Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/168/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200872 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200872.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O.. A. D., Q. sv. K. 2, I., zastúpený: JUDr. Michal Piják, advokát, Ulica sv. Vincenta 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, námestie SNP 33, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o rozklade žalobcu zo dňa 12.03.2009 založené fikciou podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZSI), jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . ? Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o rozklade žalobcu zo dňa 12.03.2009 založené fikciou podľa § 19 ods. 3 ZSI. Uviedol, že žalovaného požiadal podľa ZSI o sprístupnenie informácií týkajúcich sa činnosti Slovenskej asociácie producentov v audiovízii. Žalovaný svojim prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu. Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MK-2757-2009-10/4074 zo dňa 25.03.2009. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 77/2009-52 zo dňa 25.01.2012 druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2012. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný rozhodnúť opätovne vo veci (o rozklade) do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zostal však nečinný. Preto podľa žalobcu vznikla v zmysle ZSI fikcia vydaného zamietavého rozhodnutia, ktoré je však nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca fiktívne rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dňa 30.10.2012 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že dňa 30.07.2012 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. MK-2215/2012-10/10615, ktorým bolo vyhovené jeho rozkladu zo dňa 12.03.2009 a následne žalovaný listom zo dňa 31.08.2012 žalobcovi požadované informácie sprístupnil. Uvedené skutočnosti potvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.11.2012, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo veci opätovne rozhodol dňa 23.07.2012 rozhodnutím č. MK-2215/2012-10/10615 tak, že svoje prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne žalovaný (Kancelária vedúcej služobného úradu), listom č. MK-2362/2012-40/12392 žalobcovi požadované informácie sprístupnil. Zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 77/2009 vyplýva, že o žalobe týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-2757-2009-10/4074 zo dňa 25.03.2009, vo veci sprístupnenia informácií týkajúcich sa činnosti Slovenskej asociácie producentov v audiovízii, rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 2S 77/2009-52 zo dňa 25.01.2012, pričom rozhodnutie žalovaného súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2012. Administratívny spis bol žalovanému vrátený dňa 17.07.2012. ?Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie je potrebné podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť, nakoľko žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti neexistujúceho rozhodnutia, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. ? Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. ? Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. ? Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. ? Podľa § 250j ods. 4 O.s.p. ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. ?Prvou podmienkou preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. ? Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastala z pravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak. ? Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené § 248 O.s.p. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti sa svojim obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná norma o ľudských právach a základných slobodách. ? V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. ? V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom § 248 písm. a/ O.s.p. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1,2 Ústavy SR (rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/56/2008). ? Žalobca považoval nečinnosť žalovaného po nadobudnutí právoplatnosti vyššie spomínaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 77/2009-52 zo dňa 25.01.2012 za spôsobujúcu porušenie § 19 ods. 3 /veta prvá/ ZSI. Podľa § 19 ods. 3 /veta druhá/ ZSI ak odvolací orgán v lehote do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd poukazuje na znenie ustanovenia § 250j ods. 4 /veta tretia/ O.s.p., podľa ktorého ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. Je zrejmé, že lehotu podľa § 19 ods. 3 ZSI možno začať počítať až odo dňa doručenia administratívneho spisu správnemu orgánu. V danom prípade bol administratívny spis žalovanému doručený dňa 17.07.2012. Lehota na vydanie príslušného rozhodnutia by mu uplynula dňa 01.08.2012. Žalovaný vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. MK-2215/2012-10/10615 zo dňa 23.07.2012, teda ešte pred uplynutím uvedenej lehoty. Po preskúmaní veci súd dospel k názoru, že nedošlo ku vzniku fiktívneho rozhodnutia zo žalobcom namietaného dôvodu. Za predpokladu, že základnou podmienkou žalovateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je existencia samotného rozhodnutia, uvedená základná podmienka v danom prípade splnená nebola. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie, ktoré žalobca žiadal preskúmať, teda rozhodnutie žalovaného o rozklade žalobcu zo dňa 12.03.2009 založené fikciou podľa § 19 ods. 3 ZSI nevzniklo (nemohlo vzniknúť), a preto ho súd ani nemohol preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. ? Keďže sa žalobca domáhal prieskumu neexistujúceho rozhodnutia, bolo potrebné konanie zastaviť. ? O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.