Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/135/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201055 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201055.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E.. E. E., Na P. XXX/XX, H., právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Štrbík, Námestie slobody 22, Prievidza proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-0P2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-0P2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Štrbíka trovy právneho zastúpenia vo výške 424,65 €, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.6.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS-0P2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012, ktorým bolo podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Obvodného úradu v Považskej Bystrici, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OBÚ-PB-OVVS-2012/00707-00010 AP 11, 2011/303 zo dňa 30.1.2011, ktorým bol E.. E. E., uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím uznal prvostupňový správny orgán žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 27.6.2011, v čase okolo 16,30 hod. na chodbe bytu č. XX v obytnom bloku XXX/XX na ul. M.R.R. v H. T. vulgárne nadával R. E. ako aj ostatným členom jeho rodiny a následne po opustení bytu kopal a búchal do jeho vchodových dverí. Za spáchanie priestupku bola žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 20,- €. Súčasne mu bola uložená podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- €. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že vydaním predmetného rozhodnutia došlo k poškodeniu jeho práv, nakoľko bol bez náležite zisteného stavu veci uznaný vinným a to na základe nepravdivých a účelových tvrdení rodiny E.. Žalovaný bez ďalšieho dokazovania dal za pravdu nepravdivým tvrdeniam tejto rodiny, pričom prvostupňový správny orgán porušil ust. § 74 ods. 1 priestupkového zákona, keďže nenariadil vo veci ústne pojednávanie, na ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje námietky, klásť otázky svedkom, resp. žiadať konfrontáciu s policajtmi, ktorých vyslalo ako hliadku na zákrok operačné stredisko. Prvostupňový správny orgán napriek námietkam neurobil žiaden záznam z predmetného zákroku napriek opakovanej požiadavke žalobcu. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný správny orgán porušil ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktoré zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. Predovšetkým toto zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Žalovaný však vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý konal na základe dodatočného oznámenia rodiny E., kde neexistovali žiadni svedkovia okrem členov ich rodiny, ohľadom skutočnosti, že skutočne došlo k spáchaniu skutku, z ktorého bol žalobca obvinený. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia správneho orgánu boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobe vyhovel. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 27.7.2011 uvádza, že Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov k námietke žalobcu vo veci nespokojnosti s postupom príslušníkov policajnej hliadky pri incidente uvádza, že nie je oprávnené sa k postupu príslušníkov Policajného zboru vyjadrovať. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydaní rozhodnutia z relevantných dôkazných prostriedkov, teda z výpovedí svedkov E.. Q. E., R. E. a obvineného, ktorí v celom rozsahu spáchanie skutku poprel. Výpovede príslušníkov polície z OO PZ Považská Bystrica správnemu orgánu neslúžili ako podklad pre rozhodnutie, pretože títo neboli priamymi účastníkmi incidentu a na miesto prišli až po skončení konfliktu. V súvislosti s námietkou žalobcu vo výpovedi svedkov rodiny E. žalovaný konštatuje, že v predmetnej veci správny orgán vypočul svedkov E.. Q. E., R. E. a L. E., ktorí zhodne potvrdili, že žalobca E.. E. E. vulgárne nadával na rodinu E., pričom kopal a búchal do ich vchodových dverí. Správny orgán výpovede svedkov považoval za vierohodné, vzhľadom k tomu, že svedkovia boli pred svojou výpoveďou poučení o povinnosti vypovedať pravdivo ako aj o právnej zodpovednosti za nepravdivú výpoveď. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalovaný nemá dôvod spochybňovať tieto výpovede. Obvinený /žalobca/ nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol žiadnych svedkov, ktorí by potvrdili, že sa skutku nedopustil. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave v plnom rozsahu žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012, ktorým žalovaný, ako príslušný odvolací orgán podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodol o odvolaní obvineného E.. E. E., bytom Na P. XX, H. proti rozhodnutiu Obvodného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OBÚ-PB-OVVS-2012/00707-00010 AP 11, 2011/303 zo dňa 30.1.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu v Považskej Bystrici, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.1.2011 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodnému úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, bola dňa 26.9.2011 doručená z OO PZ Považská Bystrica správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-PB-0PP3-524/2011 zo dňa 24.8.2011, podľa ktorej bol žalobca podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správny orgán vo veci vytýčil ústne pojednávanie na 24.10.2011, na ktoré boli predvolaní svedkovia E.. Q. E., R. E., L. E., A. G. a E. H.. Listom zo dňa 14.11.2011 správny orgán požiadal Obvodný úrad v Prievidzi o vypočutie žalobcu E.. E. E.. V predmetnej priestupkovej veci bolo dňom 1.12.2011 začaté priestupkové konanie, kedy bolo doručené predvolanie na prejednanie priestupku účastníkovi konania E.. E. E. podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní. Žalobca vo veci vypovedal pred Obvodným úradom v Prievidzi dňa 9.12.2011. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OBÚ-PV-OVZS-2012/00707/00010 AP 11 dňa 30.1.2011, ktorým rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 27.6.2011 v čase okolo 16,30 hod. na chodbe bytu č. XX v obytnom bloku XXX/ XX, na ul. M.R.R. v H. T. vulgárne nadával R. E. do debilov, na adresu ostatných členov jeho rodiny sa vyjadril, že sú chorá rodina a následne po opustení bytu kopal a búchal do jeho vchodových dverí, pričom sa vyjadril na adresu rodiny E., že pôjdu do neba a že sa o to postará, čím hrubým správaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav zo strany prvostupňového správneho orgánu. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.5.2012 č. SVS-OP2-2012/009951/TIG. IV. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto: a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie správny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce, alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva, alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou súčasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel zhodne s názorom žalobcu k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci nebol náležite zistený skutkový stav veci a správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach náležitým spôsobom nevyhodnotili námietky žalobcu a nevykonali dostatočné dokazovanie. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver. Z uvedených dôvodov krajský súd postupoval v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP, preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd konštatoval, že pri zisťovaní stavu veci správny orgán nezistil skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenia žalobcu, pričom vykonal vo veci dokazovanie len svedeckými výpoveďami (členovia rodiny E. a príslušníci OO PZ SR v Považskej Bystrici). Na základe výpovedí dospel správny orgán k záveru, že podľa jeho právneho názoru neexistujú pochybnosti o tom, že sa obvinený (žalobca) dopustil konaní, ktoré sa mu kladú za vinu, teda, že dňa 27.6.2011 v čase okolo 16,30 hod. mal vulgárne nadávať rodine E.. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, tieto vzájomne spáchanie skutkov, ktoré sa obvinenému (žalobcovi) kladú za vinu, popierajú. Ak vina obvineného z priestupku nie je spoľahlivo preukázaná, je nevyhnuté, v prípade pochybností, rozhodnúť v prospech obvineného, k čomu nedošlo, pretože v postupe a rozhodnutí žalovaného správneho orgánu bolo zistené nedostatočné objasnenie skutkového stavu veci. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že správne orgány prvého aj druhého stupňa pri dokazovaní nedostatočným spôsobom zabezpečili dôkazy v správnom konaní, ktoré boli (svedecké výpovede) sporné a spochybnené a tieto neboli dostatočným spôsobom objasnené v súlade s právom a vyhodnotené z hľadiska pravdivosti a dôležitosti v zmysle ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z 33,- € zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 58,69 € + 7,81 € režijné výdavky, spolu za 3 úkony 199,50 €, ďalej náhradu za stratu času podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 za každú začatú polhodinu straty času cestou na pojednávanie Bratislava - Prievidza a späť, spolu vo výške 127,10 € a cestovné náklady na pojednávanie za použitie osobného motorového vozidla U. J. Fé, L., H. XXX C. na pojednávanie v Bratislave vytýčené na deň 21.3.2013 vo výške 98,05 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 424,65 €, ktoré je podľa ust. § 149 ods. 1 OSP žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.