Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200777 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200777.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11-6000/2012-ON/3 zo dňa 04.04.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11-6000/2012-ON-3 zo dňa 04.04.2012, ktorým žalovaný v konaní o námietkach spoločnosti Allen & Overy Bratislava, s.r.o. nariadil zrušenie verejnej súťaže na predmet zákazky „Právne zastupovanie“ vyhlásenej žalobcom ako verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 06.12.2011 pod zn. 2011/S 234-379444 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 236/2011 zo dňa 06.12.2011 pod zn. 10502-MSS. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný v žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nereflektuje na jeho výhrady a pripomienky uplatnené v rámci konania o námietkach. Vyjadrenia žalovaného k skutkovým a právnym okolnostiam predstavujú podľa žalobcu iba prepis námietok navrhovateľa v konaní o námietkach s uvedením jednoduchého konštatovania, že komisia považuje žalobcovo konanie za rozporné s niektorými princípmi verejného obstarávania a že sa v tejto časti námietke vyhovuje. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu ani v minimálnom rozsahu nereflektuje požiadavky na rozhodnutie, tak ako je stanovené v § 145 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) a požiadavky vyplývajúce z práva na spravodlivý proces garantovaného Ústavou SR. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné podľa názoru žalobcu určiť, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný považoval požiadavku žalobcu na preukázanie poskytnutých právnych služieb pri zastupovaní klienta pred Komisiou na rozhodovanie sporov za rozpornú s § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 ZOP, konkrétne s princípom nediskriminácie a mal za to, že táto podmienka účasti v súťaži je neprimeraná a obmedzujúca hospodársku súťaž, keďže tým žalobca ako kontrolovaný neumožnil preukazovanie technickej alebo odbornej skúsenosti. Žalobca tvrdil, že bez znalosti postupov uplatňovaných pred Komisiou pre rozhodovanie sporov v rámci zmluvných podmienok FIDIC Červená kniha (1999) nie je možné riadne a odborné plnenie predmetu zmluvy. Konanie pred Komisiou na rozhodovanie sporov má pritom mnoho špecifík týkajúcich sa postupu kreovania, fungovania, rozhodovania ako aj odvolávania jednotlivých členov. Uvedená podmienka nie je podľa názoru žalobcu diskriminačná, ale je potrebné ju vnímať ako podmienku kvalifikačnú. Sleduje legitímny cieľ ochrany verejného záujmu a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami v konaní pred Komisiou pre rozhodovania sporov a teda je v súlade s § 32 ods. 6 ZVO, podľa ktorého určené podmienky účasti musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky, čo je v predmetnom prípade splnené. Táto podmienka podľa žalobcu umožňuje prihlásiť sa do súťaže neobmedzenému počtu uchádzačov, ktorí majú takúto špecializáciu. Zákaz nediskriminácie podľa jeho názoru neznamená, aby verejný obstarávateľ nevyžadoval osobitné znalosti a skúsenosti s plnením predmetu zmluvy. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný bez zohľadnenia žalobcovej argumentácie prebral tvrdenia navrhovateľa v konaní o námietkach, že „je na zvážení zmluvných strán, či budú spor riešiť pred Komisiou na rozhodovanie sporov alebo pristúpia priamo ku konaniu pred rozhodcovským tribunálom“, či „Komisia na rozhodovanie sporov je zložená z odborníkov na technickú stránku veci a z uvedeného dôvodu nie je úloha právnych zástupcov pri riešení sporu pred Komisiou pre rozhodovanie sporov natoľko významné ako pri riešení sporu pred rozhodcovským tribunálom“, čo podľa žalobcu preukazuje neznalosť predmetnej problematiky. Záver žalovaného, že „kontrolovaný nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo mal byť právny zástupca so skúsenosťami so sporom riešeným pred Komisiou na rozhodovanie sporov vo vzťahu k predmetu zákazky kvalifikovanejší ako právny zástupca so skúsenosťami s riešením sporov pred rozhodcovským tribunálom alebo iným orgánom, resp. neobjasnil špecifiká právneho zastupovania v sporoch pred Komisiou na rozhodovanie sporov, ktorými by sa zásadne odlišovalo v komparácii s právnym zastupovaním pred rozhodcovským tribunálom“, sa nezakladá na pravde a v tejto časti je podľa názoru žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné, pretože listiny, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie (napr. vyjadrenie žalobcu k námietkam spoločnosti Allen&Overy Bratislava, s.r.o.) sú v zjavnom rozpore so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol dôvody, na základe ktorých došiel k svojim záverom a poukázal na to, že predmetom verejnej súťaže je zastupovanie v právnom spore a Komisia na rozhodovanie sporov bude zložená z odborníkov, ktorí sú právnikmi. Žalobca tvrdil, že v konaní poukazoval na niektoré špecifiká fungovania Komisie pre rozhodovanie sporov a niektoré konkrétne okolnosti konkrétneho sporu, ktoré spoločne a vo vzájomnej súvislosti dostatočne odôvodňujú potrebu primerane skúseného zástupcu v konaní pre riešenie sporov. Podľa názoru žalobcu je výsledkom použitia bežnej logiky veci, že objednávateľ služieb v predpokladanej hodnote 700.000,- Eur požaduje určité skúsenosti s ich poskytovaním. Z oznámenia o verejnom vyhlásení verejného obstarávania a z bližších špecifikácií uvedených v súťažných podkladoch je podľa žalobcu neodškriepiteľné, že predmetom plnenia bude aj právne zastupovanie v konaní pred Komisiou pre rozhodovanie sporov podľa špecifických podmienok Červenej knihy FIDIC (1999). Bolo by preto podľa jeho mienky v rozpore s formálnou logikou, ak by sa obstarávateľ pri takom objeme zákazky a pri hospodárení s verejnými zdrojmi uspokojil s osobou, ktorá nemusí mať žiadne skúsenosti s takýmto druhom sporu. V tomto ohľade žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný chybne a v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania neuviedol, že spor, ktorý má byť predmetom právnych služieb, vyplynul zo zmluvy uzavretej na základe zmluvných podmienok FIDIC. V tejto súvislosti žalobca poukázal na oddiel II. Predmet zákazky oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, konkrétne bod I.1.5, ktorým je okrem iného zastupovanie klienta až do právoplatného skončenia sporu v konaní pred Komisiou pre rozhodovanie sporov, v spojení s oddielom III. bod III.2.3 Technická spôsobilosť, kde žalobca uvádza ako podmienku pre riadne splnenie kritéria zastupovanie pred Komisiou pre rozhodovanie sporov, resp. ICC, kde predmetom sporu boli nároky uplatnené podľa Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha) vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC). Skutkový stav, ktorý tvoril podklad pre napadnuté rozhodnutie, je teda podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisov. Žalobca poukázal na to, že zosúladenie zmluvných podmienok FIDIC, procesných podmienok konania pred Komisiou pre rozhodovanie sporov vyplývajúcich za angloamerickej právnej kultúry a Slovenského práva vychádzajúceho rímskej právnej tradície, je veľmi špecifické a vyžaduje si určité skúsenosti s aplikáciou týchto podmienok v praxi a je tak absolútne esenciálne pre naplnenie samej podstaty vyhlásenia súťaže na právne zastupovanie v predmetnom spore. Pokiaľ by takéto skúsenosti neboli nevyhnutné alebo ak by konanie pred Komisiou pre rozhodovanie sporov bolo rýdzo technického charakteru, tak ako to tvrdí navrhovateľ v konaní o námietkach a aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, mohol by žalobca realizovať predmetnú zákazku aj bez podmienky právneho vzdelania, či nemusel by ju realizovať vôbec a mohol by sa spoľahnúť na vlastných technických pracovníkov. Podľa žalobcu je však opak pravdou, skúsenosti s konaním pred Komisiou pre riešenie sporov, kde predmetom sporu boli nároky uplatnené podľa Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha) vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC) nie je a ani nemôže byť diskriminačnou podmienkou, nakoľko je viacero subjektov spĺňajúcich podmienky pre zadanie zákazky. Žalobca ako subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorý nakladá s verejnými zdrojmi vrátane prostriedkov poskytnutých s EÚ v snahe konať v súlade s princípmi hospodárneho nakladania s týmito zdrojmi absolútne vylučuje, aby spor takého rozsahu a významu slúžil ako edukačný proces pre uchádzačov, ktorí by bez primeranej skúsenosti získavali pri zastupovaní žalobcu znalosti s prácou s Červenou knihou FIDIC resp. s procesným postupom pred Komisiou pre riešenie sporov. Žalobca ďalej tvrdil, že požiadavka, aby uchádzač mal skúsenosti so zastupovaním tzv. verejného sektora, je opodstatnená samým predmetom sporu a osobou obstarávateľa. Žalobca je subjektom sui generis, ktorý de iure predstavuje subjekt súkromného práva, avšak všetky jeho rozhodovacie procesy súčasne podliehajú striktným predpisom verejného práva, kde sa uplatňujú diametrálne odlišné zásady pre prijímanie adekvátnych rozhodnutí (napr. povinnosť schválenie nájomnej zmluvy Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR). Rozhodnutia, existencia a fungovanie žalobcu ako verejného obstarávateľa podlieha okrem noriem súkromného práva aj normám verejného práva, smerniciam, nariadeniam a rozhodnutiam európskych inštitúcií. Aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetom zákazky je poskytovanie právneho poradenstva, musela byť uvedená skutočnosť primerane obozretnému a odborne zdatnému uchádzačovi známa, v opačnom prípade by ani zďaleka nemohol plniť odborné predpoklady pre realizáciu predmetu zákazky. Skutočnosť, že žalobca je viazaný verejným právom, je priamo uvedená v bode I.2 Druh verejného obstarávania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Z tohto hľadiska žalovaný podľa názoru žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci. Za nezákonný požadoval žalobca záver žalovaného, že „nakoľko dňa 08.02.2012 uplynula lehota na predkladanie ponúk, nebolo možné nariadiť zrušenie diskriminačných podmienok účasti kontrolovaného uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ale bolo potrebné rozhodnúť ....“ o zrušení verejnej súťaže. Žalobca namietal, že podaním námietok zo strany uchádzača nastupuje podľa § 138 ods. 12 ZVO odkladný účinok na konanie a v zmysle § 138 ods. 15 ZVO lehoty kontrolovanému neplynú. Skutočnosť, že v čase konania o námietkach uplynie lehota na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, nie je preto podľa žalobcu relevantná. Žalobca tvrdil, že lehota na predloženie ponúk vo verejnej súťaži nemohla pre odkladný účinok námietok uplynúť a toto nemôže byť dôvodom pre zrušenie súťaže. Z tohto hľadiska žalovaný podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil. Napokon žalobca namietal, že zistenia o namietaných nedostatkoch oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania neboli takého charakteru, aby mohli ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Kvalitatívne podmienky súťažiteľov rešpektujú princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov, boli stanovené transparentne, každý z uchádzačov pochopil ich obsah a dôvod určenia, uplatnili sa v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti a teda sú v súlade s § 9 ods. 4 ZVO. Keďže boli stanovené primerane a súvisia s predmetom zákazky, sú aj v súlade s § 32 ods. 6 ZVO. Žalovaný podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore s § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO, nakoľko mal rozhodnúť podľa § 139 ods. 3 ZVO a nariadiť len odstránenie protiprávneho stavu. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že zo špecifikácie podmienok účasti v súťaži, ktorú stanovil žalobca v bode III.2.3 „Technická alebo odborná spôsobilosť“ bod 3.1 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, vyplýva, že žalobca na účely preukázania splnenia tejto podmienky bude akceptovať len také poskytnuté služby za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010), ktorých predmetom bolo zastupovanie klienta pred Komisiou na rozhodovanie sporov. Žalobca teda nepripustil možnosť preukázania splnenia predmetnej podmienky službami právneho zastúpenia pred iným, ekvivalentným orgánom. Žalovaný uviedol, že Komisia pre rozhodovanie sporov je orgánom, ktorého zriadenie a využitie pri riešení sporov umožňujú Zmluvné podmienky vytvorené Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), ktoré predstavujú určité vzorové zmluvné podmienky zmluvy o dielo na zhotovenie stavby. Ide teda o orgán ustanovený podľa jedného konkrétneho typu zmluvných podmienok, pričom žalobca podľa žalovaného neobjasnil, prečo na účely preukázania splnenia technickej alebo odbornej spôsobilosti nemožno akceptovať aj služby právneho zastupovania pred iným, obdobným orgánom. Preto bol žalovaný toho názoru, že táto podmienka účasti je neprimeraná a obmedzujúca hospodársku súťaž, nakoľko žalobca neumožnil preukazovanie technickej alebo odbornej spôsobilosti skúsenosťami zo zastupovania klientov pre iným, obdobným orgánom ako je Komisia pre rozhodovanie sporov. Táto podmienka je totiž neprimeraná a diskriminačná voči záujemcom, ktorí síce majú skúsenosti s právnym zastupovaním sporov pred rozhodcovským tribunálom alebo sporov riešených alternatívnymi spôsobmi, nemajú však skúsenosti s právnym zastupovaním sporov pred Komisiou na rozhodovanie sporov, ktorá je orgánom zriadeným v zmysle určitého konkrétneho vzoru zmluvných podmienok. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v konaní o námietkach neodôvodnil, prečo by mal byť právny zástupca so skúsenosťami so sporom riešeným pred Komisiou na rozhodovanie sporov vo vzťahu k predmetu zákazky kvalifikovanejší ako právny zástupca so skúsenosťami s riešením sporov pred rozhodcovským tribunálom alebo iným orgánom, resp. neobjasnil špecifiká právneho zastupovania v sporoch pred komisiou, ktorými by sa zásadne odlišovalo v komparácii s právnym zastupovaním pred iným obdobným rozhodcovským tribunálom. Podľa žalovaného skutočnosť, že každý rozhodovací orgán má vytvorený svoj vlastný rokovací poriadok, nemôže bez ďalšieho opodstatňovať obmedzenie preukazovania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa odbornej spôsobilosti uchádzačov na právne zastupovanie sporov len pred určitým konkrétnym rozhodovacím orgánom, bez zohľadnenia existencie iných obdobných orgánov, ktoré postupujú podľa obdobných rokovacích poriadkov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sám žalobca vo svojom vyjadrení v konaní o námietkach pripustil, že je na zvážení zmluvných strán, či budú predmetný spor riešiť pred Komisiou na rozhodovanie sporov alebo pristúpia priamo ku konaniu pred rozhodcovským tribunálom, nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu zmluvná strana nemá povinnosť obrátiť sa na komisiu v prípade, ak je zrejmé, že strana nemá ochotu alebo nie je schopná podriadiť sa rozhodnutiu komisie alebo nemá snahu na zmierlivom urovnaní sporu. Podobne vo vzťahu k zloženiu Komisie pre rozhodovanie sporov žalovaný uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá vyplýva aj z odbornej literatúry (napr. KLEE, L. zmluvní podmínky FIDIC, Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2011 s. 129), že komisia je zložená predovšetkým z odborníkov na technickú stránku veci a v spore pred komisiou sa do popredia dostáva práve úloha technických expertov zastupujúcich jednotlivé sporové strany, pričom úloha právnych zástupcov pri riešení sporu pred Komisiou na rozhodovanie sporov nie je natoľko významná, ako je tomu v neskoršom štádiu sporu pred súdom alebo rozhodcovským tribunálom. Žalovaný zastal názor, že ak mal žalobca už v čase vyhlásenia verejnej súťaže informáciu o vzdelaní a kvalifikácii odborníkov, z ktorých bude kreovaná komisia, mal uvedenú informáciu jednoznačne uviesť najneskôr v súťažných podkladoch k predmetnej zákazke v súlade s § 34 ZVO. Údaj o tom, že komisia bude zložená z právnikov, ktorý žalobca uviedol až v žalobe, považoval žalovaný za účelový a nepodložený. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že ako podmienku účasti vo verejnom obstarávaní, týkajúcu sa technickej spôsobilosti, uviedol zastupovanie pred Komisiou pre rozhodovanie sporov resp. pred Medzinárodným obchodným súdom pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži, kde predmetom sporu boli nároky uplatnené podľa Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha), vydaných Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), žalovaný uviedol, že požiadavka žalobcu bola nejednoznačne formulovaná. Poukázal na to, že zmluvné podmienky Červenej knihy predstavujú určitý vzor, od ktorého sa zmluvné strany pri koncipovaní zmluvy pravidelne a v rôznom rozsahu odchyľujú, zohľadňujúc tak svoju vlastnú zaužívanú prax a špecifiká. Podľa žalovaného v záujme jasnej, presnej a jednoznačnej formulácie tejto podmienky účasti mal žalobca uviesť, za akých okolností bude v situácii odchylnej aplikácie zmluvných podmienok červenej knihy uvedenú podmienku zo strany záujemcu považovať za splnenú. Žalovaný mal za to, že absencia jednoznačnej formulácie tejto podmienky účasti neumožní uchádzačom pochopiť jej presný rozsah, vykladať ju rovnakým spôsobom ako samotný žalobca a súčasne nebude možné ani overiť, či uchádzači predmetnú podmienku splnili, čo má za následok netransparentnosť postupu žalobcu v procese hodnotenia splnenia predmetnej podmienky. Žalobca pri formulácii predmetnej podmienky účasti nezval podľa žalovaného do úvahy existenciu iných druhov štandardných zmluvných podmienok, ktoré sa v praxi využívajú pri realizácii obdobných stavebných diel a dostatočne neodôvodnil primeranosť tejto podmienky účasti vo vzťahoch k predmetu zákazky. Akceptovaním postupu žalobcu by v praxi dochádzalo k situáciám, keď by verejní obstarávatelia vo verejných obstarávaniach na predmet zákazky právne zastupovanie uznávali len skúsenosti takých uchádzačov, ktorí v minulosti vykonávali právne zastupovanie klientov v sporoch vzniknutých na základe určitých špecifických zmluvných podmienok, napr. aj špecifických zmluvných podmienok konkrétneho obstarávateľa. Žalovaný ďalej uviedol, že stanovením požiadavky na minimálnu úroveň štandardov týkajúcej sa poskytnutia zoznamov právnych služieb, ktorých klientom bol štát Európskej únie alebo organizácia pod vplyvom členského štátu Európskej únie, žalobca porušil princíp nediskriminácie, nakoľko z hľadiska opisu predmetu zákazky nie je podľa žalovaného dôležité, pre aký subjekt boli právne služby poskytované, ale čo bolo ich obsahom. Žalobcom stanovená podmienka podľa mienky žalovaného nedôvodne obmedzuje účasť tých potenciálnych záujemcov v predmetnej verejnej súťaži, ktorí poskytovali právne služby v oblastiach uvedených žalobcom pre iných klientov ako štát Európskej únie alebo organizácia pod vplyvom členského štátu Európskej únie. Žalovaný mal za to, že skúsenosti, ktoré právny zástupca získa pri zastupovaní klienta, ktorý je subjektom súkromného práva, v sporoch, kde protistrana podlieha predpisom verejného práva, sú v každom prípade relevantné na účely preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti vo verejnom obstarávaní. K námietke týkajúcej sa odkladného účinku námietok žalovaný uviedol, že v zmysle § 138 ods. 12 ZVO majú námietky odkladný účinok na konanie kontrolovaného. To znamená, že po podaní námietok verejný obstarávateľ nie je oprávnený ďalej konať, resp. jeho úkony nie sú právne účinné. Odkladný účinok námietok sa teda vzťahoval len na úkony žalobcu a nemal žiadne účinky vo vzťahu k plynutiu lehoty na predkladanie ponúk, pretože lehota na predkladanie ponúk neplynie kontrolovanému, ale uchádzačom a záujemcom. Ustanovenie § 138 ods. 15 ZVO sa teda podľa žalovaného vzťahuje len na lehoty stanovené kontrolovanému, nie na lehoty určené kontrolovaným, ktorou je napríklad aj lehota na predkladanie ponúk. Ani podľa § 138 ods. 16 až 18 ZVO sa plynutie lehoty na predkladanie ponúk určenej žalobcom nepozastavuje v situácii, k akej došlo v predmetnom prípade, t.j. pri podaní námietok proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Záver o tom, že dňa 08.02.2012 uplynula lehota na predkladanie ponúk je podľa žalovaného správny a vzhľadom na uplynutie lehoty na predkladanie ponúk žalovaný nemal inú možnosť, než nariadiť zrušiť verejnú súťaž, nakoľko akékoľvek iné rozhodnutie (napr. rozhodnutie o nariadení odstránenia diskriminačných podmienok) už v predmetnej verejnej súťaži nebolo prakticky realizovateľné. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO, nakoľko mal rozhodnúť v zmysle § 139 ods. 3 ZVO len o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, keďže zistenia o namietaných nedostatkoch oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania neboli takého charakteru, aby mohli ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, žalovaný uviedol, že podmienky účasti v súťaži sú rozhodujúcim faktorom determinujúcim okruh uchádzačov v procese verejného obstarávania. Porušenie princípu nediskriminácie v sebe vždy zahŕňa potenciálne zmarenie samotnej podstaty verejného obstarávania, t.j. skutočnú hospodársku súťaž medzi účastníkmi verejného obstarávania, ktorá ako jediná je schopná generovať výber čo najvýhodnejšej a najefektívnejšej ponuky a tým garantovať ochranu verejných investícií. Porušenie princípu nediskriminácie podľa § 9 ods. 4 ZVO a zásady proporcionality podľa § 32 ods. 6 ZVO v súvislosti so stanovením podmienok účasti vo verejnom obstarávaní predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona a v žiadnom prípade ho nemožno kvalifikovať ako porušenie zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania podľa § 139 ods. 3 ZVO. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Za súhlasu účastníkov bolo vo veci rozhodnuté v súlade s ustanovením § 250f ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 23.10.2013. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 06.12.2011 vyhlásil žalobca ako verejný obstarávateľ verejnú súťaž na predmet zákazky „Právne zastupovanie“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 236/2011 pod zn. 10502-MSS a v Úradnom vestníku EÚ pod zn. 2011/S 234-379444. Celkom 17 záujemcov si prevzalo súťažné podklady, 4 záujemcovia podali žalobcovi žiadosti o nápravu proti súťažným podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Na základe námietok záujemcu Allen & Overy Bratislava, s.r.o. proti súťažným podmienkam žalovaný rozhodnutím č. 11-6000/2012-ON/3 zo dňa 04.04.2012 podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO nariadil žalobcovi zrušiť uvedenú verejnú súťaž z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, do 30 dní od doručenia rozhodnutia. IV. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa ň 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti. Podľa § 138 ods. 12 ZVO námietky majú odkladný účinok na konanie kontrolovaného okrem námietok podľa odseku 2 písm. g). Úrad môže odňať odkladný účinok námietkam podľa odseku 2 písm. a) až f), ak jeho negatívne dôsledky ohrozujú verejný záujem. Proti rozhodnutiu úradu o odňatí odkladného účinku nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 138 ods. 15 ZVO lehoty, okrem lehoty podľa odseku 10, kontrolovanému neplynú, a) ak boli podané námietky podľa odseku 2 písm. a) až f), do doručenia rozhodnutia úradu o námietkach, b) ak úrad vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného podľa odseku 13, počas trvania takéhoto predbežného opatrenia, c) počas prerušenia konania o námietkach podľa odseku 10 alebo 11. Podľa § 139 ods. 2 ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím a) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov, b) nariadi zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov, v súťažných podkladoch, v súťažných podmienkach alebo v inom dokumente týkajúcom sa verejného obstarávania, c) zruší rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka a nariadi zaradiť vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka do procesu verejného obstarávania, d) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadi zopakovať výber, e) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadi znovu vyhodnotiť ponuky alebo návrhy, f) zruší rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné aj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, g) nariadi odstrániť protiprávny stav. Podľa § 139 ods. 3 ZVO ak porušenie tohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. Verejný obstarávateľ je povinný určovať podmienky účasti súťaži v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania stanovenými predovšetkým v § 9 ods. 4 ZVO (princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti). Musí tiež dodržať zásadu proporcionality podmienok účasti a ich súvislosť s predmetom zákazky, pričom primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti je povinný odôvodniť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (§ 32 ods. 6 ZVO). Jednotlivé ustanovenia ZVO je v aplikačnom procese je potrebné vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady verejného obstarávania, ktoré majú pôvod v smerniciach EÚ. Hlavným účelom výrazne formalizovaného procesu zadávania verejných zákaziek, nad ktorým je oprávnený vykonávať dohľad žalovaný, je predovšetkým efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a zabezpečenie účinnej konkurencie a voľnej súťaže o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Podmienky účasti v súťaži sú nástrojom, ktorý má objektívnym, transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť, aby obstarávateľ vyberal dodávateľov len z okruhu subjektov, ktorí poskytujú všeobecné, odborné, finančné, právne, kvalitatívne či iné záruky o svojej schopnosti verejnú zákazku riadne, včas a kvalitne zrealizovať. Podmienky účasti pritom musia byť formulované dostatočne jasne, konkrétne a jednoznačne tak, aby každý dodávateľ mohol bez pochybností sám vyhodnotiť, či stanovenú spôsobilosť spĺňa alebo nie. Výber konkrétnych kvalifikačných predpokladov a spôsobu ich preukazovania musí zodpovedať povahe, rozsahu a náročnosti predmetu verejnej zákazky. V predmetnej verejnej súťaži žalobca v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania vymedzil predmet zákazky tak, že pôjde o zastupovanie klienta až do právoplatného skončenia sporu v konaní pred Komisiou pre rozhodovanie sporov, zastupovanie klienta pred súdmi Slovenskej republiky, prípadne pred Medzinárodným obchodným súdom pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži (II.1.5 oznámenia). Ako podmienku účasti týkajúcu sa technickej spôsobilosti určil súčasné predloženie 1. zoznamu poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010), ktorých predmetom bolo zastupovanie klienta pred Komisiou na rozhodovanie sporov, kde predmetom sporu boli nároky uplatnené podľa Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha), vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), pričom rozhodným právom zmluvy bol slovenský právny poriadok, 2. zoznamu poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010), ktorých predmetom bolo zastupovanie klienta pred Medzinárodným obchodným súdom pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži, prípadne iným medzinárodným rozhodcovským súdom, kde predmetom sporu boli nároky uplatnené podľa Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha), vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), pričom rozhodným právom zmluvy bol slovenský právny poriadok, 3. zoznamu poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010), kde klientom bol členský štát Európskej únie, organizácia s majetkovou účasťou členského štátu Európskej únie alebo orgán štátnej správy členského štátu Európskej únie, kde hodnota sporu/sporov sumárne prevýšila sumu 20.000.000 eur 4. zoznamu poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky (2008, 2009, 2010), ktorých predmetom bolo poskytovanie právnej pomoci v oblasti dopravnej infraštruktúry (diaľnice, rýchlostné cesty, železnica atď.), kde hodnota sporu/sporov sumárne prevýšila sumu 20.000.000 eur. Stanovené podmienky účasti odôvodnil žalobca tým, že záujemca musí preukázať, že „v rokoch 2008-2010 poskytol služby, ktorých predmetom boli služby, ktoré bude víťazný uchádzač poskytovať pre verejného obstarávateľa a taktiež nimi preukáže skutočnosť, či má záujemca skúsenosti so Zmluvnými podmienkami na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha) - FIDIC, ktorých znalosť je pre kvalitné zastupovanie klienta absolútne podstatná. Záujemca tým preukáže schopnosť zabezpečiť predmet zákazky v plnom rozsahu a v požadovanej kvalite na základe predchádzajúcich skúseností“ (III.2.3 oznámenia). Z uvedeného vyplýva, že žalobca stanovením vyššie opísaných podmienok umožnil účasť v súťaži len tým záujemcom, ktorí v posledných troch rokoch pred vyhlásením súťaže zastupovali klienta, ktorým bol členský štát EÚ (príp. organizácia s majetkovou účasťou členského štátu Európskej únie alebo orgán štátnej správy členského štátu Európskej únie), tak pred Komisiou na rozhodovanie sporov, ako aj pred Medzinárodným obchodným súdom pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži, prípadne iným medzinárodným rozhodcovským súdom, kde predmetom sporu boli nároky uplatnené podľa Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (Červená kniha), vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), pričom rozhodným právom zmluvy bol slovenský právny poriadok. Uvedené právne služby mali byť poskytnuté v oblasti dopravnej infraštruktúry, so sumárnou hodnotou sporov nad 20 mil. eur. Žalovaný v námietkovom konaní vyhodnotil ako neprimerané, diskriminačné, resp. nedostatočne odôvodnené podmienky účasti uvedené pod bodmi 1. a 3. Konštatoval zároveň porušenie princípu transparentnosti tým, že požiadavka, aby spor, ktorý má byť predmetom právnych služieb, vyplynul zo zmluvy uzavretej na základe zmluvných podmienok FIDIC, nebola uvedená v bode II.1.5 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a že táto podmienka je nejednoznačne sformulovaná. Pokiaľ ide o podmienku uvedenú pod bodom 1., možno na základe obsahu administratívneho spisu konštatovať, že Komisia pre rozhodovanie sporov je zmierovacím orgánom pre riešenie sporov, ktoré vznikli v súvislosti s aplikáciou štandardizovaných zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela (Červená kniha). Ide o vzorové obchodné podmienky zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), ktoré predpokladajú zriadenie Komisie na rozhodovanie sporov ako prostriedku na alternatívne riešenie prípadných konfliktov. Tomuto orgánu, pokiaľ bol zriadený, strany musia predložiť spor na riešenie, pokiaľ sa k tomu zmluvne zaviazali. V prípade nespokojnosti s rozhodnutím Komisie môže niektorá zo strán predložiť spor na rozhodnutie rozhodcovskému tribunálu. Ide teda o orgán, ktorého úlohou je priviesť strany sporu, ktorý vznikol pri aplikácii konkrétneho typu všeobecných podmienok zmluvy o dielo, k dohode, ktorá umožní stranám vyhnúť sa konaniu pred rozhodcovským tribunálom, prípadne súdom. Je samozrejmé, že Komisia, tak ako každý podobný orgán zameraný na alternatívne riešenie sporov, má vlastné procesné pravidlá, ktoré regulujú jej kreovanie, postup a rozhodovanie, na čo poukazoval žalobca pri zdôvodňovaní primeranosti uvedenej podmienky účasti v námietkovom konaní. V žiadnej časti oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania však žalobca bližšie nezdôvodnil, aké konkrétne dôvody determinujú nutnosť výberu poskytovateľa právnych služieb len z uchádzačov, ktorí v rokoch 2008-2010 zastupovali klienta pred touto Komisiou. Zahrnutie priamej skúsenosti uchádzača so zastupovaním klienta v konaní pred Komisiou pre rozhodovanie sporov nebolo podľa názoru súdu ako podmienka účasti dostatočne odôvodnené, a to ani z hľadiska primeranosti vo vzťahu k predmetu zákazky. Z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania nevyplýva, z akých konkrétnych dôvodov môže poskytnúť obstarávanú službu v požadovanej kvalite len uchádzač s takýmito kvalifikačnými predpokladmi, ani aké sú špecifiká právnej pomoci pred týmto orgánom, ktoré by odôvodňovali primeranosť tejto požiadavky. Zo súťažných podkladov teda nebolo zrejmé, prečo na účely preukázania splnenia technickej spôsobilosti je potrebné preukazovať zastupovanie klienta pred Komisiou a súčasne aj pred Medzinárodným obchodným súdom pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži, prípadne iným medzinárodným rozhodcovským súdom, resp. prečo nemožno akceptovať aj služby právneho zastupovania pred inými obdobnými orgánmi, ako je Komisia na rozhodovanie sporov. Záver žalovaného o tom, že predmetná podmienka účasti je neprimeraná, diskriminačná a obmedzujúca hospodársku súťaž, bol podľa názoru súdu v súlade so zákonom. Diskriminačný charakter tejto podmienky účasti spočíva v tom, že bez primeraných dôvodov zužuje okruh možných uchádzačov a vylučuje zo súťaže tých záujemcov, ktorí poskytovali služby právneho zastupovania v obdobných veciach pred inými porovnateľnými orgánmi, prípadne zastupovali klienta pred rozhodcovským tribunálom, ktorého jurisdikcia prichádza do úvahy v prípade nerešpektovania rozhodnutia Komisie niektorou zo strán. Súd považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ žalobca vedie pred Komisiou spor, ktorý sa týka nárokov vyplývajúcich zo zmluvy uzavretej na základe zmluvných podmienok FIDIC, je priama skúsenosť uchádzača s touto problematikou nepochybne výhodou. Podľa mienky súdu však ZVO poskytuje žalobcovi dostatočný priestor na to, aby bola takáto výhoda v procese verejného obstarávania vyhodnotená a zúročená. Nastaviť podmienky účasti tak, že sa vyradia zo súťaže všetci uchádzači, ktorí v minulosti nezastupovali klienta pred Komisiou, hoci môžu mať skúsenosti s poskytovaním právnych služieb v oblasti výstavby dopravnej infraštruktúry, vrátane zastupovania pred zmierovacími či rozhodcovskými orgánmi podobného typu ako je Komisia pre rozhodovanie sporov, celkom iste nezodpovedá princípu nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, ani princípu proporcionality danej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na preukázanie zastupovania klienta v spore, ktorého predmetom boli nároky zo zmluvy uzavretej na základe Červenej knihy FIDIC, možno súhlasiť so žalovaným, že v záujme transparentnosti súťaže by takáto požiadavka mala byť uvedená v tej časti oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorá obsahuje stručný opise predmetu zákazky. Súd však nesúhlasil súd s argumentáciou žalovaného, že ide o nejednoznačne formulovanú požiadavku, ktorá mohla mať za následok nižšiu transparentnosť postupu žalobcu v procese hodnotenia splnenia tejto podmienky účasti. Krajský súd jeho toho názoru, že pokiaľ sa zmluvné strany pri koncipovaní zmluvy odchýlia od štandardných zmluvných podmienok, nemôže byť miera tohto odchýlenia kritériom pri vyhodnocovaní splnenia alebo nesplnenia takejto podmienky. Podľa názoru súdu nie je dosť dobre možné v súťažných podmienkach špecifikovať, za akých okolností a v akom rozsahu bude odchylná aplikácia zmluvných podmienok Červenej knihy FIDIC viesť k splneniu uvedenej podmienky zo strany záujemcu. V tomto smere preto nemohlo dôjsť k porušeniu princípu transparentnosti verejného obstarávania, keďže všeobecné zmluvné podmienky pre určitý zmluvný typ sú len akýmsi pôdorysom pre bližšiu úpravu špecifických vzájomných práv a povinností zmluvných strán, pričom odchylná úprava špecifických otázok je stále súčasťou celkového právneho rámca, do ktorého bola zakomponovaná. V medziach zákona postupoval žalovaný aj v súvislosti s posúdením požiadavky žalobcu, aby uchádzač mal skúsenosti so zastupovaním verejného sektora (uvedené pod bodom 3.), keď túto požiadavku vyhodnotil ako diskriminačnú. Žalovaný ako orgán dohľadu nad procesom verejného obstarávania sa podľa názoru súdu nemýli, keď vychádza z predpokladu, že nie je dôležité, pre aký subjekt poskytovali záujemcovia v súťaži právne služby, ale čo bolo ich obsahom. Požiadavka žalobcu na poskytnutie zoznamu právnych služieb, ktorých klientom bol štát Európskej únie alebo organizácia pod vplyvom členského štátu Európskej únie, vylučuje z účasti súťaži tých záujemcov, ktorí síce majú skúsenosti s poskytovaním služieb právneho zastupovania pre klientov v oblastiach, ktoré sú predmetom pôsobenia žalobcu, avšak zastupovali iných klientov ako členský štát Európskej únie alebo organizáciu pod jeho vplyvom. Je faktom, že rozhodovacie procesy u žalobcu podliehajú aj predpisom verejného práva, čomu by mal víťazný uchádzač rozumieť. Nie je však zrejmé, prečo nebolo možné zohľadniť skúsenosti uchádzača v tejto oblasti napríklad zo zastupovania súkromných klientov v sporoch vedených proti členskému štátu Európskej únie. Vzhľadom na vyššie uvedený opis predmetu zákazky nemalo byť právne zastupovanie orientované smerom do vnútorných rozhodovacích procesov žalobcu, či do vzťahu žalobcu voči štátu. Preto sa požiadavka na skúsenosti so zastupovaním verejného sektora javí ako neprimerane zužujúca okruh uchádzačov a voči uchádzačom bez takejto skúsenosti je diskriminačnou. K vyššie opísaným podmienkam účasti v predmetnej súťaži záverom súd dodáva, že zosúladenie zmluvných podmienok FIDIC, procesných podmienok konania pred Komisiou pre rozhodovanie sporov vyplývajúcich z angloamerickej právnej kultúry či pred Medzinárodným obchodným súdom pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži, prípadne pred iným medzinárodným rozhodcovským súdom, a slovenského práva vychádzajúceho z kontinentálnej právnej tradície, je veľmi špecifické a právne náročné. Žalobcom nastavené kumulatívne podmienky účasti v súťaži uvedené pod bodmi 1.-4. sa však skôr ako kvalifikačné javia ako diskvalifikačné, pretože sú vymedzené natoľko špecificky, že vylučujú zo súťaže uchádzačov, ktorí majú celkom iste množstvo skúseností s poskytovaním právnych služieb v oblasti dopravnej infraštruktúry. Zužujú výber uchádzačov natoľko, že vo svojich dôsledkoch popierajú zmysel, ciele a princípy verejného obstarávania. Pokiaľ ide o namietané dôsledky plynutia lehôt v zmysle § 138 ods. 12 a 15 ZVO, žalovaný aj túto otázku posúdil po právnej stránke správne, keď konštatoval, že s podaním námietok sa spája odkladný účinok len vo vzťahu ku konaniu a úkonom kontrolovaného (žalobcu). Podanie námietok proti súťažným podmienkam teda nemá žiadne účinky vo vzťahu k plynutiu lehoty na predkladanie ponúk. Podanie námietok uchádzačom Allen & Overy Bratislava, s.r.o. nemalo za následok prerušenie plynutia tejto lehoty. Za daných okolností, keď lehota na predkladanie ponúk uplynula, bolo rozhodnutie žalovaného o nariadení zrušiť verejnú súťaž v súlade so zákonom, pretože akékoľvek iné opatrenie v predmetnej verejnej súťaži by nemohlo zjednať nápravu zisteného nezákonného stavu. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným v tom, že podmienky účasti v súťaži sú rozhodujúcim faktorom determinujúcim okruh uchádzačov v tomto procese. V prípade zistenia rozporu podmienok účasti s princípom nediskriminácie či ich neprimeranosti povahe a predmetu zákazky ide o najzávažnejšie porušenia zákona, ktoré sú vždy spôsobilé ovplyvniť výsledok verejného obstarávania v zmysle § 139 ods. 3 ZVO. Žalovaný správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej porušenie pravidiel nediskriminácie môže vždy znamenať zmarenie účelu súťaže - čo najvýhodnejšie a najefektívnejšie získanie predmetu, na zaobstaranie ktorého bola súťaž zahájená (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 129/03). Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že na účely rozhodnutia v predmetnej veci zistil žalovaný dostatočne skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdil a svoje závery aj náležite odôvodnil. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal, pribratému účastníkovi žiadne trovy v konaní nevznikli a žalovanému z povahy veci nepatrí právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.