Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200972 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200972.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: J. E., Y. D. XXX/X, XXX XX Ž. - U. zastúpený advokátom: JUDr. Milanom Galandom, Veternicova č. 12, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, s pribratým účastníkom: Slovenský národný Aeroklub, gen. M. R. Štefánika Aeroklub Martin, Letisko Tomčany, 038 02 Martin, zastúpeným advokátom: JUDr. Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 115/2012 zo dňa 12.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2012 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 115/2012 zo dňa 12.4.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 02256/2012/SCLVD-z.08141 zo dňa 7.2.2012 o neudelení súhlasu so zrušením civilného letiska Martin - Tomčany a rozklad žalobcu zamietol. Žalobca v žalobe uviedol, že konanie začalo na prvostupňovom správnom orgáne na základe žiadosti žalobcu doručenej dňa 17. 10. 2011, ktorým žiadal o udelenie súhlasu so zrušením civilného verejného letiska Martin - Tomčany, okres Martin. Prvostupňovým rozhodnutím, ktorým žalovaný rozhodol tak, že súhlas so zrušením letiska neudelí odôvodnil skutočnosťou, že pre vydanie rozhodnutia bolo podstatné posúdenie, či letisko naďalej spĺňa účel, na, ktorý bolo zriadené, pričom správny orgán prihliadol aj na vyjadrenia účastníkov. K veci sa vyjadrilo 15 účastníkov konania. Žalobca v podanom rozklade upozornil na okolnosť, že k veci sa vyjadrilo malo účastníkov z dôvodu, že sa o začatí konania, ktoré bolo oznámené formou verejnej vyhlášky ostatní účastníci nedozvedeli. Žalobca poukázal na skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že za zrušenie letiska je viacero subjektov ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to vlastníkov dotknutých pozemkov, ktorých v žalobe menoval. Za zrušenie letiska bolo podľa neho viacej osôb ako tých, ktorí sa vyjadrili za jeho zachovanie. Podľa názoru žalobcu správny orgán nepostupoval v danom konaní v súlade z § 32 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), pretože rozhodoval na základe neúplných a nekompletných podkladov. Z rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán sa zaoberal len okruhom účastníkov konania, vlastníckymi právami k pozemkom a účelom letiska. Žalovaný sa ohľadom okruhu účastníkov konania zaoberal len formálne keď konštatoval, že žiadne ustanovenie leteckého zákona nestanovuje okruh účastníkov konania, a preto si správny orgán určil tento okruh sám. Účastníkov ktorí neboli v návrhu uvedení, správny orgán informoval o konaní formou verejnej vyhlášky. Vlastnícke práva k pozemkom žalovaný riešil tak, že citoval § 31 ods. 1 zákona číslo 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v znení neskorších predpisov (ďalej len letecký zákon) a okolnosťou, že niektorí vlastníci odmietli podpísať nájomné zmluvy, pričom predmetom konania nie je otázka primeranosti odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva. Podstatným dôvodom na zachovanie letiska je okrem záujmu obcí a miest aj záujem Martinskej fakultnej nemocnice, ktorá letisko využíva pre sekundárnu záchrannú službu, pričom letisko je zároveň záložným letiskom v núdzových prípadoch všeobecného letectva, čo malo byť podstatným argumentom v prospech verejného záujmu. Žalobca nesúhlasil so skutkovými zisteniami správneho orgánu. Uviedol, že dňa 11. 5. 1999 vydal Letecký úrad Slovenskej republiky rozhodnutie zn. 311/79/99, ktorým určil ochranné pásma Letiska Martin. Rozhodnutie vydal na základe žiadosti Aeroklub Martin zo dňa 7. 1. 1999, pričom k žiadosti vydali súhlasné stanovisko orgány štátnej správy a obcí, Útvar hlavného architekta mesta Martin, obec Dražkovce, Okresný úrad Martin, ktorí boli účastníkmi konania a týmto sa aj rozhodnutie doručovalo. Vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa nachádza drahá letiska neboli účastníkmi konania a nemuseli teda vedieť, že takéto konanie prebehlo. Letisko Martin sa uvedeným spôsobom stalo verejnoprospešnou stavbou, pričom mesto Martin nebolo a nie je vlastníkom pozemkov ani ich prenajímateľom ani prevádzkovateľom letiska. Vzhľadom na finančnú situáciu nemá mesto prostriedky ani záujem predmetné pozemky odkúpiť, vymeniť alebo prenajať. Žalobca poukázal na článok 1, článok 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky a zaoberal sa v žalobe výkladom pojmu verejný záujem. V žalobe ďalej citoval § 2, § 29, § 31 leteckého zákona. Podľa názoru žalobcu sa predmetné letisko stálo verejným nie preto, že by jeho potreba vyplývala z verejného záujmu ale o jeho zriadenie mal záujem orgán verejnej moci. O vyhlásenie letiska za verejné letisko požiadal Aeroklub Martin o.z., právnická osoba zriadená súkromnými osobami. Okrem neho ho využívajú ďalšie občianske združenia, ktoré si tu realizujú svoje záujmy. Následne bolo vydané rozhodnutie, že letisko je verejné, na základe čoho mesto Martin prijalo zmeny a doplnky územného plánu sídelného útvaru Martin, v ktorom bolo obmedzené užívanie nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v pomerne širokom okruhu v okolí letiska. Vlastníkom nehnuteľností však nebola poskytnutá náhrada ani odplata ako to predpokladá Ústava Slovenskej republiky ako aj letecký zákon. Podľa názoru žalobcu nebol splnený predpoklad, aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckych práv, pretože verejný záujem nebol nikdy preukázaný. Verejný záujem nemôže byť preukázaný okolnosťou, že Martinská fakultná nemocnica ho využíva pre sekundárnu záchrannú službu, pretože disponuje vlastnou pristávacou dráhou. O verejný záujem sa nemôže jednať ani v prípade, ak obce a mestá tvrdia, že sa na ňom konajú sporadicky rôzne akcie. Žalobca v žalobe citoval z judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorej je verejným záujmom využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. V uvedenom prípade nebola splnená ďalšia podmienka zaručená ústavou, a to obmedzenie za primeranú náhradu. Prevádzkovateľ letiska nemal a nemá právne vysporiadané vzťahy so všetkými vlastníkmi, a teda nie je pravda, že jediný kto nemá podpísanú nájomnú zmluvu je žalobca. Podľa názoru žalobcu, verejným záujmom by bolo, ak by sa na letisku uskutočňovala pravidelná verejná letecká preprava a ak by slúžilo pre potreby štátu. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný dokument, podľa ktorého by existoval verejný záujem na zachovaní a budúcnosti letiska. Správny orgán ignoroval skutočnosť, že prevádzkovateľ nemá vysporiadané vzťahy s vlastníkmi pozemkov a dochádza teda ku konaniu bez právneho titulu. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.7.2012 uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu. Žalovaný počas celého konania riadne zisťoval okruh účastníkov, oznámenia, rozhodnutia a výzvy doručoval v súlade so správnym poriadkom. Podľa žalovaného, majetkové vzťahy neboli predmetom konania podľa § 27 ods. 1 leteckého zákona a verejný záujem na zachovanie letiska bol dostatočne preukázaný. Žalovaný konal v súlade so zákonom keď po obdržaní žiadosti žalobcu začal vo veci konať, vyzval žalobcu na doplnenie podania a o začatí správneho konania informoval dotknuté obce a orgány štátnej správy, ktorých vyzval na zaslanie stanoviska. Okruhu účastníkov žalovaný stanovil v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 správneho poriadku. V danom prípade neboli všetci účastníci konania známi a týmto správny orgán doručoval písomnosti formou verejnej vyhlášky v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 a § 18 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného je potrebné prihliadať na záujmy osôb, ktoré by mohli byť dotknuté zrušením letiska. Jedná sa po záujmy pacientov Martinskej fakultnej nemocnice, ktorým poskytuje lekársku pomoc Letecká záchranná služba, ktorá používa letisko ako pristávaciu plochu alebo práva účastníkov leteckej dopravy, ktorí sú nútení k núdzovému pristátiu. Žalovaný poukázal na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý určuje proces územného plánovania a ustanovuje práva verejnosti a fyzických osôb dávať podnety a vyjadrovať sa k procesu územného plánovania. Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 leteckého zákona, na základe ktorého žalovaný rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. V konaní skúma ich názory, účel, ktorému má letisko slúžiť, bezpečnosť a ochranu životného prostredia, súlad so stavebným zákonom a územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa vyjadrení dotknutých obcí, letisko spĺňa svoj účel, pričom v konaní nikto nenamietal bezpečnosť alebo poškodzovanie životného prostredia. Letisko je postavené v súlade so stavebným zákonom, podľa platného územného plánu mesta Martin. Napriek spochybňovaniu verejného záujmu žalobcom, za zachovanie letiska sa vyslovili všetky dotknuté obce, ktoré považujú letisko za prospešné, pretože prispieva k regionálnemu rozvoju, rozvoju cestovného ruchu, športovému využitiu, zmysluplnému tráveniu častí času mládeže a oceňujú strategickú úlohu v prípade živelných pohrôm. Podstatným dôvodom na jeho zachovanie je aj záujem Martinskej fakultnej nemocnice využívajúcej letisko pre sekundárnu záchrannú službu a nie pre pristávanie vrtuľníkov, ako to uvádza žalobca. Letisko je aj záložným letiskom v núdzových prípadoch všeobecného letectva, čo je tiež podstatným argumentom v prospech verejného záujmu. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejnený pod č. 92/1998 Z.z., podľa ktorého verejným záujmom je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva prostredníctvom obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia. Žalovaný považuje verejný záujem za preukázaný. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe uvedeného dôvodu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. K žalobe sa vyjadril aj pribratý účastník konania, a to prevádzkovateľ predmetného letiska, Slovenský národný Aeroklub so sídlom v Martine. Uviedol, že okrem neho na predmetnom letisku realizujú svoju činnosť aj ďalšie organizácie, ako aj Slovenské plachtárske centrum, pričom tieto počas obdobia svojej činnosti vykazujú veľké výchovné a športové výsledky. Vycvičili množstvo pilotov pre potreby armády Slovenskej republiky, civilného letectva, záchrannej leteckej služby ale aj pre potreby leteckých spoločností, poskytuje priestor pre výcvik mladých pilotov, parašutistov, rýchlej zdravotníckej lekárskej služby, armáde Slovenskej republiky, hasičom, bezpečnostným orgánom a polícii. Každoročne organizujú množstvo domácich i medzinárodných podujatí a súťaží na úrovni štátu, Európy i sveta. Podľa jeho názoru, cieľom žalobcu je dosiahnutie zisku z dotknutých pozemkov. Ako prevádzkovateľ letiska sa snažil vysporiadať s vlastníkmi dotknutých pozemkov vzájomné vzťahy, pričom si tieto pozemky od vlastníkov prenajímal. Odplata za nájom pozemkov je zrejme nižšia, než by bola v prípade, ak by sa nejednalo o ochranné pásmo letiska, pričom žalobca aj ostatní vlastníci pozemkov hľadajú možnosť ako vlastniť nezaťažené pozemky, a teda jedinou možnosťou je zrušenia letiska. Podľa jeho názoru, správny orgán postupoval v zmysle zákona, pričom neoboznámenie sa vlastníkov dotknutých pozemkov s verejnou vyhláškou nemôže byť na ujmu správnemu konaniu. Vlastníci pozemkov sa mali možnosť vyjadriť k veci. Najdôležitejšou okolnosťou pre vydanie rozhodnutia je zistenie, či letisko naďalej spĺňa účel, na ktorý bolo zriadené. Takýmto účelom nie je ochrana vlastníkov dotknutých pozemkov ani výška odmeny za ich užívanie. Tvrdenia žalobcu ohľadom neexistencie verejného záujmu sú nepravdivé a ničím nepodložené. Do nedávnej doby mal prevádzkovateľ letiska s vlastníkmi pozemkov uzatvorené nájomné zmluvy a v dohodnutých termínoch nájomné hradil. Toto nájomné naďalej uhrádza vlastníkom s ktorými mal uzavreté platné nájomné zmluvy. K neuhradeniu náhrady došlo len vo vzťahu k časti vlastníkov, ktorí odmietli podpísať nájomné zmluvy a namiesto riešenia situácie žiadajú letisko zrušiť. Prevádzkovateľ letiska však vo veci koná, dáva si vypracovať znalecké posudky na výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú následne vlastníkom bez uzatvorených zmlúv vyplatí. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, netrpia žiadnymi vadami, a preto žiadal súd, aby žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu, rozhodol vo veci vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené zákonným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že po tom, ako žalobca účinne splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie, doručil dňa 18. 11. 2011 žalovanému žiadosť o zrušenie civilného letiska Martin - Tomčany. Uviedol, že predmetné letisko, jeho vzletová a príletová plocha je tvorená pozemkami, z ktorých časť vlastní žalobca. Prevádzkovateľ letiska mal s ním podpísanú nájomnú zmluvu s dobou nájmu do 31. 12. 2010, pričom nájomné z minulého roka nebolo uhradené. Od roku 2011 nebola s prevádzkovateľom letiska uzatvorená nájomná zmluva a užíva ju teda bez právneho dôvodu. Žalobca vyjadril svoju vôľu nerušene užívať svoj majetok. Žalovaný podaním zo dňa 22. 11. 2011 oznámil ostatným dotknutým subjektom začatie správneho konania o udelenie súhlasu so zrušením civilného letiska Martin - Tomčany, okres Martin. Listom zo dňa 25. 11. 2011 žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie vád podania predložením dokladov: kópia katastrálnej mapy s vyznačením parciel na, ktorých sa nachádza letisko, kópie listov vlastníctva k parcelám na, ktorých sa nachádza letisko, kolaudačné rozhodnutie na užívanie letiska. Žalobca bol upozornený, že konanie bude zastavené ak v uvedenej lehote nedostatky neodstráni. Rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2011 bolo konanie v predmetnej veci prerušené za účelom odstránenia vád podania. Podaním doručeným žalovanému dňa 20. 12. 2011 žalobca doplnil svoju žiadosť predložením kópie z mapy KN s vyznačením plochy letiska. Uviedol, že podľa informácie zo správy katastra listy vlastníctva nie sú založené. Súd nahliadnutím do predloženej kópie z mapy KN, k.ú Martin, na ktorej je zakreslená plocha letiska, nedokázal identifikovať, ktoré parcely vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve žalobcu súd zasiahnuté plochou letiska. Vychádzal však z nespochybneného predpokladu, že žalobca je spoluvlastníkom parcely zahrnutej do plochy letiska. Z listu Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 7. 12. 2011, ktorým sa vyjadril ku konaniu vyplýva, že podľa dostupných informácii nie je zrejmé, či žalobca je skutočne vlastníkom časti pozemku nachádzajúceho sa pod vzletovou a pristávacou dráhou alebo jej pásom. Z dostupných dát je zrejmé, že ku dňu 3. 12. 2011 je zapísané vlastníctvo žalobcu len k parcele číslo XX na LV č. XXXX, pričom toto je vysporiadané len na 50 % a žalobca nie je v liste vlastníctva uvedený ako vlastník. Vyjadril nesúhlas so zrušením letiska a uviedol tiež, že ak prevádzkovateľ letiska neuhradil žalobcovi nájomné - náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, je potrebné aby sa obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na súd v občiansko - právnom konaní, pričom toto nemôže byť dôvodom na zrušenie letiska. Je možné, že časť parcely, ktorej by mal byť žalobca vlastníkom, sa nachádza mimo plochy letiska v spise sa nachádzajú aj vyjadrenia dotknutých subjektov k žiadosti, ktoré preukazujú, že so zrušením letiska nesúhlasí: obec Turčianska Štiavnička, obec Žabokreky, obec Dražkovce, obec Dolný Kalník, obec Diaková, Aeroklub Martin , o.z., obec Sklabiňa, Žilinský samosprávny kraj, obec Turčianske Kľačany, obec Bystrička, obec Sučany, Mesto Martin, spoluvlastníci pozemkov - W. A., U. H.. Uvedené subjekty svoj nesúhlas odôvodňovali jeho potrebou z dôvodu verejného záujmu, ktorý predstavuje organizovanie rekreačno - športového lietania, organizáciou kultúrnych podujatí na jeho ploche, realizáciou športových dní, výchovou mládeže, dorastu a športovcov, strategickým významom pri rôznych živelných a nepredvídateľných udalostiach, strategickým významom pri rozvoji regiónu. Žilinský samosprávny kraj mal záujem chrániť územie letiska z dôvodu jeho regionálneho významu s rozvojovými možnosťami pre medzinárodnú dopravu v danej lokalite. Mesto Martin uviedlo, že predmetné letisko je určené pre nepravidelnú leteckú dopravu pre cestovný ruch a priemysel. Pre územie Žilinského kraja bol vypracovaný a schválený územný plán regiónu - veľkého územného celku Žilinského kraja v roku 1998 a jeho záväzná časť bola vyhlásená nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 223/1998 z 26. 5. 1998. V zmysle jeho neskorších zmien a doplnkov v časti doprava a stati 2. 13. 4. 5. Systém leteckej dopravy, bolo navrhnuté a schválené, že na území kraja budú súčasťou sledovaného systému leteckej dopravy verejné letiská. Strategické verejné letiská sa v Žilinskom kraji nenachádzajú, pričom letisko Martin - Tomčany je regionálnym verejným letiskom miestneho významu. Plocha letiska s navrhovaným predložením dráhy je v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia č. 38 zaradená medzi verejnoprospešné stavby. Plní úlohu aj v zmysle žiadosti Martinskej fakultnej nemocnice na zabezpečenie jej činností spojených s transplantačným programom, rozvojom chirurgických disciplín a rozvojom kardiológie ako pristávacia plocha pre lietadlá malého a stredného typu, nie helikoptéry, kedy podľa európskych noriem má byť takáto pristávacia plocha vybudovaná maximálne 10 kilometrov od nemocnice. Stredná odborná škola v Martine získala od leteckého úradu štatút pre otvorenie odboru súkromný pilot, pričom výcvik budúcich pilotov sa má uskutočňovať práve na predmetnom letisku. V spise sa nachádzajú rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky zn. 311/79/99 zo dňa 11. 5. 1999, ktorým určil ochranné pásma letiska Martin a určil podmienky jeho prevádzkovania, zn. 311 - 2591/99 zo dňa 16. 12. 1999, ktorým rozhodol o predĺžení platnosti povolenia na prevádzkovanie letiska Martin žiadateľovi, Aeroklub Martin, o.z., schválil letiskovú prevádzkovú príručku letiska Martin. Do spisu bola založená zmluva o využívaní letiska Martin - Tomčany uzatvorená medzi Slovenským národným aeroklubom, Aeroklub Martin, letisko Tomčany a Martinskou fakultnou nemocnicou, z ktorej vyplýva záväzok prevádzkovateľa udržiavať letisko v stave spôsobilom pre prílety a odlety vrtuľníkov leteckej záchrannej služby. Z dohody o spolupráci medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a prevádzkovateľom letiska zo dňa 30. 6. 2003 vyplýva záväzok prevádzkovateľa prezentovať ozbrojené sily Slovenskej republiky na verejnosti so zameraním na letectvo a parašutizmus, podieľať sa na výchove občanov, zvlášť mládeže, poskytovať informácie spojené s tradíciami vojenského športového letectva, spolupracovať s útvarmi vojenského letectva pri akciách regionálneho významu. V spise sa nachádza rozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky č.p. 4047/210/2011 zo dňa 14. 4. 2011, ktorým vydal žiadateľovi, Strednej odbornej škole dopravnej so sídlom v Martine osvedčenie o registrácii výcvikového zariadenia číslo SK/ RF-01, na poskytovanie teoretickej výučby pre získavanie preukazu spôsobilosti súkromného pilota letúnov PPL(A)s triednou kvalifikáciou pre jednomotorové piestové pozemné letúne. Dňa 7. 2. 2012 vydal žalovaný rozhodnutie číslo 02256/2012/ SCLVD- 08141, ktorým neudelil žalobcovi súhlas so zrušením civilného letiska Martin - Tomčany, okres Martin. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že letisko naďalej plní svoj účel a snaží sa o rozvoj činnosti. Konštatoval, že všetci účastníci konania, ktorí doručili svoje stanovisko k veci, vyjadrili nesúhlas so zrušením letiska. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal okolnosť, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci a rozhodoval na základe nekompletných podkladov. Uviedol v ňom aj námietky v zhode s obsahom žaloby popísanej vyššie. Žalovaný následne v odvolacom konaní zamietol rozklad žalobcu. Uviedol v ňom skutočnosti na ktoré poukázal aj vo svojom vyjadrení k žalobe, popísanom vyššie. Podľa ust. § 27 ods. 1 a 2 leteckého zákona, zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov. Zriadiť letecké pozemné zariadenie, vykonať jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom leteckého úradu. Letecký úrad v rozhodnutí určí podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Letecký úrad zároveň zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov (stavebný zákon). Podľa ust. § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí alebo zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. Podľa ust. § 28 ods. 1 a 2 leteckého zákona, špeciálnym stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je letecký úrad. Letecký úrad je dotknutým orgánom štátnej správy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení. Podľa ust. § 140b, ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa ust. § 31 leteckého zákona, z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Súd v danom prípade neskúmal zákonnosť a splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia o zriadení civilného letiska Martin - Tomčany. Predmetom jeho prieskumu v rozsahu námietok žalobcu bolo dodržanie procesného postupu - doručovanie písomností a rozhodnutí správneho orgánu účastníkom konania a splnenie podmienok určených zákonom na zrušenie letiska. Podľa ust. § 26 ods. 1 a 2 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. V danom prípade žalovaný priamo doručoval písomnosti žalobcovi, prevádzkovateľovi letiska, Leteckému úradu Slovenskej republiky a dotknutým obciam. Dotknuté obce žiadal, aby písomnosti a rozhodnutia oznámili ostatným účastníkom konania prostredníctvom verejnej vyhlášky na úradnej tabuli. Súd zo spisu zistil, že neznámi a dotknutí účastníci boli o konaní a rozhodnutiach informovaní prostredníctvom verejnej vyhlášky v zmysle zákona. Okrem žalobcu nepodal žalobu žiaden z opomenutých účastníkov o ktorých žalobca tvrdil, že im neboli rozhodnutia zákonnou formou doručované. Podľa názoru súdu, v súlade s ustálenou judikatúrou v danom smere a zaužívanou súdnou praxou, žalobou môže žalobca žiadať o ochranu len svojich práv, nemôže ňou namietať nedodržanie práv a právom chránených záujmov ostatných účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd nemohol prihliadať na námietku žalobcu ohľadom okolnosti, že za zrušenie letiska boli aj ostatní vlastníci dotknutých pozemkov, ktorým nebolo umožnené prejaviť svoje stanovisko k veci z dôvodu, že neboli riadne informovaní o prebiehajúcom konaní vo veci zrušenia letiska. Súd môže preskúmavať len porušenie práv a chránených záujmov žalobcu konaním správneho orgánu. Z obsahu spisu súd zistil, že správny orgán konal so žalobcom, tomuto riadne doručoval písomnosti a vydané rozhodnutia, a preto jeho procesné práva neboli v konaní postupom správneho orgánu porušené. V zmysle vyššiecitovaných ustanovení, žalovaný ako orgán príslušný konať vo veci oboznámil dotknuté inštitúcie a obce s návrhom na zrušenia letiska Martin - Tomčany, z ktorých všetky vyjadrili svoj nesúhlas s jeho zrušením z dôvodov popísaných vyššie. Svoje záväzné stanovisko k návrhu, ktoré bol žalovaný povinný rešpektovať pri vydaní rozhodnutia, vyjadril aj Letecký úrad Slovenskej republiky, ktorý nesúhlasil so zrušením letiska. Z jeho vyjadrení vyplýva, že letisko naďalej plní účel na ktorý bolo zriadené, nenastali zmeny v jeho využívaní. Verejnoprospešný charakter letiska bol konštatovaný pred jeho zriadením, a keďže od toho času nedošlo k zmene v jeho využívaní, nedošlo k okolnosti, ktorá by bola dôvodom na jeho zrušenie. Ku skúmaniu, či v danom prípade bol na zriadenie letiska verejný záujem, malo dôjsť pred jeho zriadením. Keďže rozhodnutie o zriadení letiska z dôvodu verejnoprospešného záujmu je právoplatné, neprislúcha súdu v tomto štádiu skúmať, či došlo k naplneniu tohto predpokladu. Od tohto obdobia došlo na jeho ploche k zhodnoteniu pozemkov vybudovaním vzletových a pristávacích plôch, technických a účelových stavieb, čím dochádza k stretu záujmov vlastníkov pozemkov a vlastníkov stavieb na nich zriadených ako i ďalších subjektov využívajúcich letisko. Všetky predmetné záujmy a teda nielen záujem žalobcu, podliehajú právnej ochrane. Podľa čl. 13 ods. ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ust. § 32 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. V danom prípade súd zistil, že žalovaný postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami, v zmysle zákonnej úpravy začal konanie na podnet žalobcu, dodržal jeho procesné práva, ako podklad pre rozhodnutie o jeho návrhu si vyžiadal zákonom požadované podklady, a to vyjadrenia dotknutých orgánov a obcí a rozhodol na základe ich stanovísk a záväzného vyjadrenia. V konaní nebola zistená taká zmena okolností, ktorá by bola zákonným predpokladom pre vydanie žalobcom požadovaného rozhodnutia. Súd súhlasí s názorom žalovaného ako i Leteckého úradu Slovenskej republiky, že ak v priebehu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu došlo k neplneniu si povinnosti prevádzkovateľa letiska - vyplateniu odplaty za obmedzenie tohto práva, je oprávnený požadovať primeranú náhradu voči povinnému subjektu. Neplnenie si predmetnej povinnosti však nie je zákonom určeným dôvodom a podkladom pre vydanie rozhodnutia o zrušení letiska. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p.tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok. Súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi konania, pretože by to odporovalo zákonnej úprave ust. § 250k O.s.p., v konaní mu neprislúchala žiadna povinnosť, súd nevykonával dokazovanie a o jeho pribratí do konania súd rozhodol len z hľadiska jeho informovania o súdnom konaní, výsledkom ktorého môže byť rozhodnutie, ktoré by sa dotklo jeho práv. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.