Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/128/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201269 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201269.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: J. Č., R. I. č. XXX, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Klincová ulica 35, Bratislava, pošta P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV- PS-PK-6/2012 zo dňa 05.06.2012, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-6/2012 zo dňa 5.6.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) a c) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 492,88 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. U., G..Y.. U.. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.7.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-6/2012 zo dňa 5.6.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove (ďalej len KR PZ V Prešove) č.: KRP-345-1/ VO-Š-2008 zo dňa 28.8.2008 tak, že žalobcovi bola podľa § 84 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.), v súlade s § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len zák.č. 437/2004 Z.z.) a § 2 a §7 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 32/1965 Zb.) priznaná náhrada za bolesť vo výške 258,92 € a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12,45 €. Žalobca považuje toto rozhodnutie za vadné, lebo prehliada skutočný stav veci a existujúcu právnu úpravu. Uviedol, že ako príslušník Policajného zboru SR pri výkone služobných povinností utrpel dňa 25.9.1991 služobný úraz. Keďže sa jeho zdravotný stav zhoršil, musel sa podrobiť dňa 5.12.2006 operácii bedrového kĺbu. Rozsah poškodenia zdravia a následná operácia, ktorú žalobca podstúpil, bola vyhodnotená znalcami ako v priamej súvislosti so služobným úrazom, na základe ktorého si žalobca uplatnil nárok na náhradu za bolesť v celkovej výške 5 963,25 € a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14 334,79 €. Jeho nároky vychádzali z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 19.5.2008 Kanceláriou pre posudzovanie a vypracovanie odškodnení a posudkov po úrazoch J.. R. E., primárom Martinskej fakultnej nemocnice. Uvedené nároky si žalobca uplatnil u žalovaného, ktorý mu rozhodnutím č. KRP-345-1/VO-Š/2008 zo dňa 28.8.2008 priznal náhradu za bolesť vo výške 15 600 Sk a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mu nepriznal. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. SLV-840/PK-2008 zo dňa 18.11.2008 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove potvrdil. Na to žalobca podal žalobu, ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn.: 1S/31/2009-43 zo dňa 10.3.2011 vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/43/2011 zo dňa 25.8.2011 potvrdené. Podľa súdov konajúci správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a navyše vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe tejto úvahy uložil žalovanému dokazovanie znalcom spočívajúce v určení, či u žalobcu ide o nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, čoho dôsledkom bola operačným výkonom u žalobcu vykonaná implantácia totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, resp. či totálnou endoprotézou bedrového kĺbu došlo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak ako to uvádza ust. § 5 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ak áno, potom nariadil aby žalovaný za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci vyžiadal od hlavného posudkového lekára posudok o kontrole bodového hodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca ďalej uviedol, že dokazovanie vo veci doplnil žalovaný o úkony označené ako znalecký posudok č. 05-12 vypracovaný J.. H. Y., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia - traumatológia (ďalej len znalecký posudok) a posudok o kontrole bodového hodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaný J.. S. U., hlavným posudkovým lekárom pre kraje Košice a Prešov (ďalej len posudok bodového ohodnotenia). Prevedené úkony žalobca považuje za účelové a jednostranné a to z týchto dôvodov: prizvaný znalec J.. H. Y. namiesto doplnenia dokazovania v súdom označenom rozsahu postupoval tak, že vypracoval nový posudok, ktorý považuje žalobca za protiposudok k posudku J.. E. zo dňa 19.5.2008 a týmto posudkom v zásadnej časti znegoval nároky žalobcu na spravodlivé usporiadanie veci. Uvedený znalec svoj posudok vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu bez toho, aby sa oboznámil s jeho skutočným stavom a následkami, ktoré si vyžiadal operačný zákrok dňa 5.12.2006 teda bez toho, aby vykonal vyšetrenie žalobcu vypočutím a zistením skutočného stavu. Nepovažoval závery J.. R. E. za akceptovateľné, pretože mal za to, že práve umelá kĺbna náhrada podstatne znižuje sťaženie spoločenského uplatnenia pacienta, mala by zmeniť pacientovi život k lepšiemu, ktorý mu umožní kvalitnejší život bez bolesti s možnosťou väčšieho spoločenského, rodinného a pracovného uplatnenia, resp. rekreačného športovania. Na záver znalec uviedol, že po prepočítaní hodnotenia všetkých nastavších obmedzení o operácii v roku 2006 došlo k miernemu zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví zo služobného úrazu žalobcu, pričom rozdiel medzi pôvodným hodnotením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nastavším, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení činí 25 bodov. Na základe týchto skutočností závery uvedené v znaleckom posudku č. 05-12 J.. H. Y. rozporujú závery J.. R. E. bez toho, aby obaja znalci sa k veci vzájomne vyjadrili. Na základe toho potom žalobca žiadal vykonanie kontrolného znaleckého posudku, čo žalovaný z neznámych dôvodov prehliadol. Ďalej posudok o kontrole bodového ohodnotenia vypracovaný J.. S. U. nie je možné podľa názoru žalobcu považovať za adekvátne preskúmanie nároku za bolesť a nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože podľa neho tento posudok len kopíruje zistenie J.. H. Y. a tieto skutočnosti vydáva za vlastné. Uvedený posudkový lekár nespolupracoval s praktickým lekárom, s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Žalovaný preto vydal rozhodnutie nepreskúmateľné, zmätočné a prehliadajúce existujúcu právnu úpravu, keďže aplikoval právnu úpravu platnú v čase úrazu (z 25.9.1991) a nie v čase podstúpenia operácie zo dňa 5.12.2006, keď už bol účinný zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý navyše zrušil vyhl. č. 32/1965 Zb. na ktorú sa žalovaný pri svojom rozhodovaní odvoláva. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa neriadil dôsledne zásadami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože nerozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, nedal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť v konaniu účinne obhajovať svoje práva a to najmä zabezpečiť kontrolný posudok k posudku J.. Y., ktorého závery žalobca už v priebehu správneho konania napadol. Takisto nepostupoval v súlade s § 33 zák. č. 71/1967 Zb., pretože mu neumožnil navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Takto potom správny orgán opäť porušil práva žalobcu tak ako v predchádzajúcom konaní a vydal rozhodnutie, ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje aj právo na náhradu trov konania. Žalovaný v rozsiahlom popise procedurálnych postupov, znení a úvah ohľadom použitých zákonných ustanovení ako aj citáciou ustálenej judikatúry správneho súdnictva poukázal na svoje rozhodnutia, ktoré žiadal v celom rozsahu potvrdiť. Znalecké posudky považoval za súladné so zákonnými ustanoveniami, lebo pri ich spracovaní postupoval v intenciách rozhodnutí súdov. Práve za týmto účelom bol požiadaný znalec a bol určený predmet vypracovania znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne a v dostatočnom rozsahu vyplýva, že u žalobcu došlo k zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktorý vyústil do operácie. Zo zadovážených dôkazov mal preukázané, že k poškodeniu zdravia došlo u žalobcu dňom 25.9.1991 a to za účinnosti vyhlášky č. 78/1981 Zb., ktorou bola výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia určená sumou 15 Kčs za jeden bod. Vychádzajúc potom z určenej sumy a bodového ohodnotenia bolestného upravil výšku celkovú a to tak, že priznal náhradu za bolesť vo výške 258, 92 €, ako aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12,45 €. Postupoval podľa prechodných a záverečných ustanovení zák. č.437/2004 Z.z., kde na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. Preto aplikoval na nároky žalobcu právne predpisy spolu s vyhláškou č. 32/1965 Zb., účinné v čase, kedy došlo k služobnému úrazu. Že umožnil žalobcovi oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na predmetnú vec (č.: SLV-PS-PK-6/2012 zo dňa 23.4.2012), vyjadrovať sa a navrhovať dôkazy vo veci považoval za dôkaz o spolupráci v správnom konaní. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasledovných Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,, O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán je vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd mal overené, že žalobca dňa 25.9.1991 utrpel služobný úraz. Na základe tohto služobného úrazu rozhodnutím Okresného veliteľstva PZ SR Prešov, č.p.: PZ-418-32/01-91 zo dňa 29.7.1992 bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 3300 Sk a rozhodnutím Okresného veliteľstva PZ SR Prešov, č.p.: PZ-418-32/01-91 zo dňa 22.10.1992 bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4125 Sk. Dňa 05.12.2006 žalobca podstúpil operáciu totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, ktorá bola vyhodnotená v príčinnej súvislosti so služobným úrazom zo dňa 25.9.1991. Z posudku J.. R.. E. o bolestnom zo dňa 19.5.2008 vyplýva, že implantácia danej protézy má trvalý následok, ktorý výrazne ovplyvňuje mobilitu i ďalší vývoj poškodeného. Posudková lekárka plk. J.. P. R. vo veci žiadosti o kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu, č.p. SRLZ-25-5/SZ-Z-P-KE-2008 uviedla, že : ,, s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia nesúhlasí, nakoľko trvalé následky, resp. neskoré komplikácie služobného úrazu, majú práve odstrániť vykonaný operačný výkon a trvalé následky boli zohľadnené po úraze.“ Na základe toho potom rozhodnutím KR PZ SR v Prešove, č.p.: KRP-345-1/VO-Š-2008 zo dňa 28.8.2008 bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 15 600 Sk a to podľa ust. § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zák.č. 328/2002 Z.z., § 11 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z.z., § 2 a § 7 vyhlášky 32/1965 Zb. a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia mu priznaná nebola. Napadnuté rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-6/2012 zo dňa 05.06.2012. Ďalší postup v konaní zodpovedal popisu žalobcu i žalovaného, ktorý je už vyššie uvedený. Z ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (pozri napr. I.US361/2010-34, IUS255/2010) uviedol, že tomuto základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. US148/06, IV.US96/07). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z Ústavy, ako aj z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nie je preto možné tolerovať orgánom verejnej moci prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. („...umožnili sme...nazretie do spisu č.: SLV-PS-PK-6/2012 zo dňa 15.5.2012“ ). Pri aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Účelom zákona č. 437/2004 Z.z. je stanoviť podmienky na priznanie a poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa neriadil pokynmi vyplývajúcimi z obsahu jednotlivých rozhodnutí správnych súdov. Rozporuplné tvrdenia vyjadrené znalcami v predložených posudkoch znalcom J.. R.. E., J.. H.Á. Y., resp. J.. S. U., odstránené neboli i napriek požiadavke vyslovenej najneskôr v odvolaní žalobcu (17.05.2012) voči už predchádzajúcim rozhodnutiam. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden záznam o tom, že by žalovaným stanovení znalci osobne vyšetrili a vypočuli žalobcu, preto nie je súdu jasné ako mohli vyhodnotiť objektívne jeho zdravotný stav (psychický, fyzický). Žalovaný nepreviedol žiadnu konfrontáciu medzi tvrdeniami menovaných znalcov, nie je potom jasné ani to, ako mohol žalovaný dospieť k názoru, že vec posúdil na základe riadne zisteného skutkového stavu. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. K poškodeniu zdravia došlo síce dňa 25.9.1991 počas výkonu služobných povinností, avšak operačný zákrok s ním súvisiaci, ktorý podmienil nové nároky na náhradu za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia, bol uskutočnený až dňa 5.12.2006, t.j. v čase účinnosti a platnosti zákona č. 437/2004 Z.z. a preto bol žalovaný povinný postupovať už výlučne podľa tohto zákona. Keďže súd z preskúmaného napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že správny orgán nedodržal dôsledne ustanovenia správneho poriadku, najmä čo sa týka všeobecnej časti pri zisťovaní skutkového stavu a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodol tak ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku, pričom správny orgán bude povinný vo veci postupovať v intenciách vyššie naznačených. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v celkovej sume 492,88 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu predstavujúce odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 15.05.2012 v sume 127,16 € + režijný paušál 7,63 €, za podanie žaloby (02.07.2013) a účasť na pojednávaní (29.11.2013) spolu s režijným paušálom 2 x 130,16 € a 2 x 7,81 € plus 20% DPH. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.