.: E.-PS-PK-XX/XXXX, ktoré napokon považuje za procesné rozhodnutia ani nepodliehajúce súdnemu prieskumu. Preto sa domnieva, že súd má konanie o tejto žalobe zastaviť a pokiaľ sa s týmto jeho právnym názorom nestotožní, potom navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. V danom prípade Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, nemajúc žiadne pochybnosti v tom, že predmetom preskúmania v danej veci sú rozhodnutia nevylúčené zo súdneho prieskumu, keď sa nejedná o rozhodnutia predbežnej a ani procesnej povahy ako to namietal žalovaný a ako to predpokladá ust. § 248 písm. a/ O.s.p., čo je napokon žalovanému aj z ďalšej rozhodovacej činnosti známe, keď tento sa i sám vo svojom stanovisku odvoláva na postupy a judikatúru súdov k ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., potom výzvou zo dňa 06.06.2012 súd požiadal žalovaného o predloženie administratívneho spisu na vec sa vzťahujúceho v lehote 15 dní s poučením, čo je potrebné pod spisom rozumieť a následkami jeho nepredloženia. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne. Podľa § 250j ods.3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Základnou podmienkou preto, aby súd mohol napadnuté rozhodnutie správneho orgánu na základe včas podanej a kvalifikovanej žaloby riadne preskúmať je predloženie administratívneho spisu ako podkladu preskúmania. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ je treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, riadne žurnalizovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu, keď nepredloženie administratívneho spisu vôbec alebo predloženie neúplného administratívneho spisu zákonodarca sankcionuje okrem peňažných pokút zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. V danom prípade predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 19.06.2012 a tento súdu po predĺžení lehoty dňa 18.07.2012 spolu s vyjadrením doručil administratívny spis. Súčasťou predloženého spisu však nie sú žiadne listiny, ktoré by umožnili súdu posúdiť, aká bola právna úvaha konajúcich správnych orgánov, prečo bolo nutné z dôležitých a akých konkretizujúco dôležitých záujmov v prípade žalobkyne potreba túto diskrečnú právomoc ministra vnútra využiť. Teda k preukázaniu dôležitého záujmu štátu v spise absentuje akákoľvek dokumentácia. A potom vzhľadom na skutočnosť, že súdu nebol predložený úplný spis žalovaného na predmetnú vec sa vzťahujúci ako podklad pre riadne meritórne preskúmanie napadnutých rozhodnutí, pre ktorý tento nedostatok ani nemožno posúdiť, aká bola správna úvaha konajúcich orgánov, potom ani nebolo možné napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. riadne preskúmať. Z uvedeného dôvodu bolo preto povinnosťou súdu napadnuté rozhodnutia len formálno - procesne podľa § 250q ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, keď súd tak učinil verejným vyhlásením rozsudku dňa 26.02.2013 vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre tento postup súdu tak ako sú predpokladané ustanovením § 250f ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. S poukazom na ostatnú vetu § 250j ods.3 O.s.p. v danom prípade súd rozsahom a dôvodmi žaloby nie je viazaný. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom vo veci opätovne rozhodnúť, vysporiadajúc sa v rámci pokračujúceho konania aj s námietkami vznesenými žalobcom. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd tak priznal v konaní úspešnej žalobkyni trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 323,49 Eur, ktorú sumu predstavuje: · odmena za 2 úkony právnej služby r.2012 1. prevzatie a príprava zastupovania dňa 12.01.2012.......................127,16 Eur 2. podanie žaloby dňa 19.04.2012.....................................................127,16 Eur Spolu odmena .....................................................................................354,32 Eur · režijný paušál k 2 úkonom právnej služby á 7,63 Eur ..........................15,26 Eur · 20% DPH .............................................................................................53,91 Eur Trovy právneho zastúpenia celkom ......................................................................323,49 Eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p.) Proti touto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu písomne na Najvyšší súd slovenskej republiky v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.