Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200965 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200965.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: L. Ď., bytom T. XXX XX R., právne zastúpená: JUDr. Eva Štefániková, Gajova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta č. 8, 845 14 Bratislava, za účasti: G.. D. I. a C.. C. I., obaja bytom E. X, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. A-2011/1584-DLD zo dňa 27.05.2011 a prvostupňového správneho orgánu č. 8050/1993/2011/URS/Bud/A-2 zo dňa 14.1.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 28.5.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/1584-DLD zo dňa 27.5.2011, ktorým bolo čiastočne zmenené a vo zvyšku potvrdené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 14.1.2011, sp. zn. 8050/1993/2011/URS/Bud/A-2 zo dňa 14.1.2011. Uvedeným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané a správoplatnené povolenie stavebníkom G.. D. I., D.. a C.. C. I., na uskutočnenie stavby typu rodinný dom. Žalobca ďalej uviedol, že pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/ XX, ktoré sú v jeho vlastníctve bezprostredne susedia s pozemkami parc. č. XXXX/XX a XXXXX/X, na ktorých mali byť realizované prípojky na inžinierske siete, ako napr. plynovod. Na uvedených pozemkoch sa čiastočne nachádza aj verejná komunikácia, ktorú budú stavebníci používať pri realizácii novostavby, ktorá zasiahne do výhľadových pomerov nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, čím dôjde k zhoršeniu užívateľských vlastností tejto nehnuteľností ako aj k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti. Žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k dodržaniu regulatívov a iných podmienok územného plánu mesta a územného plánu zóny, nakoľko nebol do konania pripustený ako účastník konania. Poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 1 Stavebného zákona a na § 14 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení v spojení so skutočnosťami, ktoré uviedol v žalobe, boli jeho práva a právom chránené záujmy dotknuté. Zároveň správny orgán pochybil, ak neoznámil žalobcovi začatie stavebného konania. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.6.2012 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne posúdený a v konaniach, ktoré predchádzali ich vydaniu, boli v dostatočnom rozsahu zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Zákonné účastníctvo v stavebnom konaní je v zmysle dikcie stavebného zákona založené nielen na existencii vlastníckeho práva k susednému pozemku alebo k susednej stavbe, ale aj na súčasnom splnení podmienky, že toto vlastníctvo môže byť vydaným rozhodnutím dotknuté a práve táto druhá podmienka podľa žalovaného splnená nebola. Ďalej akékoľvek prípojky na inžinierske siete boli posúdené príslušnými správcami. Žalobca sa počas celého správneho konania nedomáhal postavenia účastníka konania pred správnym orgánom. K námietke žalobcu, že z dôvodu opomenutia priznania postavenia účastníka konania sa nemal možnosť vyjadriť k dodržaniu regulatív a iných podmienok územného konania, žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je stavebným povolením vydaným v stavebnom konaní, v ktorom už správne orgány nemali povinnosť prihliadať na námietky, ktoré sa mali alebo mohli uplatniť v územnom konaní. Stavebné konania a stavebné povolenie totiž nadväzovali na právoplatne ukončené územné konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uznesením č.k. 4S/99/2012 - 27 zo dňa 9.4.2013 boli do konania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. pribratí účastníci konania G.. D. I. a C.. C. I., nakoľko výsledkom sporu by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti. Účastníci konania vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.4.2013 uviedli, že žalobca nebol účastníkom územného konania, pričom sa územné rozhodnutie doručovalo aj verejnou vyhláškou a taktiež nebola účastníčkou stavebného konania Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Krajský súd uvádza, že aby bola osoba účastníkom konania, musí byť nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinností (vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti musí byť oprávnený rozhodovať správny orgán. Správny orgán pri určovaní účastníkov konania musí vždy skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva alebo povinnosti, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť, t.j. priznať, určiť jeho rozsah, podmienky realizácie atď. Krajský súd ďalej uvádza, že účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je aj osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom sa to vzťahuje na prípady, keď rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť právnej pozície inej osoby (napr. suseda v stavebnom konaní). Pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním. V ustanovení § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona je okruh účastníkov vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj druhá podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Žalobca mohol svoje námietky k umiestneniu stavby uplatniť v územnom konaní, čo sa však nestalo, a preto v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona správny orgán na pripomienky, či námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní, v stavebnom konaní už neprihliadal. Vzhľadom na to, že územné rozhodnutie sa doručovalo aj prostredníctvom verejnej vyhlášky, žalobca mal možnosť sa o jeho vydaní dozvedieť z úradnej tabule žalovaného a domáhať sa postavenia účastníka územného konania, čo však neurobil. Spôsob užívania verejnej komunikácie vylučuje, aby boli pozemky k nej priľahlé dotknuté a to jej užívaním, alebo na nej vykonávanými stavebnými prácami. Z katastrálnej mapy v k.ú. E. G. je zreteľne vidieť, že namietaná prípojka sa nachádza na verejnej komunikácii a stavebník týchto prípojok v zmysle § 58 ods. 4 stavebného zákona nemusí preukazovať oprávnenie na ich umiestnenie vo verejnej komunikácii. Námietka žalobcu týkajúca sa zhoršenia užívateľských vlastností nehnuteľností je nepreukázaná, pretože žalobca riadne nešpecifikoval akým spôsobom je alebo bude zasiahnuté do jeho užívateľských práv umiestnením stavby a navyše výhľad nie je zadefinovaný ako normová požiadavka v žiadnej STN ani v stavebnom zákone. K zníženiu hodnoty nehnuteľnosti súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu o poklese trhovej ceny nehnuteľnosti v danej lokalite v príčinnej súvislosti so stavbou nepovažuje za nijako objektivizované, doložené. V žalobe namietaná stavba nachádzajúca sa na parcele XXXX/X a XXXX/ XX, ktorá je vo vlastníctve stavebníkov I., bezprostredne nesusedí s pozemkami vo vlastníctve žalobcu, medzi týmito stavbami je verejná komunikácia a teda práva a právom chránené záujmy žalobcu nemôžu byť v žiadnom prípade dotknuté obmedzením výhľadových pomerov na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobkyňu nepribral ako účastníčku konania, tejto rozhodnutia v stavebnom konaní nedoručoval. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu a žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je podaná neoprávnenou osobou, ktorá nemala v správnom konaní postavenie účastníka konania a ani v žalobe riadne nešpecifikovala ako sa cíti na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknutá, preto súd nemal inú možnosť, ako konanie zastaviť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.