Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201099 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201099.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Z., bytom Z. XX, XXX XX B., 2/ W. J., bytom K. X, XXX XX Z., 3/ W. T., bytom K. X, XXX XX Z., 4/ V. N., bytom K. X, XXX XX Z., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného zo dňa 4.4.2012, č. Z-1899/12, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave oznámenie žalovaného zo dňa 4.4.2012, č. Z-1899/12 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 562,30 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu žalobcov. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.6.2012 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného a navrhovali, aby ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie a ďalej aby rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zapísať záznamom v lehote podľa § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra nehnuteľností k opísaným nehnuteľnostiam a priznal žalobcom plnú náhradu trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, na K. U. Č.. X v Z., vedenými na LV č. XXXX, k. ú. O., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, k. ú. O., obec Z. - m. č. I. W., okres Bratislava III. Priľahlými pozemkami sú nehnuteľnosti opísané v žalobe, pričom jediný možný prístup do bytového domu žalobcov vedie cez oba opísané priľahlé pozemky a prístup do bytového domu nie je možné zabezpečiť inak. S poukazom na ustanovenia §151n ods. 1 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 23 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVBNP“), žiadali žalobcovia žalovaného o zapísanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to záznamom do katastra nehnuteľností. Pôvodne žalovaný takýto návrh troch vlastníkov bytov podaný dňa 18.5.2009 zapísal, avšak okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III, svojim protestom zo dňa 2.12.2009, sp. zn. Pd 85/09-7 žiadala opatrenie žalovaného ako nezákonné zrušiť a to z dôvodov, že zápis vecného bremena bol vykonaný bez výslovného uvedenia oprávnenej osoby a nad rámec návrhu. Žalovaný protestu nevyhovel a spis odstúpil nadriadenému orgánu na vybavenie. Nadriadený orgán Katastrálny úrad v Bratislave svojim rozhodnutím č. Upo 3/10-KK zo dňa 22.2.2010 protestu okresnej prokurátorky vyhovel a opatrenie žalovaného zrušil, ale zároveň uviedol ako má byť správne zapísané vecné bremeno. Žalovaný na základe tohto rozhodnutia nadriadeného orgánu zapísal vecné bremeno rozhodnutím zo dňa 9.11.2010 pod PVZ XXXX/XX. Následne krajská prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave svojim protestom zo dňa 7.6.2011, sp. zn. Kd 83/11-13 dospela k záveru, že týmto opatrením žalovanej bol porušený zákon. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 13.7.2011, č. UP - 33/11 protestu krajskej prokurátorky vyhovel a zrušil zápis s tým, že vo veci bude opätovne konať. Žalovaný následne vydal napadnuté oznámenie o nezapísateľnosti návrhu žalobcov. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že po preskúmaní návrhu na zapísanie vecného bremena dospel k záveru, že tento nespĺňa podmienky na vykonanie záznamu. Poukázal na protest prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 17.6.2011, sp. zn. Kd 83/11-13, kde prokurátorka namieta nezákonnosť opatrenia žalovaného, ktorým vykonal zápis vecného bremena podľa § 23 ods. 5 ZVBNP v prospech žalobcov. Stalo sa tak z dôvodov, že žalovaný neskúmal, či ide skutočne o priľahlý pozemok definovaný podľa tohto zákona. Dôkazné bremeno spočíva na vlastníkoch bytov, ktorí sú povinní preukázať dôvodnosť svojho návrhu na zápis zákonného vecného bremena už pri podaní návrhu tak, aby správny orgán bez ďalšieho preskúmania skutkového stavu mohol vykonať zápis vecného bremena. Žalovaný tomuto protestu vyhovel a opatrenie v celom rozsahu zrušil. Návrh žalobcov bol opätovnou žiadosťou o zápis vecného bremena zo zákona a z tohto dôvodu ho žalovaný ukončil ako nezapísateľné. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní a dospel k záveru, že oznámenie - rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože napadnuté oznámenie (rozhodnutie) žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia o nemožnosti zapísať právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu - právo prechodu cez priľahlý pozemok. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného (rozhodnutie), ktorým žalovaný nezapísal záznamom právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre parcelu registra „H.“ č. XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 203 m2 a na LV č. XXXX pre parcelu registra „H.“ XXXX/X, druh pozemku záhrady, o výmere 29 m2 z dôvodu, že podľa § 35 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) nespĺňa podmienky na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 23 ods. 1 ZVBNP, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Podľa § 23 ods. 5 ZVBNP, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Podľa § 28 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ktorou sa vykonáva katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška“), na vykonanie záznamu na návrh podľa §34 ods. 1 zákona sú spôsobilé najmä: a) osvedčenie notára, b) návrh, ktorého prílohou je právoplatný rozsudok o rozvode manželstva alebo rozsudok o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ich overená kópia, ktorí do troch rokov po právoplatnosti uvedených rozsudkov neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva alebo ak v tejto lehote nepodali na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, c) návrh, ak ide o práva k cudzím veciam, d) návrh, ktorého prílohou je doklad viažuci sa k vzniku, zmene alebo zániku práva prináležiacemu osobe; ak ide o vecné právo, ktoré sa viaže na osobu, e) návrh, ktorého prílohou je písomné oznámenie o uplynutí času, ak ide o zánik záložného práva uplynutím času, f) rozsudok súdu, ak vecné bremeno zanikne z dôvodu, že vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, g) listina preukazujúca správu majetku štátu, h) vyhlásenie manželov s ich osvedčenými podpismi, že nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a sobášny list, ak je ako stavebník alebo vlastník evidovaný len jeden z manželov, i) rozhodnutie o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla stavby, j) rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel alebo rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov. Uznesením zo dňa 4.12.2012, prerušil Krajský súd v Bratislave konanie do vybavenia protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. Pd 64/12 zo dňa 19.10.2012. Krajský súd totiž zistil, že po podaní žaloby, bol zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III podaný dňa 19.10.2012 protest proti napadnutému oznámeniu žalovaného. Podľa § 250i ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p., krajský súd teda konanie prerušil až do vybavenia protestu. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.1.2013, č. Upo 96/12 -BK, žalovaný protestu nevyhovel prakticky z tých istých dôvodov aké uvádza v napadnutom oznámení. Krajský súd teda pokračoval v konaní. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že boli podané celkom tri protesty prokurátora v tejto veci: Prvý protest Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 2.12.2009 (ďalej len „prvý protest“), ktorým bolo navrhnuté opatrenie žalovaného o zapísaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zrušiť uvádza, že pri vymedzení vecného bremena je potrebné určiť osobu oprávnenú z vecného bremena, osobu povinnú z vecného bremena, vymedziť rozsah a obsah vecného bremena, dobu trvania vecného bremena a dôvod vzniku vecného bremena. Ďalej prokurátorka uviedla, že § 23 ods. 1 ZVBNB sa týka len pozemku pod bytovým domom a jemu priľahlému pozemku. Zriadenie vecného bremena k pozemku susediacemu, vo vlastníctve osoby, ktorá nemá žiaden majetkový ani právny vzťah k pozemku pod bytovým domom neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku. Druhý protest Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 7.6.2011 (ďalej len „druhý protest“), ktorým bolo navrhnuté opatrenie žalovaného o zapísaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zrušiť uvádza, že tvrdenia žalobcov neboli podložené dôkazmi, ďalej nebolo zo strany žalovaného skúmané, či ide skutočne o priľahlý pozemok a taktiež právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo obsiahnuté v zmluve o prevode vlastníctva, teda je zrejmé, že k domu priľahlý pozemok v čase prvého prevodu vlastníctva bytov neprináležal. Tretí protest Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 19.10.2012 (ďalej len „tretí protest“), vydaný tou istou prokurátorkou ako prvý protest, je v rozpore s odôvodnením oboch vyššie uvedených protestov. Tento protest sa plne stotožňuje s právnym názorom žalobcov a navrhuje napadnuté oznámenie, ktoré je predmetom tohto konania zrušiť. Žalovaný tomuto protestu nevyhovel s odôvodnením zhodným s druhým protestom. Krajský súd dospel k nasledovnému právnemu záveru. Napadnutým oznámením, porušil žalovaný ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, s poukazom na § 28 ods. 1 vyhlášky, keď považoval návrh na zapísanie zákonného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu cez priľahlý pozemok za nezapísateľný. Treba poukázať na ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1 ZVBNP z ktorých je zrejmé, že zo zákona vzniká vecné bremeno aj k priľahlému pozemku (teda nielen k pozemku pod domom) a to v prípadoch, kedy vlastník domu nie je zároveň aj vlastníkom pozemku a to aj priľahlého. Krajský súd sa nemôže stotožniť s právnym názorom vysloveným v druhom proteste Krajskej prokuratúry v Bratislave, že pokiaľ právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo obsiahnuté v zmluve o prevode vlastníctva, je zrejmé, že k domu priľahlý pozemok v čase prvého prevodu vlastníctva bytov neprináležal. K tomuto odkazuje krajský súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo/281/2005, citujem „Úprava práv k zastavanému a priľahlému pozemku nemusí byť súčasťou zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ak jeho vlastník alebo vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza, nie je zároveň vlastníkom tohto pozemku.“ Krajský súd sa stotožňuje so závermi tretieho protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III, a to, že povinnosť vyznačiť predmet vecného bremena do katastra nehnuteľností je uložená v § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spôsob vyznačenia je následne špecifikovaný v § 28 ods. 1 katastrálneho zákona s odkazom na § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona s odkazom na § 1 ods. 1 katastrálneho zákona. Zhodne s právnym názorom vyjadreným v tomto treťom proteste Okresnej prokuratúry Bratislava III má krajský súd za to, že žalovaný bol povinný návrhu žalobcov - vlastníkov bytov v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, na K. U. č. X v Z., parc. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX na zapísanie vecného bremena ktoré vzniklo podľa § 23 ods. 1 a 5 ZVBNP v prospech žalobcov na pozemku parc. č. „H.“ č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX a pozemku parc. č. „H.“ č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX, ktoré sú k bytovému domu súpisné číslo XXXX v právnom postavení priľahlého pozemku vyhovieť a záznamom zapísať. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko mali vo veci úspech. Trovy konania boli priznané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov § 11 ods. 4 vo výške 562,30 € a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur a za tri úkony právnej služby á 130,17 € a 3x režijný paušál (2x7,63 + 1x7,81 €) - za prvú poradu a prevzatie zastúpenia a za spísanie a podanie návrhu vo veci samej + 20% DPH. Advokát žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia na sumu 413,58 € bez DPH, spolu s DPH 20% predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 496,30 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.