Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/183/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200977 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200977.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: J. Z., W. 1, U. Y., zastúpený T.. Jurajom Kindlom, advokátom, Krížna 21, 81107 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17655-2/2012 BA zo dňa 29.03.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.03.2012 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 16.01.2012, č. 31537-325/2012 TT a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.03.2012 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na dávky garančného poistenia. Žalobca je toho názoru, že v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného nesprávne bolo aplikované ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej iba zák. č. 461/2003 Z.z.) a na základe nesprávneho výkladu tohto ustanovenia nepriznal žalovaný žalobcovi nárok na dávku garančného poistenia. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, tento nepriznal žalobcovi nárok na dávku z garančného poistenia z dôvodu, že neuspokojené nároky navrhovateľa z pracovného vzťahu nespadajú do obdobia posledných 18 mesiacov v trvaní pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. podľa právneho názoru žalovaného z toho dôvodu, že neuspokojené nároky žalobcu nespadajú do časového obdobia ohraničeného 18 kalendárnymi mesiacmi spätne od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca sa výkladom ustanovenia § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nesúhlasí a uvádza, že účelom ustanovenia § 103 ods. 2 prvá veta, totiž nie je limitovať nárok na dávku 18 mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru (nie je totiž vylúčené, že zamestnanec môže mať uspokojené nároky za posledných 18 mesiacov, t.j. posledných 18 výplat, ale pritom staršie nároky môžu byť neuspokojené). Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o obdobie, ktoré predchádza vzniku platobnej neschopnosti. Nebolo by totiž v súlade s účelom a princípmi „poistenia“ priznať zamestnancovi dávku za obdobie, keď bola platobná neschopnosť zamestnávateľa vyhlásená súdom. Zákonodarca v inom ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. limituje časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti (od skončenia pracovného pomeru už nevznikajú ďalšie nároky), a to pravdepodobne preto, aby aplikácia § 103 ods. 2 zákona nemohla byť aplikovaná akákoľvek dlhá doba. Pri hľadaní výkladu aktuálnej právnej úpravy žalobca preštudoval dokumenty predkladateľa návrhu aktuálne platného zák. č. 461/2003 Z.z.. Medzi sprievodnými materiálny je uvedená Tabuľka zhody návrhu zákona o sociálnom poistení zo Smernicou Rady 80/987/EHS. Uvedené je podľa názoru žalobcu dôležité pri vykladaní zákonného ustanovenia v zmysle úmyslu zákonodarcu ako aj pre eurokomfortný výklad ustanovení zákona o právach nepriamo vyplývajúcich z komunitárneho práva. Za účelom výkladu ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., v aktuálnom platnom znení žalobca dospel k záveru, že bolo limitovať nárok na dávku nasledovne: Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V tomto prípade nie je sporné, že k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu prišlo z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Žalobca sa domnieva, že ak by mu aj nemal vzniknúť nárok na dávku posudzovaním skutkových okolností podľa prvej vety § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. má za to, že nárok na dávku garančného poistenia by bol ďalej daný na základe druhej vety tohto ustanovenia: dávka garančného poistenia sa poskytne najmä v rozsahu troch mesiacov z posledných osemnástich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúci začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Druhá veta, podľa právneho názoru žalobcu, predstavuje alternatívnu podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že správne orgány nedostatočne právne posúdili vec; a napriek tomu, že svojim rozhodnutím zamietli nárok žalobcu na základe prvej vety citovaného ustanovenia, neposudzovali vôbec nárok žalobcu podľa druhej vety tohto ustanovenia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca žiadosťou zo dňa 18.07.2011 požiadal prvostupňový správny orgán o dávku garančného poistenia. V žiadosti o dávku garančného poistenia žalobca uviedol, že žiada o poskytnutie dávky garančného poistenia za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zo spisového materiálu bolo zistené, že dňa 08.04.2011 bol podaný Okresnému súdu Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobcu - dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o.. V zmysle ust. § 12 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 310/2006 Z.z. sa uvedený zamestnávateľ stal týmto dňom, t.j. dňom 08.04.2011 platobne neschopný. Nárok na dávku garančného poistenia v zmysle § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti alebo pracovnoprávny vzťah neskončil vôbec), alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (pracovnoprávny vzťah skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. trval od 18.06.2008 do 01.06.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18.07.2011, v časti F - Uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška, žalobca uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.03.2009 do 31.05.2009. Nakoľko platobná neschopnosť zamestnávateľa žalobcu vznikla dňa 08.04.2011, obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 08.10.2009 do 07.04.2011. Požadované neuspokojené nároky žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie 01.03.2009 do 31.05.2009 nespadajú do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohol žalobca uplatniť, nakoľko v tomto období už pracovnoprávny vzťah netrval. Vzhľadom na uvedené žiada žalovaný, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 26K/33/2011-70 zo dňa 16.09.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. so sídlom Jána Hollého 1, Michalovce. Žiadosťou zo dňa 18.07.2011 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava o dávku garančného poistenia. K žiadosti pripojil pracovnú zmluvu zo dňa 01.01.2009 a Okamžité ukončenie pracovného pomeru zamestnancom zo dňa 01.06.2009; Výplatné listy žalobcu za mesiace 05/2009, 04/2009,03/2009; rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.01.2012 pod č. 31537-325/2012-TT , ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla o tom, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.03.2012 č. 17565-2/2012- BA. Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Úlohou konajúceho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 17565-2/2012-BA zo dňa 29.03.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-325/2012-TT, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na dávku garančného poistenia. Účelom poskytnutia dávky garančného poistenia podľa § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 310/2006 Z.z., ktoré je vyššie citované, je práve zabezpečiť uspokojenie nárokov zamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v budúcnosti vymôcť iným spôsobom, pretože sa tento stal platobne neschopným a lehota 18 mesiacov, ktoré predchádzajú platobnej neschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa nemohol takýto zamestnanec domôcť uspokojenia nárokov od zamestnávateľa. Súd poukazuje na prílohu 5 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorá uvádza zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ, medzi ktorými je i Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá dňom 17.11.2008 zrušila Smernicu Rady 80/987/EHS. Podľa čl. 16 Smernice EP a Rady 2008/94/ES sa Smernica doplnila aktmi uvedenými v prílohe 1 Rady 80/987/EHS a zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie Smerníc uvedených v prílohe I. časti C. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II. Podľa článku 3 Smernice 2008/94/ES, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie zaručia podľa článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení pracovnoprávnych vzťahov, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy. Nároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím pred daným dátumom, alebo, ak je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty. Podľa článku 4 Smernice 2008/94/ES, 1. Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3. 2. Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná inštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce odmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume uvedenom v článku 3 druhom pododseku. Členské štáty môžu zahrnúť toto minimálne obdobie troch mesiacov do referenčného obdobia s obdobím trvania najmenej šesť mesiacov. Členské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet minimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného zmenia článku 4 bod 2 posledná veta Smernice, použitie obdobia, ktoré je pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadal žalobca, sa ale viaže na situáciu, keď je obmedzené obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky na osem týždňov. Podľa nášho vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z.z. sa dávka poskytne v rozsahu troch mesiacov, čo znamená, že toto hľadisko sa na spôsob počítania lehoty 18 mesiacov nevzťahuje. Na základe uvedeného je v žalobe namietané rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so zákonom, jeho výklad a aplikácia ust. § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je v rozpore s eurokonformným výkladom a ani komunitárnym právom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.