Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/125/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201240 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201240.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: ETRANSA Slovakia s.r.o., Prokopa Veľkého 52, 811 04 Bratislava, právne zastúpeného: KPMG Legal s.r.o., advokátskou kanceláriou, Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 900403/5/712804/2012/Zat zo dňa 5.6.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 900403/5/712804/2012/Zat zo dňa 5.6.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 66,- € a v trovách právneho zastúpenia v sume 457,77 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou osobne doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2012, sa žalobca domáhal preskúmania predbežného opatrenia č. 900403/5/712804/2012/Zat zo dňa 5.6.2012 vydaného žalovaným na základe zistení daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 v súlade s ust. § 15a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) v nadväznosti na ust. § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ktorým zakázal žalobcovi akékoľvek nakladanie s peňažnými prostriedkami v rozsahu X.XXX.XXX,XX € na účtoch žalobcu vedených v Tatra banke a.s., a to až do úplného zaplatenia daňového nedoplatku vyplývajúceho z výsledku daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol, ktorý bol prerokovaný so žalobcom dňa 21.6.2012 a v ňom žalovaný vyčíslil rozdiel dane za kontrolované obdobie vo výške X.XXX.XXX,XX €. Vydaným predbežným opatrením žalovaný zakázal žalobcovi nakladať s predmetnou sumou na jeho bankových účtoch. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 15a zákona o správe daní. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1, § 15a ods. 1, § 2 ods. 1 zákona o správe daní. Z citovaných ustanovení vyplýva, že správca dane bol oprávnený nariadiť v priebehu daňovej kontroly predbežné opatrenie v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný na zabezpečenie účelu daňovej kontroly. Účelom daňovej kontroly je zistenie a preverenie základu dane alebo zistenie či preverenie inej skutočnosti potrebnej pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinností. Z uvedeného vyplýva, že zákonným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia v rámci daňovej kontroly je len a výlučne uloženie povinností v rozsahu nevyhnutne potrebnom na to, aby správne zistil alebo preveril daň. Vydaným rozhodnutím žalovaný zakázal žalobcovi nakladať so všetkými prostriedkami žalobcu vedenými na bankových účtoch, a to presne v rozsahu dane zistenej v rámci daňovej kontroly. Je zrejmé, že realizoval rozhodnutie, ktorým zabezpečil zaplatenie dane zistenej počas daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že jeho jediným úmyslom bolo zabezpečenie zaplatenia dane. Vychádzal z predpokladu, že na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil žalobcovi daň a tento predpoklad je jeho jediným dôvodom na to, aby zakázal žalobcovi nakladať so všetkými jeho účtami v rozsahu zistenej dane. Správca dane konal v rozpore s uvedenými ustanoveniami, pretože účelom daňovej kontroly nie je zabezpečenia platenia dane ani jej platenie. Podľa jeho názoru nesprávne aplikoval § 15a zákona o správe daní, pretože vydal rozhodnutie v rozpore s účelom zákona. Podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí ako i v postupe správcu dane úplne absentujú zákonné predpoklady na vydanie napadnutého rozhodnutia, pretože vydal rozhodnutie, ktoré nebolo nevyhnutne potrebné na dosiahnutie požadovaného účelu. Uviedol, že daňová kontrola začala na základe oznámenia zo dňa 6. júna 2011 a do vydania predbežného opatrenia trvala už 11 mesiacov. Počas jej trvania si správca dane zabezpečil všetky dôkazy potrebné pre zistenie dane a utvoril si právny názor na výšku daňovej povinnosti žalobcu, čo vyplýva aj z protokolu z daňovej kontroly doručeného 5 dní pred nariadením predbežného opatrenia a 15 dní pred začatím vyrubovacieho konania. Po doručení protokolu už správca dane nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie ani iné úkony smerujúce k zisteniu dane. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nenariadil predbežné opatrenie v rozsahu potrebnom na vykonanie daňovej kontroly a v čase jeho vydania už mal skutkovo aj právne ustálené závery o daňovej povinnosti. Podľa názoru žalobcu, predbežné opatrenie bolo nariadené s iným cieľom než za účelom zistenia alebo preverenia dane tak, ako to ukladá zákon, čím prekročil svoju právomoc a porušil ústavný princíp zákonnosti štátnej moci. Vydaným rozhodnutím zasiahol do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcu a znemožnil mu uhrádzať akékoľvek náklady na svoju prevádzku, mzdy zamestnancov, platby do štátneho rozpočtu a iných verejných rozpočtov ako aj platby jeho obchodným partnerom. Na základe uvedeného žiadal žalobca, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24. 7. 2012 uviedol, že konal v súlade s ustanovením § 165 ods. 4 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). Uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 zákona o správe daní vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2008. Kontrola sa začala dňa 27. 6. 2011 na základe upovedomenia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10. 6. 2011. Obsahom daňovej kontroly bolo zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona číslo 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). V danom prípade bola rozhodnutím príslušného orgánu predĺžená lehota na vykonanie daňovej kontroly, o čom bol žalobca upovedomený. Žalobca bol o zisteniach kontroly informovaný dňa 24. 5. 2012 na ústnom pojednávaní. Dňa 31. 5. 2012 bol vyhotovený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktorý bol spolu s výzvou na podanie vyjadrenia k zisteniam doručený žalobcovi dňa 4. 6. 2012. Protokol o výsledku kontroly bol so žalobcom prerokovaný na ústnom pojednávaní dňa 21. 6. 2012. Prerokovaniu predchádzalo vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení č.j.: 9900403/5/712804/2012/ Zat zo dňa 5. 6. 2012, ktorým správca dane zakázal žalobcovi akékoľvek nakladanie s peňažnými prostriedkami v rozsahu X XXX XXX, XX € na piatich konkretizovaných účtoch žalobcu vedených v TATRA banka, a.s., Bratislava. Žalobca následne doručil správcovi dane žiadosť o zmenu rozhodnutia o predbežnom opatrení, ku ktorému zaujal stanovisko oznámením k žiadosti, podaním zo dňa 4. 7. 2012. Dňa 3. 7. 2012 vydal správca dane dodatočné platobné výmery za kontrolované obdobia. Žalovaný vyjadril svoj názor, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nespadá pod preskúmavaciu právomoc súdu podľa § 248 písm. a) O.s.p. Uviedol, že predmetné rozhodnutie má dočasnú povahu a správca dane ho zruší len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. V danej veci tunajší súd rozhodol uznesením zo dňa 21. 9. 2012, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a) O.s.p. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa 23. 4. 2013, ktorým rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 21.9.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.III. ÚS 138/03 zo dňa 15. októbra 2003, PL ÚS 26/1, II. ÚS 50/01 a uviedol, že zo súdneho prieskumu nemôže byť vylúčené konanie, ktorého predmetom môžu byť dotknuté základné práva alebo slobody účastníka konania. Pokladal za nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie účinkami svojho výroku podstatne zasahuje do základného práva žalobcu vlastniť majetok a práva na jeho pokojné užívanie podľa článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Odvolací súd poukázal na absenciu vykonania dôkazov ohľadom dopadu napadnutého rozhodnutia na základné práva a slobody žalobcu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní . Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. V danom prípade súd v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu preskúmal napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktorým boli dotknuté základné práva žalobcu chránené ústavou aj medzinárodnými dohovormi, voči ktorému osobitný zákon nepripúšťa opravný prostriedok. Podľa čl. IV., zákona č. 563/2009 Z.z., účinného od 1.1.2010, ktorým sa upravuje daňový poriadok, čl. I., ktorý upravuje ustanovenia týkajúce sa daňových konaní nadobudne účinnosť až 1.1.2012. V danom prípade je preto potrebné na daňové konanie aplikovať ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011. Na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§101). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správne daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona). Na tento účel má správca dane využiť prostriedky (len všeobecne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho - ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona). Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zákona o správe daní, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (§ 48 ods. 6 druhá veta cit. zákona). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podaním doručeným žalobcovi dňa 10. 6. 2011 správca dane oznámil žalobcovi začatie výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2008. Dňa 31. 5. 2012 bol vyhotovený Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly v znení jeho Dodatku zo dňa 20.6.2012. Protokol o zisteniach vyplývajúcich z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 4. 5. 2012, kedy bol aj vyzvaný na jeho prerokovanie a podanie vyjadrenia. O výsledku kontroly bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 24. 5. 2012. Až po obdržaní protokolu bolo zo strany správcu dane vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 5. 6. 2012, ktorým zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami v rozsahu X XXX XXX, XX € na konkretizovaných účtoch vedených v Tatra banka, a.s. so sídlom Bratislave v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2008, a to až do úplného zaplatenia daňového nedoplatku podľa výsledkov daňovej kontroly. Listom doručeným správcovi dane dňa 11. 6. 2012, žalobca žiadal o zmenu rozhodnutia o predbežnom opatrení z dôvodu, že na uvedených účtoch má všetky peňažné prostriedky nevyhnutné k prevádzkovaniu podnikateľskej činnosti a nemožnosť nakladania s nimi je spojená s nemožnosťou uspokojovať záväzky voči zamestnancom ako i tretím stranám. Žiadal, aby mu bolo umožnené z bankových účtov uhrádzať výdavky spojené s prevádzkou podnikania, vrátane výplaty miezd zamestnancov, súvisiacimi odvodmi na zdravotné a sociálne poistenie ako aj úhrad ďalších povinných platieb. Správca dane podaním doručeným žalobcovi dňa 9. 7. 2012 tomuto oznámil, že na svojom rozhodnutí trvá. Podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa ust. § 15 ods. 1 a 13 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie základu dane alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola je základným aktom správy daní a na daňové účely ňou rozumieme podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Podľa ust. § 15a ods. 1 až 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v časti upravujúcej predbežné opatrenia, správca dane môže počas daňovej kontroly alebo pri miestnom zisťovaní v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie ich účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel. Bezodkladne po začatí konania o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností doručí správca dane oznámenie o začatí takéhoto konania katastru nehnuteľností. Ak ide o veci a práva, ktoré sú evidované vo verejne prístupných registroch podľa osobitných predpisov, správca dane oznámi vznik a zánik predbežného opatrenia aj týmto registrom; právne úkony urobené po oznámení vzniku predbežného opatrenia v katastri, ktoré sú s ním v rozpore, sú neplatné až po tomto oznámení. Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku záložného práva (§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné. Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné. V danom prípade daňový orgán zabezpečil vydaním predbežného opatrenia následné splnenie povinnosti žalobcu do úplného zaplatenia daňového nedoplatku podľa výsledkov daňovej kontroly tým, že do tohto času obmedzil jeho nakladanie s finančnými prostriedkami uloženými v Tatra banke a.s., Bratislava, na špecifikovaných účtoch. Je teda zrejmé, že v čase jeho vydania už boli známe výsledky daňovej kontroly, boli už známe a preverené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a teda účel daňovej kontroly už bol splnený. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by po vydaní predbežného opatrenia správca dane vykonal ďalší úkon smerujúci k zisteniu akejkoľvek skutočnosti za účelom správneho určenia dane alebo že by vydanie predbežného opatrenia smerovalo k takémuto zisteniu, teda naplneniu účelu daňovej kontroly. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom by žalobca v prípade, ak by nebolo nariadené predmetné predbežné opatrenie mohol zmariť účel daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania. Správa dane v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil a obmedzil sa len na citovanie príslušných právnych predpisov. Neskúmal a neuviedol svoju úvahu o primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane vo svojom rozhodnutí takisto neuviedol odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas, prípadne ich vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, a preto ho zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 66,- € a v odmene za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastupovania, vyhotovenie žaloby, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania (podľa § 14 ods. 1 písm. a) b) a e) vyhlášky) vykonané v roku 2012 v sume 3 x 127,16 eur, režijný paušál vo výške 3 x 7,63 eur (§ 16 ods. 3), čo spolu s 20 % DPH (§18 ods. 3) predstavuje sumu 457,77 € , ktorú je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.