Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/159/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200809 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 3816/2012-2.2 zo dňa 20.02.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2012 (pondelok) sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 3816/2012-2.2 zo dňa 20.02.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie bývalého Krajského úradu životného prostredia Košice (od 1.1.2013 boli zrušené všetky krajské úrady životného prostredia a ich kompetencie prešli na obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja) č.: 2011/00646 zo dňa 28.11.2011. Prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím povolil žiadateľovi Lesy SR, š.p. v zastúpení riaditeľom OZ Rožňava Ing. Jurajom Balázsom, IČO: 36038351 (ďalej len „žiadateľ“), žiadosť doručená dňa 06.10.2011, výnimku zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. b/, f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „OPaK“) zasiahnuť do lesného porastu, poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho za účelom spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového na území NPR Stratená, NPR Zejmarská roklina a NPR Sokol tak, že: a/ v NPR Stratená v severnej polovici dielca č. 40A - spracovanie aktívnych chrobačiarov smreka a suchú stojacu drevnú hmotu smreka, b/ v NPR Zejmarská roklina v dielci č. 403 - spracovanie iba aktívnych chrobačiarov smreka len v južnej 1/5 tohto dielca a s vyťahovaním stromov iba z lúk s tým, že zástupca NP Slovenský raj priamo v teréne preverí, aké množstvo kalamitnej hmoty sa v predmetnej časti dielca nachádza, c/ v NPR Sokol v dielcoch č. 155, 157 - spracovanie len aktívnych chrobačiarov smreka s vyťahovaním a približovaním dreva po existujúcich lesných zvážniciach bez poškodenia ostatných zložiek porastu, všetko s tým, že zároveň správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia určil a definoval podmienky výnimky v zmysle § 82 ods. 12 zákona o OPaK (bod 1-5). Rozhodnutím zároveň správny orgán nepovolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/, f/ zákona o OPaK na zasahovanie do lesného porastu, poškodzovania vegetačného a pôdneho krytu a rušenia pokoja a ticha za účelom spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového v dielcoch č. 155, 157, 161 na území NPR Sokol, v dielcoch č. 196, 216, 224 na území NPR Stratená, v dielcoch č. 38, 39, 400A a 403 na území NPR Zejmarská roklina nasledovne: a/ v NPR Sokol vo všetkých troch požadovaných dielcoch č. 155,157 a 161 na spracovanie suchej drevnej hmoty smreka, b/ v NPR Stratená v dielcoch č. 196, 216, 224 (všetka v žiadosti uvedená hmota) a v južnej polovici dielca č. 40A, c/v NPR Zemjarská roklina v dielcoch č. 38, 39, 400A (všetka v žiadosti uvedená hmota) a v 4/5 dielca č. 403. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, majúc za to, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodov uvedených v ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ a e/ O.s.p. Predovšetkým žalobca namieta nesúlad odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, keď námietky žalobcu sa týkali predovšetkým nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia so zreteľom na záujmy ochrany prírody a krajiny na území s piatym stupňom územnej ochrany. Ďalej žalobca má za to, že žalovaný svoj záver o potrebe udelenia výnimky založil len na konštatovaniach žiadateľa a na overenie ktorých tvrdení v konaní neboli vykonané žiadne iné dôkazy a preto sa domnieva, že rozhodnutia neboli vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalobca tiež namieta, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, rozdelené do dvoch výrokových častí - povoľujúcej výnimku a nepovoľujúcej výnimku, obsahuje nesprávnu identifikáciu, keď toto nie je označené jednotkami územného rozdelenia, ale len jednotkami priestorového rozdelenia lesa. Takýto postup žalobca nepovažuje za zákonný. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, v čom malo spočívať, žalobca toto v žalobe konkrétne neuviedol. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 07.09.2012 zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považuje za nedôvodnú a túto navrhuje zamietnuť. K jednotlivým námietkam obsiahnutým v žalobe uviedol, že správny orgán prvého stupňa mal riadne zistený skutkový stav, vo veci bolo podané podrobné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Spišskej Novej Vsi, Správa národného parku Slovenský raj dňa 08.11.2011 (č. NPSR/961/2011-Les.2), v ktorom sa tento veľmi konkrétne zaoberal rozborom lokalít, pre ktoré bolo žiadané povolenie výnimky i s uvedeným návrhom konkrétnych riešení pre jednotlivé NPR a záverom navrhujúc povoliť výnimku zo zakázaných činností v zmysle zákona o OPaK za stanovených podmienok a v časti žiadosti s odôvodnením tu uvádzaným nevyhovieť a výnimku zo zakázaných činností nepovoliť. Uvedené stanovisko sa stalo pre správny orgán záväzným, keď ho zohľadnil vo svojom rozhodnutí tak ako je vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené. Žalovaný zároveň tvrdí, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. V rozhodnutí udelená výnimka bola vydaná za účelom eliminácie premnoženia populácie podkôrnikov v ohrozených lokalitách a tým obmedzenia jeho rozšírenia aj na okolité lesné porasty. Potom prvostupňový orgán primerane zohľadnil návrh ŠOP SR ako odbornej organizácie ochrany prírody aj pri stanovovaní bližších podmienok vykonávania povolených činností uvedených vo výroku rozhodnutia, keď i podľa najnovších výskumov sa práve na odumretých stromoch po vyletení podkôrnikov rozvíja spektrum predátorov a parazitov podkôrneho hmyzu, ktoré limitujú ich počet. Žalovaný dodal, že na vyššie špecifikovanom území, na ktorom bola povolená výnimka zo zákazov, sa vyskytujú živočíšni škodcovia vnútornej karantény (lykožrút smrekový a lykožrút lesklý). Podľa dynamiky vývoja tejto skupiny škodcov v počiatočnom štádiu dochádza v lesných ekosystémoch k napádaniu jednotlivých jedincov smreka a k ich následnému poškodeniu a vyschnutiu. V ďalšej fáze dochádza k vytváraniu malých kruhových ohnísk (priemer kruhu 15-25 m), v druhej fáze k vytvoreniu väčších kruhových ohnísk (priemer kruhu 75m) až k rozsiahlemu odumieraniu celých porastových stien týchto lesných ekosystémov. Táto skutočnosť o vývoji a gradácii podkôrneho hmyzu je všeobecne známa a vyplýva z mnohých odborných publikácií. Obranné opatrenia v zmysle vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva SR č. 453/2006 Z.z. spočívajú predovšetkým v asanácii napadnutého dreva (mechanicky alebo chemicky), sústredení a likvidácii lykožrútov v ohniskách výskytu pomocou feromónových lapačov a v pripravovaní klasických a otrávených lapákov. Prvostupňový správny orgán uvedené primerane zohľadnil ako jednu z podmienok na zabezpečenie udržania alebo dosiahnutia priaznivého stavu biotopov. Pokiaľ ide o hrozbu ničenia prirodzeného zmladenia drevín správny orgán vo svojom rozhodnutí bližšie špecifikoval podmienky vykonávania povoľovanej činnosti a síce, že v lesných porastoch bude nutné voliť technológie s maximálnou mierou chrániace lesné spoločenstvá pôdny povrch. Pokiaľ ide o hrozbu poškodzovania kmeňov zdravých stromov pri ťažbe a následnom odvoze stromov ťažnými mechanizmami alebo koňmi, uviedol, že pri dodržaní vhodnej technológie ťažby a približovania drevnej hmoty možno predpokladať, že k poškodeniu kmeňov zdravých stromov dôjde len minimálne. K namietanému znižovaniu vodozádržnej schopnosti územia a zníženiu množstva živín uviedol, že v podmienkach vykonávania plánovanej činnosti je stanovené ponechanie dendromasy v porastoch z dôvodu, že ponechaná biomasa bude zdrojom energie a vhodným prostredím pre mikroorganizmy. Zároveň ponechanie odumretého dreva stabilizuje biologickú diverzitu, ponechaná biomasa bude poskytovať vhodné podmienky pre živočíšstvo, zamedzí erózno- denudačným procesom v pôdnych profiloch, splavu humusovej vrstvy a zmene vlhkostných pomerov pôdneho profilu. Prvostupňový orgán taktiež zhodnotil aj ďalšie možné negatívne dopady súvisiace s realizáciou náhodnej ťažby na chránené vtáčie územie Slovenský raj a dospel k záveru, že plánované náhodné ťažby v predmetných dielcoch nebudú mať na uvedené územie významný vplyv. Potom žalovaný má za to, že sa vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v konaní i v odvolaní rešpektujúc zistený skutkový a platný právny stav o dôvodoch udelenej výnimky zo zákazov vyplývajúcich pre piaty stupeň ochrany a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nejednotnosť identifikácii územia, na ktorom bola udelená výnimka zo zákazov podľa zákona o OPaK, na ktorom výnimka udelená nebola, žalovaný uviedol, že na určenie konkrétneho územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je presnejšie a praktickejšie vymedzenie územia jednotkami priestorového rozdelenia lesa, ktorými sú lesné užívateľské celky a v rámci nich dielce. Správny orgán prvého stupňa pri určení dotknutého územia podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa najviac vychádzal zo skutočnosti, že bez identifikácie územia prostredníctvom jednotiek priestorového rozdelenia lesa by v danom území nemohol správne určiť stupeň územnej ochrany v rámci povolených výnimiek na činnosti požadované žiadateľom a užívateľov konkrétnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Používanie jednotiek priestorového rozdelenia pri výkone hospodárskych činností a ich evidencie napokon vyplýva z ust. § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z.z. a tiež z ust. § 2 ods. 2 písm. z/, b/ zákona o OPaK, podľa ktorého na účely tohto zákona sa považuje za lokalitu geograficky určené územie, ktorého hranice sú jasne vymedzené. Vychádzajúc z uvedeného potom nie je potrebné určovať lokality parcelnými číslami, pretože postačuje iba vymedzenie územia jasnou hranicou, čo je splnené aj v prípade vymedzenia územia prostredníctvom jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Takéto vymedzenie územia je totiž dostačujúce pre možnú identifikáciu územia z pohľadu ochrany prírody a krajiny. Preto ani túto námietku žalobcu žalovaný neuznal dôvodnou. Pokiaľ sa žalobca v žalobe odvolával na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 6525/2011-1.10 (12/2011-rozkl.) zo dňa 02.04.2012, žalovaný poukazuje, že v danom prípade sa jednalo o skutkový stav odlišný než je predmetná vec, tiež okolnosti oboch prípadov a podmienky, ktoré mali byť splnené na povolenie výnimky na požadované činnosti ako aj predložené podklady rozhodnutia sú v oboch prípadoch iné a nevykazujú dostatočnú pozornosť na to, aby sa dali považovať za skutkovo zhodné alebo podobné prípady v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech, keď vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ Lesy SR, š.p., Odštepný závod Rožňava dňa 06.10.2011 doručil Krajskému úradu životného prostredia Košice žiadosť o udelenie výnimky na spracovanie kalamity v územiach s 5 stupňom ochrany podľa § 16 ods. 1 zákona o OPaK na spracovanie podkôrnikovej kalamity v dielcoch s 5 stupňom ochrany v NPR: Sokol, Stratená, Zemjarská roklina o kalamite celkom 2610m3 a na LC Ľadová štátne a Ľadová neštátne. Žiadosť dôvodil skutočnosťou, že aj napriek ochranným opatreniam vykonaným na základe rozhodnutia MŽP SR množstvo kalamity v týchto NPR stúpa, čo osvedčujú výsledky inventarizácie kalamity a odhadu, preto je povinnosťou žiadateľa ako obhospodarovateľa územia podľa § 23 ods. 5 zákona o lesoch v záujme ochrany lesa prednostne spracovať náhodnú ťažbu, v dielcoch s 5 stupňom ochrany tu len na základe rozhodnutia o povolení výnimky. Žiadateľ tiež pripomenul, že v navrhovaných dielcoch sa nachádza prestarnutá stojaca drevná hmota, ktorú je pri vykonávaní ochranných opatrení na základe rozhodnutia MŽP SR potrebné z dôvodu OBP zrúbať a ponechať pri pni. Svoju účasť v konaní prvostupňovému správnemu orgánu oznámil žalobca podaním doručeným mu dňa 20.10.2011 a Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovensko dňa 24.10.2011. Týmto správny orgán podľa § 82 ods. 7 zákona o OPaK dňa 10.10.2011 aj začatie konania oznámil. V rámci šetrenia pred vydaním rozhodnutia (dňa 10.10.2011) správny orgán požiadal Štátnu ochranu prírody SR, Správu NP Slovenský raj o podanie odborného stanoviska k žiadosti žiadateľa, ktorú mu za týmto účelom aj doručil. Dožiadaný orgán stanovisko k žiadosti o spracovanie náhodnej ťažby v NPR Stratená, NPR Sokol a NPR Zemjarská roklina doručil konajúcemu správnemu orgánu dňa 14.11.2011, v ktorom po popise situácie v jednotlivých NPR a konkrétnych jeho dielcoch (NPR Stratená č. 40A, 196, 216 a 224, NPR Sokol č. 155,157 a 161, NPR Zejmarská roklina č. 38, 39, 400A a 403) navrhol u týchto následné postupy riešenia v prvej časti vyhovieť žiadosti žiadateľa a za stanovených konkrétnych podmienok a v časti 2 záveru nepovoliť výnimku zo zákazu činnosti majúc za to, že v dielci č. 224 NPR Stratená je porast stabilný a prirodzená obnova hlavných drevín dobrá. V prípade jej nespracovania potom ani nehrozí pri vykonaní ochranných opatrení v ochrannom pásme tohto dielca poškodenie okolitých porastov a premnoženie hmyzích škodcov v takej miere, že by došlo k rozvratu tohto a okolitých porastov. U dielcov č. 196 a 216 nachádzajúcich sa severne od obce Stratená neudelenie výnimky dôvodil tým, že v týchto bolo v roku 2008 až 2010 vykonané odkôrňovanie. U NPR Sokol neodporúčal povoliť výnimku v dielci č. 161 správa NP Slovenský raj, považujúc porast za stabilný a prirodzenú obnovu hlavných drevín za dobrú. V NPR Zejmarská roklina navrhol nepovoliť výnimku v dielcoch č. 38,39 a 400A, kde sa jedná o neprístupný terén a porasty stabilné s dobrou prirodzenou obnovou hlavných drevín. Následne po obdržaní uvedeného stanoviska v rámci predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia a po vyjadrení sa k podkladom rozhodnutia Krajský úrad životného prostredia Košice dňa 28.11.2011 vydal rozhodnutie č.2011/00646, ktorým žiadateľovi podľa § 64 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 67 písm. i/ zákona o OPaK rozhodol tak, že: a/ v NPR Stratená v severnej polovici dielca č. 40A - spracovanie aktívnych chrobačiarov smreka a suchú stojacu drevnú hmotu smreka, b/ v NPR Zejmarská roklina v dielci č. 403 - spracovanie iba aktívnych chrobačiarov smreka len v južnej 1/5 tohto dielca s vyťahovaním stromov iba z lúk s tým, že zástupca Správy NP Slovenský raj priamo v teréne preverí, aké množstvo kalamitnej hmoty sa v predmetnej časti dielca nachádza, c/ v NPR Sokol v dielcoch č. 155, 157 - spracovanie len aktívnych chrobačiarov smreka s vyťahovaním a približovaním dreva po existujúcich lesných zvážniciach bez poškodenia ostatných zložiek porastu, s tým, že zároveň správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia určil a definoval podmienky výnimky v zmysle § 82 ods. 12 zákona o OPaK (bod 1-5). Týmto rozhodnutím zároveň správny orgán nepovolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/, f/ zákona o OPaK zasahovanie do lesného porastu, poškodzovania vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha za účelom spracovania kalamity spôsobenej premnožením lykožrúta smrekového v dielcoch č. 155, 157, 161 na území NPR Sokol, v dielcoch č. 196, 216, 224 na území NPR Stratená, v dielcoch č. 38, 39, 400A a 403 na území NPR Zejmarská roklina, a to: a/ v NPR Sokol vo všetkých troch požadovaných dielcoch č. 155,157 a 161 na spracovanie suchej drevnej hmoty smreka, b/ v NPR Stratená v dielcoch č. 196, 216, 224 (všetka v žiadosti uvedená hmota) a v južnej polovici dielca č. 40A, c/ v NPR Zemjarská roklina v dielcoch č. 38, 39, 400A (všetka v žiadosti uvedená hmota) a v 4/5 dielca č. 403. V rámci zákonnej lehoty predmetné rozhodnutie odvolaním napadlo Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom v Tulčíku, keď odvolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, prípadne konanie zastaviť. Odvolateľ mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho stanoviskom podaným vo veci dňa 16.11.2011, tento nerešpektoval, že v danom prípade u NPR Stratená sa jedná o platný najvyšší stupeň ochrany a výnimky zo zákazu je tu možné udeľovať len v odôvodnených prípadoch podľa súčasného právneho stavu, tiež vyslovujúc svoj nesúhlas s princípom ochrany prírody ako sú deklarované niektorými rozhodnutiami vo veci konajúcich štátnych orgánov, keď prístup štátnych orgánov k ochrane rezervácii stiera rozdiely medzi lesmi chránenými a lesmi hospodárskymi a lesné rezervácie nenapĺňajú svoje poslanie, ktorým je ochrana druhov, biotopov a prírodných procesov. Žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 20.02.2012 napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie ako nedôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Košiciach č. 2011/00646 zo dňa 28.11.2011 v celom rozsahu, t.j. v časti A o povolení výnimky zo zákazov i v časti B o nepovolení výnimky v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona o OPaK ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi a argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorá je totožná i s vyjadrením žalovaného k žalobe ako je vyššie uvedené. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho. Podľa § 67 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z. krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť. Táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie. Táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva. Všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NÁTURA 2000" a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. V čase rozhodnom pre správne konanie podľa § 67 písm. i/ zákona o OPaK niekdajšiemu krajskému úradu životného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobsahovalo obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Súd má za to, že zákonodarca takýmto spôsobom, keď dôvody udelenia výnimky nijako bližšie nevymedzil, poveril správny orgán spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia určiť podľa svojho uváženia. Teda zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Na strane druhej však ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (napr. uznesenie NS SR 5 Sžo27/2011 z 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody (uvedenými napr. v § 2 ods. 1). Vzhľadom na to, že predmetom ochrany v územiach s piatym stupňom ochrany sú najvzácnejšie časti prírody a krajiny, je v nich uskutočňovanie akejkoľvek činnosti zakázané s výnimkou činností uvedených v § 29 ods. 1 alebo v zmysle § 67 písm. i/ zákona. Pokiaľ zákon o ochrane prírody stanovoval v ustanovení § 16 ods. 1 zákaz tam uvedených činností, je v spojení s ust. § 2 uvedeného zákona potreba ochrany prírody v prírodnej rezervácii vyjadrená tým, že toto územie bolo zaradené do piateho stupňa ochrany, kde si ochrana prírody vyžaduje zákaz činností uvedených v § 16. Záujem ochrany prírody je vyjadrený práve tým, že činnosti uvedené v § 16 zákona o OPaK sú zakázané, teda záujem ochrany prírody je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v piatom stupni ochrany prírody vyplývajúcim zo záujmu na ochrane prírody je zákaz tam vymenovaných činností, tento je v záujme ochrany prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaždým zásahom do záujmu ochrany prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona o OPaK, je nevyhnutné skúmať v správnom konaní, či záujem na udelení výnimiek a zákazov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi (porovnaj napr. s rozsudkom NS SR 3 Sžp/51/2009). V danom prípade súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a po preskúmaní dospel k záveru, že svojvôľu žalovaného i prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody v danom prípade možno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale k vydaniu ako podklad pre svoje rozhodnutie zabezpečil odborné stanovisko od ŠOP SR. Táto vo svojom podrobnom stanovisku zo dňa 08.11.2011 jednak vyhodnotila navrhované lokality a ich stav z hľadiska ochrany prírody a krajiny triedením u jednotlivých navrhovaných lokalít a ich dielcov s uvedením návrhu riešenia v časti vyhovieť a povoliť výnimku zo zákazu a v časti s odôvodnením prečo výnimky na ťažbu nepovolí. Svoj návrh riešenia a samotné stanovisko ochrana riadne odôvodnila, z tohto správny orgán prvého stupňa i žalovaný vychádzal, pričom jej obsah bol premietnutý i do odôvodnenia rozhodnutí. Je treba skonštatovať, že činnosti súvisiace s odstránením kalamitného dreva nie sú činnosťami, ktoré by apriori boli v rozpore so záujmami ochrany prírody. Zabránenie nežiaduceho rozmnoženia podkôrnikov a obmedzenie jeho preniknutia do okolitých lesných porastov má svoj význam aj v bezzásahovej zóne s piatym stupňom územnej ochrany. Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil, ktorých lokalít sa konanie o povolenie výnimky týka, aký je ich charakter z hľadiska lesného ekosystému a z hľadiska národnej siete chránených území a stanovil podmienky realizácie výnimky. Súd sa stotožnil s názorom, že cieľom opatrení (zásahov), ktoré boli posudzované v konaní o udelenie výnimky, bolo zaistiť priaznivý stav typických druhov (smrek) v lesných biotopoch NPR a ochranu pred výrazným poškodením alebo zničením. Má tiež za to, že správny orgán dostatočne zrozumiteľne opísal situáciu v kalamitou postihnutej oblasti, jej ďalší vývin v prípade nevykonania zásahu a nepriaznivý vplyv na dotknutý lesný biotop i na životné prostredie vo všeobecnosti. Opis a vyhodnotenie vývinu populácie podkôrnika, ktorej sa domáhal žalobca, sa javia vzhľadom na uvedené ako nadbytočné, nespôsobilé zmeniť rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov sa súd potom nestotožnil s námietkou žalobcu, že konajúce správne orgány sa vecou riadne nezaoberali, naopak má za to, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia zabezpečil všetky k rozhodnutiu právne relevantné podklady a v jeho rozhodnutí je vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Nemožno preto sa stotožniť s námietkou nepreskúmateľnosti vznesenou žalobcom a konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Súd poukazuje tiež na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva a toto nebolo v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepresnosť identifikácii územia výroku prvostupňového rozhodnutia, súd sa plne stotožnil so žalovaným, že na určenie konkrétneho územia na povolenú lesohospodársku činnosť a na účely hospodárskej správy lesov je presnejšie a praktickejšie a aj súladné so zákonom vymedzenie územia prostredníctvom JPRL. Bez identifikácie územia prostredníctvom JPRL by sa v danom území nemohol správne určiť stupeň územnej ochrany v rámci povolených výnimiek na činnosti požadované žiadateľom. Pri samotnej realizácii zásahu povoleného preskúmavaným rozhodnutím sa v lesnom poraste ľahšie orientuje podľa identifikátora rozlišujúceho vek porastu v tzv. porastovej mape, ako keby bolo toto územie identifikované napríklad podľa parciel a ich čísel uvedených v mape katastrálneho operátu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, že námietky žalobcu sú nedôvodné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na vecný neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, keď základnou podmienkou priznania náhrady trov konania, ako z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, je čo i len čiastočný úspech žalobcu v konaní, čo sa však nejedná o tento daný prípad. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.