Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/154/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200788 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200788.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Y.. T. P., L.., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, X., zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, Bratislava, JUDr. Slavomír Rabatin, konateľ a advokát, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 26.08.2008 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca v žalobe uviedol, že do 30.09.2007 vykonával v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 586/2003 Z.z.) advokáciu samostatne ako fyzická osoba, čím nadobudol podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 461/2003 Z.z.) v predmetnom období pre účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby. Dňa 01.10.2007 vznikla obchodná spoločnosť Advokátska kancelária Kolesár& Števček s.r.o. (toho času Advokátska kancelária Kolesár & Partneri s.r.o.), predmetom činnosti ktorej je poskytovanie právnych služieb. Žalobca uviedol, že v období odo dňa 01.10.2007 až do 26.08.2008 zastával v uvedenej spoločnosti pozíciu konateľa. Vyjadril presvedčenie o tom, že dňa 30.09.2007 mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a teda odo dňa 01.10.2007 nemôže byť posudzovaný pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba. Uviedol ďalej, že o tejto skutočnosti urobil dňa 24.09.2007 na predpísanom tlačive odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Dňa 11.07.2011 mu bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 28.06.2011 o tom, že ako samostatne zárobkovo činnej osobe mu ku dňu 30.09.2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká. Rozhodnutie, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil uvedené rozhodnutie pobočky, žalobca napadol žalobou na tunajšom súde, kde sa toto konanie vedie pod sp. zn. 2S/32/2012. S ohľadom na právoplatné rozhodnutie žalovaného o tom, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ku dňu 30.09.2007 nezaniká, oznámil žalobca listom z 19.12.2011 žalovanému, že ku dňu 26.08.2008 mu bol v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. pozastavený výkon advokácie, v dôsledku čoho žalobca od uvedeného dňa nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ zákona oprávnený poskytovať právne služby, čím mu jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo. Dňa 16.01.2012 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovaného, podľa ktorého žalobcovi ku dňu 26.08.2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká a to z dôvodu, že nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím okrem vykonania formálnych zmien vo výrokovej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na súdnu prax Najvyššieho súdu SR, najmä rozsudok v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžso/45/2010, z ktorého vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu advokácie advokát napriek tomu, že je naďalej zapísaný v zozname advokátov, nie je oprávnený poskytovať právne služby a teda nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu; preto ho nemožno považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca mal za to, že výklad § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 5 písm. c/ uvedeného zákona a relevantných ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z., ktorým žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutia, je nesprávny, účelový a formalistický a zasahujúci do základných ľudských práv a slobôd. Žalobca zaujal názor, že z hľadiska systematického výkladu postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia nie je a ani nemôže byť oddelené a vytrhnuté z celého systému usporiadaných vzťahov spadajúcich pod ustanovenie čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Podľa žalobcu úmyslom zákonodarcu nie je, nikdy nebolo a ani nebude v konkrétnom prípade vyvolať právny stav, keď by mala byť tá istá fyzická osoba posudzovaná v totožnom rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činná osoba výlučne podľa jedného právneho predpisu, avšak podľa všetkých ostatných právnych predpisov ju za samostatne zárobkovo činnú osobu nebude možné považovať. Poukázal na to, že odo dňa 01.09.2008 vykonával funkciu sudcu, pričom pri vyššie uvedenej interpretácii dotknutých právnych noriem mal byť počas výkonu funkcie sudcu samostatne zárobkovo činnou osobou, čo je v rozpore aj s čl. 145a ods. 2 Ústavy SR. Žalobca znovu poukázal na to, že otázka zániku sociálneho poistenia advokáta, ktorý má pozastavený výkon advokácie, nie je v rozhodovacej praxi súdov SR sporná a preto považoval za nepochopiteľné, z akého dôvodu sa rozhodovacia činnosť žalovaného nezhoduje s ustáleným právnym názorom vyšších súdnych inštancií. Podľa žalobcu slovnými spojeniami „mať oprávnenie na vykonávanie činnosti“, resp. „zánik oprávnenia podľa osobitného predpisu“ je potrebné rozumieť osvedčenie o zápise fyzickej osoby („oprávnenie“) výlučne na účely splnenia predpokladov odbornosti výkonu činnosti. Poukázal na stanovisko Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory k odvodom nemocenského a dôchodkového poistenia publikované v Bulletine slovenskej advokácie č. 1-2/2008 str. 2-3, podľa ktorého zákon o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona o advokácii vylučuje povinné dôchodkové poistenie, ak v čase vzniku tohto poistenia advokát nie je oprávnený na výkon advokácie, okrem iného ak má pozastavený výkon advokácie. Žalobca trval na tom, že žalovanému preukázal, že od 26.08.2008 nie je oprávnený poskytovať právne služby, žalovaný však napriek tomu tvrdí, že žalobca je i naďalej držiteľom oprávnenia a teda samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v jeho znení účinnom do 31.12.2010 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia udelenie oprávnenia na výkon určenej činnosti. Fyzická osoba nadobúda status advokáta v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. zápisom do zoznamu advokátov, vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom týmto dňom je advokát oprávnený poskytovať právne služby. Pozastavenie výkonu advokácie má za následok, že advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa zákona o advokácii, ale zároveň tento zákon nevylučuje možnosť advokáta poskytovať v období pozastavenia výkonu advokácie iné služby v súlade s osobitnými predpismi. Pri pozastavení výkonu advokácie nezaniká advokátovi oprávnenie na výkon advokácie, stále zostáva zapísaný v zozname advokátov, do ktorého komora advokátov len túto skutočnosť zapíše. Keďže advokát je v období pozastavenia výkonu advokácie naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, spĺňa podmienku, na základe ktorej sa na účely sociálneho poistenia aj v tomto období považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Pozastavenie výkonu advokácie môže mať vplyv na zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia advokáta, len ak je jeho príjem z podnikania vykonávaného podľa zákona o advokácii za predchádzajúci kalendárny rok v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie nedosiahne zákonom č. 461/2003 Z.z. stanovenú sumu. V takom prípade advokát síce nestráca status samostatne zárobkovo činnej osoby, ale zaniká mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, čoho dôsledkom je aj zánik odvodovej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní bola preukázaná skutočnosť, že Slovenská advokátska komora pozastavila žalobcovi výkon advokácie na jeho vlastnú žiadosť od 26.08.2008. Keďže pod zánikom oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti je treba rozumieť definitívny právny zánik takéhoto oprávnenia a nie dočasnú nespôsobilosť advokáta vykonávať advokáciu v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie, bol žalobca naďalej považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. K judikatúre Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2010 bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v apríli 2012 a teda „de facto“ (nie „de iure“) zaväzuje až od apríla 2012, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 29.02.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktorému mu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne. Za súhlasu účastníkov konania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 14.08.2013. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím č. 705-0200004312- GC09/12 zo dňa 09.01.2012 pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 26.08.2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo a to z dôvodu, že pozastavenie výkonu advokácie nemá právne účinky zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta podľa osobitného predpisu, pretože advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 14881-2/2012-BA zo dňa 29.02.2012 zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.01.2012 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je viazané na oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, pričom v terminológii „mať oprávnenie“ a terminológii „byť oprávnený“ je zásadný rozdiel. To podľa žalovaného znamená, že advokát, ktorý síce nie je oprávnený poskytovať právne služby v zmysle zákona o advokácii z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie, ale naďalej je držiteľom oprávnenia, ktoré advokátovi nezaniklo, má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v jeho znení účinnom do 31.12.2010. Zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade pozastavenia výkonu advokácie na účely zákona o sociálnom poistení je podľa žalovaného potrebné podmieňovať vyčiarknutím zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, teda definitívnym právnym zánikom takéhoto oprávnenia a nie dočasnou nespôsobilosťou advokáta vykonávať advokáciu v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Otázka trvania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby u advokáta po dobu trvania pozastavenia výkonu advokácie bola opakovane predmetom posudzovania správnymi súdmi v konaniach iniciovaných advokátmi proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne. Žalobca celkom opodstatnene poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 9Sžso/45/2010 ( tiež sp. zn. 9Sžso/49/2010, 9Sžso/1/2011 a ďalšie), ktoré bolo po schválení správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplynul taký výklad citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého od okamihu pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby a teda nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, hoci je naďalej zapísaný v zozname advokátov. Od okamihu pozastavenia výkonu advokácie teda podľa názoru najvyššej súdnej inštancie správneho súdnictva nemožno advokáta považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Napriek tomu, že judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je právne záväzným prameňom práva, prináša určité interpretačné pravidlá pri výklade aplikovaných právnych noriem, ktoré v záujme zachovania právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania v obdobných veciach je nevyhnutné rešpektovať. Osobitne to platí pre publikované rozhodnutia najvyšších súdnych inštancií, ktoré prakticky zaručujú jednotný prístup súdov k riešeniu posudzovaných otázok. Z uvedených dôvodov nepovažoval súd za potrebné bližšie sa vyjadrovať k žalobným dôvodom a jednoznačne konštatoval, že právny názor žalovaného, podľa ktorého „dočasné pozastavenie oprávnenia, na základe ktorého vykonáva fyzická osoba advokáciu, nespôsobuje zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a advokátovi nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.“, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov o tom, že žalobcovi ku dňu 26.08.2008 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, bolo preto v rozpore so zákonom. Krajský súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie pobočky Bratislava a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2012 po 127,17 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 € paušálna náhrada, za jeden úkon v roku 2013 - písomné podanie vo veci zo dňa 08.08.2013 v sume 130,17 €, 7,81 € paušálna náhrada a DPH v sume 81,52 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 489,10 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.