Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200775 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200775.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci navrhovateľa: R.. N. Ď., trvale bydliskom B. XXX/X, XXX XX M., proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. DE/2012/017403-403 zo dňa 28.03.2012 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. DE/2012/017403-403 zo dňa 28.03.2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 66,- € prostredníctvom Daňového úradu Trebišov do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodnutia Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) so sídlom v Bratislave evidovaného pod číslom: DE/2012/017403-403 zo dňa 28.03.2012 a nariadenia odporcovi, aby mu poskytol pozemok v intraviláne mesta M. vo výmere 2565 m2. Uviedol, že odporca týmto rozhodnutím postupoval podľa ponukového listu pod číslom: 1574/RO27/07 zo dňa 19.11.2007, kde mu boli ponúknuté náhradné pozemky za pozemky, ktoré mu mali byť vydané z titulu reštitúcie. Navrhovateľ tvrdí, že vždy mal záujem o vydanie náhradných pozemkov a nie o náhradu v peniazoch ale s podmienkou, že náhradné pozemky budú vydané v intraviláne mesta M. o výmere 2565 m2, t.j. v lokalite a rozmeroch odňatých pôvodných pozemkov. Poukazoval na to, že odporca nepostupoval podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) a preto rozhodol vo veci poskytnutia náhrady na základe právoplatného rozhodnutia č. 2997/00073-Ďu nezákonne. Aj ocenenie nevydávaných pozemkov považoval za nesúladný s ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 289/1990 Zb., pretože podľa neho mal byť ocenený hodnotou 70,- Sk/m2 a nie 5,20 Sk/m2, ako mu ponúkol odporca. V písomnom stanovisku podanému dňa 04.06.2012 odporca návrh navrhovateľa žiada zamietnuť. Citujúc ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z., zákona č. 229/1991Zb., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z.z. a vyhlášky o cenách č. 205/1988 Zb. zotrval na svojom rozhodnutí, pretože ho považoval za súladné s citovanými normami. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného národného výboru v Trebišove, odbor výstavby a plánovania z 21.01.1979, č.j. Výst. 1390/76, ktorým bol pôvodný pozemok vyvlastnený, pričom za 1 m2 do výmery pozemku 3 000 m2 sa vyplatila suma 6,00 Kčs a suma 0,40 Kčs sa vyplatila za zvyšnú výmeru pôvodného pozemku. Z toho vyplýva, že matke navrhovateľa bola vyplatená náhradná suma vo výške 5.226,10 Kčs, čo predstavuje sumu 2,04 Kčs za m2 a nie 6 Kčs za m2 ako to uviedol navrhovateľ. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), prejednal návrh navrhovateľa a dospel jednomyseľne k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti. Navrhovateľ dňa 03.05.2007 požiadal príslušný SPF v Trebišove o náhradný pozemok podobnej kvality a lokality ako bol pôvodný a v prípade, že SPF nedisponuje s takýmto pozemkom, potom zaň žiada trhovú finančnú náhradu. Uvedeného sa domáhal z titulu rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trebišove zo dňa 29.03.2007 pod č.j. 2007/00073 - Ďu,(právoplatné zo dňa 07.05.2007), ktorým mu bolo priznané právo na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. za pozemok - ktorý mu nebolo možné vydať za pôvodný zapísaný v PKV č. XXXX, parcela č. XXX, roľa v intraviláne, kat. úz. M. o výmere 10.261 m2, v spoluvlastníckom podiele 27/108, BPEJ XXXXX(„Bonitovaná pôdno-ekonomická jednotka). Zo záznamov Regionálneho odboru SPF v Trebišove vyplýva, že navrhovateľovi boli ponúknuté náhradné pozemky aj v intraviláne o výmere cca 191 m2, ktorý by bol vytvorený z časti parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 7 421 m2, k.ú. M. (listom č. 2014/RO27/07 zo dňa 27.08.2007, č.1574/RO27/07 zo dňa 19.11.2007 a listom č. 93/RO27/07 zo dňa 29.02.2008, DE/2008/04097-403 zo dňa 22.04.2008, č. 1789/RO27/09 zo dňa 03.04.2009, pozvánka č. TV/2011/1916 zo dňa 11.11.2011, č. TV/2011/183 zo dňa 09.02.2012). Potom, čo navrhovateľ žiadnu z ponúk neakceptoval, odporca vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým mu poskytol finančnú náhradu v sume XXX,XX € na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom R.. W. O. za pozemky, ktoré mu nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. Zákon č. 503/2003 Z.z upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. V čase rozhodnom pre daný postup platilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z.z., ktorým sa ustanovili podrobnosti o postupe SPF. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria po a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, a po b) lesný pôdny fond. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona oprávnená osoba, ktorej bolo navrátené vlastníctvo k pozemku, nemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s navrátením vlastníctva k pozemku, než sú uvedené v tomto zákone. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa odseku 3 na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona pokiaľ nie je možné vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam oprávnenej osobe navrátiť, potom sa na ňu prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len "náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Podľa odseku 11 citovaného ustanovenia náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku alebo b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 9 nemožno poskytnúť, a ak nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku. Z obsahu citovaných ustanovení vyplýva, že oprávnená osoba (navrhovateľ) má právo na vrátenie pôvodného pozemku, pokiaľ však toto nie je možné, má právo na primeraný náhradný pozemok čo do výmery a bonity a pokiaľ si náhradný pozemok za pôvodný pozemok nevyberie podľa určeného postupu, potom má právo na finančnú náhradu v zmysle ustanovení cenového predpisu platného ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. Týmto zákonným postupom sa riadil v danom prípade aj odporca, čo bolo súdu preukázané aj z obsahu listín založených do administratívneho spisu. Tvrdenie navrhovateľa, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Zb. má právo na vydanie náhradných pozemkov v lokalite a rozmeroch odňatých pôvodných pozemkov (v intraviláne mesta M. o výmere 2565 m2) z citovaných ustanovení nevyplýva a súd ho považuje za zavádzajúce. Podľa § 8a zákona č. 503/2003 Z.z. pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, (účinnosť nadobudol dňa 24.06.1991). K uvedenému dňu bola účinná cenová vyhláška č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 205/1988 Zb.). Podľa § 6 ods. 5) zákona č. 503/2003 Z.z. pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pokiaľ teda odporca pri určovaní finančnej náhrady za pôvodný pozemok vychádzal z druhu pozemku (roľa) v čase jeho prechodu na štát, potom postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, ktoré analogicky korešponduje aj s ustanovením § 28a zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého zákona sa všetky náhrady poskytujú v cenách platných ku dňu 24.06.1991, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. Z administratívneho spisu (Znalecký posudok č. 38/2007) vyplýva, že pôvodný pozemok bol ornou pôdou a preto správne postupoval odporca, keď ju ocenil podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 205/1988 Zb. („Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako orná pôda, ovocný sad, vinica alebo chmeľnica sa určí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 9.“) a to na základe jej prislúchajúcej BPEJ, ktorá v čase vyvlastnenia bola určená koeficientom XXXX,(sadzba za 1 m2 v Kčs 5,20/ zoznam príslušnej BPEJ XXXXX) pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by odporca BPEJ niekedy v predchádzajúcom procese namietal. Odporca nijako v priebehu reštitučného konania nepreukázal tvrdenie, že by v prípade pôvodnej pôdy šlo v čase vyvlastnenia o stavebný pozemok, hoci k uvedenému dokazovaniu bol vyzvaný správnym orgánom. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že predmetný pozemok je potrebné oceňovať podľa jeho druhu v čase prechodu na štát. Túto zákonnú podmienku nemení ani skutočnosť, že pôda bola vyvlastnená pre stavebné účely. Táto okolnosť je podstatná aj pre potvrdenie názoru odporcu, že pokiaľ by totiž v čase vyvlastnenia pôvodného pozemku šlo o stavebný pozemok a nie o ornú pôdu, potom by navrhovateľom určený odporca nemohol byť v preskúmavanej veci pasívne legitimovaným subjektom na navrátenie vlastníctva podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého, ako je uvedené v § 1sa vlastnícke právo vracia iba k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, resp. lesný pôdny fond ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Z uvedeného dôvodu súd tvrdenie navrhovateľa, že odporca nepostupoval pri oceňovaní vyvlastneného pôvodného pozemku v súlade s vyhláškou č. 205/1988 Zb., resp. so súvisiacim zákonom č. 503/2003 Z.z. nemohol uznať za dôvodnú. V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom, resp. práva na náhradu za pozemok, ktorý nebolo možné vydať sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktorý označil za predmet preskúmania. Inými nárokmi ako boli riešené napadnutým rozhodnutím sa v tomto preskúmavacom konaní zaoberať nemôže. Z uvedeného dôvodu k návrhu nariadenia odporcovi, aby poskytol navrhovateľovi pozemok v intraviláne mesta M. vo výmere 2565 m2 súd nemohol prihliadnuť, navyše tento spôsob poskytnutia náhrady za pozemok, ktorý nebolo možné vydať by bol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 503/2003 Z.z. Súd konštatuje, že odporca pri postupe uspokojenia reštitučného nároku za priznané právo na náhradu za pozemok, ktorý mu nebolo možné vydať a pri výpočte výšky finančnej náhrady postupoval správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V danom konaní bol odporca úspešný, avšak súd mal za to, že tu boli splnené podmienky v ustanovení § 246c ods. 1 v spojení s ustanovením § 150 O.s.p. na nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa videl predovšetkým v predmete nároku a osobných pomeroch navrhovateľa, keďže ide o dôchodcu narodeného v roku 1929. Súd vráti navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € z titulu § 11 ods. 1 v súvislosti s § 4 ods. 2 písm. z) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľ v konaní podľa § 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení zákona č. 217/2004 Z.z. je od poplatku oslobodený. Za týmto účelom súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu poplatníka, ktorý poplatok vráti; Finančný úrad vráti poplatok alebo preplatok poplatku do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia alebo písomného upovedomenia. (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.). Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 42 ods. 3 O.s.p.).