Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/202/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201242 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201242.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky K.. I. V., bytom C. XX, F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 3. marca 2012 starobný dôchodok v sume 561,70 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov po dodatočnom zhodnotení doby štúdia od 1. septembra 1971 do 30. septembra 1971 a vylúčenia doby štúdia od 1. septembra 1972 do 30. septembra priznala navrhovateľke od 3. marca 2012 starobný dôchodok v sume 561,70 eur mesačne z tých istých právnych dôvodov s tým, že týmto rozhodnutím pozmenila rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v časti odôvodnenie. Navrhovateľka návrhom zo dňa 17.4.2012 doplneným podaním zo dňa 22.4.2012 žiadala o preskúmanie rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 a žiadala o uznanie celej doby štúdia na vysokej škole Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave od 25.9.19769 do 29.6.1975 do obdobia dôchodkového poistenia. Namietala, že v roku 1971 jej bola započítaná doba štúdia len 243 dní a v roku 1972 len 153 dní a poukazovala na to, že v oboch týchto rokoch bola študentkou denného štúdia bez prerušenia na vysokej škole. Odporkyňa vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 22.6.2012 a 17.9.2012 uviedla, že navrhovateľka bola študentkou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od 25.9.1969 do 29.6.1975. Poukázala na to, že obdobie štúdia navrhovateľky nie je však obdobím dôchodkového poistenia v celom rozsahu, nakoľko štúdium navrhovateľky presiahlo stanovený rozsah štúdia z dôvodu opakovania 2. ročníka v školskom roku 1971/1972 a podľa § 6 ods. 1 bod 4 zákona č. 101/1964 Zb. opakovaný ročník vysokoškolského štúdia od 1.10.1971 do 30.9.1972 sa na nárok na dôchodok ako obdobie dôchodkového poistenia nehodnotí. Podľa fotokópie výkazu o štúdiu navrhovateľky štúdium na vysokej škole technickej v Bratislave potravinársky smer - odbor technológie mlieka a tukov, ktoré navrhovateľka vyštudovala bolo päťročným štúdiom, navrhovateľka študovala na vysokej škole v rozsahu šesť rokov. Potrebná príprava na povolanie bola v danom odbore päť rokov, a preto ročník, ktorý presahuje rozsah dĺžky štúdia potrebnej na prípravu na povolanie nie je dobou zamestnania a ako obdobie dôchodkového poistenia sa na nárok na starobný dôchodok nehodnotí. V danom prípade je dobou zamestnania iba štúdium v rozsahu potrebnom na povolanie, teda v rozsahu päť rokov a opakovaný ročník nie je dobou poistenia. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 19.3.2012 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 3.3.2012. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 3. marca 2012 starobný dôchodok v sume 561,70 eur mesačne. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu a poukazovala na to, že odporkyni doložila doklady týkajúce sa jej štúdia, z ktorých je jasné, že študovala odbor technológia mlieka a tukov a nie potravinársky smer, ako nesprávne uvádza odporkyňa. V súvislosti s pojmom doba potrebná na povolanie uviedla, že napr. ona študovala na strednej škole SVŠ tri roky, avšak neskoršie ročníky už študovali štyri roky. Poukázala na to, že opakovala ročník zo zdravotných dôvodov, štúdium neprerušila a zdôraznila, že jej matka na ňu poberala prídavky až do 24 roku veku. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení a poukazovala na to, že navrhovateľka opakovala druhý ročník štúdia na vysokej škole, pričom podľa § 6 ods. 1 bod 4 zákona č. 101/1964 Zb. sa pre dobu zamestnania berie do úvahy doba štúdia potrebná pre prípravu na povolanie, a preto za dobu zamestnania nie je možné považovať dobu opakovaného štúdia. Uviedla, že zákon o vysokých školách účinný v tom čase č. 19/1966 Zb. umožňoval opakovať ročník, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 8 písm. e) cit. zákona žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 8 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Podľa § 82 ods. 9 cit. zákona zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%. Podľa § 255 ods. 1 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 6 ods. 1 bod 4. zákona č. 101/1964 o sociálnom zabezpečení kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu: doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky; doba štúdia pred 9. májom 1945 sa však započítava do doby zamestnania len pracovníkovi, u ktorého z celkovej doby zárobkovej činnosti od skončenia štúdia do dňa vzniku nároku na dôchodok pripadajú aspoň 3/4 na dobu zamestnania. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách riadne štúdium na vysokých školách trvá 4 až 6 rokov. Vláda môže výnimočne dĺžku štúdia skrátiť alebo predĺžiť až o 1 rok. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona štúdium na vysokých školách je organizované spravidla podľa študijných odborov a podľa ročníkov. Do vyššieho ročníka môže byť zapísaný len študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti ustanovené študijným plánom. Podľa § 12 ods. 2 cit. zákona študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre postup do vyššieho ročníka, môže sa povoliť opakovať ročník. Počas štúdia možno opakovať iba dva ročníky. Druhé opakovanie toho istého ročníka je neprípustné. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka narodená dňa X.X.XXXX požiadala o priznanie starobného dôchodku pôvodne od 3.3.2012. Navrhovateľka 57 rokov veku dosiahla X.X.XXXX. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 8 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahla pripočítaním štyridsiatich piatich kalendárnych mesiacov k veku 57 rokov, t.j. 3.3.2012. Suma jej starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,2411, obdobia dôchodkového poistenia 44,6165 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,8182 eur platnej k 3.3.2012, čo predstavuje 543,70 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila odo dňa jeho priznania o 3,3%, t.j. o 18,00 eur mesačne na sumu 561,70 eur mesačne. Z doložených dokladov má súd za preukázané, že navrhovateľka študovala na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave formou denného štúdia, jednalo sa o päťročné štúdium na Fakulte chemickotechnologickej, odbor technológia mlieka a tukov. Z vysvedčenia o štátnej záverečnej skúške vyplýva, že navrhovateľka vykonala dňa 10.6.1975 štátnu záverečnú skúšku, čím dosiahla vysokoškolskú kvalifikáciu inžinier (Ing.). Podľa výkazu o štúdiu na vysokej škole z dňa 25.9.1969 bolo výmerom dekanátu č. 5018/III - 71 zo dňa 3.11.1971 navrhovateľke povolené opakovanie 2. ročníka 1971/1972. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že doba potrebná na štúdium v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 bod 4. zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení bola v súlade s ust. § 8 ods. 2 zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách stanovená Slovenskou vysokou školou technickou v odbore, ktorý navrhovateľka študovala, ako päťročné štúdium, a preto je nutné z objektívneho hľadiska ako dobu potrebnú na prípravu na povolanie hodnotiť len dobu päťročného štúdia na vysokej škole. Skutočnosť, že navrhovateľke bolo povolené opakovanie ročníka 1971/1972, čo umožňuje ustanovenie § 12. ods. 2 zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách a teda došlo k predĺženiu štúdia na šesť rokov je, s prihliadnutím na vyššie uvedené znenie zákona o sociálnom zabezpečení teda možné hodnotiť ako dobu zamestnania pre účely dôchodkového zabezpečenia iba v rozsahu päť rokov. Zo zisteného skutkového stavu súd mal za to, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku nepochybila a postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. marca 2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.