Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200832 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: K. C., bytom G. XXX/XX, Y., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Kišac, ul. Škultétyho 1597/7, Topoľčany proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-30/2012 zo dňa 26.3.2012 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-29/2012 zo dňa 26.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 25.4.2012 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia č.p.: SLV-PS-PK-30/2012 zo dňa 26.3.2012, ktorým bolo rozhodnutie riaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR, č.p.: SPC-OSZ- VZ-46.488-1/2011 zo dňa 23.12.2011 potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPC-OSZ-VZ-46.488-1/2011 zo dňa 23.12.2011 sa výsluhový dôchodok, o ktorý v zmysle § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) požiadal žalobca, bol priznaný od 1.11.2011 vo výške 540,74 € mesačne a súčasne bol podľa § 68 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšený o 2,10 % na sumu 552,10 € mesačne. Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť aj rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-29/2012 zo dňa 26.3.2012, ktorým bolo rozhodnutie riaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR, č.p. SPC-OSZ-VZ-46.488-2/2011 zo dňa 23.12.2011 potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPC-OSZ-VZ-46.488-2/2011 zo dňa 23.12.2011 bolo žalobcovi priznané odchodné vo výške 11.317,68 €. Žalobca v žalobe uviedol, že do celkovej doby služobného pomeru mu bolo započítané obdobie od 1.10.1980 - 29.9.1982 vojenská základná služba od 1.1.1992 - 31.12.1999 príslušník PZ a doba od 1.1.2000 - 31.10.2011 príslušník PZ. Dôvodom jeho žaloby je, že v zápočtoch mu chýba obdobie od 1.6.1985 - 31.10.1986 (1 rok a 5 mesiacov). V tomto čase pracoval ako príslušník Zboru ozbrojenej ochrany železníc Nové Zámky, oddelenie v Topoľčanoch. Podľa výkazu o zápočtoch rokov ku dňu 1.9.1998 mal 10 rokov, 1 mesiac a 1 deň započítanú prax pre prídavok za výsluhu rokov podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Spoluobdobie od 1.10.1980 do 30.9.1982, od 1.6.1985 do 31.10.1986, od 1.1.1992 až do 1.9.1998 predstavuje dobu 10 rokov, 1 mesiac a 1 deň. Ako príslušník Policajného zboru pracoval nepretržite od 1.1.1992 do 31.10.2011, čo je spolu 19 rokov a 10 mesiacov. Skutočne odslúžené obdobie od 1.10.1980 do 30.9.1982, od 1.6.1985 do 31.10.1986 a od 1.1.1992 do 31.10.2011 predstavuje spolu 23 rokov a 3 mesiace. Tomuto zodpovedá aj jeho platová tabuľka a výplatné pásky, z ktorých je zrejmé, že poberal prídavok za výsluhu rokov. Zbor ozbrojenej ochrany železníc bol zriadený dňom 1.1.1975 (§ 9a zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.) a pôsobil v obvode celoštátnych dráh, pričom štátnu správu dráh vykonávalo Federálne ministerstvo dopravy. Zákonom č. 230/1992 Zb. o federálnej železničnej polícii, ktorý nadobudol účinnosť dňom 29.5.1992, v zmysle ust. § 44 sa Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa doterajších predpisov, považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú políciu. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. okrem zhodnotenia doby výkonu základnej vojenskej služby od 1.10.1980 do 30.9.1982 mu mala byť započítaná aj doba od 1.6.1985 do 31.10.1986, keď vykonával prácu príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorá sa v zmysle ust. § 44 zákona č. 230/1992 Zb. považuje za služobný pomer v ozbrojenom zbore Českej a Slovenskej federatívnej republiky pred 1.1.1993. Poukázal, že v čase, keď dochádzalo k zmenám zákona týkajúceho sa zboru ozbrojenej ochrany železníc, vykonával službu príslušníka Policajného zboru, a preto mu bola priznaná aj výsluha rokov odslúžených v Zbore ozbrojenej ochrany železníc, ako príslušníkovi policajného zboru. Je presvedčený, že odpracované roky v Zbore ozbrojenej ochrany železníc mu prináležia k výsluhe rokov, a preto žiadal o opätovné prehodnotenie jeho výsluhového dôchodku a odchodného. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán nezistil dostatočne a úplne skutočný stav veci, vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ust. § 38, 39, 58 a 60 zákona č. 328/2002 Z.z., a preto žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.9.2013 uviedol, že podľa potvrdenia odboru personálnych a sociálnych činností Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č.p.: GRŽP-4-29/P-98 zo dňa 4.8.1998 bol žalobca dňom 1.6.1985 na základe pracovnej zmluvy č. 670/SOŽ/1985 prijatý do pracovného pomeru k Správe ochrany železníc Bratislava. Pracovný pomer bol ukončený so žalobcom v súlade s ust. § 45 ods. 2 písm. a) s poukázaním na § 51 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce dňom 31.10.1986, teda pracovný pomer žalobcu skončil dňom 31.10.1986. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. ani podľa § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 230/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňa 29.5.1992, nestal policajtom Železničnej polície, pretože jeho pracovný pomer bol ukončený dňom 31.10.1986, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. Žalobca v danom čase ani nebol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany železníc. Podľa žalovaného nemohlo dôjsť a ani nedošlo k tzv. „pretransformovaniu“ pracovného pomeru žalobcu, ktorý bol ukončený dňom 31.10.1986 na služobný pomer príslušníka (policajta) Železničnej polície, pretože tento v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. ani neexistoval. Žalovaný ďalej uviedol, že dobu pracovného pomeru od 1.6.1985 až do 31.10.1986 nemožno považovať za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok tak, ako to vyplýva z ust. § 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z.z. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že doba pracovného pomeru od 1.6.1985 do 31.10.1986 mu bola započítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa ust. § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), a preto mu mala byť započítaná ako doba trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa žalovaného dobu trvania služobného pomeru nie je možné stotožňovať a zamieňať s dobou započítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože ide o dva samostatné a na sebe nezávislé inštitúty. Doba trvania služobného pomeru je ustanovená v ust. § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. a naproti tomu doba započítateľnej odbornej praxe je upravená v ust. § 86 zákona č. 73/1998 Z.z. Doba započítateľnej odbornej praxe nie je totožná a nemá žiaden súvis s dobou trvania služobného pomeru. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-30/2012 zo dňa 26.3.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPC-OSZ- VZ-46.488-1/2011 zo dňa 23.12.2011 a odvolanie žalobcu zamietol. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného, Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-29/2012 zo dňa 26.3.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPC-OSZ- VZ-46.488-2/2011 zo dňa 23.12.2011 a odvolanie žalobcu zamietol. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 3.10.2011 doručenou Ministerstvu vnútra SR, dňa 3.11.2011 požiadal o priznanie odchodného. Žiadosťou zo dňa 3.10.2011 doručenou Ministerstvu vnútra SR dňa 3.11.2011 žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č.p.: SPC-OSZ-VZ-46.488-2/2011 zo dňa 23.11.2011, podľa § 33 ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 58 a § 60, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. bolo žalobcovi priznané odchodné vo výške 11.317,68 €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že na výpočet odchodného bola žalobcovi podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 21 rokov a 308 dní a za túto dobu trvania služobného pomeru žalobcovi patrí odchodné vo výške 9 násobku základu. Celková započítaná doba služobného pomeru 21 rokov a 308 dní bola od 1.10.1990 do 29.9.1982 - základná vojenská služba, od 1.1.1992 do 31.12.1999 - výkon služby, od 1.1.2000 do 31.10.2011 - výkon služby. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-29/2012 zo dňa 26.3.2012 odvolanie žalobcu ako nedôvodné podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, s poukázaním na ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobcov pracovný pomer, ako príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc bol ukončený dňom 31.10.1986, pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 230/1992 Zb., preto nemohlo dôjsť a ani nedošlo k tzv. pretransformovaniu jeho pracovného pomeru Zboru ozbrojenej ochrany železníc na služobný pomer príslušníka (policajta) Železničnej polície. Tým nemožno jeho dobu pracovného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.6.1985 do 31.10.1986 považovať za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na odchodné podľa § 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z.z. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPC-OSZ-VZ-46.488-1/2011 zo dňa 23.12.2011 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1.11.2011 vo výške 540,74 € mesačne a súčasne podľa § 68 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. bol zvýšený o 2,10 % na sumu 552,10 € mesačne. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pre výpočet výsluhového dôchodku bola podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 21 rokov a 308 dní, za ktorú patrí žalobcovi výsluhový dôchodok vo výške 43% základu určeného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Doba trvania služobného pomeru celkom bola 21 rokov a 10 mesiacov, do ktorej bola započítaná doba trvania služobného pomeru od 1.10.1980 do 29.9.1982 - výkon základnej, náhradnej, prípravnej vojenskej služby a od 1.1.1992 do 31.10.2011 - služobný pomer policajta. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-30/2012 zo dňa 26.3.2012 podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPC-OSZ- VZ-46.488-1/2011 zo dňa 23.12.2011 potvrdené. Odvolanie bolo ako nedôvodné podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s poukázaním na ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že podľa potvrdenia odboru personálnych a sociálnych činností Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č.p.: GRŽP-4-29/P-98 zo dňa 4.8.1998 bol žalobca dňom 1.6.1985 na základe pracovnej zmluvy č. 670/SOŽ/1985 prijatý do pracovného pomeru k Správe Ochrany železníc Bratislava. Pracovný pomer bol ukončený dňom 31.10.1986. Počas trvania pracovného pomeru bol v zmysle pracovnej zmluvy poverený výkonom funkcie príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc. Keďže žalobcov pracovný pomer, ako príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc bol ukončený dňom 31.10.1986, t.j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 230/1992 Zb., nemohlo dôjsť a ani nedošlo k pretransformovaniu jeho pracovného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc na služobný pomer príslušníka „policajta“ Železničnej polície. Tým nemožno jeho dobu pracovného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.6.1985 do 31.10.1986 považovať za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z.z. IV. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer skončil 1. uvoľnením, 2. prepustením, 3. uplynutím dočasnej štátnej služby, Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z., odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane, sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane, sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Podľa § 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z.z., dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='230/1992 Zb.'&ucin-k-dni='23.12.2011'> o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 230/1992 Zb., zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa doterajších predpisov, sa považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú políciu. Pokiaľ sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch hovorí o Zbore ozbrojenej ochrany železníc, rozumie sa tým podľa povahy veci železničná polícia. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 230/1992 Zb., príslušníci Zboru ozbrojenej ochrany železníc sa stávajú dňom účinnosti tohto zákona policajtmi železničnej polície, pokiaľ sa v lehote do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodnú inak. V takom prípade sa príslušníci Zboru ozbrojenej ochrany železníc nestávajú policajtmi železničnej polície a ich nároky súvisiace so zmenou alebo skončením pracovného pomeru sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na účely úpravy služobného pomeru sa pracovný pomer príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc započítava v plnom rozsahu. Pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo skončenia služobného pomeru k Železničnej polícii Slovenskej republiky sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítava doba trvania pracovného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany železníc. 10) Podľa § 44 ods. 3 zák. č. 230/1992 Zb., práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorí sa dňom účinnosti tohto zákona stanú policajtmi železničnej polície, prechádzajú týmto dňom na železničnú políciu. Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté z pracovného vzťahu predo dňom účinnosti tohto zákona, právne úkony týkajúce sa zmien a skončenia pracovného vzťahu urobené predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty, ktoré začali plynúť pred týmto dňom. Nároky súvisiace so skončením pracovného vzťahu sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak úkon týkajúci sa skončenia pracovného vzťahu sa urobil predo dňom účinnosti tohto zákona, aj keď sa pracovný vzťah skončí po tomto dni. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Spornou zostala skutočnosť, či žalovaný bol povinný započítať žalobcovi dobu trvania pracovného pomeru od 1.6.1985 do 31.10.1986 k Správe ochrany železníc Bratislava, do trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z.z.. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu je nesporné, že žalobca bol v pracovnom pomere od 1.6.1985 do 31.10.1986 k Správe ochrany železníc Bratislava. V zmysle ust. § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok je doba pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='230/1992 Zb.'&ucin-k-dni='23.12.2011'>. Doba pracovného pomeru Zboru ozbrojenej ochrany železníc sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zák. č. 230/1992 Zb. v prípade. Že ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. ku dňu 29.5.1992 žalobca by bol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany železníc a stal by sa policajtom železničnej polície. Žalobca ku dňu nadobudnutia účinnosti zák. č. 230/1992 Zb. nebol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany železníc. Pracovný pomer k Správe ochrany železníc Bratislava bol so žalobcom ukončený k 31.10.1986. Krajský súd je názoru, že žalovaný správny orgán postupoval správne, keď žalobcovi dobu pracovného pomeru od 1.6.1985 do 31.10.1986 k Správe ochrany železníc Bratislava do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku a odchodného v zmysle ust. § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z.z. nezapočítal. S námietkou žalobcu, že doba pracovného pomeru od 01.06.1985 až do 31.10.1986 mu bola započítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), a preto mu mala byť započítaná aj ako doba trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z. z., sa súd nestotožnil. Podľa § 86 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (ďalej len zák. č. 73/1998 Z.z.), policajtovi v stálej štátnej službe patrí za dobu štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe. Podľa § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak, doba a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru, c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ale najviac v rozsahu dvoch tretín, d) výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb, f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov, g) štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti. Podľa § 86 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z., praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti. Podľa názoru súdu, od obdobia, resp. dĺžky započítanej odbornej praxe sa odvíja výška prídavku za výsluhu rokov. Ustanovenie § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. stanovuje, čo sa započítava do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. Započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený v zmysle ust. § 86 ods. 8 zák. č. 73/1998 Z.z. pri prijatí do služobného pomeru. Pre výšku odchodného a výsluhového dôchodku je rozhodujúca doba trvania služobného pomeru a nie doba započítanej odbornej praxe, čo sú dva samostatné a rôzne na sebe nezávislé inštitúty. Doba trvania služobného pomeru je ustanovená v § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. naproti tomu doba započítateľnej odbornej praxe je ustanovená v § 86 zákona č. 73/1998 Z.z.. Dobu trvania služobného pomeru nie je možné stotožňovať a zamieňať si s dobou započítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. Preto ak doba pracovného pomeru od 01.06.1985 až do 31.10.1986 bola žalobcovi započítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., nemohla mu byť započítaná do doby trvania služobného pomeru, ak neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 58 zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, dospel súd k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.