Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/177/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200934 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200934.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 4091/2012-2.2 zo dňa 15. marca 2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 4091/2012-2.2 zo dňa 15. marca 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 323,50 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: 82160437/0900, VS: 51772012. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.05.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 4091/2012-2.2 zo dňa 15.03.2012 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove sp. zn. 1/2011/01476-009 zo dňa 29.11.2011, vydaných vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 543/2002 Z.z. (ďalej len „ZOPK“) na vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore Fintice na časti parciel KN-C č. 1686/2, v časti parcely KN-C č. 1687 a na časti parcely KN-C č. 1316/2, všetko v kat. úz. Fintice. Žalobca považujúc napadnuté rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov navrhol obe napadnuté rozhodnutia zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca prvostupňovému rozhodnutiu vytýka, že v odôvodnení jeho rozhodnutia absentujú akékoľvek právne a skutkové úvahy, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o povolení výnimky so zreteľom na záujmy ochrany prírody a krajiny. Poukazuje na to, že podstatnú časť odôvodnenia jeho rozhodnutia tvorí chronológia konania a chronológia vyhlasovania dobývacieho priestoru a vyhlasovanie chráneného územia - prírodnej rezervácie Fintické svahy a vo vzťahu k povolenej výnimke sa zaoberá len všeobecným konštatovaním oprávnenosti ochranného pásma. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj žalovaný, čím porušil základnú zásadu správneho konania obsiahnutú v ust. § 3 ods. 1 a nasl. Správneho poriadku, obe napadnuté rozhodnutia potom žalobca považuje za nesúladné s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 07.09.2012 neuznal žalobu dôvodnou poukazujúc, že vo veci konajúce správne orgány pri skúmaní dôvodnosti povolenia danej výnimky postupovali podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, teda spoľahlivo čo do presnosti a úplnosti zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie, výnimka zo zákazov vzťahujúcich sa na tretí stupeň ochrany bola povolená v súlade s § 67 písm. i/ ZOPK, keď za účelom presného a skutočného zistenia stavu veci bolo vyžiadané stanovisko od Štátnej ochrany prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove, ktorá listom č. RCOP PO/1478/2011 zo dňa 14.11.2011 odporúčala požadovanú výnimku za účelom vykonania banskej činnosti v DP Fintice povoliť. Z tohto odborného stanoviska potom správny orgán prvého stupňa aj vychádzal. V ďalšom sa žalovaný podrobne zaoberá problematikou ťažby na územiach z hľadiska zachovania a neohrozenia predmetu ochrany prírody a krajiny a zároveň súhlasí so žalobcom v tom, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú vyjadrenia spochybňujúce zákon o ochrane prírody a krajiny, alebo vyjadrenia posudzujúce predmetnú právnu úpravu za nesprávnu, avšak práve z výrokov napadnutých rozhodnutí vyplýva, že výnimka bola povolená zo zákazu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. j/ ZOPK, a to na území, ktorému bol pridelený 3. stupeň ochrany aplikáciou ust. § 17 ZOPK. Z týchto dôvodov potom žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľ spoločnosť LOMY, s.r.o. so sídlom Strojnícka 17, Prešov dňa 20.10.2011 doručila Krajskému úradu životného prostredia v Prešove žiadosť o povolenie výnimky na vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore Fintice, ktorú dôvodila tým, že je držiteľom dobývacieho priestoru Fintice, v ktorom vykonáva banskú činnosť na základe povolenia Obvodného banského úradu v Košiciach za súhlasu dotknutých orgánov štátnej a verejnej správy od roku 2003. Vzhľadom na to, že spoločnosť plánuje rozšíriť činnosť i na ďalšie územie, ktoré je v dobývacom priestore a uvedenou zmenou sa rozširuje plocha dobývania o parcelu 1316/2, kat. úz. Fintice o výmere 8635 m2, bola preto vypracovaná zmena č. 1 k plánu otvárky a dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Fintice na roky 2008 až 2023 (6/2011). Zároveň žiadateľ pripomenul, že Krajský úrad životného prostredia v Prešove k uvedenej zmene podal svoje kladné stanovisko dňa 25.08.2011 (č.p. 1/2011/01189) s pripomienkou v ods. 4. Výnimku žiadal na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2023. Na základe uvedeného Krajský úrad životného prostredia v Prešove upovedomil dotknuté osoby o začatí predmetného správneho konania a dňa 21.11.2011, potom ako mu bolo dňa 18.11.2011 doručené stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove, tento oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia. V oboznámení účastníkov zároveň prvostupňový správny orgán odvolávajúc sa na stanovisko RCOP Prešov č.: RCOP PO/1478/2011 zo dňa 14.11.2011 oboznámil s návrhom žiadateľovi výnimku povoliť za určenia bližších podmienok vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny tak ako ich uviedol v bode 1 až 3. Zároveň účastníkov vyzval na vyjadrenie sa k podkladom v lehote 3 dní od doručenia oznámenia s tým, že pokiaľ sa v stanovenej lehote nevyjadria a nepožiadajú ani o jej predĺženie, má sa za to, že účastník konania nemá k podkladom pripomienky. Účastník konania LZ VLK svoj nesúhlas s udelením predmetnej výnimky doručil správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28.11.2011, v ktorom poukazuje na to, že navrhované povolenie rozšírenia dobývacieho priestoru do ochranného pásma PR Fintické svahy bude povolením činnosti silne poškodzujúcej záujmy ochrany prírody a krajiny, vplyvom ktorej dôjde k dlhodobému zničeniu biotopov živočíšnych a rastlinných druhov. Rozšírenie dobývacieho priestoru zároveň znamená kompletné odstránenie rastlinného, následné zaniknutie živočíšneho spoločenstva viazaného na daný typ biotopu, zánik prirodzených lokalít chránených druhov rastlín a živočíchov, nenávratnú degradáciu pôdy a v nemalej miere výrazné zvýšenie prašnosti, hluku a pohybu motorových vozidiel, ktoré budú mať výrazný negatívny vplyv na uvedené chránené územie ako aj porasty nachádzajúce sa mimo neho. Ďalej poukázal na negativitu ťažby andezitu a vytvárania antropogénnych foriem reliéfu (stenové lomy), ktoré tak ohrozujú už súčasný stav kvality prírodného prostredia v prírodnej rezervácii Fintické svahy ako aj v území európskeho významu Fintické svahy. Preto LZ VLK považuje za neakceptovateľné, aby sa dobývací priestor rozšíril aj do ochranného pásma rezervácie a prebiehali tam vyššie spomínané činnosti, ktoré sú negatívnym zásahom a pred ktorými má práve toto územie prírodnú rezerváciu chrániť. Preto s udelením výnimky nesúhlasil a pre prípad jej povolenia navrhol, že v danom prípade by bolo v prvom rade nutné zmeniť hranice tohto chráneného územia tak, aby aj jeho ochranné pásmo bolo mimo dobývacieho priestoru. Dňa 29.11.2011 potom Krajský úrad životného prostredia v Prešove vydal rozhodnutie č.j.: 1/2011/01476-009, ktorým žiadateľovi spoločnosti LOMY, s.r.o. povolil výnimku podľa § 14 ods. 1 písm. j/ zákona na vykonávanie banskej činnosti v dobývacom priestore Fintice na časti parciel KN-C č. 1686/2 (vzniknutá odčlenením od parcely č. 1686 a 1718), časti parcely KN-C č. 1687 a na časti parcely KN-C č. 1316/2 (vzniknutá odčlenením od parcely č. 1316), všetko v kat.úz. Fintice, ktoré malou časťou zasahujú do ochranného pásma prírodnej rezervácie Fintické svahy, kde podľa zákona platí 3. stupeň územnej ochrany s odkazom na prílohu. Zároveň správny orgán podľa § 82 ods. 12 určil žiadateľovi bližšie podmienky vykonania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny, a to: 1. vhodnými technologickými postupmi a opatreniami zabezpečiť, aby zrážková voda nezostávala na pracovných plošinách jednotlivých etáží, ale aby bola rozptýlená do okolitej vzrastlej zelene, resp. do odvodňovacieho rigolu a nevznikali tak vhodné liahniská pre obojživelníkov, 2. v prípade výskytu vodných plôch, ktoré sú liahniskom obojživelníkov, skryvkové práce (odkop) realizovať tak, aby nedošlo k likvidácii chránených druhov obojživelníkov; 3. trhacie práce (veľkého a malého rozsahu) - odstrely, ktoré budú predmetom osobitného povoľovania banským úradom realizovať v mimohniezdnom období a v hniezdnom období od 01. marca do 30. júna len v prípade, ak žiadateľ neobdrží od odbornej organizácie žiadnu písomnú informáciu o prípadnom výskyte hniezdiska chránených druhov avifauny v lome. Výnimku povolil odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 31.12.2013. Vo výrokovej časti rozhodnutia správny orgán uviedol, že iné právne predpisy a ostatné ustanovenia zákona zostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. Výrok tiež obsahuje oznámenie, že správny orgán nezodpovedá za prípadný neoprávnený alebo nepovolený zásah do majetku a práv iných osôb spôsobený žiadateľom pri výkone tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie správny orgán založil na súhlasnom stanovisku ochrany č.: RCOP PO/1478/2011 zo dňa 14.11.2011 a v odôvodnení podáva analýzu žiadosti a podkladov z hľadiska ochrany prírody a krajiny. K námietke žalobcu k podkladu rozhodnutia uviedol, že povolenie rozšírenia ťažby situovanej iba v hraniciach určeného dobývacieho priestoru nie je činnosťou, ktorá by mohla ohroziť predmet ochrany SKÚEV032 a tiež, že realizácia navrhovanej činnosti nespôsobí úplné zničenie biotopov chránených živočíchov a rastlín, ako to namietal žalobca, a to z dôvodu, že navrhované rozšírenie ťažby nezasiahne do PR Fintické svahy, ani do SKÚEV032 Fintické svahy. Pokiaľ žalobca požadoval zmeniť hranice ochranného pásma tak, aby toto bolo mimo dobývacieho priestoru, správny orgán uviedol, že hranice paušálne určeného ochranného pásma sú ustanovené priamo zákonom a ich zmena môže byť realizovaná len zákonom. Zároveň odkázal na pripravovaný nový ZOPK, ktorý už s paušálne ustanovenými ochrannými pásmami chránených území nepočíta a ani ich neustanovuje. V odôvodnení rozhodnutia absentuje citácia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a ich jednotlivých ustanovení, ktoré všeobecne uviedol vo výrokovej časti. Prílohu rozhodnutia tvorí legenda kat.úz. Fintice označená ako Záujmy ochrany prírody. V zákonnej lehote rozhodnutie napadol účastník LZ VLK, ktorý s rozhodnutím nesúhlasil a udelenie výnimky nepokladá za odôvodnené s odkazom na dôvody uvádzané vo svojom pôvodnom stanovisku k podkladom rozhodnutia. Preto žiadal, aby druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na odvolanie LZ VLK rozhodol žalovaný dňa 15.03.2012 rozhodnutím č. 4091/2012-2.2, tak, že odvolanie LZ VLK zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 29.11.2011. V stručnom odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že krajský úrad svoju právnu úvahu v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil, ozrejmil o aké územie z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny sa jedná, účastníkom konania dal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil súhlasné odborné stanovisko ŠOP SR - Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove. Potom mal za to, že dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia tu nie sú, keď rozhodnutie vychádza z úplného zistenia stavu veci a toto je zákonné. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Podľa § 14 ods. 1 písm. j/ zákona č. 543/2002 Z.z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť. Táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie. Táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva. Všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NATURA 2000" a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. V čase rozhodnom pre správne konanie podľa § 67 písm. i/ ZOPK niekdajšiemu krajskému úradu životného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobsahovalo obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Súd má za to, že zákonodarca takýmto spôsobom, keď dôvody udelenia výnimky nijako bližšie nevymedzil, poveril správny orgán spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia určiť podľa svojho uváženia. Teda zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Na strane druhej však ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (napr. uznesenie NS SR 5 Sžo27/2011 z 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody (uvedenými napr. v § 2 ods. 1). V danom prípade súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale i prvostupňového správneho orgánu, jednak pre nedostatok dôvodov, ale aj neurčitosť a nepresnosť výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Prvostupňovému správnemu orgánu súd považuje za potrebné vytknúť nepresnosť vymedzenia územia, na ktoré bola výnimka podľa § 14 ods. 1 písm. j/ zákona povolená, pretože označenie „časti parcely“ a „malou časťou zasahujú do ochranného pásma prírodnej rezervácie...“ i napriek odkazu na „(viď príloha)“ súd považuje za nedostačujúce a má za to, že pokiaľ prílohu tvorí legenda Záujmy ochrany prírody, v danom prípade časť parciel, na ktoré bola výnimka na vykonávanie banskej činnosti povolená, táto tu mala byť i s premietnutím jej hranice dostatočne určite a jednoznačne do výrokovej časti premietnutá. Rovnako súd považuje za neurčitý výrok rozhodnutia „Iné právne predpisy a ostatné ustanovenia zákona zostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté“. Navyše, pokiaľ správny orgán považoval za nevyhnutné toto uviesť vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, potom na vec sa vzťahujúce predpisy a ich príslušné ustanovenia mal zároveň citovať, keď navyše prvostupňový správny orgán tieto nemenoval ani v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak správny orgán povolil výnimku podľa § 14 ods. 1 písm. j/ zákona na vykonávanie banskej činnosti, o ktorý zákon sa jedná vo výrokovej časti ani neuviedol a dikciu príslušného zákonného ustanovenia neuviedol ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd má potom za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu trpí potom vadami určitosti výrokovej časti a jeho odôvodnenie nie je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Súd len pripomína, že v odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou správneho orgánu reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V danom prípade správny orgán zistený skutkový stav pod príslušné zákonné ustanovenie nesubsumoval a potom odôvodneniu prvostupňového správneho orgánu chýba logický vzťah medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Pokiaľ žalovaný na odvolanie LZ VLK toto rozhodnutie ako zákonné a vecne správne i z hľadiska dodržania požiadaviek preskúmateľnosti potvrdil a vyššie vytýkané vady rozhodnutia neodstránil, ale len veľmi stručne konštatoval zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, i toto rozhodnutie je potom potrebné považovať za rozhodnutie nepreskúmateľné z rovnakých dôvodov a potom súd považoval za potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správny orgán viazaný, opätovne o odvolaní žalobcu rozhodnúť a svoje nové rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu, riadne a dostatočne súladne s požiadavkami preskúmateľnosti ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 O.s.p., odôvodní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 eur pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomnej žaloby a 127,16 eur), 2x režijný paušál a 7,63 eur a 20 % DPH (26,96 eur), na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.