Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200991 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: G. W. B. W., V. XX/A, XXX XX Z., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Michalková, Župné námestie 3, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo dňa 16.03.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.05.2012 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo dňa 16.03.2012, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu Bratislava III č. 602/231/125291/11/ Pol. zo dňa 31.08.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi daň z príjmov fyzickej osoby v sume X XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie roku 2009. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa postupu na vyplnenie daňového priznania sa na riadku č. 62 uvádza úhrn zrazených preddavkov na daň z potvrdení od všetkých zamestnávateľov, čo žalobca v daňovom priznaní uviedol, ale správca dane to vo svojom výpočte nezohľadnil. Žalobca je toho názoru, že postupoval správne, nakoľko úradné a verejné listiny sa nemôžu svojvoľne pozmeňovať, pretože takýmto konaním by sa žalobca mohol dopustiť trestného činu podľa § 352 Trestného zákona. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ZDP) žalobca argumentoval, že v podanom daňovom priznaní si daňový subjekt vysporadúva preplatok na dani sám. Správca dane by žalobcovi mal v tomto prípade preplatok na dani vrátiť. Žalobca ďalej namietal, že v ustanoveniach § 35 a § 40 ZDP, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, nie je exaktne riešené, ako sa má postupovať v prípade, keď zamestnávateľ zrazí zamestnancovi vyššie preddavky na daň (aj keď nemá takúto povinnosť) a správca dane dostane zrazené preddavky na daň zaplatené a zamestnanec si svoju daňovú povinnosť vysporiada podaním daňového priznania. Žalobca podotkol, že zrazené preddavky na daň môže dostať správca dane zaplatené aj iným spôsobom, nielen priamou úhradou od SkyEurope Airlines, a.s., Ivánska cesta 30/B, 821 01 Bratislava (ďalej len SEA), napríklad z preúčtovania preplatku na iných daniach u SEA, z konkurzu a pod. Z tohto dôvodu žalobca je presvedčený, že jeho postup pri vypĺňaní dodatočného daňového priznania bol správny. Žalobca má za to, že aj znenie textov v Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009 na riadku 05 a v daňovom priznaní na riadku 62, kde je uvedené: „Úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona“ mu dáva za pravdu. Toto slovné spojenie vyjadruje len väzbu na § 35, ale nestanovuje výšku zrazeného preddavku na daň. Keby to bolo podľa žalobcu myslené tak, ako to vysvetľuje žalovaný, muselo by tam byť uvedené: „Úhrn zrazených preddavkov na daň vo výške podľa § 35.“ Žalobca poukázal aj na to, že v priebehu daňovej kontroly mu správca dane nevedel, respektíve nebol schopný preukázať, či mu boli preddavky na daň, ktoré boli uvedené v Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009, aj zaplatené (či už od SEA alebo z konkurzu). Podľa žalobcu si žalovaný ustanovenia § 29 ods. 1 a § 61 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných orgánov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon o správe daní) vysvetľuje vo svoj prospech. V rozhodnutí chybne uvádza, že dôkazné bremeno je len na strane daňového subjektu a ku svojej evidenčnej povinnosti sa vyjadril, že ju nesleduje. Žalobca si dokázal splniť svoju povinnosť a preukázal svoje príjmy bankovými výpismi, poisťovne tiež potvrdili zaplatené poistné, len správca dane tvrdí, že povinnosť preukázať zaplatené preddavky na daň v jeho prípade nemá. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 9.septembra 2009 Okresný súd Bratislava 1 začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok SEA. Dňa 22.10.2009 žalobca prihlásil svoje pohľadávky (nevyplatenú časť mzdy voči SEA) a správca dane mal urobiť to isté. Žalobca podotkol, že túto povinnosť mu určuje priamo aj Ústava Slovenskej republiky, článok 2 ods. 2, ktorý zásadne determinuje aj činnosť daňových orgánov ako orgánov zabezpečujúcich fiškálne záujmy štátu. Všetky údaje od SEA o výške zrazených preddavkov na daň, ktoré dostal k dispozícii správca dane, boli v takej výške, ako ich uviedla SEA v Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009. Z tohto dôvodu sa žalobca domnieva, že daňový úrad si ich v takejto výške aj uplatnil v konkurze a ako prednostný veriteľ dostal zrazené preddavky na daň uvedené v žalobcovom Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009 aj zaplatené. Žalobca podotkol, že po ukončení konkurzu si správca dane musí urobiť vyúčtovanie, ktoré nedoplatky na daniach a v akej výške mu boli uhradené a ktoré zostali neuhradené. Žalobca má za to, že správca dane buď nevykonal vyúčtovanie nedoplatkov daní po skončení konkurzu, alebo si zrazené preddavky na daň, uvedené v Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009 od SEA, v konkurze ani len neuplatnil. S poukazom na vyššie vedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.07.2012 uviedol, že správca dane vykonal kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, t.j. preskúmal všetky doklady potrebné na určenie daňovej povinnosti, zistil úplný skutkový stav veci a v zmysle zásad daňového konania uvedených v § 2 zákona o správe daní prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V konkrétnom prípade bolo zistené a žalobca to aj sám preukázal, že zdaniteľné príjmy za rok 2009 dosiahol v nižšej sume, ako mu ich zúčtoval zamestnávateľ, ale tiež je nesporné, že zo zúčtovanej mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé kalendárne mesiace miestne príslušnému správcovi dane. Príjem, ktorý bol zamestnancovi zúčtovaný na základe údajov softwarovej databáze personálneho systému, avšak nebol vyplatený v celej sume v roku 2009, resp. do 31.1.2010, nie je možné zamestnancovi zahrnúť do hrubého príjmu a preddavkov na daň. Žalovaný uviedol, že sa neuskutočnilo vyplatenie príjmov v plnej výške, vzniklo peňažné plnenie čiastočné, zamestnanec príjem mal, ale nie v plnej zúčtovanej výške, t.j. existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť, čo však podľa kontrolných zistení neurobil. Do potvrdenia o príjmoch a do ročného zúčtovania nemôže zamestnávateľ zamestnancovi uviesť príjmy zúčtované do zdaniteľného obdobia roku 2009, ktoré zamestnancovi neboli vyplatené do konca januára 2011. Žalovaný poukázal na to, že do čiastkového základu dane podľa § 5 ZDP vstupujú príjmy, ktoré daňovník dosiahol v roku 2009 a ktoré aj boli vyplatené v roku 2009, resp. do 31.01.2010. Ak zamestnávateľ príjem zo závislej činnosti zúčtoval, ale nevyplatil, nezahŕňa sa nevyplatený príjem do základu dane. Príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté za rok 2009, resp. aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia a vyplatené po 31.1.2010 by boli už súčasťou úhrnu príjmov za rok 2010. Sumu zdaniteľných príjmov za rok 2009 nemohli v žiadnom prípade ovplyvniť príjmy zo závislej činnosti, ktoré by prípadne boli doplatené daňovníkovi po 31.1.2010. Preto nie je možné podľa žalovaného akceptovať tvrdenie žalobcu, že až po dni, v ktorom sa dozvedel, že Okresný súd Bratislava 1 zrušil konkurz na SEA pre nedostatok majetku (29.12.2010), mohol vypracovať dodatočné daňové priznanie a že na základe tejto informácie bol konečne schopný jednoznačne preukázať výšku skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti. Ďalej žalovaný je toho názoru, že žalobca vychádza z nesprávnych informácií (sa len domnieva), že SEA odviedla preddavky na daň vyššou sumou (z nevyplatených príjmov), ako bola povinná odviesť. Tieto tvrdenia sú nesprávne, čo podľa žalovaného dokumentuje odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/7930/11/Mich zo dňa 06.04.2011, žiadosť správcu konkurznej podstaty G. Z. zo SEA o vystavenie potvrdenia pre zamestnancov zo dňa 26.04.2010, evidenčné číslo XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, odpoveď žalovaného č. 1/251/8959-59148/2010 zo dňa 05.05.2010. V zmysle uvedeného žalovaný uviedol, že nemá opodstatnenie tvrdenie žalobcu v žalobe, ktoré opiera o § 40 ods. 1 ZDP, druhá veta, ani nesprávna aplikácia ZDP v ust. § 35. Žalovaný ďalej argumentoval, že daňová povinnosť fyzickej osoby sa v podanom daňovom priznaní znižuje o zrazené preddavky na daň podľa § 35 ZDP z príjmov zo závislej činnosti. Vo vzťahu k vysporiadaniu daňovej povinnosti fyzickej osoby sa nepreveruje skutočnosť, či zamestnávateľ tieto preddavky aj reálne odviedol svojmu miestne príslušnému správcovi dane. Rozhodujúce je, že sa môžu odpočítať len preddavky zrazené podľa § 35 ZDP, t.j. v súlade so znením zákona o dani z príjmov. Pri vyčíslení dane na úhradu alebo daňového preplatku v daňovom priznaní sa neposudzuje splnenie, resp. nesplnenie povinností platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a stav jeho preplatkov alebo nedoplatkov, ktoré sú evidované na osobných účtoch týchto platiteľov u svojho správcu dane. Žalovaný má za to, že ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil potvrdenie v súlade so znením zákona o dani z príjmov a daňovník uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn skutočne vyplatených príjmov, daňovník mal uviesť okrem úhrnu skutočne vyplatených príjmov, pomernej časti poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, aj sumu zrazených preddavkov na daň v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplateným príjmom. Zamestnanec si teda nemôže v daňovom priznaní odpočítať preddavky zrazené v rozpore s ustanovením § 35 ZDP, t.j. zo zúčtovaných a nevyplatených príjmov. Pre správne vyplnenie priznania k dani z príjmov kontrolovanej fyzickej osoby za rok 2009 nemohlo mať podľa žalovaného vplyv to, či SEA splnila svoje odvodové povinnosti voči svojmu správcovi dane a kedy (pred vstupom do konkurzu, resp. po ňom). Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že správca dane ponechal dôkazné bremeno výslovne na daňovom subjekte a tým pochybil. Žalovaný poukázal, že v rozhodnutí je podrobne opísaný skutkový stav, zistený správcom dane počas výkonu kontroly na základe jednotlivých dožiadaní, vyjadrení sa daňového subjektu a metodického usmernenia. Správca dane zohľadnil skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Vysporiadal sa vyjadrením daňového subjektu k protokolu, a to Dodatkom k protokolu zo dňa 22.08.2011. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. III. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.07.2013 podal žalobca stanovisko doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2013, v ktorom uviedol, že pokiaľ žalovaný uviedol, že je nesporné, že zo zúčtovanej mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, toto tvrdenie nemá podľa žalobcu oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a naviac je s nimi vo vzájomnom vnútornom rozpore. Podľa žalobcu nie je zrejmé na základe akých dôkazov, resp. skutočností má žalovaný za nesporné, že preddavky na daň neboli odvedené, keď podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia túto skutočnosť žalovaný nepreveroval. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že nemožno akceptovať, že žalobca až po zrušení konkurzu dňa 29.12.2010 bol schopný jednoznačne preukázať výšku skutočne vyplatených príjmov v predmetnom zdaňovacom období. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na žalobu, bod 2.5 a pre úplnosť uvádza, že nečakal na dodatočne vyplatené príjmy, ale na potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré by obsahovalo údaj o skutočne vyplatených príjmoch, z ktorého by mohol pri vypĺňaní daňového priznania vychádzať. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca sa nesprávne domnieval, že platiteľ dane odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bola oprávnená, opakovane žalobca poukázal na obsah žaloby (bod 3.1, písm. e/) ako aj na obsah svojich vyjadrení v priebehu daňovej kontroly a daňového konania. Ako daňový subjekt žalobca nemá a ani nemôže mať vedomosť o tejto skutočnosti, nakoľko objektívne nie je v žalobcových možnostiach ju zistiť. Takúto možnosť má len správca dane v zmysle § 29 ods. 3 zákona o správe daní. V rozpore so zisteným skutkovým stavom a vlastným postupom správcu dane je podľa žalobcu aj časť vyjadrenia žalovaného k žalobe, týkajúca sa tvrdenia, že daňovník mal správne v dodatočnom daňovom priznaní okrem úhrnu skutočne vyplatených príjmov, sumy zrazených preddavkov na daň v pomernej časti, uviesť aj pomernú časť poistného a príspevkov. Aj v zmysle Poučenia na vyplnenie priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - typ A, vydaného Ministerstvom financií SR, žalobca je toho názoru, že nemohol svojvoľne postupovať podľa názoru vysloveného žalovaným, nakoľko nemal vedomosť o skutočne odvedenej výške zrazených preddavkov, ktorú by mohol podporiť nejakých dôkazným prostriedkom, na rozdiel od príjmov, ktoré mohol doložiť výpismi z účtu. Žalovaný poukazoval na § 40 ods. 8 ZDP, ktoré ustanovenie však podľa žalobcu upravuje postup, resp. vzťah medzi platiteľom dane a správcom dane pri preddavkoch na daň alebo dani nesprávne odvedených, nie zrazených. V súvislosti so zrazenými preddavkami bola na mieste aplikácia § 40 ods. 1 ZDP, ktorý upravuje vzťah medzi platiteľom dane a zamestnancom, ak boli zrazené vyššie preddavky na daň, ako bol platiteľ povinný podľa ZDP, avšak len pokiaľ tento zamestnanec nepodal do 31.03. nasledujúceho roku daňové priznanie, alebo mu nebolo vykonané ročné zúčtovanie. Situáciu, ktorá vznikne podaním daňového priznania zamestnancom pri nesprávne zrazených preddavkoch na daň síce expressis verbis ani toto ustanovenie nerieši, žalobca má však za to, že podaním daňového priznania vstupuje do právneho vzťahu so správcom dane práve daňový subjekt. Žalobca na záver uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť prameniacu v rozporných tvrdeniach a rovnako pre nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného stavu, preto je na mieste jeho zrušenie postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a po nariadení pojednávania podľa ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že u žalobcu dňa 20.04.2011 správca dane vykonal daňovú kontrolu na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 602/320/11396/2011/Voj zo dňa 26.7.2011. Z obsahu protokolu vyplýva, že správca dane po vyčíslení čiastkového základu dane započítal na úhradu dane len preddavky zrazené zo zúčtovaných a vyplatených príjmov vo výške X XXX,XX Eur a preplatok vyčíslený žalobcom vo výške X XXX,XX Eura nebol správcom dane akceptovaný. Správca dane žalobcu vyzval listom č. 602/320/114716/2011/Voj zo dňa 28.7.2011 k vyjadreniu sa k predmetnému protokolu. Dňa 15.08.2011 sa žalobca vyjadril k protokolu s pripomienkami, ktoré správca dane neakceptoval a úhradu preddavkov zrazených podľa § 35 ZDP po kontrole ponechal v sume X XXX,XX Eur. Protokol o daňovej kontrole, ktorého súčasťou je Dodatok k protokolu zo dňa 22.08.2011, bol prerokovaný a doručený žalobcovi dňa 23.08.2011. Daňový úrad Bratislava III vydal dňa 31.08.2011 platobný výmer č. 602/231/125291/11/Pol., ktorým sa daň z príjmov fyzickej osoby v sume X XXX,XX Eur zistená po kontrole neodlišuje od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2009. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči platobnému výmeru č. 602/231/125291/11/Pol. zo dňa 31.08.2011, v ktorom vzniesol námietky totožné s námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo dňa 16.3.2012 potvrdil platobný výmer Daňového úradu Bratislava III pod č. 602/231/125291/11/Pol zo dňa 31.8.2011. V rozhodnutí žalovaný konštatoval, že je nesporné, že daňový subjekt zdaniteľné príjmy za rok 2009 dosiahol v nižšej sume, ako mu ich zúčtoval zamestnávateľ, ale tiež je nesporné, že zo zúčtovanej mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé kalendárne mesiace miestne príslušnému správcovi dane. V. Podľa § 5 ods. 13 zákona o správe daní, platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Podľa § 35 ods. 1 ZDP, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3 a 6 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie. Podľa § 35 ods. 3 prvá veta ZDP, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 a nadväzne na výsledky kontroly vydal platobný výmer č. 602/231/125291/11/Pol zo dňa 31.8.2011, ktorým vyrubil daň z príjmov fyzickej osoby v sume X.XXX,XX €. Rozhodnutím žalovaného č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo dňa 16.3.2012 bolo prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania žalobcu potvrdené. V danom prípade na základe kontroly dane z príjmov fyzickej osoby žalovaný zistil, že žalobca zdaniteľné príjmy za rok 2009 dosiahol v nižšej sume, ako mu ich zúčtoval zamestnávateľ, avšak zo zúčtovanej mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé kalendárne mesiace miestne príslušnému správcovi dane. Príjem, ktorý bol zamestnancovi zúčtovaný na základe údajov v softwarovej databáze personálneho systému však nebol vyplatený v celej sume v roku 2009, resp. do 31.1.2010, nie je možné zamestnancovi zahrnúť do hrubého príjmu a preddavkov na daň. V danom prípade sa neuskutočnilo vyplatenie príjmov v plnej výške, čím vzniklo čiastočné finančné plnenie, keď zamestnanec (žalobca) príjem mal, ale nie v plnej zúčtovanej výške. Existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť, čo však podľa kontrolných zistení žalovaného neurobil. V danom prípade súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného a síce, že ak zamestnávateľ príjem zo ZČ zúčtoval, ale nevyplatil, nezahŕňa sa tento nevyplatený príjem do základu dane. Príjmy zo ZČ dosiahnuté za rok 2009, resp. aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia a vyplatené po 30.1.2010 by boli už súčasťou úhrnu príjmov za rok 2010. Sumu zdaniteľných príjmov za rok 2009 nemohli ovplyvniť príjmy zo ZČ, ktoré by prípadne boli doplatené daňovníkovi po 31.1.2010. Z ust. § 5 ods. 3 zákona o správe daní vyplýva, že platiteľ dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka, alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Zamestnávateľ, ktorý vypláca, poukazuje, alebo pripisuje k dobru príjem zo závislej činnosti a podľa zákona o dani z príjmov mu vzniká povinnosť zrážať a odvážať preddavky na daň z príjmov, je platiteľom dane. Na úhradu dane sa započítavajú preddavky zrazené v súlade so znením ust. § 35, čiže preddavky zrazené zo skutočne vyplatených príjmov. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil potvrdenie v súlade so znením zákona o dani z príjmov a daňovník uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn skutočne vyplatených príjmov, daňovník mal uviesť okrem úhrnu skutočne vyplatených príjmov pomernej časti poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec aj sumu zrazených preddavkov na daň v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplatených príjmom. V danom prípade, ako vyplýva z odpovede správcu konkurznej podstaty G. Z. zo SEA (zamestnávateľ žalobcu) „hlásenie za rok 2009 spoločnosť nie je schopná zostaviť, z dôvodu, že personálne účtovníctvo za mesiace január - august 2009 obsahuje len údaje o zúčtovaných príjmoch nie o skutočne vyplatených príjmoch zamestnancov.“ Šetrením daňového úradu pre vybrané daňové subjekty bolo zistené, že platiteľ dane Sky Europe Airlines a.s. v konkurze odviedol zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za 4. štvrťrok 2009. Zrazené preddavky za 1. - 3. štvrťrok 2009 neboli odvedené. Správca úpadcu W.. G. Z. listom zo dňa 27.11.2009 oznámil, že zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za 3.štvrťrok 2009 uvedené v prehľade podanom na daňový úrad, boli vystavené na základe údajov v softwarovej databáze personálneho systému, ale zamestnancom bola z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vyplatená iba časť miezd uvedená vo výkaze. Podľa § 35 ods. 1 zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v § 35 ods. 8 zákona. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo zárobkovej činnosti, zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie znížený o sumy tam uvedené. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47 zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % tak, ako je uvedené v § 35 ods. 2 citovaného zákona. Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Podľa § 35 ods. 6 zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa § 35 ods. 5 najneskôr do 5 dní po dni výplaty poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v § 39 ods. 4 zákona a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musí podľa § 39 ods. 2 písm. f) na daňové účely obsahovať okrem iných údajov za každý kalendárny mesiac úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň a za zdaňovacie obdobie súčet týchto jednotlivých údajov. Podľa § 39 ods. 5 citovaného zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy preddavkov na daň, dane a priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doručiť zamestnancovi v lehotách tam uvedených. Daňová povinnosť fyzickej osoby sa v podanom daňovom priznaní znižuje o zrazené preddavky na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov zo zárobkovej činnosti. V preskúmavanej veci žalobca dňa 29.12.2010 podal dodatočné daňové priznanie typu A k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009, v ktorom znížil úhrn príjmov od spoločnosti Sky Europe Airlines a.s. na sumu XX.XXX,XX €, nakoľko v potvrdení o príjmoch zo zárobkovej činnosti boli uvedené príjmy, ktoré mu zamestnávateľ nevyplatil. Doložil úhrady mzdy na bankových výpisoch svojho účtu. Úhrn poistného a preddavky na daň ponechal v plnej výške a vyčíslil si preplatok na daň vo výške X.XXX,XX €. Podľa § 4 ods. 3 zákona, príjmy zo zárobkovej činnosti plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31.1. po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Ak zamestnávateľ príjem zo zárobkovej činnosti zúčtoval, ale nevyplatil, nezahŕňa sa nevyplatený príjem zo základu dane, z čoho vyplýva, že zamestnanec si nemôže v daňovom priznaní odpočítať preddavky zrazené v rozpore s ust. § 35 zákona, t.j. zo zúčtovaných a nevyplatených príjmov. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. V preskúmavanej veci je nesporné, že príjem, ktorý bol žalobcovi zúčtovaný na základe údajov softwarovej databázy personálneho systému, nebol žalobcovi vyplatený v celej sume za rok 2009 do obdobia 31.1.2010. V tomto prípade ho teda nie je možné zahrnúť do hrubého príjmu zamestnanca a preddavkov na daň, keďže sa neuskutočnilo vyplatenie príjmu v plnej výške ale len čiastočné (zamestnanec-žalobca príjem mal, ale nie v plnej zúčtovanej výške) existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť, čo však podľa kontrolných zistení žalovaného neurobil. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo SR so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov, prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom v Bratislave, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.